Ekonomika podniku – okruh þ. 10
OHODNOCOVANIE MAJETKU PODNIKU, ANALÝZA HODNOTY PODNIKU OceĖovania majetku podniku tvorí jednu z najdôležitejších prác v procese privatizácie, Spôsoby oceĖovania majetku v závislosti od spôsobu jeho privatizácie sú uvedené v tabuĐke: Reštitúcie
Mimosúdne rehabilitácie
Malá privatizácia
VeĐká privatizácia: a) priamy predaj podniku zahraniþnému investorovi b) þiastoþný predaj podniku zahraniþnému investorovi c) predaj podniku za výmenu investiþných kupónov d) ćalšie formy transformácie
OceĖovanie pri reštitúciách: a) pri vecnom vrátení (in natura) sa oceĖovaĢ nemusí, ak nedošlo k zmenám majetkovej podstaty vo výraznejšej miere b) pri veĐkej zmene majetku, ako sú rekonštrukcie, dostavby, nové investície, iný rozsah zariadení a zásob, sa vypoþíta rozdiel medzi pôvodnou a súþasnou hodnotou majetku OceĖovanie pri mimosúdnych rehabilitáciách: a) výpoþet odškodnenia rovnakým spôsobom ako pri reštitúcii – písmeno b) b) paušálna náhrada (neoceĖuje sa) c) ocenenie možného vkladu do novej spoloþnosti na základe majetku odovzdaného a vyvlastneného štátom, ale pri zachovaní právnych noriem, podĐa ktorých dochádza k náhradám OceĖovanie pri malej privatizácii: a) urþenie vyvolávacej ceny, ktorá predstavuje: ocenený pozemok + ocenené stavby + hodnota ostatného HIM v ZC + hodnota predmetov postupnej spotreby v ZC b) cena zásob sa vypoþítava v bežných cenách, kupec (vydražiteĐ) nemusí prevziaĢ nepotrebné a nekvalitné zásoby c) na dražbe sa urþuje kúpna cena, ktorá je výsledkom ponuky a dopytu OceĖovanie pri veĐkej privatizácii: a) svetové, trhové ceny podniku ako celku b) svetové ceny þasti podniku urþeného na priamy predaj, zostatok podniku podĐa bilanþnej metódy, resp. jej modifikácie c) bilanþné metódy a úprava cien majetkových úþastí a majetku ako celku d) kombinácie predchádzajúcich foriem
Hodnotu podniku ovplyvĖuje množstvo vonkajších faktorov: ❒ dopyt a ponuka (pracovné sily, dostupnosĢ kapitálu a informácií) ❒ obchodné prostredie (životný cyklus, volatilita devízových kurzov a úrokových mier, konkurencia) ❒ charakter odvetvia (citlivosĢ na zmeny hospodárskeho cyklu, miera regulácie zo strany štátu, štruktúra odvetvia) Stanovenie hodnoty podniku je predpokladom ohodnocovania majetku podniku. Hodnota podniku sa vzĢahuje vždy k budúcnosti, znalosĢ minulosti a prítomnosti môže posúdenie budúcnosti uĐahþiĢ.
CieĐom ohodnocovania majetku podniku je zistenie hodnoty (nie ceny), ktorú podnik ako predmet kúpy a predaja má a ktorá tvorí primeranú základĖu na urþenie ceny medzi zmluvnými stranami. Faktory pôsobiace na ohodnocovanie podniku: ❒ suma cien podnikového majetku – dáva odpoveć na otázku, koĐko kapitálu by bolo potrebné vynaložiĢ, aby sa vybudoval podnik s rovnakými možnosĢami, aké má ohodnocovaný podnik. Stanovenie cien jednotlivých zložiek majetku a jeho súhrnu musí braĢ do úvahy najmä: - ceny obstarania jednotlivých majetkových súþastí zahrnutých v súvahe - stupeĖ opotrebovania investiþného majetku - vývoj trhových cien príslušných majetkových súþastí od doby ich nadobudnutia dol momentu ohodnotenia (vývoj reprodukþných cien) - náklady spojené so založením podniku, so získavaním kapitálu, so zavedením systému vnútornej organizácie a riadenia podniku so zapojením do vonkajších vzĢahov (dodávatelia, odberatelia, peĖažné ústavy a pod.) ❒ finanþná štruktúra podniku – informuje o podiele vlastného a cudzieho kapitálu na krytí podnikového majetku. Ak niekto kupuje podnik, kupuje ho spolu s jeho záväzkami, ktoré musí potom sám plniĢ. Preto pri ohodnocovaní musí byĢ zohĐadnená výška záväzkov, ako aj termíny, v ktorých sa majú tieto záväzky plniĢ. ❒ súþasná a oþakávaná výnosnosĢ podniku – výnosnosĢ podniku je rozhodujúcim faktorom ovplyvĖujúcim jeho trhovú hodnotu. Pri hospodárnom využívaní je totiž dôležité, aký þistý výnos môže majetok svojmu vlastníkovi prinášaĢ. ❒ trhová hodnota podniku – urþuje sa na základe jeho budúcich výnosov prostredníctvom úrokovej miery, ktorou budúce výnosy odúroþujeme k momentu ohodnocovania. Urþenie tejto miery je samostatným rozhodovacím problémom. Hodnota podniku zahĚĖa aj pôsobenie rôznych nemateriálnych (vnútorných) faktorov, ktoré sa nedajú jednoznaþne kvantifikovaĢ. Patrí sem napr.: - kvalita manažmentu - zaškolení kvalifikovaní pracovníci - zabehnutá organizácia výroby - vzĢahy k dodávateĐom - vybudované odbytové cesty - povesĢ podniku na verejnosti - hodnota patentov a licencií - hodnota znaþky - priaznivé územné rozmiestnenie a pod. Podnety na ohodnocovanie podniku: • kúpa a predaj podniku • splynutie a zlúþenie obchodnej spoloþnosti • zvýšenie kapitálu a vydanie podielových listov • zmena právnej formy spoloþnosti • prijatie a vystúpenie spoloþníkov • uvádzanie spoloþnosti na burzu • fúzia, delenie podniku, dediþské konanie, dary • poskytovanie úveru • zistenie hraníc nadmerného zadĎženia • náhrada za vyvlastnenie • sanaþné opatrenia, likvidácia podniku a pod. V záujme þo najväþšej objektívnosti pri ohodnocovaní podniku a pri vypracúvaní znaleckých posudkov je potrebné dodržaĢ niektoré zásady: 1. zásada hospodársky rozumného riešenia – rešpektovanie skutoþnosti, že pri všetkých rozhodnutiach v rámci oceĖovania majetku podniku je nutné použiĢ hospodársky najrozumnejšie
2. 3. 4. 5.
(t.j. racionálne) riešenie, t.z. aby sa použila vyhovujúca metóda, aby sa nepodceĖovali perspektívy podniku, a aby sa hodnotením neznehodnocovala hospodárska funkcia podniku zásada objektívneho hodnotenia – je potrebné, aby sa vylúþili neprimerané okolnosti, protekcionizmus, subjektivizmus a prípadná predpojatosĢ znalca, t.j. na osobné pomery nadobúdateĐa sa neberie ohĐad zásada odôvodnenosti ohodnotenia – ohodnotenie musí byĢ vždy zdôvodnené a jednoznaþne formulované zásada zachovania substancie – aby sa ohodnotením nezmenil pôvodný charakter a pôvodné urþenie veci zásada vypracovania správy o hodnotení podniku – treba tu vysvetliĢ celý postup hodnotenia, uviesĢ podklady, ktoré boli použité atć.
Pri ohodnocovaní podniku sú potrebné tieto doklady: - výkaz ziskov a strát, súvaha, príloha k úþtovnej závierke, audítorská správa - rozbory o výsledkoch prevádzkovej þinnosti - finanþný plán a rozpoþet, podnikateĐský zámer, plán rozvoja a investícií - analýza trhu a odbytu, analýza oþakávaných výnosov, analýza vývoja nákladov - analýza vývoja stavu zásob surovín a materiálov, analýza vývoja spotreby energie - vplyv prevádzkovej þinnosti na životné prostredie a z toho plynúce budúce výdavky - finanþná analýza vlastného a cudzieho kapitálu, likvidita pohĐadávok a platobná schopnosĢ - vývoj diskontnej sadzby a iné
Metódy oceĖovania Podstatou procesov oceĖovania majetku podnikov, pôsobiacich v trhovej ekonomike, je predpoveć a kapitalizácia budúcich tokov príjmov, ktoré sa vyjadrujú peĖažným tokom, výnosmi alebo dividendami. Existuje viacero metód oceĖovania majetku podniku, a môžeme ich rozdeliĢ do 2 základných skupín, a budeme si charakterizovaĢ len tie, ktoré sa používajú u nás: a) jednoduché metódy: empirický vzorec, cenové a textové relácie, diskontované budúce výnosy, substanþná hodnota, bilanþná hodnota, likvidaþný hodnota b) kombinované metódy: metóda strednej hodnoty, švajþiarsky vzorec, priebežný odpis goodwillu, þasovo ohraniþený odpis goodwillu, Schnettlerova metóda, Fritzova metóda, skrátená rentová doby goodwillu bez rešpektovania úrokov alebo zložitého úrokovania, stuttgartská metóda, skrátená rentová doba goodwillu s rešpektovaním úrokov alebo zložitého odpisovania ÚýTOVNO-BILANýNÁ METÓDA Urþí sa bilanþná hodnota - hodnota majetku ako súhrnu vecí a finanþných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú jeho vlastníctvom v cenách evidovaných v úþtovnej evidencii. Z hodnoty majetku treba vylúþiĢ: - majetok nepotrebný pre podnikateĐské úþely – nesúvisí s podnikateĐskou þinnosĢou podniku, ale je použiteĐný pre podnikateĐské úþely iného subjektu, napr. rekreaþné podnikové chaty, závodné jasle a škôlky, závodné kuchyne, ako aj zjavne neprimerané dopravné prostriedky - nepoužiteĐný majetok – už ho nie je možné použiĢ na inú výrobu ani v inom podniku, napr. špeciálne jednoúþelové stroje a zariadenia, nepotrebné zásoby, nadmieru morálne opotrebované stroje, nedobytné pohĐadávky Po vyþlenení nepotrebného a nepoužiteĐného majetku je nutné pristúpiĢ k jeho fyzickej likvidácii, alebo k predaju þi bezodplatnému prevodu na iné subjekty. LIKVIDAýNÁ HODNOTA Je to hodnota, ktorá môže byĢ dosiahnutá pri likvidácii podniku a postupnom predaji disponibilného majetku. Vypoþíta sa ako hodnota prebytku príjmov, ktoré môžu byĢ dosiahnuté na trhu za predaj majetku, nad výdavkami spojenými s likvidáciou:
HL = ( INV + ZAS + FIN + POHL + NA + HA + NAN + U ) – ( U + ZAV ) – LN INV – likvidaþná hodnota základných prostriedkov a investícií POHL – objektivizovaná likvidaþná hodnota pohĐadávok HA – likvidaþná hodnota hmotných aktív evidovaných v súvahe U – hodnota úverov LN – náklady spojené s likvidáciou
ZAS – likvidaþná hodnota zásob FIN – finanþné prostriedky NA – likvidaþná hodnota nehmotných aktív evidovaných v súvahe NAN – likvidaþná hodnota nehmotných aktív neevidovaných v súvahe ZAV – hodnota záväzkov
Likvidaþná hodnota je primeranou hodnotou iba vtedy, keć je vyššia než hodnota výnosy. Jej aplikácia nachádza využitie len pre podniky, ktorých výnosové vyhliadky sú vyslovene zlé. VÝNOVOSÉ METÓDY 1. model súþasnej hodnoty – hodnotu podniku môžeme vyþísliĢ ako þistý výnos podniku diskontovaný úrokovou sadzbou platnou v danom období a v danom ekonomickom prostredí. Taktiež ju môžeme vyþísliĢ ako sumu reprodukþných cien jednotlivých majetkových súþastí podniku (pozemky, budovy, stroje, zásoby, pohĐadávky, ceniny, hotovosĢ, nehmotné statky …), od ktorých odpoþítame všetky záväzky, úvery a ostatné cudzie pasíva SH = výnos / (1+k) + výnos / (1+k)2 + … + výnos / (1+k)n 2. metóda cash flow – je založená na zisĢovaní peĖažných tokov podniku, a rozdiel týchto peĖažných pohybov predstavuje výnos. Vyþíslenie cash flow pre potreby ohodnotenia podniku: 1. zisk po zdanení 2. + úþtovné odpisy 3. +/- zmena stavu pracovného kapitálu, t.j. +/- zmena zásob (zníženie +) +/- zmena pohĐadávok (zníženie +) +/- zmena záväzkov (zvýšenie +) +/- zmena úverov (zvýšenie +) +/- zmena hotovosti (zvýšenie +) 4. + dotácie k zisku 5. medzisúþet 1 až 4 6. - investície 7. - splátky úverov 8. - prídely fondom zo zisku 9. – dary 10. medzisúþet 6 až 9 11. saldo 5 - 10 Saldo predstavuje kalkulovaný cash flow ako výnos z peĖažných tokov pre výpoþet výnosovej hodnoty podniku. Takto zistený cash flow sa ćalej diskontuje na súþasnú hodnotu pri požadovanej miere návratnosti vložených prostriedkov (t.j. pri cene kapitálu), podobne ako pri metóde súþasnej hodnoty. SUBSTANýNÁ HODNOTA Substanþná hodnota je vlastne súþasná hodnota prevádzkovo dôležitho majetku pozostávajúceho zo statkov a oprávnení. Postup zisĢovania substanþnej hodnoty:
1. znovunadobúdacia reprodukþná hodnota (súþet znovunadobúdacích výdajov všetkých majetkových hodnôt ku dĖu ocenenia) 2. – amortizácia (odpisy alebo reálne opotrebenie) 3. = þiastková reprodukþná ZH hmotného majetku 4. + hodnota nehmotných súþastí majetku, evidovaných v súvahe 5. = reprodukþná ZH majetku (hrubá substanþná hodnota) 6. – cudzie zdroje 7. = substanþná hodnota podniku (þistá substanþná hodnota, þistá reprodukþná ZH) Predpokladom uplatnenia substanþnej hodnoty je pokraþovanie podniku v þinnosti, a jej použitie je vhodné skôr pre podnikateĐskú þinnosĢ investiþne nároþnú. HODNOTA MAJETKU PODNIKU NA PRINCÍPE RENTY Renta – stály výnos plynúci z vlastníckeho práva. Existuje viacero druhov rent: - diferenciálna renta – renta plynúca z plodnosti, úrodnosti a produktívnoti pôdy - renta intenzity – vyplýva z vložených kapitálových prostriedkov do pôdy - polohová renta – plynie z výhodnejšej polohy voþi trhu a z nižších prepravných nákladov - absolútna renta – vzniká vtedy, keć aj hraniþný výrobca získava rentu - kvázi renta – doþasná renta - mestská renta – môže byĢ polohová alebo diferenciálna, a plynie z rozdielneho kapitálového vkladu do pôdy - pozemková renta – výnosový rozdiel medzi pozemkom s najnižším výnosom a výnosom z každého iného pozemku Cenu pozemku (HP) diskontovaním renty (R) úrokovou mierou (i) stanovíme podĐa vzorca veþnej renty: HP = R * ( 1 / i ) Výška renty závisí od úžitku, ktorý pôda prináša. Na veĐkosĢ úžitku vplývajú najmä tieto þinitele: ❒ ponuka a dopyt po výrobkoch získaných z pôdy a tým spojenou cenou za ich predaj ❒ úrodnosĢ (výnosnosĢ) pôdy a úžitkovosĢ stavieb umiestnených na pôde ❒ kvalita manažmentu podnikov podnikajúcich na pôde (tzv. osobná renta) ❒ zahraniþná súĢaž ❒ technický a technologický stav zariadení pôsobiacich na pôde vrátane zušĐachtenia pôdy ❒ monopolné, resp. výhradné postavenie výrobcu využívajúceho pôdu
OceĖovanie jednotlivých majetkových súþastí -
stanovenie hodnoty pohĐadávok za upísané vlastné imanie stanovenie hodnoty NIM stanovenie hodnoty HIM (nehnuteĐného majetku, strojov a strojových zariadení, elektrotechnických zariadení, dopravných prostriedkov, základného stáda a Ģažných zvierat, iného hnuteĐného majetku, nedokonþených hmotných investícií, finanþných investícií) stanovenie hodnoty obežného majetku stanovenie hodnoty ostatného majetku podniku stanovenie hodnoty vlastného imania stanovenie hodnoty cudzích pasív
OCEĕOVANIE NEHMOTNÉHO MAJETKU Nehmotný majetok sa oceĖuje vždy na väzbu s hmotným majetkom. Patria sem: - priemyselné práva (vynálezy, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy, ochranné známky, úžitkové vzory) - oceniteĐné práva duševného vlastníctva (software, literárne, umelecké þi vedecké diela)
-
licenþné práva, know-how vzdelanosĢ zamestnancov, prispôsobenie sa novým technológiám, plnenie výrobných úloh, mimoriadna kvalita výrobkov, kvalita marketingu, úþinnosĢ manažmentu, kooperaþné vzĢahy, postavenie podniku na trhu, napojenie podniku na infraštruktúru …. = goodwill
Goodwill je najvýznamnejšou zložkou nehmotných aktív. Je to kladný rozdiel medzi hodnotou podniku a hodnotou jeho majetku (ak hodnota podniku je nižšia ako hodnota majetku, hovoríme o negatívnom goodwille, t.j. badwill). Je to vlastne súbor priaznivých atribútov, ktorými je podnik vybavený, ale ktoré nemožno jednotlivo identifikovaĢ a hodnotiĢ. Je vyjadrením špecifických vlastností podniku, jeho výnosovej sily, a je relatívne konštantným zdrojom tvorby HV. Rozlišujeme viacero druhov goodwillu: • všeobecný goodwill – všeobecná reputácia podniku • komerþný goodwill – vzĢah klientely k podniku a k jeho výrobkom, úroveĖ výrobkov, príĢažlivosĢ alokácie podniku k trhu • priemyselný goodwill – technologická vybavenosĢ podnikov, stabilita zamestnanosti, spokojnosĢ zamestnancov • finanþný goodwill – dobré vzĢahy s investormi a s finanþnými inštitúciami • politický goodwill – dobré meno podniku u politických orgánov Hodnotu goodwillu (G) vzhĐadom ku vzĢahu k hmotnému majetku (HM) môžeme vyjadriĢ takto: G = HM * ( KG – 1 ) KG – súhrnný koeficient goodwillu kF – meno firmy kE – ekologické vplyvy kS – stabilita výrobného procesu
KG = kF * kE * kS * kK * kR * kT * kP kK – kvalifikovaný pracovný kolektív kR – rentabilita, ekonomická efektívnosĢ kT – stabilita odbytu, trhu kP – perspektíva rozvoja podniku
Hodnota koeficientov je v rozpätí 0,5 – 1,5, priþom hodnota súhrnného koeficienta goodwillu nemôže byĢ nižšia ako 1. Hodnotu goodwillu môžeme vyjadriĢ aj ako rozdiel medzi výnosovou hodnotou podniku (VH) a majetkovou hodnotou podniku (MH): G = VH – MH OceĖovanie duševného vlastníctva – 3 spôsoby: a) podĐa údajov úþtovnej evidencie – využitie tohto spôsobu je pomerne obmedzené b) s využitím licenþnej analógie – v zahraniþí najþastejšie používaný spôsob. Metóda je založená na myšlienke, že výrobca musí zaplatiĢ urþitú cenu tretej osobe za súhlas s využitím chráneného riešenia. Práva ma využívanie chránených priemyselných práv sa poskytujú formou licenþných zmlúv. Za udelenie licencie sa platia licenþné poplatky, ktoré predstavujú 25 – 45 % zo zisku alebo 0,5 – 10 % z veĐkosti obratu alebo predajnej ceny. c) orientaþné ocenenie – vychádza z þistého zisku, ktorý podnik dosiahol rok pred dátumom ocenenia OceĖovanie þiniteĐov životného prostredia – privatizaþný projekt musí obsahovaĢ vyhodnotenie záväzkov, ktoré plynú podniku z dôvodov ochrany životného prostredia. Toto vyhodnotenie zahĚĖa: - zhodnotenie, v ktorých smeroch podnik dodržiava, príp. v ktorých nemôže dodržaĢ platné právne predpisy na ochranu ŽP s vyþíslením nákladov, nevyhnutných na dosiahnutie súladu s týmito predpismi - prehĐad platieb za zneþistenie ŽP a za využívanie prírodných zdrojov, a prehĐad sankcií za poškodenie ŽP uložených podniku podĐa zákona o ŽP a iných osobitných predpisov - vyþíslenie škôd na ŽP spôsobených þinnosĢou podniku
Analýza postavenia podniku na trhu Ide o zisĢovanie pozície podniku v priestore, v bezprostrednom þi širšom konkurenþnom prostredí. Jedine komparáciou výsledkov podniku s porovnateĐnými podnikateĐskými subjektami možno totiž reálne zhodnotiĢ jeho finanþnú situáciu, identifikovaĢ jeho silné a slabé stránky. Pre úspešné realizovanie analýzy postavenia podniku na trhu je nevyhnutné: 1. získanie aktuálnych a spoĐahlivých informácií o analyzovanom podniku a o porovnateĐných podnikoch – popri informáciách z vnútorného informaþného systému podniku zohrávajú dôležitú úlohu aj informácie z vonkajšieho prostredia (napr. údaje úþtovnej závierky, Obchodný vestník, odborné ekonomické þasopisy, štatistické údaje …) 2. dodržanie podmienok porovnateĐnosti porovnávaných podnikov – treba dodržaĢ: • vecnú porovnateĐnosĢ skúmaných podnikov: - porovnateĐnosĢ makroekonomického rámca podnikania, t.j. porovnateĐnosĢ hospodárskopolitického systému (direktívne riadená ekonomika – liberalizovaná trhová ekonomika) a porovnateĐnosĢ hospodárskej politiky vlády - porovnateĐnosĢ podmienená odborom podnikania, t.j. charakterom podnikateĐskej þinnosti, a to porovnateĐnosĢ vstupov, technológií, typu výroby, výstupov, okruhu zákazníkov, rozsahu podnikania, geografického rozloženia • porovnateĐnosĢ v þase – porovnávaĢ výsledky podnikov za rovnaké þasové obdobia • formálnu porovnateĐnosĢ – posudzovaĢ podniky na základe rovnakých a rovnako konštruovaných ukazovateĐov • porovnateĐnosĢ vo veĐkosti – približne rovnaká veĐkosĢ podnikov v súbore 3. voĐba vhodných ukazovateĐov pre porovnávanie výsledkov þinnosti podnikov – zásady výberu: • podĐa zamerania a rozsahu medzipodnikového porovnávania: - pri komplexnom porovnávaní sa porovnávajú celkové výsledky podniku, preto používame syntetické ukazovatele, odzrkadĐujúce celkovú þinnosĢ podniku (napr. ROE) - pri parciálnom porovnávaní sa zaoberáme detailnejšie iba jednou oblasĢou hospodárenia, preto využívame analytické ukazovatele (napr. výrobkové ukazovatele, finanþné ukazovatele) • podĐa metodologického aparátu, ktorý sa použije pri medzipodnikovom porovnávaní: - pre komparatívno-analytické metódy sú typické skôr verbálne ukazovatele (napr. kvalita výrobkov, odborná spôsobilosĢ manažmentu, inovaþný potenciál) - matematicko-štatistické metódy si vyžadujú numerické ukazovatele (napr. poþet pracovníkov, produktivita práce, ROA) • podĐa miery detailnosti medzipodnikového porovnávania: - pri globálnom posúdení postavenia podniku na trhu sa þasto vychádza z hodnoty jediného ukazovateĐa, ktorý dostatoþne vypovedá o celkovej úrovni podniku, preto používame izolované (individuálne) ukazovatele (napr. podiel na trhu, kurz akcie, P/E koeficient) - pri hlbšom zameraní analýzy volíme viac ukazovateĐov, þiže súbor ukazovateĐov 4. voĐba vhodných metód analýzy postavenia podniku na trhu
Metódy analýzy postavenia podniku na trhu a) komparatívno-analytické metódy – predmetom porovnávania sú obyþajne zdroje podniku (finanþné, hmotné, Đudské, organizaþné, technologické). Jedná sa o: - analýzu kritických faktorov úspešnosti – sú to faktory, ktoré považujeme z hĐadiska postavenia podniku na trhu za rozhodujúce. Výsledkom tejto analýzy je zostavenie tzv. strategického profilu podniku (zistenie silných a slabých stránok), do ktorého sa zakreslí hodnotenie kritických faktorov úspešnosti najväþších konkurentov - SWOT analýza
b) matematicko-štatistické metódy – najþastejšie sa používajú tieto metódy: ❒ PRIEMERY A MIERY VARIABILITY – priemery kvantifikujú reprezentatívnu úroveĖ
štatistického súboru ukazovateĐov (buć jednoduchý alebo vážený aritmetický priemer). Poznanie priemeru nám umožĖuje rozdeliĢ súbor na 2 skupiny – podpriemerné a nadpriemerné podniky. Je však dôležité charakterizovaĢ súbor podnikov aj podĐa toho, ako sa jednotlivé údaje v súbore odlišujú, ako sú vzdialené od priemeru – na tento úþel slúžia miery variability (rozptyl, smerodajná odchýlka alebo variaþný koeficient). Podniky môžeme na základe priemerov a mier variability rozdeliĢ do 5 pásiem:
pre ukazovatele, ktoré majú rásĢ:
(-2) zaostávajúce
(-1) podpriemerné
(0) priemerné
(+1) nadpriemerné
(+2) vynikajúce
x∅ - į x∅ - òį x∅ x∅ + òį x∅ + į vynikajúce nadpriemerné priemerné podpriemerné zaostávajúce (+2) (+1) (0) (-1) (-2) pre ukazovatele, ktoré majú klesaĢ: ❒ KVANTILY – predstavujú odhad parametrov polohy, ktoré rozdeĐujú súbor na niekoĐko
rovnako poþetných podsúborov, pásiem. Nie je dôležité, o koĐko jedna hodnota prevyšuje druhú, ale že ju prevyšuje. Jedná sa o medián, kvartily, kvintily, decily a pod.
❒ METÓDY PRE VYTVORENIE SKUPÍN PODNIKOV (METÓDY ZHLUKOVEJ
ANALÝZY) – postupné rozkladanie nehomogénneho súboru na menšie skupiny údajov s vysokou mierou podobnosti, na tzv. zhluky. Objekty v rámci zhluku majú spoloþné vlastnosti a je možné na ne – ako na homogénne súbory – aplikovaĢ existujúce matematickoštatistické modely.
❒ METÓDY MULTIKRITERIÁLNEHO HODNOTENIA – posudzujú na základe viacerých
ukazovateĐoch. VzhĐadom na svoju schopnosĢ syntetizovaĢ niekoĐko rôznych ukazovateĐov do podoby kvantitatívne vyjadreného integrálneho ukazovateĐa sú mimoriadne vhodné pre analýzu postavenia podniku na trhu. UmožĖujú porovnávaĢ súbor niekoĐkých podnikov na základe viacerých charakteristík ich þinnosti a zároveĖ urþiĢ výsledné umiestnenie analyzovaného podniku, ktoré dosiahne po zohĐadnení všetkých vybraných charakteristík.
Spoloþným základom všetkých metód multikriteriálneho hodnotenia je východisková matica objektov a ich charakteristík. K jej naplneniu nás vedie nasledujúca postupnosĢ krokov: a) výber podnikov zaradených do analyzovaného súboru pri dodržaní podmienok porovnateĐnosti b) výber ukazovateĐov charakterizujúcich þinnosĢ podniku c) voĐba váh ukazovateĐov, ktoré vyjadrujú dôležitosĢ toho-ktorého ukazovateĐa d) urþenie charakteru všetkých ukazovateĐov: ak je žiadúce, aby ukazovateĐ rástol (napr. ROE), priradíme mu charakter +1; ak je žiadúce, aby ukazovateĐ klesal (napr. nákladovosĢ), priradíme mu charakter –1 e) zostavenie východiskovej matice
UkazovateĐ Objekt 1 2 …. j …. n-1 n Váhy ukazovateĐov Charakter ukazovateĐov
x1
x2
….
xj
….
xm
x11 x21 …. xi1 …. xn-1, 1 xn1 p1 -1
x12 x22 …. xi2 …. xn-1, 2 xn2 p2 +1
…. …. …. …. …. …. …. …. ….
x1j x2j …. xij …. xn-1, j xnj pj -1
…. …. …. …. …. …. …. …. ….
x1m x2m …. xim …. xn-1, m xnm pm +1
CieĐom všetkých metód multikriteriálneho hodnotenia je transformácia a syntetizácia hodnôt rôznych ukazovateĐov do jedného – integrálneho ukazovateĐa, komplexne vyjadrujúceho úroveĖ jednotlivých podnikov v súbore skúmaných podnikov. Jednotlivé metódy: a) metóda váženého súþtu v poradí – najjednoduchšia metóda. Podniky v súbore zoradíme podĐa každého uvažovaného ukazovateĐa. Podnik, ktorý v danom ukazovateli dosahuje najlepšiu hodnotu (najvyššiu pri snahe o maximalizáciu alebo najnižšiu pri snahe o minimalizáciu), dostane poradie rovnajúce sa poþtu podnikov v súbore (n), podnik s druhou najlepšou hodnotou poradie (n-1), až podnik s najhoršou hodnotou daného ukazovateĐa poradie (1). Potom integrálny ukazovateĐ (Di) získame ako súþet poradí podĐa jednotlivcýh ukazovateĐov (Sij) násobených zvolenými váhami ukazovateĐov (Pj): Di = ¦ Sij * Pj Podnik s najvyššou hodnotou integrálneho ukazovateĐa je vo výslednom poradí na prvom mieste. b) bodovacia metóda – spoloþným základom, ktorý nahrádza nerovnaké hodnoty jednotlivých ukazovateĐov, sa stáva bodov ohodnotenie, poþet bodov. Postup: - pre každý ukazovateĐ nájdeme podnik, v ktorom tento ukazovateĐ dosahuje najlepšiu hodnotu a tomuto podniku priradíme v danej charakteristike 100 bodov - ostatným podnikom priradíme toĐko bodov (v stupnici 0 – 100), koĐko percent þiní hodnota ich ukazovateĐa z najlepešej hodnoty. Pri maximalizácii ukazovateĐa vychádza zo vzĢahu: Bij = ( Xij / Xmax, j ) * 100 , pri minimalizácii zo vzĢahu: Bij = ( Xmin, j / Xij ) * 100 - integrálny ukazovateĐ (Di) sa vypoþíta ako vážený aritmetický priemer poþtu bodov za jednotlivé ukazovatele: Di = 1 / m * ¦ Bij * Pj - stanovíme poradie podnikov (þím vyššia hodnota Di, tým lepšie poradie) c) metóda normovanej premennej – podstatou je prevod rôznych hodnôt ukazovateĐa na porovnateĐný tvar (bezrozmerné þíslo) – tzv. normovanú premennú. Postup: - vypoþítame aritmetické priemery (Xpriem.j) a smerodajné odchýlky (įj) za jednotlivé ukazovatele - transformujeme pôvodné hodnoty ukazovateĐov (Xij) na normovaný tvar (Uij), a to u maximalizujúceho ukazovateĐa Uij = ( Xij – Xpriem.j ) / įj , u minimalizujúceho ukazovateĐa Uij = ( Xpriem.j – Xij ) / įj - vyjadríme výsledný integrálny ukazovateĐ Di ako vážený aritmetický priemer normovaných hodnôt: Di = 1 / m * ¦ Uij * Pj - stanovíme poradie podnikov (þím vyššia hodnota Di, tým lepšie poradie) d) metóda vzdialenosti od fiktívneho objektu – ide o porovnanie jednotlivých podnikov súboru s tzv. fiktívnym podnikom – abstraktný model, ktorý dosahuje vo všetkých ukazovateĐoch najlepšie hodnoty súboru. Postup:
-
-
výpoþet aritmetických priemerov (Xpriem.j) a smerodajných odchýlok (įj) súboru za každý ukazovateĐ prevod všetkých ukazovateĐov na normovaný tvar ako bezrozmernú veliþinu, aby sme odstránili problém rôznych merných jednotiek ukazovateĐov: normovaný tvar ĐubovoĐného ukazovateĐa Uij = ( Xij – Xpriem.j ) / įj, normovaný tvar najlepšieho ukazovateĐa Uij = ( Xoj – Xpriem.j) / įj (Xoj = Xmax.j pre maximalizujúce ukazovatele, Xoj = Xmin.j pre minimalizujúce ukazovatele) výpoþet integrálneho ukazovateĐa, ktorý vyjadruje euklidovskú vzdialenosĢ konkrétneho podniku od fiktívneho podniku: Di = 1 / m * √ ¦ (Uij – Uoj )2 * Pj urþenie poradia podnikov (najlepší je podnik s najmenšou hodnotou Di). Najnižšia dosiahnuteĐná hodnota je Di = 0, a to pre podnik, ktorý by vo všetkých ukazovateĐoch dosahoval najlepšie hodnoty.
