Tkanivá Sú súbory buniek, ktoré majú rovnaký tvar a jednu hlavnú funkciu . Epitelové – výstelkové tkanivá Charakteristika: -
Epitel je tkanivo zložené z buniek, ktoré sú k sebe tesne priradené. Sú to tkanivá, ktoré kryjú povrch orgánov a lebo vystieľajú telové dutiny. Nemajú vlastné cievne zásobovanie a sú vyživované difúziou látok z tkanív uložených pod epitelom. Obsahujú málo medzibunkovej hmoty.
Delenie epitelov: 1. 1. -
Podľa tvaru buniek a počtu jeho vrstiev: 1. Jednovrstvový epitel: Dlaždicový ( plochý) – vystieľa dutinu brušnú, hrudnú, tvorí vnútornú vrstvu ciev Kubický ( štvorcový ) – tvorí hlbšiu vrstvu pokožky Cylindrický (valcový ) – tvorí vnútornú vrstvu čreva Riasinkový (valcový ) – tvorí vnútornú vrstvu dýchacích ciest
jednovrstvové epitely A – plochý, B – kubický, C – cylindrický, D – riasinkový 1. 2. Viacvrstvový Dlaždicový ( mnohovrstvový ) – tvorí povrch kože - Cylindrický ( viacvrstvový ) – vystieľa močovú rúru - Prechodný – skladá sa z buniek, ktoré majú schopnosť meniť svoju veľkosť napr. podľa náplne močového mechúra
viacvrstvové epitely A – dlaždicový mnohovrstvový, B – dlaždicový rohovatejúcí, C – cylindrický, D – prechodný
2.
Podľa funkcie
2. 1.Epitel krycí a výstelkový – chráni povrch tela , orgánov a vnútorný povrch telesných dutín a orgánov.
2.2. Epitel žľazový – tvorí základ žliaz, ktoré sú schopné tvoriť určité látky. Žľazy nezostávajú na povrchu, vnoria sa hlbšie do organizmu.
Podľa tvaru rozlišujeme žľazy na: -
Tubulárne – trubicovité - potné a pachové žľazy cicavcov Alveolárne – vačkovité- mazové žľazy http://sk.wikipedia.org/wiki/Stavovce Tuboalveolárne - zmiešané – mliečne žľazy
Podľa funkcie delíme žľazy na: -
-
Sekrečné - látky, ktoré produkujú sa nazývajú sekrétmi a sú pre telo potrebné ( napr. žalúdočná šťava ) Exkrečné – látky, ktoré produkujú sú odpadové, nazývame ich exkrétmi a sú vylučované z tela von ( pot, moč ). Inkrečné – látky, ktoré produkujú tieto žľazy sú vysoko špecializované a nazývame ich hormóny. Žľazy sekrečné a exkrečné majú vlastné vývody, ich produkty sa dostávajú na povrch Inkrečné žľazy nemajú vlastný vývod a svoje produkty hormóny predávajú priamo do krvi, teda dovnútra tela a preto ich nazývame tiež endokrinné žľazy.
2.3 Epitel resorbčný – je tvorený bunkami , ktoré majú schopnosť vstrebávať látky zo svojho okolia.
2.4 Epitel zmyslový – je tvorený bunkami , ktoré reagujú na rôzne druhy podnetov z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Napr. na svetelné podnety reaguje sietnica oka, na pachové podnety reagujú bunky čuchového políčka v dutine nosnej. Spojivové tkanivo Charakteristika: Medzi základné funkcie spojivového tkaniva patria: spájacia ( spojivová ), oporná a metabolická Sú tkanivá , ktoré majú nasledovnú základnú stavbu: -
A) Bunky – sú pre každé spojivové tkanivo iné, špecifické – pre väzivo – fibrocyty, pre chrupku – chondrocyty, pre kosť – osteocyty.
- B) Vlákna spojivového tkaniva sú 3- jakého druhu: . kolagénové vlákna – sú tuhé a pevné. Kolagénové vlákna sú najrozšírenejšie väzivové vlákna. Hlavnou stavebnou zložkou je kolagén, z ktorého varením vzniká glej. Kolagénové vlákna sú zložené z menších jednotiek – fibríl, ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami. Vlákna z kolagénu sú veľmi pevné, ohybné, nie elastické. Šľacha znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na 1 cm². Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až namodralú farbu. . elastické vlákna – sú pružné. Elastické vlákna sú tenšie, často sa vetvia a vyznačujú sa veľkou pružnosťou. Znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je elastín, produkt fibroblastov a pravdepodobne i buniek hladkého svalstva. Tieto vlákna na rozdiel od kolagénových nevytvárajú zväzky, ale prebiehajú jednotlivo. Väzivo s prevahou elastických vlákien má žltkastú farbu. . retikulárne vlákna – vytvárajú sieťovitú štruktúru. Retikulárne vlákna sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je retikulín. -
C, Medzibunková hmota- je beztvarý koloidný roztok s veľkým množstvom bielkovín.
Druhy spojivového tkaniva 1. Väzivo - tela fibrosa _
-
-
Tuhé kolagénové väzivo – obsahuje prevažne kolagénové vlákna. Tvorí väzy spájajúcich kĺby a šľachy , ktorými sa svaly upínajú ku kosti. Riedke väzivo – vypĺňa štrbiny medzi jednotlivými orgánmi a preto sa tento typ nazýva vmedzerené väzivo - interstícium. Elastické väzivo - tvorí pružné väzy na chrbtici, ktoré umožňujú značný rozsah pohybu. Tukové väzivo – je zložené z väzivových buniek, ktoré majú vo svojej cytoplazme kvapku tuku, tvorí vrstvu v podkoží, kde slúži ako zásobáreň energie pri hladovaní, vytvára vankúšik okolo niektorých orgánov ako sú napr. obličky, oko, chráni ich tak proti mechanickému poškodeniu pri nárazoch a má temoregulačnú funkciu.
Retikulárne ( sieťové ) väzivo – obsahuje retikulárne vlákna a zvláštne rozvetvené bunky, ktoré vytvárajú priestrannú sieť, tvoria základ napr. lymfatických uzlín, kostnej drene a sleziny.
2. Chrupka - cartilago -
Je tuhé , bezcievne spojivové tkanivo, ktoré nemá inerváciu. Skladá sa: * z buniek – chondrocytov * medzibunkovej beztvarej hmoty * kolagénových a elastických vláken - Ich povrch pokrýva väzivový obal - perichondrium.
- Rozlišujeme : * Hyalinná ( sklovitá ) chrupka – je biela, veľmi tvrdá , ale krehká, kryje kĺbové konce kostí a tvorí chrupky hrtanu a priedušnice.
* Elastická chrupka – obsahuje veľké množstvo elastických vláken, preto je veľmi pružná, vytvára podklad ušného laloka a hrtanovej príchlopky.
* Väzivová chrupka – je veľmi pevná a odolná, vytvára medzistavcové platničky a vnútrokĺbové doštičky.
3. Kosť -
-
-
Kostné tkanivo je špecializované , pevné spojivové tkanivo. Jeho základná hmota je mineralizovaná. Medzibunková hmota obsahuje minerálne látky, hlavne Ca, P, Na. Preto je kosť najtvrdšia zo všetkých spojivových tkanív. Kostné tkanivo je základom kosti – kosť je orgánom !!!!! Organickú , ústrojovú časť kosti – ossein tvoria: • Kostné bunky – osteocyty, ktoré sú uložené v plytkých priehlbinách kostných lamiel. V kosti dospelého človeka sa podieľajú na uvoľňovaní minerálov viazaných na tkanivové vlákna kostného tkaniva nervovej a svalovej sústavy. Osobitne významné je uvoľňovanie vápnika , ktorého stála koncentrácia je nevyhnutná pre činnosť • Medzibunková hmota Vlákna – kolagénové Minerálne látky tvoria anorganickú, neústrojovú časť kosti. ( predstavujú asi 65 % objemu kostného tkaniva ). Kostné minerály sa v podobe štíhlych ihlíc viažu na kolagénové vlákna. V detstve prevláda organická časť kostného tkaniva, kosť je pružnejšia. V starobe naopak prevláda anorganická časť , kosť je krehká a ľahko sa láme.
Rozdelenie kostného tkaniva podľa usporiadania lamiel: o súdržné – kompaktné kostné tkanivo Kompaktné kostné tkanivo tvorí zväčša rôzne hrubú povrchovú časť kosti, ale predovšetkým strednú časť dlhých kostí. o hubovité – špongiovité kostné tkanivo– lamely sú usporiadané do siete. Tvorí vnútro plochých a krátkych kostí a vnútro rozšírených dlhých kostí – hlavíc.
Svalové tkanivo -
-
-
-
Základnou vlastnosťou svalového tkaniva je schopnosť zmrštenia – kontrakcia. Skrátenie je vyvolané nervovými podnetmi a umožnené je prítomnosťou myofibríl, uložených v cytoplazme svalových buniek. V ľudskom tele sa vyskytujú 3 typy svalových buniek a podľa nich rozlišujeme typy svalového tkaniva: 1. Hladké svalové tkanivo – sa skladá z podlhovastých vretenovitých buniek, navzájom pospájaných jemným väzivom . Bunky hladkej svaloviny obsahujú vo svojej cytoplazme myofibrily- základné kontraktibilné jednotky všetkých typov svalového vlákna. Svalovina tohto typu tvorí najčastejšie vrstvy stien dutých orgánov alebo svalovú vrstvu cievnej steny. Hladká svalovina je inervovaná orgánovými, vegetatívnymi nervami , ktorých riadenie nepodlieha našej vôli - má mimovôľovú ( autonómnu inerváciu). Kontrakcia spôsobuje napr. zmenšenie dutín, uzavretie lúmenu ( priesvitu ) orgánov. 2. Kostrové, priečne pruhované svalové tkanivo - tvorí základ svalstva končatín, ako aj chrbtových , brušných, hrudníkových, krčných a tvárových svalov. Základnou stavebnou jednotkou PPS sú svalové vlákna , ktoré sa skladajú do zväzkov spojených jemným väzivom. Vlákna PPST sú niekoľko cm dlhé valce s tupými koncami. Vnútri vláken ležia v cytoplazme myofibrily ( sú zložené z dvoch typov vláknitých bielkovín, ktoré svojou rozdielnou svetelnou lomivosťou podmieňujú striedanie svetlejších a tmavších úsekov – priečne pruhovanie ) a jadrá, ktorých je väčší počet. PPST riadia miechové a hlavové nervy. Jeho činnosť je pod kontrolou mozgovej kôry , teda sa dá ovládať vôľou – má vôľovú inerváciu.
-
3. Srdcová svalovina Tvorí strednú vrstvu steny srdca . Trámcová štruktúra svaloviny umožňuje rýchly a dokonalý rozvod elektrického dráždenia, ktorý vyvoláva rytmické sťahy srdcového svalu.SS je inervovaná vegetetívnymi nervami, ktoré môžu zrýchliť alebo spomaliť akciu srdca: Okrem toho má aj vlastný systém vodivej svaloviny, ktorá sa sama automaticky vytvára a rozvádza vzruch vedúce k zmršteniu svaloviny srdca.( nezávisle od vegetatívnej inervácie )
Nervové tkanivo -
-
-
Fyziologickým základom činnosti nervového tkaniva je schopnosť vytvárať a viesť vzruchy. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervového tkaniva je neurón. Neuróny sa zvyčajne prepájajú ( dotýkajú ) v miestach , ktoré nazývame synapsy, a vytvárajú tak zložité raťazce – siete, napájajú sa na výkonné orgány ( svaly ) alebo spájajú prijímače ( receptory ) s ústredným nervstvom. Neurón sa skladá z : Vlastného tela nervovej bunky Výbežkov, ktoré môžu byť dvojaké: • Axón – vedie odstredivo napr. od bunky ku svalu. Tento výbežok je zvyčajne veľmi dlhý • Dentridy – sú krátke výbežky vedúce odstredivo napr. od receptora k telu bunky . Výbežky nervových buniek sú výdutinami tela bunky: povrch majú preto pokrytý cytoplazmatickou membránou a vyplnené cytoplazmou s bunkovými organelami. Tvoria tzv
-
. nervové vlákna. Povrch niektorých výbežkov je pokrytý myelínovou pošvou: Čím je vlákno a myelínová pošva hrubšia, tým rýchlejšie vedie vzruchy. V cytoplazme neurónov prebieha výdatná tvorba bielkovín dosahujúca až úroveň žľazových buniek. Gliové bunky – sa nachádzajú v okolí nervových výbežkov v CNS a tvoria akési výplňové väzivo nervového tkaniva. Tieto bunky vytvárajú vhodné prostredie pre činnosť nervových buniek. Okrem podpornej funkcie zabezpečujú výživu nervových buniek, tvoria obaly okolo nervov a niektoré z nich majú ochrannú funkciu – majú schopnosť fagocytovať cudzorodé látky.
