U3V – Záujmové štúdium tretieho veku Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD. Cieľ: -rozšíriť poznatky frekventantov o informácie z oblasti psychických kognitívnych funkcií – fungovanie pamäti, mozgu, -ponúknuť inšpiráciu na precvičovanie pamäťových funkcií prostredníctvom praktických ukážok mozgového tréningu. Sylaby: I. Vymedzenie pamäti. Teórie pamäti. II. Fázy (štádiá) pamäťového procesu, druhy a typy pamäti. III. Testovanie krátkodobej pamäti – TROJICA HLÁSOK. ČO BOLO NA OBRÁZKU? ČÍSELNÝ RAD – experiment s voľným vybavovaním. IV. V akej kondícii je Váš mozog? V. Kognitívna rehabilitácia, t.j. precvičovanie pamäti, pozornosti a ďalších kognitívnych funkcií za účelom zlepšenia alebo udržania doterajšieho stavu. VI. Ako si zapamätať mená? Pravá a ľavá mozgová hemisféra. VII. Záverečné otázky Spätná väzba. Porozmýšľajte nad uvedenými tvrdeniami: „Mať dobrú myseľ nestačí; hlavné je používať ju.“ Descartes „Keby sme nemali pamäť, tak by sme sa neustále čudovali, všetko by bolo pre nás nové.“ „Pamäti vďačíme za všetko, čo máme alebo čím sme“ (Hering, 1920). Literatúra: 1.ATKINSONOVÁ, R.,L., et.al.: Psychologie. Praha: Victoria Publishing, 1995, s. 863. ISBN 80-85605-35-X 2.SUCHÁ, J.: Cvičení paměti pro každý věk. Praha: Grada, 2008, s. 176. ISBN 978-80-7367199-0 3.NIVEN, D.: Tajemství pohody a zdraví. Praha: Portál, 2008. ISBN 978-80-7367-413-7 4. SNOWDON, P.: Tipy, triky a techniky pro trénink mozku. Praha: Portál, 167 s. ISBN 807178-709-4 5. ZIELKE, W.: Ako si zlepšiť pamäť. Bratislava: Smena, ed. Križovatky, 1989, 166 s. ASZ 075-023-89-14 Úvod Náš duševný život prebieha v čase a jeho minulosť sa v ňom určitým spôsobom uchováva. Mnohé podnety z externého prostredia nepokladáme za nové, už sme ich kedysi stretli, videli, počuli, zažili. Z uvedeného vyplýva, že ak sme niečo hoci len 1x prežili, tak to sa úplne nevytráca z nášho vedomia. Na druhej strane je medzi nami mnoho takých, ktorí permanentne na niečo zabúdajú, čo si nezapíšu na to si nespomenú, alebo to jednoducho nevedia, zle sa _______________________________________________________________ PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD. koncentrujú, vekom sa im zhoršuje pamäť. Čiastočne je to ovplyvnené rýchlym tempom života, časovým stresom, ale aj tým, že robíme viac vecí naraz. Uvedené „pamäťové ťažkosti“ sú aj dôsledkom toho, že svoju pamäť „zanedbávame“, neprecvičujeme a netrénujeme. I. Vymedzenie pamäti. Teórie pamäti. Pamäť -je proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka, -je schopnosť reprodukovať určité psychické obsahy, -ako psychická danosť človeka, ktorá umožňuje nadobúdať a v správaní využívať skúsenosti, -ako subsystém, ktorý zabezpečuje trvalú readaptáciu systému zabraňujúci jeho afunkčnej stereotypii, -ako schopnosť nervovej sústavy uchovávať a oživovať pamäťové stopy po zmenách, ktoré vyvolávajú podnety z psychických a psychomotorických procesov (fyziologické teórie). Teórie pamäti: a/ fyziologické teórie V priebehu života časť neurónov (nervových buniek pospájaných synapsiami) mizne (10-15%) alebo sa ich veľkosť zmenšuje. Na tieto zmeny samotné starnutie nemá priamy vplyv, ale skôr iné okolnosti, napr. niektoré lieky, srdcové onemocnenia, alkohol, depresie, sedavý spôsob života, nedostatok podnetov, zlá výživa (Howard 1998). Skutočná podstata synapsií sa neustále skúma, avšak platí, že ak sa ich dozrievanie naruší (elektrický šok, úraz), zapamätanie nenastane. b/ konekcionistické (vedomosti sú podľa týchto teórií reprezentované v sieťach vzájomne prepojených jednotiek, ktoré napodobňujú neuróny. c/chemické (vysvetľujú pamäť špecifickými chemickými zmenami, prebiehajúcimi v mozgových bunkách. Za nositeľa individuálnej pamäti považuje RNK). II. Fázy (štádiá) pamäťového procesu, druhy a typy pamäti. Fázy (štádiá) práce pamäti: fáza percepcie = kódovania = vkladania = vštepovania = impregnácie; fáze recepcie = podržania = uchovávania; fáza reprodukcie = vybavovania = dekódovania = konzervácie (ak je vybavenie 100%). Pamäť môže v každom jednom z uvedených štádií zlyhať. Výskumníci hľadajú odpovede v súvislosti s duševnými operáciami, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých fázach a pokúšajú sa nájsť odpovede na to, ako sa jednotlivé operácie zablokujú a nedovolia človeku jednoducho si spomenúť. Druhy pamäti Ľudské zmyslové systémy, ako oči a uši, prijímajú mnoho rôznych foriem podnetov, od zvukových vĺn po fotóny tvoriace svetlo. 1.Procedurálna pamäť Je známa tiež ako pamäť implicitná. Ide o pamäť na to, ako vedieť robiť také veci ako hovoriť, chodiť, žonglovať a pod. I keď si tieto schopnosti uchovávame, často nie sme vôbec schopní vykonať vedomú introspekciu alebo popísať, ako ju vykonávame. Procedurálne vedomosti sú veľmi odolné voči zabúdavaniu (nikdy nezabudneme, ako jazdiť na bicykli, hrať na hudobný nástroj) a sú rezistentné i voči poškodeniam mozgu, ktoré zasiahnu iné druhy pamäti – pacienti s anterogradnou amnéziou, ktorí po niekoľko _______________________________________________________________ PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD. momentoch zabudnú jednoduché udalosti alebo slovné inštrukcie, sa často dokážu naučiť nové procedurálne schopnosti, napr.: hrať stolný tenis. 2.Deklaratívna pamäť Niekedy sa pre ňu používa pojem explicitná pamäť. Tento druh sa týka všetkých informácii, ktoré sme schopní popísať alebo o nich informovať. Deklaratívna pamäť zahŕňa sémantickú a epizodickú pamäť. Druhy pamäti podľa trvalosti (senzorická, krátkodobá, dlhodobá) – 2. fáza a/Senzorická pamäť – 1 sek. Zmyslové orgány majú obmedzenú schopnosť uchovávať prakticky nespracované informácie o svete po dobu kratšiu ako jedna sekunda, niečo ako praobrazy. Zrakový systém má ikonickú pamäť pre zrakové podnety, ako je tvar, veľkosť farba a umiestnenie (ale nie význam), zatiaľ čo sluchový systém má echoickú pamäť pre sluchové podnety. b/Krátkodobá (pracovná) pamäť – 15 - 30s. Vybrané informácie zo senzorickej pamäte, môžu prejsť do krátkodobej pamäte, ktorá nám umožňuje podržať informácie dosť dlho na to, aby sme ich mohli použiť, napr. vyhľadáme telefónne číslo a zapamätáme si ho tak dlho, pokiaľ ho nevytočíme. Peterson dokázal, že KDP trvá približne medzi 15 a 30 sekundami, pokiaľ si osoby materiál neopakujú, zatiaľ čo Miller (1956) zistil, že KDP má obmedzenú kapacitu zhruba 7 „zhlukov“ informácií. c/Dlhodobá pamäť Dlhodobá pamäť umožňuje podržať informácie v trvaní od niekoľkých minút po celý život. Zdá sa, že má neobmedzenú kapacitu pre uchovávanie informácii, jej skutočnú kapacitu však samozrejme nikto nemôžeme zmerať – trvalo by to príliš dlho! -delí sa na recentnú, (uchováva informácie z nedávnej minulosti) a trvalú. Typy pamäti (motorická, názorná, slovno – logická, emocionálna) a/motorická (ľahko sa zapamätajú a vybavujú pohyby; je sprievodným znakom mnohých činností jednotlivca, ako je chôdza, písanie, rôzne zručnosti..., športovci, tanečníci) b/názorná (akustický, auditívny typ) c/slovno-logická (zakladá sa na pochopení vnútorných logických súvislostí medzi časťami látky, ale vyžaduje si aj myšlienkovú aktivitu, opakovanie apod., lepšia pamäť na slová, súdy) d/emocionálna (skôr si zapamätáme citovo podfarbené zážitky, afektívne udalosti...herci) III. Testovanie krátkodobej pamäti – experimenty s voľným vybavovaním. IV. V akej kondícii je Váš mozog? Zdravý mozog sa prejavuje pocitom celkovej pohody a nenásytnej vôle nachádzať nové myšlienky a objavy. Rovnako zdravý mozog víta nové interakcie, výzvy, prežívania. Ak to zhrnieme, tak zdravý mozog nám umožňuje plne sa tešiť zo života a uvedomovať si naplno potenciál svojho nadania. Svoju mentálnu jedinečnosť podporujeme aj tým, že využívame svoj talent a svoje schopnosti a nenechávame ich jednoducho „driemať“. V. Kognitívna rehabilitácia - precvičovanie pamäti, pozornosti a ďalších kognitívnych funkcií za účelom zlepšenia alebo udržania doterajšieho stavu Táto kapitola je určená všetkým tým, ktorí sa snažia byť aktívni a majú chuť si „vylepšiť“ svoje schopnosti. Pokiaľ mozog nie je postihnutý chorobným procesom, kapacita pamäti je _______________________________________________________________ PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD. rovnaká po celý život, záleží len na tom, ako je používaná, zaťažovaná a precvičovaná. Mozog sa správa ako ktorýkoľvek telový orgán – keď nie je dostatočne zapojený do funkcie, krpatie. Práve tak, ako telu prospieva fyzický tréning, duševné cvičenia pomáhajú zachovať a zvyšovať výkonnosť mozgu. Keď sa myslenie stretáva s novými informáciami alebo ak sa od neho vyžadujú nové výkony, aktivizuje sa mozog a zároveň sa posilňujú nedostatočne využívané neutrálne komunikačné spojenia. Faktory výkonnosti mozgovej činnosti: Permanentná stimulácia mozgu novými mentálnymi podnetmi, záujem o všetko nové, osvojovanie si nových informácií (U3V, internet, jazyky, šport, turistika). Sociálny kontakt. Styk s inými ľuďmi núti mozog, aby bol neustále pripravený poskytovať v spontánne vznikajúcich situáciách správne odpovede. Riešenie problémov a situácií namáhajúcich mozog. Napr. rátanie v „hlave“, riešenie rébusov, hlavolamov, krížoviek, hranie šachu, Scrable, spoločenských hier. Skúšanie nových prístupov pri riešení problémov môže byť dobrým spôsobom, ako zanechať dávno vyšliapané chodníčky v myslení a ako podnietiť k činnosti mozog. Uplatňovanie tzv. laterálneho myslenia (pristupovať k problému akoby z inej strany, sprostredkovane, keď sme neuspeli pri „frontálnom útoku“). Stimulácia PMH. Aplikácia heuristických metód. Využívanie mnemotechnických pomôcok. VI. Ako si zapamätať mená? Určite mnohí z nás zažili ten nepríjemný pocit, keď sme kŕčovite hľadali v spomienkach, väčšinou bez úspechu, meno osoby, alebo keď sme sa snažili tento nedostatok zamaskovať použitím neurčitých oslovení, len aby sme nemuseli použiť meno. Ako si teda meno zapamätať a následne vybaviť? • technika sieťového grafu nám pomáha vybaviť si osobu tak, že sa ju budeme snažiť zadeliť do nejakej skupiny (príbuzní, priatelia, susedia, kolegovia, odporcovia...) • následne sa zameriame na príležitosti (porady, vzdelávacie kurzy, výstavy, čakárne) • byť veľmi pozorný, pri prvom stretnutí, pri zoznámení (záujem, spoločné znaky) • zapamätajte si meno s osobnými zvláštnosťami a prejavujte záujem o partnera • v rozhovore častejšie opakujte nové meno partnera • privolajte si na pomoc fantáziu a maľujte obrazy pripomínajúce meno • skúste sa zamerať na pôvod mena – lepšie si ho zapamätáte (onomastika) • krátky verš (vami vytvorený), napomáha vybavovaniu. Práca pravej a ľavej mozgovej hemisféry. Dve polovice tvoria celok Skutočne máme duálnu povahu. Náš mozog je fyzicky rozdelený na dve hemisféry. A hoci sú tieto dve polovice vysoko špecializované, a dokonca schopné do istej miery myslieť nezávisle na sebe, tvoria ucelenú jednotu. V zdravom, dobre fungujúcom mozgu sa tieto „dve reality“ nepozorovane dopĺňajú a kombinujú a dávajú nám tak schopnosť zvládnuť akúkoľvek situáciu, ktorá nastane. Ak človek rozmýšľa o sebe ako o „ľavomozgovom“ alebo „pravomozgovom“, pravdou je, že je oboma. Nemôže byť tvorivý bez určitého následného spracovania a nemôže byť logický bez schopnosti uchopiť celok. Riešenie problémov, či to už ide o umenie alebo vedu, sa vždy týka oboch hemisfér. A obe potrebujú cvičenie. _______________________________________________________________ PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
U3V – Záujmové štúdium tretieho veku Človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života 2.ročník Téma: MEMORY TRÉNING – ROZVÍJANIE MOZGOVÝCH FUNKCIÍ Lektor: PhDr. Mariana Račková, PhD. ĽAVÁ MOZGOVÁ HEMISFÉRA Logická, (pamäť - na mená ľudí) +analytická, člení celok na časti, zoraďuje +zabezpečuje aktivity, ktoré si vyžadujú logiku (tvorenie algoritmu, sledovanie dejovej línie príbehu) +spracováva jednoduché informácie (napr. schopnosť riadiť sa súborom logických pravidiel) +jazyková interpretácia a tvorby reči +schopnosť čítať a písať +schopnosť čítať z nôt +schopnosť počítať a vykonávať matematické operácie +rozoznávať symboly.
PRAVÁ MOZGOVÁ HEMISFÉRA Tvorivá, (pamäť - na tváre) +syntetická, svet vníma ako celok +pomáha pri rozpoznávaní priestorových vzťahov, napr. nám umožňuje čítať z máp, skladať puzzle a prekresľovať +umožňuje neverbálnu zvukovú interpretáciu (napr. schopnosť rozlišovať a pamätať si tóny, hudobné a prírodné zvuky) a vytvorenie snových prežívaní +pomáha pri rozpoznávaní iných +vytváranie a vnímanie emócií +schopnosť trojrozmernej vizualizácie a zvládanie vnímania hĺbky +vytváranie vnemu telesného obrazu a schopnosti priestorovej orientácie +ovláda dlhodobú pamäť, v ktorej sa uchovávajú udalosti.
Záverečné otázky. 1.Strata pamäti súvisí: a/s nižším vekom, b/so zlou životosprávou, c/s úbytkom neurónov 2.Pamäť je: a/kognitívny proces, b/ľudská črta, c/dynamická vlastnosť 3.Explicitná pamäť sa spája: a/ s významom slova, b/ s názorom, c/so životnou morálkou 4.Ak si človek niečo pamätá nie viac ako 1 sek. je to výsledkom: a/charakteru, b/senzorickej pamäti, c/jeho zamerania 5.Technika „sieťového grafu“ nám umožňuje efektívne si: a/ predstaviť svet, b/ nakresliť v deskriptíve náčrt, c/ vybaviť si konkrétne meno 6.Pravá mozgová hemisféra je viac: a/teoretická, b/tvorivá, c/využívaná pri čítaní z mapy 7.Sociálny kontakt stimuluje: a/pamäť, b/deti k agresii, c/k výmene predmetov dennej spotreby. 8.Hranie šachu má: a/nepopierateľný vplyv na efektivitu pamäti, b/na rozvoj spôsobilosti „byť sám sebou“, c/dopad na asertivitu spoluhráča 9.Motorický typ sa prejavuje v tom, že: a/jeho nositeľ je adeptom školy šoférovania, b/že osoba nekontrolovane žmurká, c/ že si jeho nositeľ ľahko zapamätá a vybavuje pohyby; 10.Pravá a ľavá mozgová hemisféra môže: a/pracovať a myslieť oddelene, b/nikdy takto nepracuje, c/pracuje, ale len u umelcov.
_______________________________________________________________ PhDr. Mariana Račková, PhD., 2009 ©
