Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského v Bratislave a Európske centrum manažmentu
„Finančný ný manažment pre samosprávy a jeho využitie v rámci vzdelávacieho procesu na vysokých školách“
Recenzovaný zborník vedecko - pedagogických príspevkov z riešenia projektu Manažment financií samospráv (MAFIS) financovaný z Programu cezhraničnej nej spolupráce Maďarská Ma republika – Slovenská republika 2007-2013 2007
Bratislava, 2014
doc Ing. Viera Papcunová, PhD. Zostavovatelia zborníka: doc. Ing. Eva Balážová, PhD. Recenzenti: doc. Ing. Monika Hudáková, PhD. doc. RNDr. Marta Urbaníková, CSc. . Vydalo: o: Európske centrum manažmentu, manažmentu o.z., Poproč
Text neprešiel jazykovou korektúrou kor a za odbornosť zodpovedajú autori.
ISBN 978-80-9171582-1-7 EAN 9788097158217
1
Obsah
Tartalom
ÚVOD ................................................................ ................................................................................................................................ ..................................... 4
Implementácia entácia školiacich materiálov projektu MAFIS vo vzdelávacom procese .................................................. ................................ 5 Eva Balážová - Viera Papcunová................................................................................................ ................................ ........................................................ 5
Šírenie výsledkov projektu mafis – príležitosti pre vysokoškolské vzdelávanie................................ vzdelávanie................................................... 11 Bánhegyi Gabriella, Hegedűsné sné Baranyai Nóra Pintér Gábor, Fitos Gábor .................................................... ................................ 11
Inovatívne formy vzdelávania ................................................................................................ ................................ ............................................................... 18 Ľubomír Billý ................................................................................................................................ ................................ ................................................... 18
Metóda benchmarkingu vo výučbe čbe be predmetu Manažment a marketing územných samospráv ............................ 23 Monika Bumbalová - Maroš Valach ................................................................................................ ................................................. 23
Potreba súčinnosti regionálneho a finančného finan plánovania v rámci rozvoja obcí a VUC ...................................... ................................ 30 Ivana Gecíková – Ivana Kovácsová ................................................................................................ .................................................. 30
Projektový manažment pre budúcich profesionálov – prípadové štúdiá na uľahčenie enie vzdelávania .................. 39 Pintér Gábor - Bánhegyi Gabriella - Hegedűsné Baranyai Nóra - Fitos Gábor ................................................ ................................ 39
Možnosti využitia vzdelávacieho programu pre lepší manažment odpadového odpadového hospodárstva samospráv ........... 46 Ľubica Šimková ................................................................................................................................ ................................ ................................................ 46
Využívanie finančných ných prostriedkov z fondov Európskej únie pre potreby rozvoj rozvojaa regiónov v Slovenskej republike - príklady dobrej praxe ................................................................................................ ................................ .......................................................... 52 Vladimíra Štefancová ................................................................................................................................ ................................ ....................................... 52
Finančný manažment v prípadovej štúdii ................................................................................................ .............................................. 59 Juraj Tej – Viktória Ali Taha – Michaela Sirková ................................................................ ............................................................ 59
A képzési anyagok megvalósítása a MAFIS projekt által az oktatási folyamatban .............................................. ................................ 65 Eva Balážová - Viera Papcunová................................................................................................ ................................ ...................................................... 65
2
A MAFIS PROJEKT EREDMÉNYEINEK DISSZEMINÁCIÓJA – Lehetőségek a felsőoktatás őoktatás számára számára......... 71 Bánhegyi Gabriella, Hegedűsné sné Baranyai Nóra Pintér Gábor, Fitos Gábor .................................................... ................................ 71
Innovatív képzési formák ................................................................................................................................ ................................ ...................................... 79 Ľubomír Billý ................................................................................................................................ ................................ ................................................... 79
Benchmarking módszer az Önkormányzati marketing és menezsment tantárgy oktatásában............................... oktatásában 83 Monika Bumbalová - Maroš Valach ................................................................................................ ................................................. 83
A regionális és pénzügyi tervezés együttműködése együttm ködése az önkormányzatok és nagyobb területi egységek fejlesztésében ................................................................ ................................................................................................ ........................................................ 90 Ivana Gecíková - Ivana Kovácsová ................................................................................................ .................................................. 90
Projektmenedzsment a jövő szakembereinek – Esettanulmány az oktatás megkönnyítéséhez ........................... 100 Pintér Gábor - Bánhegyi Gabriella - Hegedűsné Baranyai Nóra - Fitos Gábor .............................................. ................................ 100
Az oktatási program felhasználásának lehetőségei lehet a hatékonyabb hulladék gazdálkodás menedzsmentjében ... 107 Ľubica Šimková ................................................................................................................................ ................................ .............................................. 107
Az Európai Úniós pénzeszközök felhasználása a Szlovák Köztársaság területeinek fejlesztésére – jó gyakorlati példák ................................................................ ................................................................................................................................ .................................. 113 Vladimíra Štefancová ................................................................................................................................ ................................ ..................................... 113
A pénzügyi gazdálkodás esettanulmánya ................................................................................................ ............................................ 120 Juraj TEJ - Viktória ALI TAHA – Michaela SIRKOVÁ ................................................................ .............................................. 120
3
ÚVOD Nakoľko ko prispieva systém univerzitného vzdelávania ku kvalite verejnej správy? Čo považujú ľudia z praxe za najdôležitejšie pri práci v samospráve? Diskutovať Diskutova o týchto otázkach je dôležité. Spôsob a obsah vzdelávania na univerzitách je totiž základom toho, na čom om budúci absolventi môžu stavať stava po svojom príchode do praxe. Je dôležité prepájaťť vzdelávanie s praxou. Treba členiť vzdelávanie na univerzitách tak, aby pripravilo ľudí udí na reálne situácie. A zameriavať by sa malo nielen na poskytovanie samotných informácií o verejnej správe, ale aj budovanie zručností zručností potrebných pre vyjednávanie čii rozhodovanie. Zároveň Zárove treba do obsahu vzdelávania zahrnúť zahrnú aj informovanie ohľadom adom legislatívnych požiadaviek týkajúcich sa výkonu samosprávy. Proces vzdelávania je kľúčový. Je výhodné používať v rámci vzdelávania moderné technológie, ako napr. e-learning. learning. Avšak tieto technológie majú byť byť vždy len nástrojom, nesmú sa stať cieľom om sami o sebe. Pedagóg má nezastupiteľnú nú úlohu predovšetkým pri budovaní kritického myslenia a riešení problémov. Treba mať tiež zadefinovaný efektívny systém na zber spätnej väzby od študentov a na vyhodnotenie kvality vyučovania. Rovnako je nutné vytvoriť mechanizmus, aby tie najdôležitejšie prvky spätnej väzby od študentov mohli byť zapracovanéé do kontinuálneho zlepšovania vzdelávacieho procesu. Výstupy z projektu Manažment financií samospráv – MAFIS môžu slúžiť ako doplnkové materiály pre výučbu výuč finančného ného manažmentu na univerzitách, ale aj v rámci kontinuálneho vzdelávania odborníkov v praxi. Dajú sa použiť buď v celku ako samostatný kurz, alebo vybrané kapitoly, dokonca možno z nich vybrať len inšpiratívne cvičenia cvi alebo prípadové štúdie. Panuje pomerne široký konsenzus, že sa oplatí zapájať zapája do vzdelávacieho procesu na univerzitách aj partnerov. partne Môžu to byť predstavitelia profesijných združení alebo zástupcovia samospráv čii neziskových organizácií. Takáto spolupráca sa osvedčila osved pri realizácii projektu a môže byť zaujímavou ponukou a inšpiráciou aj pre akademický sektor. V rámci projektu Manažment nažment financií samospráv – MAFIS sa uskutočnil uskuto v dňoch 12. – 13.2.2014 akademický workshop. Predstavitelia šiestich univerzít z Maďarska Maď a Slovenska diskutovali o univerzitnom vzdelávaní v oblasti verejnej správy v každej z krajín aj o možnostiach využitia ia výstupov projektu v praxi. Viac ako 40 odborníkov malo tak príležitosť zdieľať svoje skúsenosti, pohľady poh a názory. Z môjho pohľadu veľká ľká väčšina vä z nich túto príležitosť aj využila, a preto bola diskusia pútavá a prínosná. V tomto zborníku nájdete vybrané vybrané príspevky slovenských a maďarských odborníkov. Prajem zaujímavé čítanie! Daniela Olejárová Projektová manažérka projektu MAFIS
4
Implementácia školiacich materiálov projektu MAFIS vo vzdelávacom procese Implementation of training materials materials of MAFIS project in the educational process Eva Balážová - Viera Papcunová Abstrakt Napriek tomu, že na Slovensku je z celkového počtu obyvateľov ov 13,1% vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, obyvate mnohí absolventi majú problémy uplatniť uplatni sa na trhu práce.. Dôvodom je aj nedostatok praktických zručností, zru ktoré by mohli v rámci svojho pracovného zamerania využiť. využi . Zvýhodnení sú tí absolventi, ktorí už po počas štúdia pracovali v praxi a tak sa ľahšie ahšie dokážu adaptovať adaptova na podmienky trhu. Z toho vyplýva, že dôležitým dôležit predpokladom úspešného absolventa je už počas po štúdia získavať praktické skúsenosti. Jednou z možností, ako môžu budúci absolventi zlepšiť svoje šance na trhu práce je aj využívanie rôznych praktických a metodických materiálov resp. prípadových štúdií v priamo vo vyučovacom ovacom procese zo strany pedagóga. Cieľom Cie príspevku je zhodnotiť možnosti využívania materiálov medzinárodného projektu MAFIS vo vzdelávacom procese. Kľúčové slová: vzdelávanie, učiaca iaca sa organizácia, znalostný manažment Abstract he fact that 13.1% of the total populations have a university degree, but many graduates have problems Despite the to apply on the labor market. The reason is the lack of practical skills. Preferences are those students who have some practical skills, and thus more easily easily able to adapt to market conditions. One possibility, as future graduates can improve their chances on the labor market is the use the practical materials or case studies in the learning process by the teacher. The aim of this paper is to refer the possibility possibility of using materials from international project - MAFIS in the educational process. Key words: educational process, learning organization, knowledge management
Úvod Základom každej ekonomiky sú tri základné piliere – práca, pôda, kapitál. Z historického hľadiska adiska využívanie týchto základných faktorov bolo rôzne intenzívne. Napríklad v rámci poľnohospodárskej nohospodárskej revolúcie, ktorá bola vyvolaná nedostatkom pôdy, na rozvoj vtedajšej spoločnosti nosti pôsobili výrobné faktory práca a kapitál. V období rokov 1750 až 1800, kedy sa vo svete začal čal prejavovať prejavova nedostatok palív a kovov sa do popredia záujmu dostal kapitál. Následne sme sa dostali do revolúcie tzv „trvalej udržateľnosti,“ udržate udržateľ ktorá bola vyvolaná nedostatkom absorbčnej absorbč kapacity životného prostredia. V tomto období o sa objavuje nový faktor – informácie. V tejto súvislosti sa objavuje aj nový koncept „učiacej „u sa organizácie.“ Podľaa Tichej (2005) si učiaca u iaca sa organizácia vybudovala svoju konkurenčnú konkuren výhodu na ľudskom udskom kapitále a jeho rozvoji. A to z dôvodu, že organizácia anizácia ako celok sa dokáže učiť jedine prostredníctvom svojich ľudí, udí, pre ktorých je vlastnosť učiť sa jedinečná a prirodzená. Z toho teda vyplýva, že zabezpečenie zabezpe enie konkurencieschopnosti akejkoľvek akejko organizácie, či už v súkromnom sektore alebo vo verejnej správe správe sa dá dosiahnuť dosiahnu predovšetkým zamestnancami, ktorí preukážu schopnosť schopnos neustále sa vzdelávať. vzdeláva Táto skutočnosť vytvorila priestor pre neustále „vzdelávanie“ a „vzdelávanie sa.“ Kým vzdelávanie je proces zameraný na učiacich u sa zvonku, čiže v podstate je to samotný výučbový bový proces, ktorého výsledkom je získavanie vedomostí v rámci pôsobenia učiteľaa na jedinca. Vzdelávanie sa je proces získavania individuálnej skúsenosti, vedomostí 5
a zručností, ností, avšak podstatou nie je vonkajší subjekt, ktorý je v polohe vyučujúceho, vy ale ide o proces na základe subjektívnej činnosti jedinca. To, že vzdelanie sa stáva dôležitým atribútom tak pre zamestnanca ako aj pre zamestnávateľov ov potvrdzujú aj výsledky z posledného sčítania ítania obyvateľov obyvateľ uskutočneného v roku 2011. Podiel vysokoškolsky okoškolsky vzdelaného obyvateľstva obyvate v rámci SR vzrástol za obdobie 10 rokov o 5,7%. V absolútnom vyjadrení to znamená, že v roku 2011 z celkového počtu obyvateľov ov trvalo bývajúcich na Slovensku (5 397 036) je 707 326 obyvateľov obyvate s ukončeným vysokoškolským vzdelaním delaním I. resp. II. stupňa stup štúdia. Otázkou však ostáva, čii títo absolventi sú dobre pripravení pre prax nielen po teoretickej stránke, ale čii dokážu implementovať implementova získané vedomosti priamo v rámci riešenia konkrétnych reálnych situácii v praxi. Jednou z možností ožností je aj úzke prepájanie teoretickej výučby študentov s praktickými príkladmi resp. prípadovými štúdiami. Teoretické východiská Vzdelanosť podľa Čepelovej – Sedlákovej – Mihalíkovej – Andrejčíkovej Andrejč (2010) patrí k základným cieľom súčasnej asnej spoločnosti spolo a spolu s formovaním pracovných schopností sa stáva celoživotným procesom. Vzdelávanie sa v súčasnosti časnosti považuje za najúčinnejší najú innejší faktor uchovávania a rozvoja duchovných hodnôt človeka. loveka. V príprave ľudí by malo ísť najmä o systematické formovanie perspektívneho kvalifikačného čného ného profilu kompetentných subjektov manažmentu, ktorí primeraný požiadavkám pracovných funkcií a rozvoji osobnej spôsobilosti tvorivo, racionálne a samostatne myslieť a konať (Porvazník, 2003). V období, kedy MŠVVaŠ SR v rámci Stratégie celoživotného životného vzdelávania preferuje celoživotné vzdelávanie a prepájanie teórie s praxou je otázka implementácie využívania materiálov z praxe priamo vo vyučovacom vyu ovacom procese vysoko aktuálnou. Súčasná Sú doba je charakterizovaná obrovským množstvom informácií, ktoré je potrebné triediť triedi aj uchovávať a do popredia sa dostáva tzv. znalostný manažment. V teórii sa stretávame s celým radom definícii manažmentu znalostí, resp. znalostného manažmentu. Podľaa OECD (2003) znalostný z manažment pokrýva akýkoľvek ľvek úmyselný a systematický systematický proces alebo prax pri získavaní, zaznamenávaní, zdieľaní, aní, tvorení a využívaní produktívnych znalostí, nachádzajúcich sa kdekoľvek, s cieľom om podporiť učenie a výkonnosť v organizácií. Truneček Trune (2004) ešte dopĺňa, že znalostný nalostný manažment zahŕňa efektívne prepojenie tých, čoo vedia s tými čo vedieť potrebujú a premenu osobných znalostí zn na znalosti organizácie. Z vyššie uvedených definícií vyplýva, že znalostný manažment predstavuje systematický proces získavania znalostí a ich následného využitia v praxi, i, tak aby výsledkom bola výkonnosť pracovníkov, ktorá v konečnom dôsledku zabezpečíí konkurencieschopnosť konkurencieschopnos organizácie na trhu. Keďže ďže zvyčajne zvy ide o dlhodobý proces, môžeme hovoriť hovori o určitej stratégii organizácie. Potvrdzuje to aj Šujanová (2005) podľa pod ktorej ej je manažment m znalostí stratégia,, ktorá transformuje intelektuálny kapitál organizácie - a to ako zaznamenané informácie, tak aj nadanie a znalosti pracovníkov - na vyššiu produktivitu, nové hodnoty a vyššiu konkurencieschopnosť. ť. Medzi organizácie, ktoré ktor ako prvé pristúpili k zavedeniu znalostného manažmentu, patria popredné americké firmy. Ide najmä o finančné, poradenské a konzultantské firmy, petrochemické firmy, firmy z oblasti IT a pod. (Kokavcová, 2006). V súvislosti s rozvojom znalostného manažmentu sa čoraz častejšie astejšie spomína aj slovo kreativita. Nejde však o moderný pojem. Kreativita sa prejavovala prejavuje vo všetkýh spoločnostiach – bohatých aj chudobných, veľkých ve kých aj malých, vyspelých aj rozvíjajúcich sa. Spája sa s originalitou, fantáziou inšpiráciou inš a vynaliezavosťou. ou. Potenciál tvorisvosti má v sebe každý človek lovek (psychicky zdravý jedinec). Dôležité ale je, je čii sa táto tvorivosť tvorivos prehlbuje 6
a rozvíja alebo nie. Kreativitu je možné trénovať trénova a rozvíjať (činnosťou) ťou) (Ali Taha – Tej, 2012). Na to, ako dosiahnuťť aby sa učenie u a kreativita používali k zlepšovaniu výsledkov práce Senge (2007) ukazuje jednoduchý princíp, kedy učenie u enie musí byť súčasťou každej aktivity v organizácii. Obrázok 1 Princíp učiacej u sa organizácie
Učiť sa pred
Učiť sa počas
Ciele firmy
Výsledky
Učiť sa po Zdroj: SENGE, P. 2007. Pátá disciplína.
Senge (2007) charakterizuje jednotlivé etapy nasledovne: Učiť sa pred – Je viac ako pravdepodobné, že niekto vo vnútri firmy, prípadne aj mimo nej, už niečo čo podobné robil pred vami. Tento proces asistencie je metóda, pomocou ktorejj získame poučenie pou vo fázy pred vlastnou akciou – je to teda akýsi druh porady pri plánovaní projektu alebo inej akcie. Cieľom Cie om je podeliť sa o poznatky a skúsenosti ľudí, udí, ktorí podobnú vec v minulosti realizovali. Pri skúmaní toho, čím je náš projekt odlišný, sú účastníci ú schopní nájsť nové možnosti, z ktorých odvodia konkrétne alternatívy. • Učiť sa počas – Povedie to, čoo sme doteraz urobili k plánovaným výsledkom? Ako sa môžeme poučiť z toho, čo č sme doteraz robili? Deje sa presne to, čo sme plánovali a zamýšľali • Učiť sa po – Existuje pri opakovaných úlohách spôsob, ako by sme to mohli urobiť urobi lepšie, ako minule? Je nejaký spôsob ako by sme naše poznatky poznatky a skúsenosti z tejto práce mohli zaznamenať a oboznámiť nimi ostatných? A kto by vlastne lastne mohol využiť využi to, čo sme sa naučili? Škála prínosov znalostného manažmentu je rovnako široká ako škála oblastí jeho možnej implementácie. To, čii bude implementácia znalostného manažmentu prínosom, alebo nie, nezávisí od oblasti implementácie, ale od toho, či tá, čí iná oblasť je prioritnou oblasťou oblas pre úspešné naplnenie kvalitne koncipovanej stratégie spoločnosti. spolo Podľa ľa Kokavcovej (2006) implementácia mplementácia znalostného manažmentu do oblasti vzdelávania zamestnancov neprinesie až taký prínos, ak prioritnou oblasťou oblas záujmu je inovácia produktovej základne. Vhodná vyváženosť nástrojov a oblastí implementácie je nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie prínosov a naplnenie očakávaní akávaní kladených na znalostný manažment. •
Očakávania praxe Prax očakáva od absolventa odborníka - profesionála nála so štandardnými ale aj inovatívnymi vlastnosťami. ami. Za štandardné vlastnosti vo vzťahu vz k jeho uplatneniu v praxi 7
môžeme považovať teoretické základy absolventa. Okrem toho však prax vyžaduje, aby absolvent prichádzal s inovatívnymi myšlienkami, ktoré by mohol implementovať implementova do praxe. Konkrétne prax očakáva, akáva, od absolventov, že budú mať ma vedomosti z oblasti: • strategického plánovania kapitálových k investícií • tvorby politík • facility manažmentu • merania výkonnosti • ekonomických a finančných finanč analýz pre tvorbu alternatív pre následné rozhodovanie • komplexného ho ohodnotenia finančnej finan situácie samosprávy – byťť schopný predkladať návrhy na hospodárnejšie a účinnejšie ú využívanie zdrojov • efektívnej kontroly • znalostí IKT • komunikačných ných a prezentačných prezenta zručností • nových kreatívnych ych využiteľných využite nápadov Príkladom implementácie overenej praxe do teórie vyučovania vyu ovania je aj medzinárodný projekt MAFIS. Tento projekt sa realizoval pod gestorstvom European Center of Management s názvom Manažment financií samospráv (MAFIS) a bol financovaný financovan z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská ďarská republika – Slovenská republika 2007--2013. Slovenskými partnermi projektu sú aj profesijné združenia z prostredia samospráv AKE SR a APÚMS, Centrum rozvoja samospráv a z univerzitného prostredia FSEV UK v Bratislave. Brat Hlavným cieľom projektu bolo zvýšenie odbornosti v oblasti finančného ného manažmentu samospráv prostredníctvom interaktívneho tréningu volených predstaviteľov ov ale aj výkonných pracovníkov zo slovenských ako aj maďarských ma arských miestnych samospráv, ale aj univerzít uni a tiež výmena skúseností a vzájomné učenie u sa. Okrem tréningu trénerov, súčasť časťou projektu boli aj 4 medzinárodné workshopy a dva pilotné trojdňové ové tréningy tak na slovenskej ako aj maďarskej strane. Počas as prvého dňa d tréningu účastníci získali vedomosti sti z oblasti participácie obyvateľov ov na tvorbe verejných politík, finančného finan plánovania a oboznámili sa s novými možnosťami ami financovania rozvojových aktivít na miestnej úrovni. V priebehu ďalších dvoch dní sa podrobne oboznámili s tvorbou plánu kapitálových ých investícii a možnostiach jeho financovania. Keďže že obecný majetok môžeme považovať považova za jeden z významných faktorov rozvoja obcí, časť projektu sa s venovala aj manažmentu aktív,, resp. novému pohľadu poh na spravovanie majetku – facility managementu. management Tretí deň tréningu sa účastníci ú venovali inovatívnym metódam merania a hodnotenia výkonov na úrovni miestnej samosprávy. Z reakcií účastníkov astníkov vyberáme“ veľmi mi vhodné na vzdelávanie samospráv“, samospráv „projekt priniesol nové informácie a potvrdenie si potreby koncepčného koncep a strategického riadenia v kontexte finančného ného manažmentu“, manažmentu „informácie získané z projektu prispejú k zefektívnenie činností, k spolupráci s kolegami, prinesú informácie pre poslancov,“ „považujem „p za maximálne dôležité získavať informácie akou cestou skvalitniť skvalit a zmodernizovať zmodernizo prácu, činnosť samospráv,“ „myslím, myslím, že v samospráve je stále veľa ve a miest a obcí, ktoré nemajú dostatok informácií v oblasti efektívneho fungovania a financovania a mohol by byť by takýto tréning pre nich prospešný,“ ,“ „tréning „ bol obohacujúci,, témy boli veľmi veľ užitočné pre samosprávy a pod. Výstupom projektu okrem pripravených nových trénerov pre finančný finan manažment samospráv a e–learningového learningového portálu, kde sú pre účastníkov ú astníkov sprístupnené študijné materiály, je publikácia Finančný Finan manažment samospráv práv ako aj zborník z medzinárodného vedecko–pedagogického pedagogického workshopu, ktorý sa konal v Bratislave pod záštitou FSEV UK v Bratislave, za účasti asti všetkých rozhodujúcich participantov projektu a kde mohli účastníci ú projektu priamo konfrontovať konfrontova svoje skúseností z realizácie projektu na Slovensku a v Maďarsku ako aj jeho očakávanej čakávanej akávanej implementácie tak do praxe ako aj do vzdelávacieho procesu univerzít. 8
Významnou pridanou hodnotou projektu je, že uvádzané výstupy projektu je možné využívať vo vyučovacom ovacom procese na univerzitách a vysokých školách predovšetkým v študijných programoch spadajúcich pod študijný odbor 3.3.5 Verejná správa a regionálny rozvoj – napr. Študijné programy Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu a Regionálny rozvoj – predmet Ekonomika Ekonomika a manažment územných samospráv, samospráv Študijný program Integrovaný rozvoj vidieka – predmet Nové prístupy v ekonomike a manažmente verejnej správy,, ktoré zabezpečuje zabezpe Slovenská poľnohospodárska nohospodárska univerzita v Nitre, ale výstupy sú využiteľné aj v iných študijných štu odboroch a programoch – napr. Študijný program Geografia v regionálnom rozvoji – predmety Ekonomika miest a obcí, Projektový manažment, ktorý zabezpečuje čuje Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Využitie výstupov projektu vidíme aj v ďalších oblastiach iach celoživotného vzdelávania – napr. štúdium v rámci Univerzity tretieho veku, poradenské služby pre volených predstaviteľov a pod. Potrebu celoživotného vzdelávania potvrdzuje aj v rámci dokumentu „Stratégia Stratégia celoživotného vzdelávania vzd 2011“ MŠVVaŠ SR, ktoré toré vyšpecifikovalo najviac problémové oblasti celoživotného vzdelávania v SR: 1. Postoj a motivácia jednotlivca k celoživotnému vzdelávaniu. vzdelávaniu 2. Nesúlad zručností ností absolventov a dopytu trhu práce 3. Poradenské služby pre dospelých 4. Úroveň kompetencií jednotlivca Metodika hodnotenia dopadu využívania materiálov MAFIS vo výučbovom výučbovom procese Kým prebehne samostatný proces hodnotenia dopadu je dôležité realizovať realizova nasledovné kroky pred samotným začlenením za materiálov do výučbového bového procesu: • zozbierať informácie mácie o vzdelávacom programe, kde by mali byť byť materiály použité, použité • špecifikovať ciele výučbového výuč procesu. Všeobecne hodnotenie odnotenie hovorí o tom, ako je možné zistiť mieru dopadu využívania akýchkoľvek vek materiálov z praxe vo výučbovom procese.. Existuje pomerne široké ši spektrum hodnotiacich techník, ktoré je možné využívať využíva na určenie enie dopadu využívania praktických materiálov vo výučbovom bovom procese. Pri hodnotení využívania materiálov z projektu MAFIS sme použili nasledovné hodnotiace techniky: • porovnanie vedomostí pred pr výučbou a po nej, • použitie štatistického porovnávania, • follow – up (následné aktivity) po určitom ur čase Hodnotenie však nie je dôležité robiť robi len po ukončení ení vzdelávacej aktivity, ale je dôležité hodnotenie aj per – partes, čo znamená, že hodnotenie robíme íme aj počas po výučbového procesu. Záver Aj keď zatiaľ nepoznáme najefektívnejší spôsob hodnotenia dopadu využívania praktických materiálov v rámci vyučovacieho vyu procesu, je niekoľko ko možností ako získavať získava spätnú väzbu od študentov v prípade, že pedagóg používa vo vyučovacom ovacom procese študijné materiály z praxe. Jednou z možností predstavujú individuálne kontakty najmä školiteľ – diplomant, resp. bakalár. Ďalšou formou získavania informácia priamo z praxe sú exkurzie do podnikateľskej skej sféry alebo do inštitúcií inštitúcií verejnej správy, kde si študenti môžu v praxi priamo overiť teoretické informácie nadobudnuté zo školy. A v neposlednom rade sú to aj dobrovoľnícke aktivity zo strany pedagógov a študentov – napr. Večerné černé dialógy o veciach verejných,, letné školy samosprávy samosprá a pod. usporadúvaných Katedrou verejnej správy FEŠRR SPU v Nitre. Na záver je však dôležité spomenúť, spomenú že výber metód a výučbových bových materiálov v rámci vzdelávania by sa mal uskutočniť uskuto podľa kľúčových bodov pravidla o učení: „Najprv im 9
povedzte, čo im idete te povedať, poveda potom im to povedzte a potom im povedzte, čo ste im povedali.“ Použitá literatúra 1. Ali Taha, V. – Tej, J. 2012 Tvorivé metódy v manažmente. Prešovská univerzita: Fakulta akulta manažmentu, 2012. 124 s. ISBN 978-80-89568-48-2 978 2. Čepelová, A. - Sedláková, S. - Mihaliková, E. - Andrejčíková, íková, M. 2010. Verejná správa a spoločnosťť založená na vedomostiach. Košice: UPJŠ, 2010. 248 s., ISBN 978-80-7097-842-9 3. Kokavcová, D. 2006. Znalostný manažment a jeho miesto v súčasnej časnej etape rozvoja spoločnosti nosti postavenej na vedomostiach. v Dostupné na: http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2006/jun_jul/03.pdf 4. OECD: Measuring Knowledge Management in the Business Sector, OECD. Paris: Par Publications Service, 2003. 5. Porvazník, J. 2011. Celostný manažment. Piate prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Sprint dva. 2011. 360 s. s ISBN 978-80-89393-58-9 6. Senge, M.P. 2007. Pátá disciplína. disciplína Teorie a praxe učící ící se organizace. organizace Praha: management ent Press, 440 s. ISBN 8072611621 7. Šujanová J. 2005. Znalostný manažment. manažment Dostupné na:http://www.mtf.stuba.sk/docs//internetovy_casopis/2005/4/sujanova2.pdf http://www.mtf.stuba.sk/docs//internetovy_casopis/2005/4/sujanova2.pdf 8. Tichá, I. 2005. Učící čící se organizace. or Praha:: Alfa Publishing, 2005. 141 s. ISBN 8080 86851-19-2 9. Truneček, J.2004. 04. Management znalosti. Praha: Vydalo nakladateľstvo nakladateľ C. H. Beck, 131 s., ISBN 80-7179--884-3. Kontaktné údaje na autorov Ing. Eva Balážová, PhD. Katedra verejnej správy FEŠRR SPU v Nitre Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
[email protected] doc. Ing. Viera Papcunová,, PhD. Ústav manažmentu a informačných informač technológií FPV UKF Nitra Tr. A. Hlinku 1, 949 76 Nitra
[email protected]
10
Šírenie výsledkov projektu mafis – príležitosti pre vysokoškolské vzdelávanie Dissemination of MAFIS project results - Opportunities for Higher Education Bánhegyi Gabriella, Hegedűsné Baranyai Nóra Pintér Gábor, Gábor, Fitos Gábor Úvod Vidiek a význam rozvoja vidieka v Maďarsku Ma V poslednom desaťročí ťročí sa objavilo množstvo definícii pojmu vidiek. Súhrnne môžeme skonštatovať,, že charakteristické pre vidiek je nízka hustota obyvateľstva obyvate stva a menšie zastavané plochy, väčšia je výmera zelených plôch a váčší výskyt poľnohospodárstva. nohospodárstva. Podľa Pod Európskej charty harty pre vidiecke oblasti, sú tieto oblasti vnútrozemské alebo pobrežné, na ktorých sa vytvorili malé mestá a obce. Väčšiu Vä časť oblasti obyvatelia využívali na poľnohospodárske po a lesnícke, ale i na remeslá, slá, miestny priemysel a služby, služby nie na mestský oddych oddy a zábavu, ale naa zachovanie prírodných zdrojov a na výstavbu domov. Vidiek je teda nielen geografická, ale i sociálna a ekonomická kategória. Oblasť Oblas Maďarska arska bez okolitej aglomerácie hlavného mesta Budapesť Budapes je prakticky vidiecka oblasť (podľa typológie EU prevažne vidiek ); 4/5 krajiny spadá do tejto kategórie, kde žije 40% obyvateľstva. stva. Menované ukazovatele naznačujú, nazna že väčšina šina miest a obcí sa nachádza vo vidieckej oblasti (viď.. obrázok 1). Obrázok 1 Vidiecke oblasti v Maďarsku Ma (zdroj: Národné stratégie égie rozvoja vidieka 2014-2020 - VÁTI, 2010)
Legenda: k obidvom
Komunity patriace k malým dedinám
Komunity patriace k osadám
11
Komunity patriace
K 1.1.2013 bol počet sídiel v krajine 3154, z čoho oho bolo 328 miest a 2826 obcí. obc Hustota obyvateľstva stva dosahuje iba na strednom Maďarsku Ma arsku hodnoty mestského klastra 300 osôb/km2 (427 osôb/km2), (KSH 2013). V 3154 sídlach pôsobí 3177 samospráv, (vv hlavnom meste 23 miestnych samospráv vedľa ľa samosprávy hlavného mesta). Počet Po sídel s menším počtom obyvateľstva stva ako 50 je 27, a 54% sídiel má menej ako 1000 obyvateľov. Pomer sídiel s počtom 10.000 obyvateľov ov je 95%, kým s počtom po obyvateľstva stva 100.000 je iba 9 miest. Priemer počtu obyvateľov na jedno sídlo je 3100 osôb, a prihliadajúc na vidiecke vidi oblasti je to ešte menej (2630 osôb). Vidiecke oblasti čelia elia osobitným problémom v Európe. Tieto problémy v osemdesiatich rokoch upriamili pozornosť pozornos na spoločne ne vytvorenú a dôležitú európsku stratégiu, ktorá je schopná účinne reagovať reagova na čoraz vačšie výzvy. zvy. Do konca osemdesiatych osemdesiaty rokov bol prístup odvetvový (rozvoj podnikania, vzdelávania, vzdelávania, zdravotníctva atď.), at dotácie neboli jednotné. Od deväťdesiaty esiatych ch rokov v rámci politiky rozvoja vidieka sa dôraz kládol na rozsiahle programovanie. Chronické problémy, ktoré čakajú akajú na riešenie, a javy ktoré vyžadujú pozornosť: • nedostatky miestnej infraštruktúry; • problémy zamestnanosti, nedostatok pracovných miest, vysoká nezamestnanosť nezamestnanosť; • migrácia; • starnutie obyvateľstva; obyvate • demografické erózie; • nízka kvalita miestnych služieb; služie • nedostatok dostupných zdrojov; • nerovnosť príjmov vzrástla na úkor vidieckych oblastí; • význam poľnohospodárstva, ľnohospodárstva, pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve; poľnohospodárstve; • meniace sa spotrebiteľské spotrebite návyky, životospráva, nároky; • v oblasti niektorých miest zvýšiť zvýši počet vidieckeho ieckeho obyvateľstva obyvate (dezurbanizácia). Národná stratégia rozvoja vidieka maďarskej ma krajiny vo vzťahu ahu k hlbokej a trvalej kríze upozorňuje uje na výskyt určitých určitých javov v malých periférnych oblastiach, oblastiach kde je chronický nedostatok pracovných síl a nezamestnanosť nezamestnanos znížením počtu tu registrovaných podnikov . Hlavnými črtami rtami tejto politiky je podporovať podporova udržateľný ný rozvoj vidieka vo vidieckych oblastiach, a možno to rozdeliť rozdeli do troch hlavných prvkov (National National Rural stratégia 20142014 2020): (1) zachovanie krajiny a udržateľné udržate využívanie užívanie ekosystémových služieb, služieb zachovanie a zlepšovanie kvality životného prostredia a hodnoty prírodných zdrojov (2) zdravá a bezpečná ná výroba potravín a ich dodávka, (3) zabezpečenie enie priaznivých životných podmienok a kvality života vidieckeho obyvateľstva oby Vo vidieckych oblastiach, ale najmä v oblastiach s malým počtom po poč obyvateľstva kvalita života a životné podmienky značne zna ovplyvňujú osud sídel. Keď miestne komunity chcú prežiť, tak musia nájsťť riešenia na vyššie uvedené problémy. Základný problém problé týchto sídiel je nízky počet voľných ľných ných pracovných miest, a pri cestovaní do zamestnania veľakrát ve vznikajú problémy, pretože miestna doprava je nedostatočná, nedostato ná, alebo predražená a časovo neprispôsobená. Kým autobus zo sídla vie zabezpečiť prepravu detí do školy, ško chorým pacientom k lekárovi, neponúka alternatívne riešenie pre dopravu zamestnancov do zamestnania. Zlepšeniu zamestnanosti môže zabrániť zabráni aj nedostatok zručností čností uchádzačov uchádza o prácu, nevhodná vzdelanostná štruktúra obyvateľov. obyvate V dôsledku programov rozvoja vidieka boli aj pokroky: v oblasti poľnohospodárstva, po lesníctva boli vykonané činnosti na zvýšenie konkurencieschopnosti, schopnosti, boli realizované investície do ekologických opatrení, zrekonštruovali sa námestia, prístup na internet je vo 12
viacerých sídlach (väčšinou šinou je to spoplatnené), sem patrí už aj vyššie spomenutý autobus do sídla, rôzne podujatia a spolupráca medzi sídlami. Z grantov realizované, ale často krát problematické programy ako aj samotné investície nie sú schopné udržať udrža požadovanú úroveň, predovšetkým pre mladšiu generáciu, generáciu ktorá je veľmi odlišná od tzv.. tradičnej formy vidieckeho života.. Globalizácia sa dostala aj do menších sídel v oblasti produktov, spotrebiteľskej spotrebite skej povahy, predstavy o trávení voľného vo času. V stále sa meniacich oblastiach vedia pôsobiť iba tie komunity, udržiavať a rozvíjať sa tie sídla, kde sú odborné znalosti a zručnosti. Spolupráca miestneho obyvateľstva obyvateľ a samosprávy môže mať niekoľko ko foriem a je nevyhnutná a rozhodujúca pre rozvoj vidieka. Špecifické programy pre obdobie ob 2014-2020 sú stále stále v procese tvrorby, tvrorby súbežne s financovaním úloh samosprávy, samosprávy sa dôraz kladie na sebestačnosťť a na premyslené financovanie a plánovanie. Hoci význam týkajúcich sa financovania a plánovania nesie v sebe značnú mieru neistoty, môžeme eme povedať, že správne hospodárenie a ekonomika samosprávy sa bude v budúcnosti intenzívnejšie prejavovať. prejavova . Transformácia administratívneho systému, porozdeľovanie úloh a povinností, nové pravidlá pre rozpočtové rozpo tové plánovanie (zakázať (zakáza prevádzkový deficit atď.)) stanovuje nové hospodárenie samospráv. Projekt rojekt MAFIS ponúka také nástroje pre samosprávy, samosprávy, pomocou ktorých budú schopné miestne samosprávy naplánovať naplánova programové rozpočtovanie, dosledovaťť výkony výko samospráv, a ich hodnotenie a vhodným plánovaním zabezpečiť strategický rozvoj. O výsledkoch projektu nebudeme hovoriť, ť,, pretože už boli zverejnené na iných portáloch. V dosiahnutých výsledkoch majú dôležitú úlohu tie vysokoškolské vysokoškolské zariadenia, ktoré sú schopné poskytnúť budúcim profesionálom nové nástroje, metódy a prístupy z „prvej ruky“. Balík nástrojov, ktorý vznikol ako výsledok projektu, umožňuje umož samosprávam priamym zapojením do vzdelávania môžu poukázaťť na praktickú aplikáciu metódu. Portfólium Georgikon fakulty - Pannon Univerzita Fakulta Georgikon, ktorý pôsobí v meste Keszthely je dlhoročnou a významnou inštitúciou Maďarska arska v oblasti poľnohospodárskeho po nohospodárskeho vzdelávania. Zmena v tradičnom tradi päťročnom štúdiu - poľnohospodársky nohospodársky inžinier, poľnochemický po nochemický inžinier, na nový typ BScBSc Msc spôsobilo nárast rôznych programov, programov, kedy bola odborná príprava znížená na 3,5 roka v základných štúdiách. Zameranie posunu v dôsledku diverzifikácie programov v súčasnej dobe začíname s 10BSc alebo BA, MSc6a9FSz MSc6a9 vytvárame výcvik a ďalšie alšie vzdelávanie odborníkov, kde je k dispozícii sedem postgraduálnych ostgraduálnych vzdelávaní. vzdelávaní. V rámci MAFIS projektu považujeme považuje zaa dôležité adaptáciu výsledkov a vyučovacie metódy v odboroch BSc a MSc. Opis odboru inžinera poľnohospodárskej nohospodárskej ekonomiky a rozvoja vidieka Štúdium semestrálneho lneho bakalárskeho programu bolo zahájené ahájené v akademickom roku 2006-2007. V rámci jednotlivých predmetov nášho štúdia neprihliadame iba na vedomosti z oblasti poľnohospodárskej nohospodárskej výroby, plánovania výroby, ale zdôrazníme ekologické, manažérske, regionálne, miestne znalosti, a odborné zručnosti v rozvoji vidieka. Vyštudovaný inžinier aktívne prevezme úlohy pri príprave programov týkajúcich sa rozvoja vidieka, pozná odbornú politiku Európskej Únie, ich ciele, metódy a ich vnútroštátne využitie. Rozumie administratívnym úkonom, ich požiadavkám, vie v pripraviť podnikateľský podnikate plán, má rozpočtové zručnosti a je schopný tvoriť tvori projekty a koordinovať ich. Okrem toho tí, ktorí skončili ili na tomto odbore majú interpersonálne zručnosti, zru zručnosti k rozpoznaniu a riešeniu problémov, znalosti z oblasti spolupráce spoluprá a komunikačné zručnosti, nosti, znalosti cudzích jazykov.
13
Vzdelávacie a výstupové požiadavky absolventa nie je možné si predstaviť bez logicky postaveného učebného ebného plánu, učiva u iva na vysokej úrovni a bez kvalitných vyučujúcich vyu odborníkov. Obrázok 2 Učebný plán GVAMBSc
V praxi:3 týždňový prax v podniku po 2. polroku
Po 3. polroku špecializácia a výber témy na diplomovú prácu a konzultanta
V 7. polroku 10 týždňová týžd praxt, záverečná závere skúška
Zdroj: vlastné spracovanie
Získavanie základných zručností zru ností prebieha v prvých dvoch semestroch. Prvá úroveň úrove učiva iva týkajúcich sa samosprávy je v Súhrne poznatkov o štátnej správe, a podmienka absolvovania predmetu je polročné polro potvrdenie o Právnych znalostiach. Predmet Sociológia oboznámi študentov so základnými pojmami zákonitosti spoločenského enského života, teoretickými pozadiami a ich súhrnom. Po absolvovaní ekonomickej matematiky a štatistiky budú študenti schopní zbierať dáta, použiť ich, analyzovať analyzova štatistické metódy, spoznajú praktické použitie rôznych metód, hodnotenie matematicko-štatistických matematicko metód, rozhodovaciu rolu v ekonomike a pod.. Cieľom om Mikroekológie je získať získa podnikateľské zručnosti, chápanie fungovania trhu a rozhodovacej činnosti innosti ekonómov, kým znalosti a zručnosti nosti Makroekológie pomáhajú pochopiť pochopi nástroje hospodárskej politiky a rozhodovania. Cieľom om 3 týždňovej týždň praxe v podniku je, aby poslucháči či získali čo najviac praktických informácii ácii z tých oblastí, ktoré sú k ich študijnej oblasti čo najbližšie.´Výkon najbližšie. praxe sa uskutočňuje na rôznych miestach: v uplynulých rokoch prijali našich poslucháčov posluchá na výkon praxe profesionálne riadiace orgány, poľnohospodárske po nohospodárske podniky, obce, finančné finan 14
inštitúcie, túcie, LEADER spolky, kancelárie pre rozvoj vidieka, administratívne obecné centrá, vládne úrady, atď.. Prax je potvrdená a prijatá vtedy, keď poslucháč odovzdá referát o praxi a miesto výkonu praxe mu vydá potvrdenie. Od tretieho semestra sa začína za výučbaa špecializovaných predmetov. Z nášho pohľadu poh sú tieto predmety a ich spojenia pojenia opodstatnené. Cieľom účtovníctva tovníctva je, aby sa poslucháči posluchá oboznámili s nástrojmi, pojmami zdrojov, postupom oceňovania oce majetku, aby boli schopní pochopiť výkaz Ziskov a strát, strát aby sa oboznámili s podnikateľským ským účtovníctvom a možnosťami pre účtovanie tovanie nákladov. Predmet agronómia trvá 3 semestre a obsahuje rôznorodé poznatky o formách ormách podnikania, ich založenia, fungovania, likvidácie, likvidácie aké sú zdroje podnikania a ich ekologické využitie, využitie tvorbuu podniku a podnikové plánovanie, plánovanie strategické riadenie.. V rámci predmetu podnikové financovanie sa oboznámia poslucháči posluchá so strategickým rategickým financovaním, analýzou toku hotovostných peňazí (cash sh flow), tvorbou financovania a fungovania daňového daň systému. Predmet regionálnej ekonómie, ekonómie ktorá trvá 2 semestre je hlavným cieľom ľom om chápanie základov regionálneho rozvoja a osobitosti, územnej súdržnosti a úlohy miestnych zdrojov, úlohy rozvoja osídlenia, medzinárodné procesy globalizácie, inštitucionálne systémy, ich ich nástroje, súvislosti a priebeh. Po osvojení vyššie menovaných teórií umožní poslucháčom posluchá pochopiť princípy a svojráznosti regionálneho rozvoja a strategický proces budovania regiónu. V rámci predmetu regionálne analytické metódy si poslucháčii osvoja spolu spol s vedomosťami, ami, ktoré získali v rámci predmetu regionálnej ekonomiky chápanie územných ukazovateľov, ukazovate ov, diferenciáciu indexov s ktorými budú vedieť vedie analyzovať rozvoj, vyspelosť, vyspelosť konkurencieschopnosť jednotlivých regiónov (mesto, kraj, región, krajina, skupinaa krajín). Predmet Rozvoj vidieka poskytuje poznatky o význame rozvoja vidieka, charakteristiku vidieka, a vzťah vz medzi poľnohospodárstvom nohospodárstvom a rozvojom vidieka. Poslucháčii spoznajú možnosti využívania rôznych zdrojov v území, území vytýčenie cieľov a naučia sa vytvárať návrhy pre stratégie.. stratégie. Základným cieľom om predmetu hospodárenie sídiel je, aby poslucháči dostali čoo najviac informácií a poznatkov o základoch hospodárenia v sídlach a o problematike so zdrojmi. Cieľom Cie je, aby sa poslucháčii oboznámili s maďarskou ma samosprávnou politikou. Po absolvovaní predmetu budú mať dostatok teoretických a praktických zručností ností a vedomostí týkajúcich sa domáceho hospodárenia a verejných služieb. Pomocou predmetu rozvoj územia budú schopní poslucháči chápať sociálne, ekonomické, enviromentálne romentálne procesy rozvoja územia, oboznámia sa so stratégiami územia EÚ, zdrojmi, budú mať jasno v domácom systéme rozvoja územia, spoznajú krajinné, regionálne, krajské a malomestské koncepcie rozvoja územia. V rámci poznatkov tvorby projektov si poslucháči osvoja generalizovanie projektov, priebeh projektovania, hodnotenie a realizáciu projektov. Tabuľka 1 Základy pre integráciu výsledkov projektu MAFIS, objekty hospodárskeho a rozvoj vidieka a poľnohospodárskej nohospodárskej techniky BSc – bez diferencovaných poznatkov pozn Semester 1 2 3
Právne znalosti Základy administrácie Poľnohospodárska obchodná administrácia
4 5
Znalosti tvorby projektov
Predmety ( bez diferencovaných poznatkov) Sociológia Mikroekológia Matematika hospodárenia Regionálna ekonómia Makroekológia Štatistika I. Rozvoj vidieka I. Regionálna ekonómia Podnikové Účtovnícke II. financovanie znalosti Ekonomika územia
Rozvoj územia
Riadenie ľudských zdrojov
Marketing
6 Zdroj: vlastné spracovanie
15
Argonómia I. Argonómia II. Argonómia III.
Poslucháči si od štvrtého semestra môžu pribrať „balík znalostí”, ktorí je k ich záujmom čo najbližší. Podľa ľa kapacity a počtu po študentov udentov máme v ponuke 3 odbory (2. tabuľka). Tabuľka 2 Znalosť diferencovanej integrácie výsledkov projektu MAFIS GVAM bakalárske ba štúdium Vedenie spoločnosti a organizačné špecializácie
Rozvoj vidieckych oblastí - špecializácia
Účtovníctvo II.
Regionálna politika
Účtovníctvo podnikania II Ekonomická analýza Podporné a regulačné systémy Obchodné plánovanie
Regionálne analýzové metódy Tvorba programov a monitoring Rozvoj vidieka II. Tvorba stratégié
Regionálny turistický manažment - špecializácia Turistické projekty, návrhy výrobkov Destinačný čný manažment Tvorba stratégié
Zdroj: vlastné spracovanie
Špecializačné modulyy obsahujúce diferencované poznatky – ktoré rozširujú vedomosti získané v základnom a odbornom vzdelávaní – poskytujú študentom odborný výcvik orientovaný na prax. Prípadové štúdie, obchodné plány, tvorba strategických ddokumentov, analýza a ich význam tvorí rí záver tohto výcviku. Integrovanie výsledkov projektu MAFIS je možné v rámci dvoch ciest: ciest • voliteľný ný predmet (jedno alebo dva predmety na seba nadväzujúce) – je vložený do rozvrhu hodín s prihliadnutím na maximálny počet po et získania kreditov; • samostatný modul, dul, s väčšou vä voľnosťou a počtom tom 32 kreditov (obsahujúce diferencované poznatky). Tento posledný neznamená, že obsahuje osobitné predmety; z úspešne vyučujúcich vyu ujúcich predmetov sa viaceré dajú napasovať napasova do modulu finančného ného manažmentu samosprávy.. Druhá voľba zabezpeč abezpečíí študentom širokospektrálne a dôkladné znalosti, dôkladný prenos vedomostí, môže poskytnúť poskytnú zúčastneným študentom možnosť vytvoriť vytvori si vzťah medzi praxou a vzdelaním, prehĺbiť ĺbiť si vedmosti z oblasti pochopenie prác samosprávy, písať písa diplomové práce z oblasti finančného finan manažmentu. V modulovom vzdelávaní by sa mohli študenti od začiatku 4. semestra naučiť, nau aké má možnosti samospráva v oblasti rozvoja ekonomiky, financovania, postupy, realizácia a kontrola programového rozpočtu, rozpoč ako i prax s tvorbou indikátorov na meranie výkonu. Záver Z dôvodu malého počtu čtu tu zdrojov na rozbehnutie tejto modulárnej výučby výu (samosprávy, samosprávne organizácie, výskumné strediská), bude vzdelávanie úspešné so vzájomnou spoluprácou a tréning zaručí úspech. Aj keď ke je zdrojj informácií menší a skromnejší v rámci voliteľných ných predmetov, ponúka riešenia a aj výhody. V budúcnosti sa aj z voliteľných predmetov môže stať modulové vzdelávanie, v rámci testovania sa môžu rozširovať rozširova obsahy predmetov, môže sa lepšie vyšpecifikovať, vyšpecifikova akéé iné poznatky budú potrebné pre vytvorenie základov praxe v rámci spolupráce medzi samosprávou a vzdelávacími inštitúciami.. inštitúciami. Nové možnosti ponúkajú – okrem horeuvedných – odbory hospodárske inžinierstvo, inžinierstvo rozvoja vidieka MSc, kde poznatky získané získané na odbore BSc sa dajú rozšíriť. rozšíri V súhrne možno konštatovať, konštatova , že prenos výsledkov projektu MAFIS prostredníctvom Univerzity Pannon je zrealizovateľné, zrealizovate s vedomím, že je tu vytvorený priestor na účinné 16
vykonávanie a financovanie vysokoškolského vzdelávania vzdelávan v rámci zavádzania modulárneho vzdelávania. Použitá literatúra 1. Vidéki Térségek Európai Kartája (1996), Európa Tanács 1996 2. Nemzeti Vidékstratégia 2014-2020, 2014 2020, (2011)Vidékfejlesztési Minisztérium, 2011 3. Központi Statisztikai Hivatal: Adatszolgáltató önkormányzatok önkormányzatok száma 2013, 4. Központi Statisztikai Hivatal: Magyarország közigazgatási helynévkönyve (2013), Budapest, 2013 5. Pannon Egyetem Georgikon Kar: Gazdasági és vidékfejlesztési agrármérnök BSc szak akkreditált képzési anyaga (2012), Keszthely 2012 Kontaktnéé údaje na autorov Dr. Bánhegyi Gabriella (PhD) associate professor, University of Pannonia Georgikon Faculty Department of Econonics and Social Sciences Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16., email:
[email protected] phone: +36 83545186 Hegedűsné sné dr. Baranyai Nóra (PhD) associate professor, University of Pannonia Georgikon Faculty, Department of Economic Methodology Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16.; email:
[email protected] phone: +36 83545179 Dr. Pintér Gábor (PhD) assistant lecturer, University of Pannonia Georgikon Faculty Department of Corporate Economics and Rural Development, 8630, Keszthely, Deák F. u. 16. email:
[email protected]; phone +36 83545101 Fitos Gábor PhD student, University of Pannonia Georgikon Faculty, Department of Corporate Economics and Rural Development, Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16.; email:
[email protected];; phone: +36 83545344
17
Inovatívne formy vzdelávania Innovative forms of education Ľubomír Billý Abstrakt: V predkladanom článku lánku autor prezentuje inovatívne formy vzdelávania. Článok sa v prvom rade orientuje na už etablované a populárne možnosti vzdelávania – blended learning a čoraz oraz populárnejšie MOOC online kurzy. Z ďalších, alších, skôr doplnkových, sú ešte prezentované learning analytics a learning from gaming. Kľúčové ové slová: blended learning, MOOCs, learning analytics, learning l from gaming Abstract: In the presented paper the author presents innovative forms of education. The article is primarily focused on already established and popular education formsforms blended learning and increasingly popular online MOOC courses. Of the others, rather complementary, learning analytics and learning from gaming are described. Key words: blended learning, MOOCs, learning analytics, learning from gaming
Úvod Cieľom om predkladaného článku je predstaviť nové prístupy a metódy vyučovania vyu uplatniteľné né najmä vo vysokoškolskom štúdiu. S nástupom moderných komunikačných komunika prostriedkov, ale aj väčšou šou konkurenciou vo vysokoškolskom štúdiu, a to nielen na národnej úrovni, ale i v okolitých krajinách a najnovšie aj vďaka aka novým možnostiam online vzdelávania, vania, sú pedagógovia neustále nútení zlepšovať zlepšova a inovovaťť svoje učebné u metódy s cieľom om motivovania, resp. udržania si svojich poslucháčov. posluchá ov. Pôvodné poslanie pedagóga, ktorý sprostredkovával študentom učivo, u je potrebné v dnešnej informačnej informač dobe do istej miery modifikovať. V súčasnosti časnosti by mala byť by rola učiteľaa orientovaná na vysvetlenie informácií, ponúknutie kritického pohľadu poh v kombinácií aj s výchovnou zložkou. Inovatívne metódy vzdelávania sú kontinuálne skúmané na viacerých úrovniach. Okrem výskumu v rámci pedagogických odborov je im venovaná pozornosť pozornos aj v rámci činnosti innosti jednotlivých štátnych inštitúcií (na Slovensku je možné túto činnosť činnos priradiť napr. Štátnemu pedagogickému gogickému ústavu). Okrem toho, diskusia a prezentácia inovatívnych foriem vzdelávania prebieha aj celosvetovo – za všetky je možné spomenúťť iniciatívu OECD – Centre for Educational Research and Innovation alebo ďalšie think-thanky thanky a organizácie zaoberajúce sa novinkami v edukačnom eduka systéme. Predkladaný článok lánok predstavuje aktuálne a rozšírenéé inovatívne formy vyučovania vyu podľaa najnovších štúdií renomovaných štúdií a periodík. Ich názvy sú uvádzané v originálnom anglickom jazyku, nakoľko nako ide o nové formy vzdelávania so zatiaľ neetablovanými slovenskými ekvivalentnými výrazmi. 1. Blended learning Blended learning je možné charakterizovať charakterizova ako kombináciu prepojeného formálneho vzdelávania, ktoré je študentom absolvované online a zároveň priebežne monitorované cez hodnotenie plnenia jeho zadaní a tradičného – prezenčného – vzdelávania, ktoré študent štud absolvuje tradičnou nou formou vo vzdelávacej inštitúcii. [Garrison, Garrison, D.R. – Vaughan, D.N.: Blended Learning in Higher Education. Education s 8.]
18
Definícia blended learningu sa vzťahuje vz na pohľad ad zo strany študenta – jeho definícia zahrňuje akékoľvek dopĺňanie ĺňanie si vzdelávania vzdelávania prostredníctvom online kurzov v rámci vysokoškolského štúdia ako aj v rámci celoživotného vzdelávania. Cieľom ľom blended learningu je vtiahnuť študenta do vzdelávacieho procesu, a to cez poskytnutie priestoru na určenie ur si vlastného tempa, flexibilného ho učebného u plánu a možných foriem kontroly. Ide o prenesenie obsahuje vzdelávania v digitálnej forme, pritom zosynchronizované s tradičnou tradi prezenčnou formou vzdelávania. [Horn, B.M. – Staker, H.: Classifying K-12 12 Blended Learning. Learning s.4] Hlavné výhody sú vnímané ímané cez individuálnejší prístup pre študentov; pre vyučujúcich vyu predstavuje uvedená forma praktickejší a flexibilnejší spôsob, v ktorom vedia prispôsobiť prispôsobi zadania menším skupinám a nakoniec, touto formou sa šetria aj prevádzkové náklady vzdelávacej inštitúcie, cie, ktoré môže realokovať realokova do iných oblastí. Nevýhody metódy vzdelávania blended learning je možné vnímať vníma v kontexte prístupu a spoľahlivosti informačno-komunikačných ných technológií, prístupu k internetovému spojeniu a ich nevyhnutného využitia pri blended learning. le Ďalšou alšou nevýhodou je nesystematický prístup študentov – pri možnosti určovať určova si vlastné tempo si volia menšiu pravidelnosť pravidelnos učenia sa a učia sa veľké množstvo učiva čiva v krátkom čase. Podľaa Innosight institute [Horn, B.M. – Staker, H.: Classifying K-12 K Blended Learning. s.8-15] je možné v súčasnosti sú definovať 4 hlavné modely blended learningu. 1 A. Rotation model – v tomto modeli študenti využívajú v rámci svojho vyučovania vyu rôzne vzdelávacie metódy, pričom čom aspoň aspo jedna je online vzdelávanie v kombinácií napr. so vzdelávaním v malých skupinách, v celej triede, individuálnymi konzultáciami alebo písomnými zadaniami. Rotation model sa ďalej rozčleň čleňuje ešte na: - Station rotation – študenti sa presúvajú medzi rôznymi „stanicami“ – keď pracujú v malých skupinách, ách, ako celá trieda, pri počítačoch, po och, alebo dostávajú individuálne zadania. Tento model prebieha v jednej miestnosti. - Lab rotation – študenti sa premiestňujú premiest v rámci budovy / kampusu medzi jednotlivými učebňami, pričom čom aspoň aspo v jednej z nich prebieha online ine vzdelávanie. - Flipped classroom – v rámci predmetu študenti absolvujú praktickú časť výučby v škole a zadania sú im sprostredkované online. Táto forma dáva študentom možnosť možnos vlastného určenia si času a tempa práce s učivom a prípravy na hodinu. Študenti Študen si tak prečítajú, ítajú, resp. pozrú zadania mimo školy, pripravia si zadanie, ktoré je potom prediskutované a vyskúšané v rámci vyučovania ovania v škole. - Individual rotation – študent na základe svojho individuálneho študijného plánu rotuje medzi vyúčbou bou na rôznych rôzn miestach, pričom aspoň na jednom prebieha online vzdelávanie. B. Flex model – tento model je primárne postavený na sprostredkovaní obsahu výučby výu online s doplnením priameho kontaktu s vyučujúcim. Vyučujúci poskytuje veľmi ľmi flexibilnú podporu výučbe v rôznych znych formách – individuálnych konzultáciách, malých skupinách, at. a v rôznych mierach zapojenia sa a podpory. C. Self-Blend model – v tomto modeli si študent vyberá kurz, ktorý je kompletne vyučovaný vyu online ako doplnok, podporu k svojim ostatným, tradične tradi vyučovaným ovaným kurzom. Študenti absolvujú online kurz buď ď vo vzdelávacej inštitúcii alebo na inom mieste. V rámci modelu môže študent konzultovať s učiteľom uč cez online komunikáciu. D. Enriched-Virtual model – ide o celoškolský model, v ktorom je každý kurz kur vyučovaný online s konzultáciami vo vzdelávacej inštitúcii. Veľa Ve a kurzov založených na tomto modeli 1
Po diskurze o formách modelu v blended learning boli vyňaté dve pôvodne začlenené lenené formy: face-to-face driver model a Online Lab model. Pre viac informácií pozri: http://www.christenseninstitute.org/wphttp://www.christenseninstitute.org/wp content/uploads/2013/04/Classifying s/2013/04/Classifying-K-12-blended-learning.pdf s. 16
19
začalo alo ako online kurzy, neskôr doplnené o osobné konzultácie, výučbu v kamennej inštitúcií, hoci nie na každodennej báze.
2. Open educational resources Systém open educational resources je založený na zdieľaní zdieľaní vyúčby vyú online prostredníctvom portálov a ich sprístupnenie rôznym skupinám záujemcov. Open educational resources zahŕňajú ajú vzdelávanie, ale aj výskumné zdroje zverejnené online s cieľom poskytnúť voľný, ný, bezplatný prístup k vzdelávaniu. Open educational resources môžu mať ma formu kurzov, vzdelávacích materiálov, testov či videí. Jednou z nich sú aj otvorené online kurzy definované nižšie. 2.1 MOOCs – Massive open online courses Massive open online courses courses (MOOCs) sa za ostatné dva roky stali naozaj masovou metódou na šírenie a zdieľanie ľanie anie informácií. Zapojili sa do nich prestížne svetové univerzity, získavajú ďalší alší kapitál na rozvoj a počet ich užívateľov ov narastá. Formu MOOCs je možné charakterizovať ako formu prenosu originálneho kurzu etablovaného na vzdelávacej inštitúcii cez video prednášky, testy, fóra do online podoby s neobmedzeným počtom po užívateľov. Zvyčajne ajne sú online kurzy zosychronizované s priebehom vo svojich domovských vzdelávacích inštitúciách. ch. [The Open University: Innovating Pedagogy 2013, 2013 s.9] Masívne online kurzy sú atraktívne pre možnosť možnos získať certifikát o absolvovaní daného kurzu, možnosť vybrať si jeho jednotlivé časti asti ako aj samotného overenia si svojich vedomostí v testoch. Záujemcovia via si tak vyberajú ponúkané kurzy buď bu ako doplnok v rámci svojho štúdiá alebo si ich vyberajú na základe dobrovoľnosti dobrovo v rámci svojho celoživotného vzdelávania. Nevýhodou je nízka miera podpory zo strany vyučujúceho vyu ujúceho na druhej strane. Faktorom tohto typu štúdia je aj nízka miera ukončenia ukon enia štúdia jednotlivých kurzov. Podľa Pod štatistík (pozri napr. The Open University: Innovating Pedagogy 2013, 2013, s.10 ) sa asi 10 % zo zapísaných študentov aj ukončíí vybraný kurz. Forma vzdelávania sprostredkované prostredníctvom MOOCs v sebe kombinuje možnosť hodnotenia zadaní a úloh pre jednotlivých zapísaných študentov, na druhej strane poskytuje študentovi možnosť vybrať si ľubovoľný čas a miesto na ich plnenia, častokrát limitované termínom odovzdania zadania. Ide teda o formuu „flipped classroom“, ktorú sme opísali vyššie. Tento trend sa rozšíril po celom svete, najvýraznejšie však v Severnej Amerike. Medzi najúspešnejšie online kurzy patria Coursera, Udacity a edX. [Kolesinski, T.M. – Weaver-Nelson, Nelson, E., Diamond D.: Digital Solidarity Solidarity in Education, s.38] 3. Learning analytics Cieľom om learning analytics je zbierať, zbiera merať a analyzovať údaje o študentoch pre optimalizáciu a zlepšenie podmienok vzdelávania. Podľa Pod a Handbook of learning analytics je možné definovať túto formu ako „zber, „zber, analýzu aplikáci dát zozbieraných počas po semestra na hodnotenie správania vzdelávacích komunít. Cez použitie štatistických techník a prediktívneho modelovania, jeho cieľom cie je optimalizovať vzdelávania študenta ako aj výstupy fakulty, redefinovať redefinova pedagogické postupy znížiť náklady, identifikovať identifikova potenciálnych študentov s horšími výsledkami.“ [Larusson, J. – White, B.: Handbook of Learning Analytics. s.16]. V súčasnosti súč sa hľadajú adajú možnosti implementácie learning analytics do hodnotenia kurzov a jeho využitie predovšetkým hlavne v systéme MOOCs. Výhody využitia ia learning analytics sú na oboch stranách – pre vyučujúcich v sledovaní učebného u procesu, jednoduchšom a rýchlejšom identifikovaní problémov, problémov ako aj lepšie hodnotenie využívaných materiálov a metód. Študenti, na druhej strane, vedia lepšie odsledovať odsledova svoju aktivitu a výsledky počas as semestra, porovnať porovna ich s ostatnými študentmi, študent zároveň ich 20
prezentované výsledky môžu podnietiť podnieti k lepšiemu výkonu vo vzdelávaní. [The Open University: Innovating Pedagogy 2013, 2013 s.14] 4. Learning from gaming Ďalšou prezentovanouu inovatívnou formou vzdelávania je učenia učenia sa vďaka v hrám. Nástup novej metódy bol podmienený jednak veľkému ve počtu tu nielen detí ale aj dospelých venujúcich sa rôznym počítač čítačovým ovým hrám, atraktivitou vzdelávania pre firmy vyvíjajúce počítačové hry, ako aj ako reakcia eakcia na kritiku počítačových po hier a ich vplyv na vývin detí. Všetky tieto faktory vyústili do vzniku „edutainment“ alebo „gamification“. [The Open University: Innovating Pedagogy 2013. s.29]. Počítačové ové hry môže obsahovať obsahova rôzne stupne vzdelávacích aktivít – od minimalistickej verzie až po zasadenie učiva u priamo do počítačových ových hier. Vplyv počítačových počíta ových hier na rozvoj všeobecného vzdelania (resp. s väčším dopadom ako len v rámci danej hry) však nie je jednoznačný. jednozna ný. [The Open University: Innovating Pedagogy 2013,, s.29-31] s.29 Záver V predkladanom článku sme predstavili niekoľko nieko ko nových inovatívnych metód vzdelávania. Medzi tie etablované patria najmä blended learning existujúce v rôznych formách už aj v slovenskom školstve. Prvou slovenskou univerzitou zapojenou do iniciatívy MOOC, konkrétne www.openuped.eu je Slovenská technická univerzita, konkrétne Fakulta elektrotechniky a informatiky. [http://www.zive.sk, [ online]. Je pravdepodobné, že trend vzdelávania MOOC sa bude aj ďalej rozširovať a predovšetkým v rámci Európskej únie sa do neho zapoja aj ďalšie alšie slovenské vysoké školy. Projekt MOOC a konkrétne vzdelávanie na portáli Coursera je známa slovenským vysokoškolským pedagógom, študentom, ale aj ľudom udom na trhu práce, ktoré si s tak v rámci celoživotného vzdelávania môžu dopĺňať dop svoje vedomosti vďaka aka kurzom prenášaných z najlepších univerzít sveta. Z ďalších metód sme vybrali učenie enie sa prostredníctvom hier a metódu sledovania výkonu študentov, ako skôr doplnkové, ale zaujímavé inovatívne i formy v pedagogike. Svet vzdelávania je rovnako dynamický ako ostatné odbory a je potrebné pozorne sledovať všetky trendy a inovácie, ktoré môžu zjednodušiť a zlepšiť svet vzdelávania pre vyučujúcich a zároveň zlepšiť zlepši výsledky a zvýšiť záujem študentov. Použitá literatúra 1. Garrison, D.R. – Vaughan, D.N.: Blended Learning in Higher Education, Education John Wiley and Sons, 2011. ISBN 978-1-11818-018-1] 978 2. Horn, B.M. – Staker, H.: Classifying K-12 Blended Learning.. Innosight Institute, 2012. Dostupné na: http://www.christenseninstitute.org/wp http://www.christenseninstitute.org/wpcontent/uploads/2013/04/Classifying content/uploads/2013/04/Classifying-K-12-blended-learning.pdf] 3. The Open University: Innovating Pedagogy 2013.. The Open University, 2013. ISBN 978-1-78007-937-0] 4. Larusson, J. – White, B.: Handbook of Learning Analytics.. Londýn: Springer London, Limited, 2013. ISBN 978-1-46143-304-0]. 978 5. Kolesinski, T.M. – Weaver-Nelson, Weaver Nelson, E., Diamond D.: Digital Solidarity in Education,] Educati 6. TASR: Slovensko je zapojené do celoeurópskej iniciatívy univerzitných online kurzov. Dostupné na: http://www.zive.sk/slovensko-je-zapojene zapojene-do-celouropskejiniciativy-univerzitnych univerzitnych-on-line-kurzov/sc-4-a-308649/default.aspx 308649/default.aspx]
21
Kontakt na autora Ing. Ľubomír Billý, PhD. Európske centrum manažmentu, o.z.
[email protected]
22
Metóda benchmarkingu vo výučbe predmetu Manažment a marketing územných samospráv Method of Benchmarking in the Teaching of the Course Management and Marketing of Self-government Self government Administration Monika Bumbalová - Maroš Valach Abstrakt Metóda benchmarkingu patrí k metódam, ktoré boli primárne uplatňované uplat v súkromnom sektore, ale v rámci prístupu New Public Management sa začali za využívať aj v prostredí samosprávy. Práve kvôli všeobecnej uplatniteľnosti nosti metódy bola zaradená do sylabou predmetov vyu vyučovaných ovaných katedrou verejnej správy na SPU v Nitre. Príspevok sa venuje spôsobu organizácie praktických cvičení cvi z predmetu Manažment a marketing územných samospráv venujúcich sa práve benchmarkingu a to jednak z hľadiska adiska teoretických prístupov, jednak z hľadiska praktickej práce s primárnymi údajmi. Kľúčové ové slová: manažment samospráv, benchmarking, hodnotenie výkonov
Abstract elongs to those methods which were primarily used in the public sector, but within the Benchmarking belongs framework of the New Public Management they started to be applied also in the environment of selfself governments. The method forms a part of the syllabus for the course taught ght by the Department of Public Administration, SUA in Nitra mainly due to its general usage. The main objective of the paper is to describe practical tasks which are solved by students during the course Management and Marketing of Self-government Self Administration ration using the method of benchmarking. This description is given from the point of view of theoretical approaches as well as practical usage of primary data. Key words: management of self-government government administration, benchmarking, performance evaluation
Úvod Predmet „Manažment a marketing územných samospráv“ sa vyučuje vyučuje na druhom stupni štúdia v rámci študijných programov Manažment vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu a Regionálny rozvoj na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja, Slovenskej poľnohospodárskej podárskej univerzity v Nitre. Cieľom Cie om predmetu je oboznámenie sa študentov so štruktúrou a úlohami manažmentu územných samospráv a marketingovým prístupom k manažmentu obcí a samosprávnych krajov a tiež s modernými metódami a nástrojmi manažmentu úspešne uplatň latňovanými v súkromnom sektore, ktoré je možné efektívne využívať aj v manažmente územných samospráv. Metóda benchmarkingu je jedným z nástrojov manažmentu kvality, ktoré sú súčasťou sú ou osnovy predmetu a ktoré sa v praxi uplatňujú za účelom elom merania a porovnávania porovná výkonov v prostredí územných samospráv. Výučba ba metódy benchmarkingu prebieha formou praktických cvičení, cvičení, kedy využívaním primárnych dát, študenti určujú čujú ujú efektívnejší výkon verejnej služby na základe porovnávania. Teoretické východiská Benchmarkingom sa pre účely ú výučby by rozumie používanie systematických metód na porovnávanie seba s inými a nachádzanie lepších ciest a spôsobov, ako robiť robi svoju prácu [Balážová, 2006, s. 26].. Benchmarking v manažmente miestnych samospráv predstavuje jednu z metód kontinuálneho nuálneho a systematického merania, aktívneho porovnávania
23
a hodnotenia vlastnej výkonnosti poskytovania služieb a činností v produktivite a kvalite v riadiacom a rozhodovacom procese, s inými samosprávami. Kľúčovým sa v tomto prípade javí slovo benchmark, ktoré je pre účely ú výučby definované tak, ako ho vníma Cardy [1999],, teda ako predmet, meradlo alebo kvalitu, ktorá slúži ako príklad alebo princíp, podľa pod ktorej by sa iní mali riadiť a podľa ľa ktorej by mali byť by posudzovaní. Proces benchmarkingu Široký et al. [2004, s. 18] definuje ako cyklus, ktorý prebieha v siedmych základných krokoch. V rámci jednotlivých krokov sa podľa pod portálu municipalia.sk vykonávajú nasledovné aktivity: 1. Výber aktivít pre benchmarking: identifikácia oblastí resp. služieb , v ktorých ktorýc je potrebné zlepšenie a výber takej služby alebo činnosti, innosti, ktoré sa dajú prostredníctvom indikátorov merať, mera , výber partnerov pre porovnávanie, zaistenie organizačných, ných, personálnych a finančných finan ných zdrojov pre proces merania, celkové posúdenie procesu benchmarkingu, benchma z hľadiska adiska bežného riadenia obce. 2. Vypracovanie profilu služieb a stanovenie indikátorov: identifikovanie spôsobov zabezpečovania ovania služieb, analýza procesov súvisiacich s ich výkonom v jednotlivých obciach zapojených do benchmarkingu, zostavenie procesných procesných máp organizácie poskytovaných služieb, kalkulácia nákladov, resp. výdavkov podľa pod činností, zostavenie súboru indikátorov minimálne z dvoch až troch rozhodujúcich merateľných číselných íselných ukazovateľov ukazovate ov v príslušných merných jednotkách. 3. Zber a analýza dát o výkonoch – zostavenie, expedícia a zozbieranie dotazníkov pre primárny zber údajov, získanie ďalších alších podkladov a informácií z jednotlivých obcí osobným kontaktom a metódou riadeného rozhovoru, podrobná analýza a vyhodnotenie získaných údajov, výpočet výpo súboru boru vybraných indikátorov. 4. Stanovenie pásma výkonu - definovanie pásiem výkonov t.j. stanovenie kritérií pre vymedzenie minimálnej, maximálnej a priemernej hodnoty indikátorov podľa pod veľkostných kostných kategórií obcí, hodnotenie a komparácia výkonov služieb v porovnávaných ovnávaných obciach prostredníctvom benchmarkingových ukazovateľov. ukazovate 5. Identifikácia najlepších postupov: identifikácia najlepšej praxe na základe pomeru ceny a výkonu. 6. Vypracovanie stratégií pre porovnanie: prispôsobenie najlepšej praxe potrebám a možnostiam jednotlivých samospráv, návrh podrobného procesu implementácie najlepšej praxe. 7. Vyhodnotenie procesov a výsledkov: monitorovanie novo zavedených postupov v organizácii služieb. Metóda benchmarkingu predstavuje techniku trvalej optimalizácie, ktorá porovnáva porov a analyzuje procesy/ služby za účelom ú zistiť najlepšiu prax. Implementácia výsledkov benchmarkingového porovnania sa vykonáva za účelom ú zvyšovania efektívnosti samospráv pri nakladaní s financiami pri zabezpečovaní ovaní zákonom stanovených služieb. Praktická aplikácia metódy Postup pri praktickom cvičení cvi ení reflektuje kroky tak, ako ich definuje benchmarkingový cyklus. Študenti pracujú v skupinách. 1. Výber aktivít pre benchmarking Pri výučbe be predmetu Manažment a marketing územných samospráv sa metóda benchmarkingu hmarkingu aplikuje predovšetkým na výkon miestnych verejných služieb, ktorých 24
zabezpečovanie ovanie je na základe zákona č.. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, § 4 povinnosťou ou všetkých miestnych samospráv v podmienkach Slovenska. Medzi tieto služby zaraďujeme nasledovné: • obnova a údržba verejnej zelene, • opravy a údržba miestnych komunikácií, • opravy a údržba verejného osvetlenia, • údržba miestnych cintorínov, • zber, nakladanie a odvoz komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Pre účely demonštrácie ie aplikácie metódy benchmarkingu vo vyučovacom vyu ovacom procese boli pre porovnávanie zvolené vidiecke obce v okrese Šaľa, Ša v Nitrianskom samosprávnom kraji. Konkrétne sú to obce Diakovce, Dlhá nad Váhom, Hájske, Horná Kráľová, Krá Kráľ Kráľová nad Váhom, Neded, Selice, Tešedíkovo, edíkovo, Trnovec nad Váhom a Žihárec. 2. Vypracovanie profilu služieb a stanovenie indikátorov Profily služieb definujú študenti samostatne, pričom pri účelom elom je, aby sa priblížili ku nasledovnej charakteristike, ktorú vypracovala Balážová [2011 s. 47 – 55]. Obnova a údržba verejnej zelene je tvorená týmito procesmi a činnosťami: Výsadba a siatie kvetinových záhonov a ich okopávanie, výsadba kríkov, kameninových nádob, zakladanie trávnikov, výsadba stromov, orezávanie stromov, krikov, živých plotov, chemické ké ošetrovanie drevín, zalievanie, vyhrabávanie lístia, trávnikov, kosenie trávnatého porastu podľa pod a potreby, následne hrabanie a odvozy na skládku, ošetrovanie stromov, spiľovanie ľovanie suchých konárov, opiľovanie opi ovanie stromov, výruby stromov a krikov vyhrabávanie lístia ístia , príprava záhonov na zimu a ochrana porastov pred zimou, osadzovanie lavičiek, iek, odpadkových košov, ich údržba v meste a v parkoch, počas po zimných mesiacov odhŕňanie anie snehu na cestičkách cesti kách v spravovaných parkoch, trávnikov, kosenie trávnatého porastu, ošetrovanie trovanie stromov, spiľovanie spi ovanie suchých konárov, stromov, opiľovanie opi stromov, výruby stromov a krikov vyhrabávanie lístia ,osadzovanie lavičiek, lavi lavič odpadkových košov, počas as zimných mesiacov odhŕňanie odh snehu na cestičkách kách v spravovaných parkoch. Opravy a údržba miestnych komunikácií: Ručné né a takisto strojné čistenie čistenie miestnych komunikácií a chodníkov, oprava výtlkov a nezrovnalostí po zimnej údržbe, osadzovanie, údržba a výmena zvislého a vodorovného dopravného značenia, čistenie istenie a výšková úprava uličných uli kanalizačných čných vpustí, oprava povrchu chodníkov dláždením, pri rôznych výkopových prácach asfaltovaním, zriaďovanie, zria odstraňovanie ovanie a oprava zábradlí, schodov a žľabov ž abov pri miestnych komunikáciách, odstraňovanie ovanie nánosov prachových častíc a zelene od obrubníkov- ručné čné čistenie bežným náradím a zametacím vozidlom, prípadne čistenie istenie polievacím vozidlom, oprava a údržba autobusových čakární, akární, obecných mostov a lávok. Opravy a údržba verejného osvetlenia: Bežné opravy a údržba verejného osvetlenia a miestneho rozhlasu, rozhlasu, pravidelné revízie, výmena svietidiel za úsporné, výmena starých svietidiel, inštalácia súmrakových spínačov, spína vianočná ná výzdoba, kontrola spotreby energie, monitorovanie stavu siete verejného osvetlenia, odstraňovanie ovanie porúch, optimalizácia a pasportizácia pasportizácia osvetlenia, technická dokumentácia, odstránenie havárií, správcovstvo a preberanie novovybudovaných častí osvetlenia, nátery stožiarov, reparácia rozvádzačov, ov, odstránenie porúch a podzemných káblových porúch.
25
Údržba miestnych cintorínov: Pravidelná údržba držba lavičiek, lavičiek, košov, údržba domov smútku a obecných stavieb na území cintorína, kosenie medzi hrobmi, starostlivosť starostlivos o hroby padlých vojakov vo vojne, odstraňovanie väčších ších trávnatých priestranstiev, orezávanie stromov, odvoz odpadu, údržba a oprava studní, í, zámkov, oplotenia, zametanie cintorínskych komunikácií, vyhrabávanie lístia, počas zimy odhrňovanie ovanie snehu, zimný posyp, služby spojené s vybavovaním pohrebu, poplatky za hrobové miesta, povolenia na práce v cintoríne, číselná íselná evidencia hrobov, vybavovanie sťažností ažností a poskytovanie informácií občanom. ob Zber, nakladanie a odvoz tuhého komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu: Zber a odvoz komunálneho odpadu na území obce, vývoz fekálií, zber a vývoz veľkoobjemového koobjemového komunálneho odpadu, prevádzkovanie prevádzkovanie triedeného zberu, zber, odvoz a spracovanie (kompostovanie) bioodpadu z verejnej zelene, zneškodňovanie zneškod ovanie čiernych skládok na verejných priestranstvách, rekultivácia starých skládok, zber nebezpečných nebezpe odpadov, výmena poškodených smetných nádob, likvidácia divokých skládok, vyprázdňovanie vyprázd uličných ných smetných košov, zber vianočných viano stromčekov, ekov, dezinfekcia kontajnerov, čistenie stanovíšť kontajnerov. Následným krokom je stanovenie všeobecných a špecifických indikátorov pre porovnanie. Vo všeobecnosti sa pri stanovovaní stanovovaní indikátorov využívajú nasledovné postupy: Všeobecné indikátory 1. bežné výdavky z rozpočtu rozpoč obce na výkon príslušnej služby k celkovým bežným výdavkom v %
IVNi =
BVi *100 BV
IVNi – indikátor výdavkovej náročnosti nároč služby i BVi - bežne výdavky z rozpočtu čtu obce na výkon príslušnej služby BV – celkové bežné výdavky obce i - typ služby
2. bežné výdavky z rozpočtu rozpočtu obce na výkon príslušnej služby (BVi) na jedného obyvateľaa obce (O) v Eur
IVNOi IVNOi=
BVi O
IVNOi - indikátor dikátor výdavkovej náročnosti náro služby i na obyvateľa O – počet et trvale žijúcich obyvateľ obyvateľov v obci
Špecifické indikátory 3. bežné výdavky z rozpočtu rozpočtu obce na výkon príslušnej služby na špecifickú mernú jednotku (m2, km, svetelný bod, tona) v Eur
INMJi INMJi=
BVi MJ
INMJi - indikátor výdavkovej náročnosti náro mernej jednotky služby i 26
MJ – merná jednotka
3. Zber a analýza dát o výkonoch Zdrojom údajov sú predovšetkým rozpočty rozpo ty vybraných miest/ obcí, ktoré sú verejným dokumentom, pričom om niektoré špecifické špecifické údaje boli zozbierané pre potreby katedrového výskumu. 4. Stanovenie pásma výkonu Pre účely ely demonštrácie aplikácie benchmarkingu vo vyučovacom vyu ovacom procese bude v nasledujúcej časti asti pozornosť sústredená na zabezpečenie enie jednej zo spomínaných služieb a to konkrétne opravy a údržba miestnych komunikácií. Všetky sledované indikátory sú zachytené v tabuľke 1. Tabuľka ka 1 Indikátory výdavkovej náročnosti náro nosti pre službu opravy a komunikácií v obciach okresu Šaľa Ša
Obec
Neded Diakovce Hájske Žihárec Vlčany Tešedíkovo Trnovec n.V. Dlhá n.V. Horná Kráľova
údržba miestnych
Počet obyvateľov ľov
Indikátor výdavkovej náročnosti v %
Indikátor výdavkovej náročnosti na osobu v EUR
Indikátor výdavkovej náro náročnosti mernej jednotky služby EUR/ km
3244 2220 1378 1620 3398 3700 2700 900 1858
0,4 0,2 1,8 0,2 2 0,5 0,5 5 0,3
1,4 0,6 0,5 0,6 9 8 4 10,2 2,1
100 NA NA 150 NA 1350 1280 2200 NA
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov získaných dotazníkovým prieskumom pre účely ú ely výskumu
Celkové výdavky na údržbu a opravy vykonávané na miestnych komunikáciách vyhradené z bežného rozpočtu čtu predstavujú maximálne 5% a to v obci Dlhá nad Váhom. Je to spôsobené tým, že v obci nedávno vyrástla nová domová zástavba a bolo potrebné vybudovať prístupovú cestu. Najnižšie výdavky vykazuje obec Žihárec Žih a Diakovce, približne 0,2%. Ako uviedol starosta obce Žihárec, sú v štádiu vypracovávania projektu zameraného na rozvoj a dobudovanie infraštruktúry v obci a získanie prostriedkov z Európskej únie. Dôvodom je, že miestne komunikácie sú už v havarijnom stave a obec nedokáže sama zafinancovať opravy a rekonštrukciu. Väčšie šie obce ( nad 1000 obyvateľov obyvate ) disponujú aj vyššími finančnými čnými prostriedkami. Podiel výdavkov pripadajúcich na jedného obyvateľa obyvate a na opravy a údržbu miestnych komunikácií sa preto líši s rastúcim počtom obyvateľov. ov. Najvyššiu hodnotu asi 10,20 € vykazuje obec Dlhá nad Váhom, ktorá v minulosti prešla čiastočnou čnou rekonštrukciou miestnych komunikácií. Najnižšia čiastka pripadá obci Hájske asi 0,5 €/1 obyvateľa. obyvate Čo sa týka ročných ných výdavkov použitých na opravy a údržbu 1km miestnych komunikácií, obec Dlhá nad Váhom v roku 2010 vynaložila približne 2200 € na 1km 27
pozemných komunikácií. Je to z dôvodu dobudovania infraštruktúry v časti obce, kde boli vybudované nové rodinné domy. Najnižšie finančné fin né prostriedky použila obec Neded, ktorá má miestne komunikácie v relatívne dobrom technickom stave a na 1km údržby komunikácií pripadá cca 100€. Z globálneho hľadiska h adiska si vyžadujú miestne komunikácie najvyššie prostriedky v zime, kedy je potrebné pravidelné pravid posýpať a odhŕňať cesty. 5. Identifikácia najlepších postupov Na základe vypočítaných ítaných hodnôt je možné povedať, poveda , že zo skúmaných obcí je najlepšia situácia v obci Neded nakoľko nakoľko na danú službu vydáva relatívne malú časť rozpočtu v porovnaní s ostatnýmii obcami a tiež ročné ro náklady na 1 km sú najnižšie. 6. Vypracovanie stratégií pre porovnanie Nakoľko pri cvičení ení chýbajú presné údaje najmä kvalitatívneho charakteru, nie je možné vypracovať presné a podrobné stratégie pre implementáciu zmeny a priblíženie sa najlepšej praxi. 7. Vyhodnotenie procesov a výsledkov Z dôvodu chýbajúcich informácií nie je možné tento krok v priebehu vyučovania vyu simulovať.
Záver Zámerom príspevku bolo priblíženie spôsobu organizácie cvičení cvi z predmetu Manažment a marketing územných emných samospráv, na ktorých študenti majú možnosť možnos prakticky aplikovať metódu benchmarkingu na vybranej vzorke obcí. Jedným z cieľov cieľ tohto predmetu je oboznámenie študentov s modernými metódami a nástrojmi manažmentu úspešne využívanými v súkromnom sektore, sektore, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie aj v oblasti manažmentu územných samospráv. Metóda benchmarkingu je jedným z nástrojov manažmentu kvality, ktoré sa v praxi uplatňujú za účelom elom merania a porovnávania výkonov v prostredí územných samospráv. Vo vyučovacom m procese je metóda benchmarkingu aplikovaná na zabezpečovanie zabezpe miestnych verejných služieb (obnova a údržba verejnej zelene, opravy a údržba miestnych komunikácií, opravy a údržba verejného osvetlenia, údržba miestnych cintorínov, zber, nakladanie a odvoz komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu), ktorých výkony sú hodnotené na základe všeobecných, ako aj špecifických indikátorov. Pri praktickej aplikácii metódy študenti postupujú podľa pod a jednotlivých krokov benchmarkingového cyklu. Z dôvodu absencie kvalitatívnych údajov a informácií nie je možné v rámci vyučovacieho ovacieho procesu simulovať simulova posledné dva kroky tohto cyklu ( Vypracovanie stratégií pre porovnanie, Vyhodnotenie procesov a výsledkov). Použitá literatúra
1. BALÁŽOVÁ, Eva. 2006. Benchmarking služieb služieb miestnej samosprávy na Slovensku. [online], 2006. [cit. 20014-02 02-01]. Dostupné na internete:
. 2. BALÁŽOVÁ, Eva. 2001. Verejné V služby zabezpečované ované obcami SR. Nitra : SPU. ISBN 978978 80-552-0611-0. 3. CARDY, Ch. 1999. Rozvoj služieb pre verejnosť. verejnos In: Všeobecná časťť výstupu riešenia úlohy projektu EÚ/Phare – Technická pomoc reforme verejnej správy v SR 9409/01/02. 28
4. ŠIROKÝ, J. et al. 2004. Benchmarking ve veřejné ve správě.. Praha, Ministerství vnitra ČR. 5. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení
Kontaktné údaje na autorov Ing. Monika Bumbalová, PhD. Katedra verejnej správ, Fakulta európskych európskyc štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska nohospodárska univ univerzita v Nitre Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra [email protected] Ing. Maroš Valach, PhD. Katedra verejnej správy Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska nohospodárska univ univerzita v Nitre Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra [email protected]
29
Potreba súčinnosti regionálneho a finančného plánovania v rámci rozvoja obcí a VUC The need of cooperation of regional and financial planning in the development of municipalities and higher territorial units Ivana Gecíková – Ivana Kovácsová Abstrakt Plánovanie rozvoja obce a regiónu je činnosť, za ktorú nesú zodpovednosť orgány územnej samosprávy – obce a vyššie územné celky. Oba reprezentanti reprezent územnej samosprávy na Slovensku môžu svoje rozvojové aktivity spracovať formou programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja. Z hľadiska ľadiska pokrytia týchto rozvojových zámerov a následne rozvojových cieľov cie je potrebné zadefinovať v rozpočte čte obce a rozpočte VUC finančné zdroje na ich krytie. Príspevok poukazuje na potrebu súčinnosti sú innosti regionálneho a finančného finan plánovania v rámci rozvoja ozvoja obcí a vyšších územných celkov c v dvoch rovinách: teoretickej a praktickej. Teoretická rovina sa opiera o teoretické prístupy k riešenej problematike a ich aplikáciu v podmienkach Slovenska a príslušné zákonné normy. V praktickej rovine poukazuje na súčinnosť sú medzi PHSR a rozpočtom tom na príklade VUC. Kľúčové ové slová: regionálne plánovanie, strategický str plán, finančné plánovanie, rozpočet, et, obec, obec VUC Abstract Planning of municipalities and regions development is activity for which territorial self-government government authorities municipalities and higher territorial units are responsible. responsible Both representatives of territorial self-governments self in Slovakia can process their development activities through the program of economic development and social development (PESD). In terms of coverage of these development goals and then developing the objectives, they define in the municipality budget or the budget of higher territorial unit financial resources to cover them. The contribution highlights the need for regional and financial planning cooperation in the development of municipalities and higher territorial units u at two levels: theoretical and practical. Theoretical level is based on theoretical approaches to solving the issues and their application in Slovakia and the relevant legal standards. In practical terms, it refers to the interaction between PHSR and the budget on example of higher territorial unit. unit Key words: regional planning, financial planning, budget, community, community, higher territorial unit
Úvod Rozvoj obcí a regiónov je dlhodobý, zložitý a komplexný proces, ktorý nie je možné zabezpečiť náhodnými aktivitami. Jednotlivé činnosti, innosti, ktoré realizujú miestni a regionálni prijímatelia rozhodnutí musia byť by dobre premyslené, naplánované a navzájom prepojené, prepoje aby priniesli cieľovému ovému objektu čo najväčšie najvä efekty. Plánovanie je súčasťou procesu rozvoja obcí a regiónov. Cieľom plánovania je dozvedieť dozvedie sa o bežných problémoch a budúcich vyhliadkach predtým, ako sa prijme rozhodnutie o smere vývoja určitej čitej činnosti č smerom k budúcnu. Na základe takéhoto prístupu sa rozhodnutia predstaviteľov predstavite územnej samosprávy stávajú racionálnejšími a objektívnejšími. Sú postavené viac na faktoch ako na intuíciách. Plánovanie ako činnosť sa v podmienkach územnej samosprávy na Slovensku Slove realizuje spôsobom bottom-up, čiže iže zdola nahor. Takýto prístup k plánovaniu rozvoja územia nachádzame najmä v regionáln egionálnom plánovaní, ktoré s regulovaním regionálneho rozvoja úzko súvisí. Jeho ústrednú tému môžeme špecifikovať špecifikova do dvoch samostatných blokov: blo na jednej strane sa regulovanie aktivít v regiónoch a obciach sústreďuje uje na znižovanie regionálnych disparít a na druhej stane identifikuje všetky rozvojové zdroje v regióne či obci a následne hľadá adá spôsoby na ich zhodnocovanie pre celkový rozvoj v území.
30
Cieľ a metodika práce Cieľom príspevku je vysvetliť vysvetli a popísať význam súčinnosti regionálneho regionálne a finančného plánovania v rámci rozvoja obcí a vyšších územných celkov ako predstaviteľov predstavite územnej samosprávy. Obec je samostatnou právnickou osobou, ktorá ktorá má svoj názov, vymedzené katastrálne územie, obyvateľov, obyvateľ ktorí majú na jej území emí trvalý pobyt. Za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť starostlivos o všestranný rozvoj územia a potreby jej obyvateľov. Vyšší územný celku (ďalej ( alej VÚC) je reprezentantom a súčasne základom najmladšej formy my územnej samosprávy na Slovensku, ktorej poslaním je plniť plni funkcie územnej samosprávy nadobecného významu. Samosprávny kraj k je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý svoju činnosť č vykonáva len na území s presne určenými čenými administratívnymi hranicami, a súčasne časne toto vymedzené územie spravuje. Obec bec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt (Ústava Slovenskej republiky v čl. l. 64 a). Vyššie územné celky a obce sú považované za významných aktérov regionálneho plánovania. Oba sú navzájom nezávislé a majú rovnocenné postavenie. Príspevok sa opiera o teoretické a praktické prístupy k regionálnemu plánovaniu, plánovaniu popisuje sústavu programových dokumentov v oblasti regionálneho plánovania a vysvetľuje legislatívne a inštitucionálne podmienky realizácie regionálneho regionálneho plánovania v podmienkach Slovenskej republiky.. Následne príspevok poukazuje na samostatnosť samostatnosť hospodárenia územnej samosprávy – rozpočtet, tet, prostredníctvom ktorých si VUC a obce napĺňajú ĺňajú svoje rozvojové potreby. Podkladové údaje k príspevku sme získavali získavali dlhodobým štúdiom problematiky regionálneho rozvoja a regionálneho plánovania, analýzou dokumentov týkajúcich sa rozvoja regiónov spracovávaných na jednotlivých úrovniach riadenia štátu a príslušných zákonných noriem. Na príklade 8 vyšších územných územných celkov Slovenska porovnávame vnútornú štruktúru PHSR jednotlivých VUC. Vzhľadom Vzh na to, že obce ani samosprávne kraje na Slovensku nemajú zákonnú povinnosťť vypracovávať vypracováva PHSR, počet obcí je 2890 s veľkostným veľ rozpätím od 13 po 440 000 obyvateľov ľov a VUC je 8 s približne rovnakým počtom tom obyvateľov obyvate (rozpätie sa pohybuje od 559 934 – 803 955 obyvateľov), ov), sme realizovali sme praktický prieskum na úrovni VUC. Výsledky a diskusia Pojem regionálne plánovanie podobne ako pojmy región, rast či rozvoj narážajú na rôznorodé prístupy a rozmanité vysvetlenia. Hilhorst (1971) a Noble – Costa – Dutt – Kent (1998) uvádzajú, že pri definovaní regionálneho plánovania je potrebné vychádzať vychádza z definovania a vnímania kategórie región a len potom bude možné pochopiť pochopi podstatu, význam a postavenie regionálneho plánovania. Región sa chápe ako priestorový celok, formálne alebo neformálne vymedzený na základe konkrétneho účelu, účelu, pričom pri veľkosť vymedzeného územia môže byť rôzna (Belajová, Fáziková, 2005). Regionálne plánovanie nie je dostatočne presné pomenovanie celej problematiky plánovania rozvoja regiónov, regiónov avšak toto pomenovanie vzniklo analogicky k systému územného plánovania (Tvrdoň – Hamalová – Žárska, 1995). Pri regionálnom plánovaní teda dochádza k stretu dvoch rovín - národnej a individuálnej. Individuálne plány sledujú individuálne záujmy (u firiem – maximalizácia zisku, u občanov – vysoké príjmy, resp. dobré pracovné miesto). Národné plány smerujú predovšetkým k zabezpečeniu čeniu verejného blaha. Individuálne záujmy však môžu byť by uspokojené len v súlade s plánmi národnými (Gecíková – 31
Papcunová, 2011). Okrem regionálnej egionálnej a celoštátnej úrovne riadenia štátu však regionálne plánovanie zahŕňa aj lokálnu úroveň. Regionálne plánovanie ako ucelený systém by malo mať ma vytvorené legislatívne, inštitucionálne, systémové a organizačné né predpoklady, aby bolo v podmienkach regiónov a obcí akceptovateľné ľné a naplniteľné. Regionálne plánovanie v podmienkach regiónov a obcí má charakter strategického plánovania a podľaa Gecíkovej (2000) je jedným z prostriedkov vedúcich k naplneniu stanovených cieľov ov rozvoja obce a jej širšieho zázemia. Zároveň tvorí súčasť sú regionálnej rozvojovej stratégie. Tvorba dokumentov regionálneho plánovania musí vychádzať vychádza z právnej a ekonomickej samostatnosti predstaviteľov predstavite ov územnej samosprávy, ktorej výsledkom je harmonický sociálny a ekonomický rozvoj nimi spracovaného územia. Základným dokumentom regionálneho plánovania na úrovni obce je program sociálneho rozvoja a hospodárskeho rozvoja (ďalej ( PHSR) a na úrovni VÚC je to program sociálneho rozvoja a hospodárskeho rozvoja VÚC (bližšie pozri tabuľku tabuľ 1). PHSR je programovým dokumentom, ktorý má charakter stratégie. Obsahuje analýzu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce (vidieckej obce alebo mesta), hlavné smery jeho vývoja, stanovenie cieľov ov a prvoradých potrieb, úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelaní, v kultúre a ďalších oblastiach a návrh finančného ného a administratívneho zabezpečenia. zabezpe Tabuľka 1 Prehľad ad strategických plánov regionálneho rozvoja v územnej územne samospráve Subjekt územnej samosprávy Názov strategického plánu
Typ dokumentu
Vyšší územný celok (VÚC)
Obec
Program hospodárskej rozvoja a sociálneho rozvoja VÚC (PHSR VÚC)
Program hospodárskej rozvoja a sociálneho rozvoja obce (PHSR obce)
strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi cie a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a je vypracovaný podľa podľ záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie regiónu
strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi cie a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a zohľadňuje uje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja VÚC, na území ktorého sa obec nachádza a je vypracovaný podľa pod záväznej časti asti územnoplánovacej dokumentácie obce
Objednávateľ plánu
vyšší územnosprávny celok
obec
Obsah plánu
1.analyticko-strategická strategická časť, ktorá obsahuje: − súhrnnú geografickú, kultúrnokultúrno historickú a sociálno-ekonomickú sociálno charakteristiku územia VUC − a charakteristiku stavu vybavenosti a obsluhy územia VUC, − hodnotenie dnotenie a analýzu hospodárskej a sociálnej situácie vrátane stavu verejného zdravia, environmentálnej situácie a situácie v oblasti kultúry a vybavenosti a obsluhy územia VUC, − analýzu väzieb strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja územia VUC, V − určenie enie rozvojového potenciálu a limitov rozvoja územia VUC, − definovanie podmienok udržateľného udržate
1.analyticko-strategická strategická časť ktorá obsahuje: - súhrnnú geografickú, kultúrno-historickú kultúrno a sociálno-ekonomickú ekonomickú charakteristiku obce a charakteristiku stavu vybavenosti a obsluhy územia obce, - hodnotenie a analýzu hospodárskej situácie, sociálnej situácie, environmentálnej situácie a situácie v oblasti kultúry a vybavenosti a obsluhy územia obce, - analýzu väzieb strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja s územím obce, - určenie enie rozvojového potenciálu a limitov rozvoja územia obce, definovanie podmienok udržateľného ľného - rozvoja obce,
32
rozvoja, stratégiu rozvoja pri zohľadnení zoh jeho vnútorných špecifík, ktorá určí ur hlavné smery, priority a ciele rozvoja VUC regionálnu inovačnú inova stratégiu, − analýzu finančných finanč potrieb a možností financovania PHSR. 2. programová časť čas obsahuje: − zoznam opatrení a aktivít na zabezpečenie čenie realizácie PHSR VUC − inštitucionálne zabezpečenie zabezpe a organizačné čné zabezpečenie zabezpe realizácie PHSR VUC, − finančné né zabezpe zabezpečenie jednotlivých opatrení atrení a aktivít, inštitucionálnej a organizačnej čnej stránky realizácie PHSR VUC, − systém monitorovania a hodnotenia plnenia programu PHSR VUC s ustanovením merateľných merate − ukazovateľov, ľov, − časový asový harmonogram realizácie PHSR VUC.
- stratégiu rozvoja obce, pri zohľadnení zoh jej vnútorných špecifík, ktorá určí ur hlavné smery, priority a ciele rozvoja obce, - analýzu finančných ných potrieb potri a možností financovania PHSR obce. 2. programová časť obsahuje: - zoznam opatrení a aktivít na zabezpečenie zabezpe realizácie PHSR obce, - inštitucionálne zabezpečenie zabezpe a organizačné né zabezpečenie zabezpeč realizácie PHSR obce, - finančné zabezpečenie čenie jednotlivých opatrení a aktivít, inštitucionálnej a organizačnej nej stránky realizácie PHSR obce, - systém monitorovania a hodnotenia plnenia PHSR obce s ustanovením merateľných ných ukazovateľov, ukazovate - časový asový harmonogram realizácie PHSR obce.
Aktualizácia pod potreby podľa podľa ľa potreby plánu Schvaľovateľ zastupite zastupiteľstvo VÚC zastupiteľstvo obce plánu Zdroj: spracované podľa Zákona č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v z.n.p.
Z výsledkov realizovaného výskumu vyplýva, že niektoré PHSR VUC majú rôznu úroveň spracovania (bližšie pozri tabuľku t 2).. PHSR všetkých krajov obsahuje všeobecnú charakteristiku, sociálno-ekonomickú ekonomickú analýzu. Dôležitou oblasťou oblas ou dokumentu je SWOT analýza, ktorá identifikuje silné, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia. Pri hodnotení predmetnej oblasti sme sa stretli stretl s iba nepatrnými problémami. Okrem PHSR Košického samosprávneho kraja, ktorý neobsahuje SWOT analýzu, je analýza súčasť súčasťou PHSR každého samosprávneho kraja. Kvalitne spracovaná analýza je podkladom pre rozvojovú stratégiu kraja. Stratégia je obsahom každého každé skúmaného PHSR. Akčný ný plán absentuje v dokumentoch Banskobystrického a Trnavského kraja. K oblastiam, ktoré absentujú vo viacerých dokumentoch zaraďujeme zaraď organizačné zabezpečenie, enie, monitoring a časový priebeh realizácie dokumentu.
SWOT analýza
stratégia rozvoja
akčný plán
finančný plán
organizačné zabezpečenie PHSR
monitoring
časový harmonogram
PHSR BSK PHSR TTSK PHSR NSK PHSR TNSK PHSR ŽSK PHSR BBSK PHSR PSK
sociálnoekonomická analýza
Strategický dokument
všeobecná charakteristika
Tabuľka 2 Hodnotenie štruktúry a obsahovej náplne PHSR
33
PHSR KSK
Zdroj: vlastné spracovanie
PHSR VÚC a PHSR obce majú zo zákona v analyticko-strategickej strategickej časti dokumentu uloženú povinnosť spracovať analýzu finančných finan ných potrieb a možností financovania PHSR. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé aktivity, ktoré regionálna čii miestna samospráva má záujem realizovať,, mala by mať ma reálne premietnuté do finančných ných plánov a ich realizácia by mala byť súčasťou finančného čného plánovania regiónu či obce. Na základe nášho výskumu sme zistili, že všetky VUC majú v rámci štruktúry PHSR zakomponovaný aj finančný finan plán. Preto je mimoriadne imoriadne dôležité plánovať plánova využitie finančných zdrojov, sledovaťť ich disponibilitu a štruktúru. Informácie dostupnosti a objeme finančných zdrojov v samospráve zistíme z rozpočtov VUC a obcí. Rozpočet et je základným nástrojom finančného finan ného plánovania. Predstavuje Predsta rozsah finančných prostriedkov v príslušnej kapitole a finančné finan né nasmerovanie, čo č znamená, že sa neschvaľuje uje konkrétna položka, ale účelové ú elové nasmerovanie zdrojov (Sotolář, (Sotolář 2011). Rozpočet obce podľa Čapkovej, apkovej, Daveya (1996) napĺňa tri roviny: • politickú – v rozhodovaní o tom, ako rozdeliť zdroje na jednotlivé výdavky, t.j. o tom, čoo chce obec dosiahnuť, dosiahnuť • riadiacu – v rozdeľovaní ľovaní zdrojov medzi konkrétne kapitoly a organizačné organiza jednotky obce, aby tieto mali prostriedky na mzdy, vybavenie, budovy a mohli zabezpečiť požadované činnosti a služby, • kontrolnú – v kontrole správnosti tvorby a čerpania zdrojov. V súčasnom období subjekty územnej samosprávy zostavujú rozpočet rozpo na obdobie jedného rozpočtového tového roka s výhľadom výh na ďalšie alšie dva roky. Ide o tzv. viacročný viacro rozpočet, ktorý je podľa zákona č.. 583/2004 Z.z. o rozpočtových rozpo tových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel strednodobý ekonomický nástroj finančnej finan nej politiky obce, v ktorom sú v rámci jej pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov obyvate vrátane programov obce najmenej na tri rozpočtové rozpo rok. Za jeden zo štandardov pri tvorbe rozpočtu rozpo tu obce môžeme považovať považova aj druhovú klasifikáciu rozpočtu tu na bežný a kapitálový. Bližšie ho špecifikuje Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010175/2004-42. Súčasťou rozpočtu čtu obcí sú aj finančné finan operácie, ktorými sa vykonávajú prevody prostriedkov z peňažných pe ažných fondov obcí a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Obrázok 1 Štruktúra rozpočtu obcí
Prameň: Belajová, A.. , Balážová, E. 2004. Ekonomika a manažment územnej samosprávy.
34
Bežný rozpočet et sa zostavuje ako bilancia bežných príjmov a bežných výdavkov vzťahujúcich sa k rozpočtovému čtovému roku. Bežný rozpočet rozpo et slúži obciam na zabezpečovania zabezpe bežného (každodenného) chodu obce. o Ide o príjmy a výdavky, ktoré sa pravidelne opakujú (napr. príjmy z podielových a miestnych daní, mzdy a odvody zamestnancov, nákup krátkodobého vybavenia, náklady spojené s bežnou údržbou a pod.). Bežný rozpočet rozpo má obec povinnosť plánovať len ako prebytkový prebytkový (príjmy prevyšujú výdavky) alebo ako vyrovnaný (príjmy = výdavky). Kapitálový rozpočet et sa týka tvorby dlhodobých aktív, čoo znamená, že slúži na tvorbu majetku a má investičný ný charakter. Kapitálový rozpočet rozpo môže byť plánovaný ako prebytkový (príjmy prevyšujú výdavky), ako vyrovnaný (príjmy = výdavky), ale môže byť by aj schodkový (príjmy sú nižšie ako výdavky), ale len za podmienok stanovených zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových tových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel. Najčastejšie používanou metódou pri zostavovaní rozpočtu rozpo tu je podľa Hamalovej, Belajovej, Šebovej (2010) doposiaľ doposia položkové rozpočtovanie. tovanie. Pri položkovom rozpočtovaní rozpo sa v súlade s platnou rozpočtovou čtovou tovou klasifikáciou stanovuje výška výdavkov a príjmov na každú položku rozpočtovej tovej skladby. Rozpočet Rozpo et zostavený pri použití tejto metódy je orientovaných len na informácie o druhu príjmov a výdavkov, na ktoré sa prostriedky použili, ale neposkytuje informácie o dosiahnutých cieľoch cie a výsledkoch. Podľaa zákona o rozpočtových pravidlách ách územnej samosprávy sa však vyžaduje programové rozpočtovanie, rozpočtovanie, v ktorom sú vyjadrené zámery a ciele, ktoré bude obce alebo VUC realizovať realizova z výdavkov rozpočtu. rozpo Táto povinnosť však v prípade obcí pod 2000 obyvateľov obyvate ov od 1.1.2014 neplatí, ak obecné zastupiteľstvo v obci rozhodne, o neuplatňovaní programu obce. Tabuľka 3 Začlenenie lenenie oblasti regionálneho plánovania vo výdavkovej časti rozpočtov VÚC podľaa programovej štruktúry v roku 2011 Programová položka
Program
Podprogram
Prvok*
Kraj Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj
Žilinský kraj
1 Plánovanie, manažment a kontrola 1 Plánovanie, manažment a kontrola 1 Plánovanie, manažment a kontrola 1 Plánovanie, manažment a kontrola 1 Plánovanie, manažment a kontrola
Banskobystrický kraj
1 Úrad BBSK
Prešovský kraj
002 Rozvoj kraja
1.3 Plánovanie
1.3.1 Strategické plánovanie
1.3 Strategické a územné plánovanie
-
1.6 Regionálny rozvoj
1.6.1 Strategické a koncepčné plánovanie
00106 Strategické plánovanie 1.2 Plánovanie 1. 3 Podpora regionálneho rozvoja a všeobecne prospešných služieb 00201 Strategické dokumenty a územné plánovanie
35
Objem alokovaných zdrojov v podprograme (v Eur) plán skutočnosť 8.597.191,12
1.996.303,41
33.262.558,00 **
4.317.720,00 **
36.654.107,00
5.440.534,84
-
367.019,28
287.885,00
1.2.3 Projektové plánovanie 1.2.5 Regionálny rozvoj
902.770,00
12.825.787,00
-
361.000,000
287.796,68
2.327.000,00 **
2.308.787.00 **
0020101 Programové dokumenty kraja
B.1 Samospráva B.1.4 Európske a európske *** 12.748.796,00 -*** vzťahy vzťahy Zdroj: vlastné spracovanie Vysvetlivky: * presne špecifické prvky zamerané na regionálne plánovanie neboli definované v programovom rozpočte, ** objem zdrojov za celý program 1, 1, *** objem plánovaných zdrojov nebol určený Košický kraj
Oblasť regionálneho plánovania spadá podľa pod a tejto klasifikácie do oblasti všeobecných verejných služieb. Zistili sme, že presná kvantifikácia objemu finančných finan ných prostriedkov, ktorú alokujú samosprávne kraje do oblasti regionálneho plánovania a následne premietnutia premietnut do rozvojových zámerov, však v praxi čelí celému radu prekážok: 1. začlenenie lenenie regionálneho plánovania v rozpočtoch toch samosprávnych krajov podľa pod programovej štruktúry. Nakoľko Nako ko každý samosprávny kraj má možnosť možnos upraviť si programový rozpočet čet podľa pod vlastných potrieb a vlastného uváženia, programová štruktúra rozpočtov tov nie je jednotná. Ako vidieť vidie v tabuľke ke 3, regionálne plánovanie bolo vo viacerých krajoch súčasťou sú ou programu 1, výnimku tvoril Prešovský samosprávy kraj. V rámci podprogramov mali špecifikovaný vlastný vlast podprogram len v 7 krajoch (okrem Košického samosprávneho kraja). V niektorých krajoch (Trnavský samosprávny kraj, Nitriansky kraj, Banskobystrický kraj, Košický samosprávny kraj) táto položka nebola presne kategorizovaná. 2. presné určenie enie finančných zdrojov zdro na podprogram a najmä na prvok regionálneho plánovania. 3. predmetný prvok programu zahŕňal zah al aj výdavky spojené s implementáciou projektov programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, územného plánovania, projektov v rámci podpory EU atď. atď 4. plánovanie finančných ných zdrojov a ich čerpanie. Z tabuľky 3 môžeme vidieť vidie výrazné rozdiely v pláne a čerpaní rozpočtu rozpo na tieto činnosti. 5. niektoré výdavky, najmä tie, ktoré súvisia s administratívou a obslužnými činnosťami pri regionálnom plánovaní, sú zahrnuté v programe administratíva administratíva a predstavujú režijné výdavky na zamestnancov samosprávneho kraja (mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevok do poisťovní pois a tovary a služby). rozpo tu zameranej na hodnotenie programov, Z výsledkov analýzy programového rozpočtu podprogramov a prvkov zameraných na oblasť oblas regionálneho plánovania môžeme skonštatovať, že zostavujú a schvaľujú rozpočty, ktoré v regionálnom plánovaní obsahujú rôzne aktivity, počnúc núc od tvorby samotných regionálnych plánov cez tvorbu regionálnej podpory, prípravu ípravu a realizáciu celkovej rozvojovej politiky kraja až po prípravu a implementáciu projektov podporovaných z európskych fondov. Pri tvorbe metodiky zostavovania programového rozpočtu rozpo tu by bolo vhodné preto presne definovať definova regionálne plánovanie a špecifikovaťť jeho aktivity, čím bolo možné vytvoriť jednotný systém vhodný na porovnávanie alokácie zdrojov na túto významnú aktivitu. Záver Prístupy prezentované v príspevku poukazujú, že základným ákladným nástrojom regionálneho plánovania na regionálnej úrovni sa stal program hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku a na úrovni obce program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. VUC a obce ako významní aktéri rozvoja územia, majú na svojich pleciach celú váhu zodpovednosti za regulovanie a rozvoj svojho územia a zodpovednosť za tvorbu spomínaného PHSR. Výsledky uskutočnenej nenej analýzy v podmienkach VUC Slovenska potvrdili, že kraje si túto úlohu aktívne osvojili, PHSR majú vypracovaný a priebežne ho aktualizujú. Na to, aby samosprávne kraje mohli plniť funkciu manažéra a koordinátora regionálneho rozvoja, majú 36
vyčlenené finančné né zdroje, s ktorými hospodária. Analýzou záverečných závere účtov samosprávnych krajov sme zistili, že jednotlivé j samosprávne kraje síce vo svojich rozpočtoch rozpo plánujú finančné né zdroje na regionálne r plánovanie, avšak v konečnom nom dôsledku tieto sa nečerpajú na pôvodný účel, el, ale rozpočtovými rozpo tovými opatreniami sa presúvajú do inej rozpočtovej rozpo položky. Rozpočty a záverečn verečné účty niektorých samosprávnych krajov informácie o objeme finančných prostriedkov na regionálny rozvoj vôbec nenachádzajú, príp. tvoria súčasť inej rozpočtovej tovej položky alebo programu. V súčasných asných podmienkach územnej samosprávy, v ktorých sa presadzuje tzv. efektívny manažment územnej samosprávy, samosprávy čo predovšetkým znamená dodržiavať dodržiava zásadu 3E (hospodárnosť, účelovosť a efektívnosť) efektívnos ) pri nakladaní so všetkými zdrojmi v obciach a VUC. Preto prepojenie rozvojových zámerov obce a VUC do ich rozpočtov rozpo a výhľadov výh rozpočtov, je mimoriadne dôležité. To následne podmieňuje podmie aj uplatňovanie ovanie moderných metód tvorby rozpočtu a nových nástrojov rozpočtového rozpo tového procesu zameraných na plnenie stanovených cieľov ov miestnych samospráv. V obciach na Slovensku do veľkej kej miery stále uskutočňuje uskuto proces tzv. historického (inkrementálneho) rozpočtovania, rozpo tovania, ktorý je založený založen skôr na orientácii na vstupy než na výstupy a výsledky. Tento prístup k rozpočtovaniu tovaniu nezodpovedá potrebám modernej miestnej samosprávy, samosprávy a v zmysle novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa programový rozpočet rozpo v obciach pod 2000 obyvateľov obyva bude zostavovať len sporadicky. V podmienkach regionálnej samosprávy sa uplatňuje uplat moderné programové rozpočtovanie, tovanie, avšak ako bolo v príspevku prezentované, nie je jasne viditeľné, vidite aký objem finančných ných zdrojov samosprávne kraje využívajú na regionálne regionálne plánovanie a koľko z toho je vyčlenených lenených na tvorbu regionálnych plánov. Použitá literatúra: 1. BALÁŽOVÁ, E., PAPCUNOVÁ, V. 2008. Manažment anažment samospráv. samospráv Žilina: MUNICIPALIA, 2008. 134. ISBN 978-80-552-0045-3 978 2. BELAJOVÁ, A., FÁZIKOVÁ, FÁZIKOVÁ M. 2005. Regionálna ekonomika ka a politika. Nitra: SPU, 2005. ISBN 80-8069 8069-513-X 3. GASPEROVÁ, J., MAJOROŠOVÁ, MAJOR M. 2012. Appreciation of Continuing Reform of Public Administration in the Slovak Republic. Republi . In: Formuvannja rozvitok ekonomiki v sučasnich asnich umovach gospodarjuvannija. Zbirnik tez dopovidej. VIII. mižnarodna internet-konfferencija, konfferencija, Lutsk 2012. - Lutsk : BIEM, 2012, s. 43-45. 4. GECÍKOVÁ, I., PAPCUNOVÁ, V. 2011. Metódy a techniky regionálnej analýzy. analýzy Bratislava: Sprint dva, 2011. 148 s. ISBN 978-80-89393-39-8 978 5. HAMALOVÁ, M. – GECÍKOVÁ, GECÍKOVÁ I. 2012. Vplyv samosprávnych krajov na rozvoj regiónu.. In: Dopady vybraných veřejných ve ejných politik na regionální rozvoj v České a Slovenské republice. Veděcký Ved zborník. Brno: MU, 2012. 117 – 138 s. ISBN 978-80978 210-5805-7 6. HILHORST,, J.G. 1971. Regional planning. A system approach.. Rotterdam: Univerity Press, 1971. 151 s. 7. NOBLE, A. G., COSTA, F.J., DUTT, A.K., KENT, R.B. 1998.. Regional development and planning for 21st century. New priorities, new philosophies. philosophies USA: Ashgate Publishing Company, 1998. 382 s. ISBN 1 84014 8 800 4 8. TEJ.J. 2009. Plánovanie ako nástroj manažmentu miestnej samosprávy - mestskej časti Košice. In: Zeszyty naukowe Politechniki Rzeszowskiej : zarzadzanie i marketing z. 16 (4/09). - ISSN 1234-3706. s. 367-373 9. TVRDOŇ, J. - HAMALOVÁ, M. - ŽÁRSKA, E.1995. Regionálny rozvoj. rozvoj Bratislava: Ekonóm, konóm, 1995. 174 s. ISBN80-225-0671-0 ISBN80 10. VÝROSTOVÁ,, E. 2010. 2010 Regionálna ekonomika a rozvoj.. Bratislava: Iura Edition, spol. s r.o., 2010. 352 s. ISBN 978-80-8078-361-7 978 37
11. Zákon č. 503/2001 /2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v z.n.p 12. Zákon č. 583/2004 3/2004 Z. z. o rozpočtových ro pravidlách územnej samosprávy v z.n.p 13. Zákon č.. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov samospráve v z.n.p. 14. Zákon č.. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v z.n.p. 15. Banskobystrický samosprávny kraj [online]. 2013 201 [cit. 2013-02 02-20]. Dostupné z: http:// www.VÚCbb.sk/portal/urad-bbsk www.VÚCbb.sk/portal/urad 16. Bratislavský samosprávny kraj [online]. 2013 201 [cit. 2013-02-20]. 20]. Dostupné z: http:// www.region-bsk.sk 17. Košický samosprávny kraj [online]. 2013 201 [cit. 2013-02-20]. 20]. Dostupné z: http://www.VÚCke.sk 18. Nitriansky riansky samosprávny kraj [online]. 2013 201 [cit. 2013-02-20]. 20]. Dostupné z: http://www.uns.sk/ 19. Prešovský samosprávny kraj [online]. 2013 201 [cit. 2013-02-20]. 20]. Dostupné z: http://www.po-kraj.sk/ kraj.sk/ 20. Trenčiansky iansky samosprávny kraj [online]. 2013 201 [cit. 2013-02--20]. Dostupné z: http://www.tsk.sk/ 21. Trnavský samosprávny kraj [online]. 2013 201 [cit. 2013-02-20]. 20]. Dostupné z: http://www.trnava-VÚC.sk/ VÚC.sk/ 22. Výsledky hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy Slovenskej Sloven republiky v roku 2010 [online]. 2012 [cit. 2012-11-13]. 2012 Dostupné z: http://www.finance.gov.sk http://www. Kontaktné údaje na autorov Ing. Ivana Gecíková, PhD. Katedra verejnej správy, Ústav verejnej správy Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Furdekova 16, Bratislava vsemvs.sk e-mail: [email protected] Mgr. Ivana Kovácsová Katedra verejnej správy, Ústav verejnej správy Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Furdekova 16, Bratislava e-mail: ivana.kovacsova@vsemvs. vsemvs.sk
38
Projektový manažment pre budúcich profesionálov – prípadové štúdiá na uľahčenie vzdelávania Project management for future professionals - case studies to facilitate learning Pintér Gábor - Bánhegyi Gabriella - Hegedűsné Baranyai Nóra - Fitos Gábor Úvod V dnešnom „konkurencieschopn konkurencieschopne orientovanom” svete čoraz väčší väč priestor dostáva projektový manažment. Dnes je už nepredstaviteľné nepredstavite né vedomé plánovanie bez poznatkov projektového manažmentu. Osvojenie „projektového aspektu” je existenčnou existenčnou otázkou. otázk Úspešná stratégia sa skladá z projektov, čo môže byť podnikový, samosprávny alebo združený. Stratégia podľaa názorov autorov nie je nič ni iné, ako jeden smer, ktorý určí, ktoré projekty sa následne budú realizovať. realizova Podstatou stratégie je stanovenie dlhodobých dlhod cieľov, ktorým budúú podriadené neskoršie projekty (Kovács, 2008, 2008 Vörös, 2010). ). Prvý obrázok znázorňuje uje projektový trojuholník, z ktorého vyplýva, že pri dosiahnutí projektových cieľov je stanovená vená časová a nákladová hranica (Stuckenbruck, kenbruck, 1995, 1995 Khanna, 2011) Obrázok 1 Projektový trojuholník Ciele
Hranice nákladov, (rozpočet)
Časová hranica
Zdroj: Sebestyén, 2004, Bethke, 2003
Ak zúžime náš pohľad ľad iba na obecné projekty, môžeme skonštatovať, skonštatova že z dôvodu obmedzeného množstva zdrojov príjmov pre obec nie je jednoduché dodržiavať dodržiava stanovené hranice. Miestnou zvláštnosťou zvláštnosť je, že väčšie šie projekty nikdy nie sú financované iba z vlastných zdrojov, ale je potrebný aj cudzí zdroj. Cudzí zdroj má často rovnaký podiel ako domáci zdroj, takže väčšina šina projektov maďarských ma obcí, podľaa názoru autorov, autor zahŕňa jeden alebo viacero projektov. Pri jednotlivých obciach je súvislosť medzi úspešnosťou úspešnos projektov a podanými projektami nevyhnutnou súčasťou sú pri úspešnom rozvoji. Môžeme konšatovať že minimálne jeden odborník z územia sa dostane do kontaktu s projektmi. ojektmi. Úlohou vysokoškolského vzdelávania tým pádom by mala byť by skutočnosť, že čerstvo ukončeným eným odborníkom má poskytnúť poskytnú také vedomosti, ktoré ich budú viesť k úspešnej realizácie projektov, čiže podá znalosti o projektovom manažmente. manažmente Autori ďalej
39
poukazujú pomocou prípadovej štúdie na tie vedomosti, s ktorými má disponovať disponova novo vyštudovaný odborník v územnej sfére. Prípadová štúdia V tejto časti asti príspevku autori vysvetľujú, ako sa môže pripraviť taká prípadová štúdia, pomocou ktorej môžu študenti získať zís znalosti z oblasti samosprávnych projektov. projektov Vzhľadom k obmedzenému priestoru, vynecháme podrobný opis metód, ale upozorníme na analýzu postupnosti a na dodržiavanie logických súvislostí. V rámci prípadovej štúdie na viacerých miestach poukazujeme na predmet edmet projektový manažment – Inžinier rozvoja vidieka MSc – s ktorým súvisia aj poznatky získané z iných predmetov. Prvým krokom je, keď ď prednášajúci vysvetľuje vysvet uje študentom základnú situáciu: „Skúmame jedno územie pri brehu Balaton. Charakteristikou územia je cestovný ruch.” Po opise nasleduje vymenovanie pozitív a negatív tohto územia. Počas Po opisu nepodáme podrobnejšiee informácie o území študentom a tak pozitíva a negatíva určíme ur pomocou metódy „brainstorming”. V tom prípade, ak opis prípadovej štúdie je podrobný, tak iba z týchto informácií berieme pozitíva a negatíva. Prednášajúci si musí dávať dáva pozor na prípadné logické súboje, ktoré môžeme vyriešiť: vyrieši : napríklad pri „správne vybudovanej infraštruktúre” ako stanovenie pozitívnej vlastnosti, nemôžeme napísať napísa medzi negatíva „nekvalitnú cestnú komunikáciu”, pretože to predchádzajúce už má v sebe opak nasledujúceho. Odporúčaa sa rozdeľovanie rozde ovanie pozitívnych a negatívnych úrovní, pri ktorých musíme určiť úrovne tak, aby tvorba pomáhala pri analýze, osvetlila smer analýzy. anal Metódy analýzy v odbore inžiniera rozvoja vidieka súvisia s predmetom „územná „ tvorba a programovanie”, ”, kde študenti získali súhrn vedomostí z analýz,, a stali sa schopnými schopným zaradiť projekty medzi územné programy. V tabuľke 1,, kde vysvetľujeme vysvet pozitíva a negatíva, určíme íme súhrnnú (obecnú) úroveň úrove a úroveň cestovného ruchu, ktorý z územných vlastností obsahuje iba prvky cestovného ruchu. Po nakreslení tabuľky ľky je podstatné určiť ur tie najdôležitejšie pozitíva, ktoré nazývame jadrové komponenty,, a pomocou ktorých kto určíme íme tie projekty, ktoré sú úzko späté s realizáciou územnej stratégie. Tabuľka 1 Tabuľka Tabu ka pozitív a negatív pri vzorovom projekte NEGATÍVA
Všetky územia
POZITÍVA • • • • • •
Balaton Cestovný ruch Múzeá Divadlo Vzdelávacie inštitúcie …
• • • • •
Stagnujúce júce miestne daňové príjmy Zlá doprava Pracovné príležitosti mimo sezóny Nedostatok pred- a posezónny …
Cestovný ruch/ pohostinstvo
Úroveň
• • • •
Balaton Veľa zelene Cyklotrasa …
• • • •
Nedostatok pred- a posezónny Málo kvalitného ubytovania Nedostatok programovv mimo sezóny …
Zdroj: vlastné spracovanie
40
Po nakreslení tabuľky ľky ky pozitív a negatív vidíme tie problémy, ktoré musíme zmeniť. zmeni Rebríček ek medzi problémami nie je vždy jasný, tak pri určení ur ení môžeme použiť použi maticu „Dotknuteľnosť dotknutých”. Pomocou matice budeme bu mať prehľad ľad o dotknutých v úrovniach pri tvorbe projektu, a určíme ur íme s nimi súvisiace problémy a dotknuteľnosť dotknute aj s pomocou „brainstormingu”. Tabuľka 2 Zúčastnení, častnení, astnení, dotknutá matica v rámci pilotného projektu ↓Meno Ktorý problém sa ho týka? t dotknutého ↓ Samosprávy
V akej miere je dotknutý? [0-3] 3] [0<3] 3
Stagnujúce IFA príjmy …
Ubytovacie zariadenia
Nedostatok predpred a posezónny
Pohostinstvá
Nedostatok predpred a posezónny
3
… 3
… Obyvateľstvo
Nedostatok ihrísk pre deti bez vekového obmedzenia na brehu ehu Balatonu Balaton
2
Zlý stav brehu Balatonu Balaton
2 1
Nedostatok úschovní na bicykle …
…
Zdroj: vlastné spracovanie
Na základe matice sú ľahko pozorovateľné né hlavné problémy, na základe ktorých môžeme nakresliť strom om problémov, čo nám ukazuje aj obrázok 2.. V našej vzorovej prípadovej štúdií sme zvolili za hlavný problém predpred a posezónne nedostatky, tak aj pri nakreslení stromu problémov sme vychádzali z tohto problému. Obrázok 2 Strom problémov v rámci prípadovejj štúdie Nedostatok predpred a posezóny
Nedostatok pred- a posezóny
Nedostatky marketingu
Breh Balatonu je nudný
Centrum mesta je nudné
Zdroj: vlastné spracovanie
41
Zo stromu problémov môžeme spraviť spravi strom cieľov (obrázok 3), ), kde k dosiahnutiu cieľov sú pridelené potrebné nástroje. V rámci prípadovej štúdie na strome cieľov cie hľadáme možné riešenia na časť „breh Balatonu Bal je nudný”, takže tento prvok vok podrobne rozoberieme. Na problém „centrum mesta je nudné” pri tvorbe stromu cieľov netvoríme riešenia, možnosti v centre mesta nie sú podrobne uvedené strome cieľov.
Obrázok 3 Strom cieľov v rámci prípadovej štúdie Oživenie pred-a posezóny
Programy v pred- a posezóne
Posilnenie marketingu
Rozvoj brehu Balatonuu
Viac možností v centre mesta
Ihrisko pre každú vekovú kategóriu
Rozvoj korza
Oddychová zóna cyklistov
Zdroj: vlastné spracovanie
Zo stromu cieľov môžeme vyčítať, vy že prioritným projektom územia zemia bude rozvoj brehu Balatonu,, kde majú zámer vytvoriť vytvori ihrisko a oddychovú zónu pre cyklistov, a takisto obnovia korzá, ktoré sú v zlom stave. Z hore uvedených cieľov vyplýva, že maticu konflikt-patrnerstvo patrnerstvo pripíšeme k rozvoju brehu Balaton. Tu zdôrazníme dotknutých v projekte. Vo rámci prípadovej štúdie vidíme, že vedenie mesta môže očakávať akávať najviac konfliktov zo strany ekológov pri realizácii projektu. p Keďže maticu konflikt-partnerstvo partnerstvo už urobíme pred začatím za atím realizácie projektu, tak máme čas a šancu na utlmenie konfliktov, a organizovanie stretnutí. Keď Ke sú konflikty značné zna a môžu ohroziť úspešnosť projektu, tak sa musia prehodnotiť prehodnoti ciele projektu. Najvyššie hodnoty sme označili červenou farbou v tabuľke tabu 3. V rámci tabuľky si môžeme prečítať čítať, že samospráva, ubytovacie zariadenia,, pohostinstvá a obyvateľstvo obyvate sú partnermi rtnermi v rozvoji brehu Balatonu a tak si budú navzájom pomáhať pri dosiahovaní cieľov.
42
Tabuľka ka 3 Matica konflikt-partnerstvo, konflikt partnerstvo, skúmanie otázok rozvoja brehu Balaton v rámci prípadovej štúdie Dotknuté skupiny
Samospráva
Samospráva Ubytovacie zariadenia pohostinstvá Obyvateľstvo
PARTNERSTVO [0-3] [0<3] Ubytovacie Obyvateľstvo zariadenia, pohostinstvá 3 3
0
3
1
1
3
3
Miestni ekológovia 1 0 0
Miestny ekológovia 3
KONFLIKT [0-3] [0<3] Zdroj: vlastné spracovanie
Hodnoty matice konflikt-partnerstvo konflikt stanovíme podľaa dotazníkov, alebo pomocou rozhovoru, ale na vyučovacej ovacej hodine hodine použijeme metódu „brainstormingu”. Po návrte k nášmu pilotnému projektu, územie brehu Balatonu Balaton si stanovíme projekt: „Breh reh Balatonu Balaton sa bude rozvíjať vybudovaním ihriska, oddychovej zóny zóny pre cyklistov a obnovou korza“ Potom treba určiť nasledovné: 1. Forma realizácie projektu: projektu Územie sa musí rozhodnúť, rozhodnú či bude internou alebo externou formou realizovať projekt, čiže či so svojimi spolupracovníkmi, alebo s pomocou externého dodávateľa spraví projekt. Odpoveď je väčšinou jednoduchá, zvyčajne ajne sa do realizácie projektu pr zapoja aj externí podnikatelia, najmä v období realizácie, pretože územie nemá dostatok nástrojov a ľudských zdrojov. 2. Organizácia práce na projekte: projekte Tu už prihliadame na existujúcu organizáciu práce, kde vieme napasovať napasova projekt. Zvyčajne ajne vychádzame z funkčnej organizácie práce a väčšinou šinou sa takouto formou uskutočňuje uje aj projekt v území, ale nie je neobvyklá aj organizácia vo forme matice. 3. Typ zmluvy: Zvolíme iba vtedy, ak sa rozhodneme pre externý projekt. V rámci prípadovej štúdie si územie zvolí zmluvu „na kľúč”, k pretože pri nedostatku ľudských udských zdrojov a pri časovom asovom limite nie je schopný sa veľmi zaoberať realizáciou projektu. projektu (Autori kvôli nedostatku miesta nerozoberajú typ zmluvy „na kľúč”, k ”, ktorého poznanie je tiež nevyhnutné pri správnom rozhodovaní). rozhod Samozrejme, že by bolo možné zvoliť zvoli aj tradičný typ, keď ď územie má dostatok dosta ľudských udských zdrojov, ktoré sú zdatné v danej oblasti. Potom dodávatelia projektu môžu uzatvoriť zmluvu priamo s územím a nahradiť nahradi úlohu generálneho dodávateľa. dodávate Voľba manažérskeho ho typu zmluvy je časovo náročná,, vo viacerých prípadoch je účelná, musí byť zabezpečená zabezpe flexibilita aj počas realizácie. 4. Účtovné metódy (zodpovedajúce zodpovedajúce financovaniu): Účtovnú tovnú metódu značne ovplyvní voľba vo ba typu zmluvy a financovania. Pilotný projekt bude územie financovať z rôznych zdrojov,, takže celkový a podrobný rozpočet musí 43
byť dopredu známy,, čiže zvolíme účtovnú ú tovnú metódu cenovej základne. Keď Ke je projekt časovo náročný ný a ekonomicky nestabilný, tak môžeme môžem zmierniťť riziko tým, tým že platby v prospech dodávateľa ľa upravujeme vo výške inflácie. V rámci menších projektov musíme zvážiť zváži voľbu rozpočtovej tovej základne, respektíve pri akomkoľvek vek projekte voľbu vo cieľovej základne, ktorá môže byť v v rámci prípadovej štúdie ako určenie enie lehoty, čiže keď podnikateľ mesiac pred ed určením termínom, na sezónu spraví projekt, tak sa mu vráti 5% z projektových výdavkov. Záver Autori príspevku sa snažili poukázať poukáza na to, že projektový manažment, manažment je nevyhnutný pre jednotlivé územia. Vysokoškolsky vzdelaní odborníci musia mať mať vedomosti vedomost patriace k tejto problematike. V súvislosti s projektovým manažmentom sa objavujú viaceré štúdiá formou prípadových štúdií,, ktoré tvoria základy odboru inžinier rozvoja vidieku. Hore uvedená prípadová štúdia sumarizuje hlavné požiadavky súvisiace s tvorbou ou projektov, a je ju možné použiť aj v rámci vzdelávacieho procesu. procesu Opis prípadovej štúdie nie je celkom rozpísaný, kvôli nedostatku miesta, miesta neobsahuje rozpis všetkých problémových oblastí. Avšak autori sú presvedčení, í, že pri tvorbe projektov budú pomáhať odborníci končiaci kon vysokoškolské štúdium. Použitá literatúra 1. 2. 3. 4.
Bethke, E.: Game Development and Production, Texas, USA, p.65., 2003. Kovács, Z.: Termelésmenedzsment, Pannon Egyetemi Kiadó, Veszprém , p. 60., 2008. Khanna, R.B.: , Project Management, New Ne Delhi, p.4. 2011. Sebestyén, Z.: Projektmenedzsment, oktatási segédanyag, Budapesti Műszaki M és Gazdaságtudományi Egyetem, Budapest, 2004 5. Stuckenbruck, L.C.: The Implementation of Project Management, The Professional’s Handbook, Upper Darby, Project Management Mana Institute, Addision-Wesley Wesley Publicion Company, 1995 6. Vörös, J.: Termelés- és szolgáltatásmenedzsment, Akadémia Kiadó, Budapest, p. 38., 2010. Kontakt na autorov Dr. Pintér Gábor (PhD) assistant lecturer, University of Pannonia Georgikon Faculty Department tment of Corporate Economics and Rural Development, 8630, Keszthely, Deák F. u. 16. email: [email protected]; phone +36 83545101 Dr. Bánhegyi Gabriella (PhD) associate professor, University of Pannonia Georgikon Faculty Facul Department of Econonics and Social Sciences Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16., email: [email protected] phone: +36 83545186 Hegedűsné sné dr. Baranyai Nóra (PhD) associate professor, University of Pannonia Pannonia Georgikon Faculty, Department of Economic Methodology Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16.; email: [email protected] phone: +36 83545179
44
Fitos Gábor PhD student, University of Pannonia Georgikon Georgikon Faculty, Department of Corporate Economics and Rural Development, Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16.; email: [email protected];; phone: +36 83545344
45
Možnosti využitia vzdelávacieho programu pre lepší manažment odpadového hospodárstva samospráv Possibilities of using training program for better management of municipal waste management Ľubica Šimková
Abstrakt Príspevok je zameraný na praktický príklad využitia poznatkov získaných počas po as vzdelávacieho pr programu. Vychádza z poznatkov a skúseností nadobudnutých počas po as vypracovávania diplomovej práce zameranej na implementáciu politiky odpadového hospodárstva v konkrétnej obci. Zameriava sa na potrebu samosprávy riadiť riadi sa efektívnejšími finančnými nými politikami vvo vzťahu k užívateľským poplatkom a programovému rozpočtovaniu. rozpo Kľúčové ové slová: odpadové hospodárstvo, implementácia, governance, programový rozpočet, rozpočet, finan finančný manažment Abstract Paper is focused on a practical example of using knowledge gained during the training training programe. It is based on knowledge and experiences gained during the development of the diploma thesis which is focused on the implementation of waste policy in particular municipality. It focuses on the needs of municipality to manage its issues inn accordance with more effective financial policies in relation to user fees and program budgeting. Key words: waste management, implementation, governance, program budgeting, financial management
Úvod Nepretržité a systematické vzdelávanie v oblasti manažovania financií samospráv a neustále hľadanie adanie nových informácií je v dnešnej dobe jednou z podmienok efektívneho a hospodárneho výkonu samosprávnych kompetencií. Na jednej strane sú nevyhnutné informácie, e, na druhej strane je potrebné tieto informácie transformovať transformova do praktických aktivít, ktoré naplnia úlohy samosprávy a očakávania jej občanov. anov. Výsledok závisí vo veľkej ve miere od prepojenosti a komunikácie medzi aktérmi, ktorí sú do týchto aktivít zapojení. zapojen K aktérom patrí napríklad obecný úrad a jeho zástupcovia, kontrahované firmy, ale aj občania. Napĺňanie úloh a kompetencií samospráv je teda komplexný a nekončiaci nekon sa proces závislý od vzájomných vzťahov ťahov medzi zapojenými aktérmi. V mojom príspevku predstavím pred konkrétny príklad, ako možno využiť využi poznatky získané v rámci vzdelávacieho procesu zameraného na manažovanie manažovanie financií samospráv. Vychádzam pritom z poznatkov a skúseností získaných počas as výskumu v rámci procesu vypracovávania diplomovej práce, ktorá bola zameraná na implementáciu politiky odpadového hospodárstva v konkrétnej obci na Slovensku. Slovensku. Na základe zistení som navrhla jednu kapitolu programového rozpočtu, rozpo tu, ktorá by bola zameraná práve na zber, odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu. To by umožnilo umožnilo lepšie monitorovanie a kontrolu dosahovania stanovených cieľov. 1. Implementácia politiky odpadového hospodárstva V diplomovej práci som sa venovala implementácii politiky odpadového odp hospodárstva. Sústredila som sa na kompetenciu obce - nakladanie s komunálnym komu odpadom a drobným stavebným odpadom a na základe klade tejto kompetencie uvádzam konkrétny príklad, v ktorom možno využiť znalosti z manažovania financií samospráv.. Navrhla som podprogram programového rozpočtu tu zameraný na zber, odvoz a likvidáciu komunálneho eho odpadu. 46
Pri diplomovej práci som vychádzala najmä z implementačnej čnej teórie, konceptu politických subsystémov a teórie implementačných implementa štruktúr.. Sledovala som vytváranie vertikálnych a horizontálnych sietí aktérov, pretože práve sieťovanie sie aktérov považujem považu za významný faktor ovplyvňujúci ňujúci úspešnosť úspešnos implementácie. Vertikálnu rovinu implementačnej implementa štruktúry tvoria aktéri formujúci politický subsystém a práve oni tvoria všeobecne platné pravidlá, t.j. legislatívu a ďalšie alšie záväzné dokumenty [1]. Horizontálnu štruktúru implementačnej nej štruktúry tvoria aktéri priamo zapojení do poskytovania služieb na konkrétnej úrovni riadenia verejného sektora [2]. [2] V mojom prípade som sledovala aktérov zapojených do zberu, odvozu a likvidácie komunálneho odpadu v obci Žemberovce. Implementačné né štruktúry kladú veľký ve dôraz na sieťovanie ovanie aktérov zapojených do odpadového hospodárstva. Sieťovanie Sieť aktérov je jedným z ústredných znakov governance, ktoré dbá na princípy ako otvorenosť, otvorenos participácia, zúčtovateľnosť, účelnos čelnosť a koherentnosť [3]. Práve občianska ianska participácia je nevyhnutná pre dosiahnutie cieľov cie a efektívne fungovanie odpadového hospodárstva. Občania Občania sú tí, u ktorých sa tvorí najviac odpadu a zároveň tí, od ktorých závisí, ako so vzniknutým odpadom naložia. V práci som sledovala vala úlohy a povinnosti obce ako jedného z aktérov odpadového hospodárstva vo vzájomných vzťahoch vz s ďalšími alšími aktérmi tvoriacimi implementačnú implementa štruktúru, ktorá sa vytvorila okolo nakladania s odpadom v konkrétnej obci. Na základe teórie a získaných údajov som vytvorila vytvoril model popisujúci politický subsystém na vertikálnej úrovni a implementačnú nú štruktúru na horizontálnej úrovni. Aktéri zapojení do implementačnej implementa štruktúry na oboch jej úrovniach a ich vzájomné vzťahy ahy tvoria jeden komplexný celok vplývajúci na konečnú nú implementáciu politiky odpadového hospodárstva. K hlavným zisteniam m práce vyplývajúcim z analýzy podmienok vo v zvolenej obci, vrátane stručnej nej charakteristiky, patrí: 1. Keďže nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom je originálnou kompetenciou petenciou obce, obec ju zabezpečuje zabezpe sama, z vlastných zdrojov. Kvôli efektívnejšiemu fungovaniu a naplneniu tejto kompetencie sú služby spojené so zberom, odvozom a likvidáciou odpadu zabezpečované ované prostredníctvom kontrahovania. Kľúčovým čovým aktérom pri vykonávaní vykoná činností inností spojených s touto službou je Združenie obcí pre separovaný zber TATIAR so sídlom v Pukanci (ďalej ( len ZO TATIAR),, ktoré pôsobí v tomto regióne. Obec Žemberovce je súčasťou sú tohto združenia a jednou zo zakladajúcich obcí. Všetky činnosti innosti spojené spojen so zberom, odvozom a likvidáciou komunálneho odpadu zabezpečuje zabezpe buď ď priamo ZO TATIAR, alebo ďalšie spoločnosti, čnosti, s ktorými má ZO TATIAR uzatvorené zmluvy. 2. Nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom a činnosti s tým spojené sú financované z miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad, ktorý je bližšie upravený vo všeobecne záväznom nariadení s pôsobnosťou na území obce. Ako uvádza pracovníčka pracovní ka obecného úradu: „Tieto peniaze väčšinou vä nestačia“ [4].. Toto tvrdenie potvrdzuje i nasledujúca tabuľka, ka, ktorú nám poskytla referentka. Z nej vyplýva, že v roku 2011 obec musela doplácaťť viac než päť pä tisíc eur z iných zdrojov, pretože vybraté poplatky nepostačovali. neposta Tabuľka 1 Príjmy a náklady obce na odpadové hospodárstvo
2011 2012
Príjem obce z miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad 10420,280 13846,560
Zdroj: Referentka OÚ, 2013
47
Náklady
Výsledok
15434,510 13026,610
-5014,230 819,950
Hlavné dôvody navyšovania nákladov nákladov na odpadové hospodárstvo som identifikovala identifikoval v dvoch hlavných príčinách: Prvou príčinou inou je samotný systém výberu poplatkov za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Pred odvozom odpadu od občanov, ob občania musia mať, ť, resp. mali by mať ma zaplatený spomínaný poplatok. Napriek tomu referentka dopĺňa: dop „V súčasnosti súč odvezieme odpad i tým, ktorí tento poplatok nemajú zaplatený“ [5]. Náklady na odvoz a likvidáciu odpadu týmto prechádzajú na obec, čo znamená, že sú hradené z poplatkov vybratých od ostatných občanov. anov. Ak nestačia nestač zdroje z vyzbieraných poplatkov, obec musí hľadať h ďalšie zdroje, často asto krát na úkor iných služieb. Druhou hlavnou príčinou inou navyšovania nákladov na odpadové hospodárstvo je nedisciplinovanosť a pravdepodobne neinformovanosť neinformovanos občanov. Vo vzťahu ťahu k povinnosti obce uskutočniť dvakrát do roka zber ber veľkoobjemového ve koobjemového zberu odpadu referentka uviedla: „My tam síce postavíme ľudí, udí, ktorí dávajú pozor na to, čoo tam kto vyhadzuje, ale v noci tam ľudia nahádžu obrovské množstvo odpadu rozličného rozli charakteru, čo nám značne čne navyšuje náklady“ [6]. Často tam občania ania vynesú aj bioodpad a ďalšie druhy odpadov, čoo musí byť by predtým, ako bude kontajner vyvezený, roztriedené, s čím vznikajú dodatočné náklady. S vyššie spomenutým súvisí aj vytváranie čiernych iernych skládok na území obce. O tie sa opäť musí postarať obec. Ako nám povedala referentka, aby ušetrili peniaze, najčastejšie naj ich odstránia za pomoci pracovníkov verejnoprospešných prác. Okrem spomenutých problémov existujú aj ďalšie alšie problémy súvisiace s odpadovým hospodárstvom v obci. Patrí sem absencia zberného dvora, dvora, ale aj bližšie usmernenie, ako nakladať s bioodpadom. Pri ri vypracovávaní práce som sa musela vysporiadať vysporiada aj s chýbajúcim programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce čii chýbajúcim programom odpadového hospodárstva. Ako som sa dozvedela od referentky, je to aj z toho dôvodu, že v dôsledku nedostatku financií je obecný úrad personálne poddimenzovaný, čo znamená, že jeden pracovník má na starosti viacero oblastí. To má za následok, že často asto zamestnanci nemajú ani dostatok času, asu, ani dostatok odborných schopností sch v konkrétnej oblasti, akoby často chceli. Na základe vyššie uvedeného a vedomostí získaných počas vzdelávacieho zdelávacieho programu odporúčam obci zlepšiť finančné finanč politiky najmä vo vzťahu k poplatkom. Odporúčam Odporú zaviesť dôslednejší systém vyberania poplatkov za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. V dôsledku toho by bolo možné pokryť pokry náklady na odpadové hospodárstvo. Takýto spôsob vyberania poplatkov by bol nielen efektívnejší, ale aj spravodlivejší vo vzťahu vz k ostatným občanom anom obce, ktorí poplatky platia. Pri tomto probléme by mohol byť by použitý benchmarking, prostredníctvom ktorého by bolo možné hľadať možnosti riešenia v bližších čii vzdialenejších obciach. Povinnosť Povinnos nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom patrí k povinnostiam, s ktorýmii sa musia vysporiadať vysporiada obce na celom Slovensku bez ohľadu ľadu na veľkosť ve obce, rovnako ako je to aj pri ďalších alších povinnostiach. Okrem dokonalejšieho systému vyberania poplatkov, vzhľadom ľadom na významné dôsledky na rozpočet a hospodárenie obce, som presvedčená o tom, om, že zber, odvoz a likvidácia odpadu by malo mať ma vlastnú kapitolu v programovom rozpočte rozpoč obce. Tým by bolo možné dôkladnejšie sledovať sledova ciele a ich napĺňanie anie prostredníctvom zvolených merateľných ukazovateľov. ov. Programový rozpočet rozpo je nástroj finančného ného riadenia. ria Ide o spôsob rozpočtovania, tovania, ktoré sa zameriava na výsledky a výdavky. Pri programovom rozpočte rozpo ide o manažérsky nástroj, ktorý podporuje zodpovednosť, zodpovednos efektívnosť a účinnos činnosť verejnej správy [7].
48
2. Návrh podprogramu v programovom rozpočte rozpo obce V rámci tréningu sme veľa ve hovorili o programovom rozpočte. rozpo Programové rozpočtovanie zahŕňaa zámery, ciele, merateľné merate ukazovatele. V rámci národného tréningu sme zámer charakterizovali ako vyjadrenie očakávaného o akávaného pozitívneho dopadu dlhodobého plnenia príslušných cieľov. ov. To znamená, že ide o budúci stav, ktorý chceme dosiahnuť. dosiahnu Zahrnutý cieľ je forma vyjadrujúca výstup alebo výsledok, prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť dosiahnu sformulovaný zámer. Na to, aby sme mohli monitorovať monitorova a hodnotiť plnenie cieľov, cie resp. mieru ich plnenia, používame merateľné merate né ukazovatele, ktoré vieme objektívne posúdiť posúdi [8]. Zadefinovaním samostatného podprogramu by bolo možné sledovať sledova a zhodnotiť, či boli ciele zadefinované samosprávou dosiahnuté a zvýšila by sa transparentnosť. transparentnos V programovom rozpočte te obce na roky 2013-2015 2013 2015 je zahrnutý program Životné prostredie, ale nevenuje sa v ňom om samostatná pozornosť pozornos zberu, odvozu a likvidácii odpadu. Z toho dôvodu som navrhla znenie tohto podprogramu: Podprogram: am: Zber, odvoz a likvidácia komunálneho odpadu Zámer podprogramu: Pravidelný zber a likvidácia komunálneho odpadu s dôrazom na vyseparovaný odpad s nevyhnutým zachovaním a ochranou životného prostredia Zodpovednosť: Samostatná odborná referentka daní a poplatkov Rozpočet podprogramu: ROK
Návrh h 2014
Návrh 2015
Návrh 2016
Návrh 2017
€
16 000
16 400
16 700
17 000
Ciele a výstupy: Cieľ
Zabezpečiť efektívny systém zberu, zvozu a likvidácie odpadov Zvýšiť stupeň ochrany životného prostredia formou separovaného zberu odpadu
Cieľová hodnota
Cieľová ová hodnota
Cieľová hodnota
Cieľová hodnota
r. 2014
r. 2015
r. 2016
r. 2017
Objem zvezeného a odvezeného odpadu za rok
190 t
200 t
200 t
200 t
Poč zberných dní za rok Počet
52
52
52
52
Podiel vyseparovaných zložiek z celkového zozbieranéh množstva zozbieraného komunálneho odpadu
15 %
15 %
15 %
15 %
Merate Merateľný ukazovateľ
Súhrn aktivít: Výdavky tvoria pravidelný zber, odvoz a likvidácia komunálneho odpadu zo všetkých druhov odpadových nádob, výmena nádob na komunálny odpad. Vzdelávanie a rozvoj schopností predstaviteľov predstavite samospráv v oblasti finančného finan manažmentu a zavádzanie jeho techník a metód do procesu riadenia by mohlo viesť vies 49
k postupnému odstráneniu spomenutých problémov. Tvorba kvalitných finančných finan politík je nevyhnutná pre rozvoj obce. Spája sa nielen s tvrdými (hard)) technikami manažmentu ako je finančné plánovanie a jeho nástroje, ale patria sem aj soft techniky governance zamerané na upevňovanie vzťahu občanov anov k obci. Práve governance kladie dôraz na zapájanie občanov ob anov do procesov tvorby politík. Vzdelávanie občanov v oblasti ochrany životného prostredia, zvyšovanie angažovanosti a informovanosti je nevyhnutné pre dosahovanie cieľov cie ov stanovených pre odpadové hospodárstvo. Práve na občanoch obč leží zodpovednosť za to, koľko koľ odpadu bude vyseparovaného a koľko ko odpadu bude umiestneného na skládkach odpadu. du. Existuje síce aj systém, v ktorom je odpad mechanicky triedený, no tento je veľmi ve mi nákladný. Práve preto leží veľká zodpovednosť na občanoch. obč Riaditeľka ka ZO TATIAR charakterizovala systém odpadového hospodárstva fungujúci v obci ako „občan – združenie – spracovateľ, spracovate respektíve zhodnotiteľ“ [8]. Ako možné spôsoby zvyšovania informovanosti by sme navrhovali napríklad diskusie, prednášky a aktivity v základnej škole čii materskej škole, ktoré v obci fungujú a pod. Záver Manažovanie nie financií samospráv je nevyhnutnou podmienkou pre efektívne a hospodárne fungovanie samospráv. Z tohto dôvodu je nevyhnutné neustále vzdelávanie a informovanie predstaviteľov ľov samospráv. V súčasnej asnej dobe sa neustále zvyšuje tlak na šetrenie verejných financií ncií a zároveň sa zvyšuje dopyt po kvalitných službách. Aby samospráva bola schopná naplniť naplni očakávania svojich občanov a dosiahnuť stanovené ciele, strategické plánovanie a tvorba kvalitných finančných finan ných politík by mali patriť patri k prioritám predstaviteľov samospráv. správ. Bez informácií a poznatkov je veľmi ťažké ažké dosahovať dosahova stanovené ciele. Z tohto dôvodu je potrebné dbať dba na neustále zvyšovanie vzdelania a odbornosti kompetentných osôb, t.j. volených aj nevolených predstaviteľov predstavite ov samospráv. No ako sme ukázali na príklade de odpadového hospodárstva, je nevyhnutné vzdelávať vzdeláva a informovať aj občanov, na ktorých vo veľkej ľkej miere leží dosahovanie cieľov cie a zvýšiťť tak ochranu a kvalitu životného prostredia, ktoré obklopuje nás všetkých. Zavedením samostatného podprogramu pre zber, odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu v programovom rozpočte rozpoč by bolo možné sledovať napĺňanie anie stanovených cieľov. cie Použitá literatúra [1] Silke, A., Kriesi, H. The Network Approach. Approach. In P. A. Sabatier (Ed.), Theories of the Policy Process. University of California, lifornia, Davis: Westview Press, 2007. [2] Hjern, B., Porter, D.O. Implementation structures: A new unit of administrative analysis. analysis In M. Hill (Ed.), The Policy Process: A Reader. (s. 239-247). 247). Exeter: BPC Wheatons Ltd., 1993. Europe Governance: White Paper. 2001. [online]. [citované [3] Európska komisia. European 16.2.2013]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/dgs/communication/pdf/commhttp://ec.europa.eu/dgs/communication/ initiatives/2001-european-governance governance-white-paper-com2001_0428_en.pdf [4] Referentka. 2013. Právomoci a povinnosti obce v odpadovom hospodárstve. [osobná komunikácia]. 22.2.2013. Obecný úrad v Žemberovciach. Rozhovor vykonaný autorkou, rozhovor nenahrávaný. [5] Tamtiež. [6] Tamtiež. [7] Európske centrum manažmentu. Vzdelávacie materiály MAFIS: Program budgeting. budgeting 2013. [8] Tamtiež. 50
[9] Riaditeľka ka ZO TATIAR. 2013. Zber odpadu v obciach. [osobná komunikácia]. 29.1.2013. Združenie obcí pre separovaný zber zber TATIAR so sídlom v Pukanci. Rozhovor vykonaný autorkou, rozhovor nenahrávaný. Kontakt na autorku Mgr. Ľubica Šimková Ústav verejnej politiky a ekonómie Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Mlynské luhy 4, 821 05 Bratislava tislava [email protected]
51
Využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie pre potreby rozvoja regiónov v Slovenskej republike - príklady dobrej praxe The use of financial resources from the funds of European Union for the needs of regions in the Slovak Republic - examples of good practice Vladimíra Štefancová Abstrakt Článok popisuje a stručne ne analyzuje konkrétne projekty podporené zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré boli realizované v rôznych regiónoch Slovenska v programovom program období 2007-2013, 2013, a tak poskytuje možnosť možnos oboznámiť sa s konkrétnymi príkladmi dobrej praxe pri financovaní regionálneho rozvoja zo zdrojov Európskej únie. Kľúčové slová: financovanie regiónov, regionálny rozvoj, štrukturálne fondy Abstract The paper describes and briefly analyzes the specific projects supported by structural funds of EU, which were implemented in the various regions of the Slovak Republic during programming period 2007-2013, 2007 therefore the paper provides the opportunity to acquaint with with concrete examples of good practice of financing the regional development from the funds of European Union. Keywords: Financing of regions, regional development, structural funds
Úvod Jedným zo základných cieľov cie ov Európskej únie je znižovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi prostredníctvom posilnenia ekonomickej, sociálnej a územnej kohézie. Tento cieľ sa únia snaží dosiahnuť dosiahnu prostredníctvom politiky solidarity, známej aj ako kohézna kohézn politika. Na pomoc pri jej implementácii vytvorila niekoľko nieko ko nástrojov, okrem iného sú nimi štrukturálne fondy a Kohézny fond. Regionálna ekonomická politika tak napomáha vyrovnať vyrovna disparity v rámci regiónov rozširujúcej sa Európskej únie so snahou prispieť prispie k vytvoreniu priestoru stability [1]. Štrukturálne fondy Európskej únie predstavujú nástroj, ktorý slúži na financovanie regionálnej a štrukturálnej politiky EÚ. Fondy sa zameriavajú na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov členskýchh krajín EÚ a na znižovanie zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov vrátane vidieckych oblastí. V dôsledku toho predstavujú štrukturálne fondy výrazný nástroj pomoci pre financovanie jednotlivých regiónov. Finančná ná podpora z fondov sa prerozdeľuje prerozde prostredníctvom tredníctvom jednotlivých operačných opera programov, ktoré pripravujú jednotlivé členské štáty a schvaľuje uje Európska komisia. V dôsledku toho reagujú operačné operačné programy na najviac problematické oblasti a poskytujú pomoc pre danú oblasť alebo sektor, ktoré sú najviac najviac znevýhodnené, zaostalé. Programové obdobie 2007-2013 2007 2013 v rámci Slovenskej republiky vychádzalo zo skúseností skráteného obdobia 2004 - 2006, kedy Slovensko malo prvýkrát možnosť možnos čerpať finančné né prostriedky zo štruktúr Európskej únie ako jeden z členských lenských štátov. Regióny Slovenska (VÚC, ÚC, mestá, obce) obce mali teda už reálnu skúsenosť s administratívnymi postupmi a implementačnými nými mechanizmami, ktoré boli pre systém čerpania erpania prostriedkov v
52
podmienkach SR vytvorené. V programovom období 2004-2006 2004 2006 požiadalo o nenávratný nenáv finančný ný prostriedok 1314 obcí a 130 miest [2]. Financie zo štruktúr Európskej únie na predkladané projekty v rámci jednotlivých operačných ných programov poskytujú priamy finančný finan ný prínos pre rozvoj miest a obcí na Slovensku, ako aj v ostatných členských č krajinách EÚ. Lokálna samospráva však profituje aj z ostatných projektov, ktoré sú z fondov EÚ podporené. Jedná sa o projekty subjektov pôsobiacich na lokálnej, regionálnej čii národnej úrovni, ktoré majú nepriamy finančný finan prínos pre daný región, či už cez verejný alebo súkromný sektor. Nepriamy prínos môže byť by pre jednotlivé regióny veľmi mi rôzny a rôznej intenzity, preto je nutné skúmať skúmať štruktúru a územné dopady podporených projektov, dostupnosť dostupnos štrukturálnych fondov pre mestá a obce, ako i územné rozloženie poskytnutej pomoci zo štrukturálnych fondov [3]. Informovanosť verejnosti (aj prostredníctvom príkladov dobrej praxe) prispieva k lepšiemu pochopeniu fungovania regionálnej politiky EÚ a prispieva k efektívnejšiemu využitiu fondov EÚ, čím ím napomáha rozvoju, rozvoju odstraňovaniu ovaniu regionálnych rozdielov a zvyšovaniu konkurencieschopnosti a tvorbe nových pracovných miest. 1. Príklady dobrej praxe využívania prostriedkov EÚ pre financovanie regionálneho rozvoja Slovenska Príklady dobrej praxe využívania prostriedkov pre financovanie regionálneho rozvoja SR poskytujú možnosť oboznámiť oboznámi sa s konkrétnymi príkladmi realizácie regionálnej politiky Európskej únie v praxi. Každý z príkladov v úvode ponúka základné informácie o projekte, informácie o jeho realizátoroch, predstavuje predstavuje kontext, v ktorom bol projekt implementovaný, ako aj problémy, na ktoré projekt reagoval. Následne sú charakterizované ciele a aktivity projektu, prostredníctvom ktorých sa uskutočnila uskuto nila realizácia projektu. Aj keď ke sú príklady primárne zamerané na zobrazenie azenie dobrej praxe, nechýba ani reflexia problémových situácií, ktoré bolo počas as realizácie projektu nevyhnutné riešiť. rieši 1.1 Eurofondy ako alternatíva financovania školstva V rámci operačného ného programu Vzdelávanie bola v programovom období 2007-2013 2007 poskytovaná tovaná pomoc na rozvoj ľudských ľ zdrojov. Operačný ný program bol zameraný na podporu zvýšenia adaptability pracovnej sily prostredníctvom zvýšenia kvality a prístupu k celoživotnému vzdelávaniu. Globálnym cieľom cie operačného ného programu Vzdelávanie bolo zabezpečenie ie dlhodobej konkurencieschopnosti SR prostredníctvom prispôsobenia vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti. spolo Podľaa údajov Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pre štrukturálne fondy EÚ do konca roka 2013 uzavrela agentúra 814 814 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného ného príspevku na dopytovo orientované projekty v celkovej výške 230 miliónov Eur. Najviac projektov (524) bolo podporených v rámci regionálneho školstva. Základné a stredné školy sa zamerali predovšetkým na inováciu inováciu obsahu vzdelávania, nákup didaktických pomôcok, tvorbu moderného vzdelávacieho systému, modernizáciu vybavenia odborných učební. ební. V rámci vysokého školstva bolo celkovo podporených 122 projektov, ktoré boli zamerané na zvýšenie kvality vzdelávania a spoluprácu spoluprácu medzi vysokými školami na medzinárodnej úrovni. 1.1.1 Dynamická európska škola Rozpočet et projektu: 118 488,25 Eur (vlastné zdroje - 5924,41 Eur) Doba realizácie projektu: 10/2009 - 10/2011 Realizátor projektu: Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého v Trenčíne Popis situácie pred začatím atím projektu:
53
Škola vykazuje tradične čne veľmi ve dobré výsledky vo výchovno-vzdelávacom vzdelávacom procese, čo sa prejavuje aj vo vysokej 97 % úspešnosti prijatia našich absolventov na vysokoškolské štúdium. Tradičné vyučovacie ovacie metódy však vš majú svoje obmedzenia: • kladú malý dôraz na prepojenosť prepojenos vzdelávania s praxou, • poskytujú malý priestor pre rozvoj tvorivosti, • v malej miere využívajú medzipredmetové vzťahy, vz • majú nízku mieru zapojenia informačno-komunikačných informa ných (IKT) prostriedkov do výučby, • sú pre žiaka málo atraktívne a motivujúce. Cieľ projektu: Zvýšiť atraktívnosť atraktívnos vzdelávacieho procesu pre žiakov a konkurencieschopnosť konkurencieschopnos školy uskutočnením nením inovácie školského vzdelávacieho programu na škole prostredníctvom: • využitia inovovaných foriem a metód metó výučby, • posilnenia profilácie školy podľa pod a aktuálnych potrieb vedomostnej spoločnosti. spolo Čiastkové ciele projektu: 1. Ďalšie alšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov zamerané na získanie a rozvoj kompetencií potrebných na premenu tradičnej tradi školy na modernú. 2.. Využitím získaných kompetencií inovovať inovova obsah a metódy výučby čby v súlade s novou profiláciou školy a priblížiť výstupy vzdelávania aktuálnym potrebám vedomostnej spoločnosti a trhu práce. Cieľové skupiny projektu:: pedagógovia Aktivity projektu: rné vzdelávanie pedagogických zamestnancov v inovatívnych formách a • ďalšie odborné metódach vyučovania • rozvoj osobnostných kompetencií pedagógov cez sociálno-psychologický sociálno psychologický tréning • príprava učiteľov ov na tvorbu moderného ŠkVP, a ich vzdelávanie • implementácia a overenie nového nového ŠkVP s využitím inovatívnych didaktických prostriedkov a následné vyhodnotenie jeho prínosov Plánované výstupy projektu: • Správa o návrhoch a odporúčania odporú do praxe • Vyhodnotenie interných dotazníkov o absolvovaných tréningoch • Schválený učebný ebný plán • Schválené učebné ebné osnovy • Schválené časovo-tematické tematické plány • Nové didaktické prostriedky [4] 1.1.2 Premena tradičnej nej školy na modernú v Poprade - Matejovciach Rozpočet et projektu: 131 700,19 Eur (vlastné zdroje 5%) Doba realizácie projektu: 03/2009-06/2011 03/2009 Realizátor projektu: rojektu: ZŠ s MŠ, Koperníkova 21, Poprad - Matejovce Cieľ projektu:: Modernizácia a inovácia vzdelávacieho procesu; zavádzanie inovovaných foriem a metód výučby; by; rast kvalifikácie a systematické vzdelávanie pedagogických zamestnancov; inovovanie didaktických didaktickýc prostriedkov, učebných ebných pomôcok; uskutočnenie uskuto obsahovej prestavby vzdelávania; vytvorenie podmienok pre rozvoj kľúčových kľúčových kompetencií žiakov a ich príprava pre potreby trhu práce vo vedomostnej spoločnosti. spolo Čiastkové ciele projektu: • Rast kvalifikácie a systematické systematické vzdelávanie pedagogických pracovníkov pre dosiahnutie obsahovej prestavby vzdelávania. • Inovovanie didaktických prostriedkov a učebných pomôcok a vytvorenie podmienok pre rozvoj kľúčových ových kompetencií žiakov. 54
Rozvoj kľúčových ových kompetencií žiakov orientovaných orientovaných na potreby trhu práce zmenou foriem a metód výučby. čby. Cieľové skupiny projektu: • pedagogickí zamestnanci ZŠ • žiaci základnej školy Aktivity projektu: • zvyšovanie odbornej a špecializovanej kvalifikácie pedagógov • inovácia didaktických prostriedkov • modernizácia dernizácia metód a obsahu vzdelávania Implementáciou tohto projektu škola výrazne zmodernizovala didaktické prostriedky, učebné ebné pomôcky, získala kvalitnú IKT techniku, množstvo učebných u ebných pomôcok a inovovala fond odbornej literatúry. Zriadila špecializované učebne, ebne, tvorivú dielňu dielň a do edukácie zaviedla inovatívne formy a metódy výučby. výu by. Pedagógovia zapojení v projekte absolvovali IKT školenia a vzdelávanie, psychosociálny výcvik, jazykové dovzdelanie, kurzy tradičných tradi remesiel. Žiakov zaujal psychosociálny výcvik, výcvik, kurzy remeselnej výchovy, práca s IKT technikou a interaktívnymi tabuľami, tabu edukácia v jazykovej učebni ebni a herni, v tvorivej dielni, praktické formy výučby by v školskom vzdelávacom programe, regionálna výchova, exkurzie, projektové vyučovanie, ovanie, medzinárodná medzinárodná spolupráca a partnerstvo so školou v zahraničí, zahrani eTwinning, výmenný pobyt. Počas Po as implementácie sa vytvorilo množstvo doplnkového učebného ebného materiálu, pracovných listov, učebných u ebných pomôcok, projektov, výrobkov. [5] •
1.1.3 Modernizácia vysokých škôl V rámci operačného ného programu Výskum a vývoj, financie zo štruktúr Európskej únie prispeli v programovom období 2007-2013 2007 2013 k budovaniu infraštruktúry vysokých škôl a modernizácii ich vnútorného vybavenia za účelom ú elom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu, čo prispelo k zvyšovaniu úrovne a zlepšeniu podmienok vysokoškolského vzdelávania. Príkladmi úspešne realizovaných projektov v oblasti vysokého školstva sú najmä [6]: • projekt zlepšenia a modernizácie vzdelávacej technickej a informačno-komunikačnej informa informač infraštruktúry pracovísk ovísk STU, ktorý prebiehal v rokoch 2009 až 2011, pričom pri reagoval na súčasné asné a budúce potreby skvalitňovania skvalit ovania procesu vzdelávania na pracoviskách STU prostredníctvom rekonštrukcie a modernizácie stavebných objektov a prostredníctvom modernizácie technickej a informačno-komunikačnej nej infraštruktúry na univerzite. • projekt Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorého cieľom cieľom bolo objavovať, objavova uchovávať a ďalej alej rozvíjať rozvíja etnografické bohatstvo regiónov Liptova a Oravy (realizovaný 09/2009--02/2012). Prostredníctvom projektu jektu sa vytvorilo unikátne pracovisko na pedagogickej fakulte, ktoré archivuje a ďalej alej transferuje etnografické bohatstvo regiónov a prispieva k vytváraniu spolupráce medzi akademickými inštitúciami a kultúrnymi inštitúciami regiónu Žilinského samosprávneho samosprávne kraja. • projekt vybudovania centra excelentnosti pre náhle cievne mozgové príhody na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, ktorý prebiehal v rokoch 2009-2011, 2009 s cieľom vybudovať infraštruktúru a podporiť podpori excelentný výskum a vývoj v rámci Centra excelentnosti. i. Projekt zvýšil úroveň úrove vybavenia a metodických možností pracoviska, čo prispeje k vyššej kvalite riešených projektov v budúcnosti a väčšiemu vä počtu zapojených pracovníkov. • projekt fotovoltických článkov článkov tretej generácie, ktorý realizovala UK v Bratislave v období rokov 2009-2013 2013 so zameraním na zabezpečenie zabezpe enie poznatkov výskumu v oblasti tenkých vrstiev pre ich efektívne využitie v hospodárskej praxi. Projekt prispel k vytváraniu funkčného ného prototypu zariadenia, ktoré je schopné modifikovať modifikova tenké vrstvy 55
•
a tenkovrstvové ovrstvové štruktúry určené ur ené pre forovoltické aplikácie s cieľom cieľ zvýšenia ich účinnosti. projekt integrovaného manažmentu povodní v meniacich sa podmienkach prostredia, ktorý realizoval počas čas rokov 2010-2013 2010 2013 Ústav hydrológie SAV s cieľom cie vytvoriť centrum excelentného elentného výskumu pre integrovaný manažment v povodí v oblasti riadenia hospodárenia s vodou v krajine v podmienkach klimatickej zmeny. Projekt prispel k vybaveniu zariadenia špičkovými špi kovými meracími zariadeniami a softvérmi na automatické monitorovanie tvorby odtoku a vodného režimu pôd a s ním spojených parametrov na posúdenie dopadu extrémnych meteorologických javov na hydrologickú reakciu povodia a údaje získané pomocou týchto meracích zariadení, čo zlepší kvalitu vedecko--výskumnej činnosti pracoviska.
1.2 Eurofondy ako príležitosť pre rozvoj dopravnej infraštruktúry V rámci operačného ného programu Doprava sa v programovo období 2007-2013 2007 finančná pomoc z EÚ zamerala na podporu trvalo udržateľnej udržate nej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja rozvo verejnej osobnej dopravy, čoo prispeje k dostupnosti SR, jednotlivých regiónov a ich prepojenia, ale aj k znižovaniu rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, k podpore ich rozvoja a zvýšeniu konkurencieschopnosti regiónov SR. [7] V podmienkach Slovenskej republiky republiky cestná infraštruktúra je charakteristická relatívne hustou sieťou ou ciest, ale stále dominujú cesty nižších tried, pričom pri om chýbajú diaľnice dia a rýchlostné cesty. V rámci železničných železni tratí je možné vidieť zastarané technológie, pričom pri súčasné trate nie sú dostatočne čne ne pripravené na meniace sa podmienky a štruktúru dopravného trhu, čoo je výsledkom nedostatočnej nedostato nej modernizácie a zanedbanej údržby. V rámci finančnej finan podpory z Európskej únie sa SR posunula v oblasti železničnej železni nej infraštruktúry vpred, podarilo sa zmodernizovať trať medzi Bratislavou, Račou Ra ou a Novým Mestom nad Váhom, železničné železni stanice v Prešove a Poprade, zelektrifikovať zelektrifikova trať medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. V rámci intermodálnej prepravy, ktorá kombinuje cestnú a železničnú železni nú dopravu, má Slovensko Slovensk značné rezervy a nedostatočne čne ne vybudovanú potrebnú infraštruktúru s chýbajúcimi verejnými terminálmi, na riešenie čoho oho sa rovnako zamerali aktivity v rámci OP Doprava. V rámci 6 prioritných osí OP bolo v programovom období 20072007-2013 podporených viac ako 120 20 projektov, ktoré boli mimoriadne rozsiahle a finančne finančne i technicky veľmi ve náročné. né. Medzi príklady úspešne realizovaných projektov patria [8]: • projekt diaľnice nice D1 Sverepec - Vrtižer, ktorý bol ukončený ený v roku 2010. Výsledkom bolo viac ako 9 km diaľnice dia a zlepšenie lepšenie podmienok pre tranzitnú a medzinárodnú dopravu, zníženie emisií, zníženie dopravného zaťaženia za aženia na prírodu a krajinu, úspora času, asu, zníženie hluku a zvýšenie bezpečnosti bezpe nosti v doprave. Táto stavba bola podporená Kohézneho fondu sumou viac ako 220 miliónov milión Eur (85%). • projekt modernizácie železničnej železni trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, na ktorý EÚ prispela takmer 200 miliónmi Eur. Cieľom Cie om projektu je modernizácia technickej infraštruktúry, ako aj rekonštrukciu zastávok a železničných železni ných staníc za účelom ú skvalitnenia itnenia a zlepšenia technických parametrov v zmysle medzinárodných dohôd. • projekt zabezpečenia enia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej nej dopravy, ktorého cieľom cie om bol nákup mobilných zdvíhacích plošín pre imobilných cestujúcich vrátane vrátane stavebných úprav vo vybraných železničných železni staniciach pre zabezpečenie zabezpečenie prístupu, hygieny a obsluhy samotných plošín, čo prispeje k zlepšeniu služieb pre imobilných cestujúcich. • projekt diaľnice nice D1 Fričovce Frič - Svinia, ktorý financuje EÚ prostredníctvom Kohézneho Ko fondu s celkovou alokáciou takmer 100 miliónov Eur (KF - takmer 85 mil.Eur) s celkovou dĺžkou žkou viac ako 11 km. 56
Záver Z mnohých projektov realizovaných v podmienkach Slovenskej republiky je možné vybrať viaceré veľmi mi pozitívne príklady tých, ktoré efektívne efektívne a hospodárne prispeli k naplneniu stanovených cieľov ľov ov na národnej úrovni. Zobrazenie príkladov dobrej praxe využívania eurofondov na rozvoj regiónov upriamuje pozornosť pozornos verejnosti na príspevok EÚ k potrebám jednotlivých regiónov či lokálnych samospráv. Príklady dobrej praxe z oblasti školstva naznačujú, nazna ujú, že mestá a obce využívajú možnosť modernizácie škôl, ako aj samotného vzdelávacieho systému. V rámci programového obdobia 2007--2013 2013 bolo na OP Vzdelávanie alokovaných 600 miliónov Eur. Aj keď čerpaniee prostriedkov v rámci programu nedosiahlo očakávanú o akávanú úroveň úrove (čerpanie prostriedkov v rámci OP Vzdelávanie dosahuje najnižšiu úroveň úrove spomedzi všetkých 11 operačných programov) a najmä v začiatkoch za obdobia čerpali erpali školy menej prostriedkov, ako sa očakávalo, výzvy z roku 2012 a 2013 potvrdzujú obrovský záujem škôl o nenávratné finančné príspevky. Bez príspevku EÚ by boli pokroky vo vzdelávacích procesoch v jednotlivých regiónoch viditeľné len ťažko. ažko. Rovnako aj rekonštrukcie a modernizácie vzdelávacích zariadení, í, ktoré sú v pôsobnosti jednotlivých miest a obcí, by boli nereálne. Nakoľko Nako lokálne samosprávy musia hospodáriť s obmedzenými rozpočtami, tami, môžu si len v ojedinelých prípadoch dovoliť financovanie nákladne rekonštrukcie budovy školy a pod. V rámci OP Doprava ava v období 2007-2013 2007 2013 financie smerovali (a do roku 2015 ešte budú smerovať)) najmä na výstavbu ciest a modernizáciu železníc. Obzvlášť Obzvláš pre tento operačný ný program je charakteristická finančná, finan ná, ako aj technická náročnosť náro realizácie projektov, kde náklady sa pohybujú v desiatkách až stovkách miliónov. Je teda namieste tvrdiť,, že bez pomoci Európskej únie a jej členských lenských štátov by budovanie či č obnova cestnej a železničnej nej infraštruktúry v podmienkach Slovenskej republiky nebola možná. Mestá a obce by naďalej zápasili ápasili s nedostatočne nedostatočne kvalitnou dopravnou infraštruktúrou a len ťažko by našli v rozpočte te peniaze, ktoré by situáciu dokázali zlepšiť. zlepši Najmä z pohľadu adu zahraničných zahrani ných investorov predstavujú dopravné spojenia nevyhnutnú podmienku. Pokiaľ nebude dostatočne dostato vybudovaná sieť diaľnic nic a rýchlostných ciest až na východné Slovensko, nie je možné očakávať, o že zahraničné né investície v týchto regiónoch prispejú k zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom nových pracovných miest. Bez kvalitnej siete cestných komunikácií teda ted nie je možné očakávať zlepšenie situácie v regiónoch východného Slovenska, neznížia sa regionálne rozdiely, nezvýši sa životná úroveň úrove obyvateľstva. Bez finančnej nej podpory EÚ však SR nemá momentálne možnosti financovať financova rozvoj, budovanie a modernizáciu ciest cies svojpomocne. Aj keď sa v súčasnosti asnosti v oblasti čerpania erpania prostriedkov z EÚ vynára pre Slovensko viacero otázok, ktoré súvisia najmä s presunom kompetencií z národnej úrovne na úroveň úrove regionálnu či lokálnu, čii s otáznou efektívnosťou efektívnos kvalitatívnej kontroly a hodnotenia čerpania týchto prostriedkov, je nutné zamerať zamera sa na viditeľný ný rozvoj a podporu viacerých oblastí hospodárstva, ktoré boli z prostriedkov EÚ financované. Fondy Európskej únie na podporu rozvoja regiónov predstavujú unikátny systém podpory, ktorý orý vychádza z pomoci silnejších štátov EÚ hospodársky slabším krajinám. Projekty financované z tohto mechanizmu zlepšili a naďalej na alej zlepšujú kvalitu života všetkým (alebo takmer všetkým) obyvateľom obyvate om SR. Príklady projektov naznačujú, naznač že spojenie európskeho a národného úsilia prináša významné výsledky v oblasti ekonomiky štátu ako aj kvality života obyvateľstva.
57
Použitá literatúra [1] Pawera, R.: Obsahová diverzifikácia predmetu Regionálna ekonomická politika EÚ so zameraním na prepojenie predmetu s manažérskou mana praxou.. In: Zborník vedeckých príspevkov. Bratislava: Fakulta managementu UK, 2012. s. 7. ISBN 978-80 978 80-223-3480-8. [2] Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky [3] Združenie miest a obcí Slovenska: Dostupnosť, efektívnosť a význam využitia štrukturálnych fondov EÚ na Slovensku pre mestá a obce z pohľadu poh adu ZMOS. ZMOS 2007. s.5. Dostupné z [4] Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého v Trenčíne: Tren Európska dynamická škola. škola Dostupné z [5] Základná škola s materskou školou Poprad - Matejovce: Inovatívnymi formami vzdelávania odkódujeme trezor vedomostnej spoločnosti. spolo Dostupné z [6] Agentúra ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy: Príklady dobrej praxe: OP Výskum a vývoj. vývoj. Bratislava: 2014. Dostupné z [7] Úrad vlády SR: Národný strategický referenčný referen rámec 2007-2013. 2013. Sekcia koordinácie fondov EÚ. Dostupné z [8] Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR: Operačný ný program Doprava. Doprava Dostupné z [9] Šuplata, M.: Základné princípy tvorby a riadenia rozpočtu rozpo tu EÚ v kontexte finančnej finan perspektívy 2014-2020.. In: Rozpočet Rozpo pre EÚ na roky 2014-2020 2020 v kontexte Stratégie Európa 2020. EF UMB Banská Bystrica 2012. ISBN 978-80-970959-1-8. 978 Kontakt na autorku: PhDr. Vladimíra ŠTEFANCOVÁ Katedra ekonómie a financií Fakulta managementu Univerzita Komenského v Bratislave Odbojárov 10, 820 05 Bratislava 25 Slovenská republika [email protected]
58
Finančný manažment v prípadovej štúdii Financial management in the case study Juraj Tej – Viktória Ali Taha – Michaela Sirková Abstrakt Získavanie zdrojov a rozpočtový tový proces predstavuje v manažmente samospráv jeden z rozhodujúcich procesov existenčne spojený s kvalitou a kvantitou poskytovaných verejných jných služieb na konkrétnom území a v konkrétnom čase. Z tohto dôvodu je v príprave budúcich manažérov pre verejný sektor potrebné venovať venova pozornosť tejto problematike. Kľúčové slová: finančný ný manažment, prípadová štúdia, da daň z motorových vozidiel, kompetencia kompet Abstract Fundraising and budgetary process represents one of the crucial processes in the management of self-government which is existentially linked to the quality and quantity of public services provided in a given area and at the particular time. Therefore, in preparing future managers for public sector is necessary to pay attention to this issue. study motor vehicle tax, competency Keywords: financial management, case study,
Úvod Európska charta regionálnej samosprávy uvádza, že územné orgány majú maj právo na vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne vo disponovať v rámci svojich právomocí [10, 1997]. Vyjadruje v európskom kontexte to, že vlastná príjmová základňa základňa regiónu predstavuje základ jeho ekonomickej integrity, čo vytvára zároveň aj akúsi ekonomickú konomickú zvrchovanosť zvrchovanos regiónu v schopnosti využívať vlastné výdavky na uspokojovanie verejných potrieb regiónu, ktoré vyplývajú z jeho kompetencií. Finančná Finan a hospodárska kríza má svoj priamy dopad na krajinu i obce [8, 2008]. Ide o vplyv na výkon jednotlivých ivých pôsobností regiónu, hlavne z pohľadu adu ich financovania a následnej ekonomickej stability. Kríza obmedzuje aj uspokojovanie potrieb obyvateľov obyvateľ v oblasti verejných statkov [4, 2005]. Regióny sa snažia reagovať reagova na vzniknutú situáciu riešením vlastnej príjmovej základne, t.j. opatreniami, ktoré im pomôžu zvýšiť zvýši príjmy na výkon originálnych kompetencií. Ide o miestne dane a poplatky [10, 2005, 136]. V prípade regionálnej samosprávy sa jedná o jedinú daň da – daň z motorových vozidiel. Zvýšenie sadzieb miestnych miest daní a poplatkov - v prípade regionálnej samosprávy v rámci dane z motorových vozidiel predstavuje pre kraje jeden (a často asto jediný) spôsob ako môžu samosprávy vyriešiť vyrieši daný problém. Samozrejme so všetkými dôsledkami možného poklesu výnosnosti v rámci rastúcich sadzieb a so zohľadňovaním ovaním priemernej životnej úrovne v regióne ako prosociálneho prístupu regionálnej samosprávy k podnikateľským podnikate ským subjektom. Kraje majú preto iba obmedzené možnosti na autonómnu reguláciu výšky svojich príjmov v období globálnej globáln finančnej krízy vlastnou daňovou a finančnou čnou politikou. Nižší výber daní spôsobil deficit v príjmoch rozpočtov tov aj na regionálnej úrovni. Nižší objem príjmov predstavuje nižší objem poskytovaných regionálnych verejných statkov. Ak sadzbu dane považuje teória te verejných financií za ich cenu, musia sa dnes súčasné sú regionálne vlády zamýšľaťť nad zmenami sadzieb miestnych daní a poplatkov [11, 2012, 150]. Územné samosprávne celky hospodária na základe ročného ro ného rozpočtu, rozpoč pri zostavovaní ktorého sú povinné vychádza dzať z rozpočtového výhľadu adu ako pomocného nástroja vo finančnom riadení. Rozpočet čet ako základný nástroj finančného finan ného riadenia plánuje tvorbu, rozdelenie a použitie verejných financií v rámci rozpočtového tového obdobia. Pre získanie 59
kompetencií študenta v predmetnej oblasti sa javí prípadová štúdia ako veľmi veľ vhodný nástroj edukácie. Prípadová štúdia je zdokumentovaná štúdia o konkrétnej reálnej situácii, ktorá sa používa ako nástroj prípravy v školách i vo firmách. Študenti alebo účastníci ú situáciu analyzujú a následne prezentujú svoje výklady alebo riešenia danej situácie [12, 2012]. Prípadová štúdia popisuje skutočnú skuto situáciu, ktorá obyčajne zahŕňa rozhodnutia, rozhodnutia príležitosti, problémy alebo prípady, s ktorými sa stretáva alebo ktorým čelí elí osoba resp. osoby v organizácii. Je to jedna z najefektívnejších metód manažérskeho vzdelávania slúžiaca na rozvoj analytického myslenia, rozhodovacích schopností alebo nácviku skupinového riešenia problémov. Cieľom om je rozvíjať rozvíja schopnosť študentov „myslieť strategicky“ strategicky a „vnímať organizáciu ako celok““ [1, 2012, s. 49], [5, 2012, 46], [3, 2011]. Prípadová štúdia poskytuje študentom príležitosť vyriešiť problém tým, tým že aplikujú to (t. j. tie poznatky, zručnosti), nosti), čo č vedia. Vzhľadom na nesporné praktické výhody jej aplikácie, je prípadová štúdia stále obľúbenou obľ technikou pri vzdelávaní a tréningoch manažérov. Dôležité je, aby bola vhodne zostavená, mala podnetne a tvorivo formulované otázky, prípadne by mal byť po ruke schopný facilitátor (najčastejšie (naj vyučujúci) ujúci) pre úlohy diskusie. Prípadová štúdia „Regionálne samosprávy a daň z motorových vozidiel“ Sociálno-ekonomický ekonomický rozvoj územia vníma dopravnú infraštruktúru ako jeden z kľúčových ových faktorov dynamiky. Pri hľadaní h príčin in nárastu regionálnych disparít práve dopravná infraštruktúra sa označuje ozna uje ako závažný zdroj [6, 2008, 86]. Cesty II. a III. triedy predstavujú pre obyvateľov ov i návštevníkov regiónu formu verejnej služby, ktorú poskytujú samosprávne kraje. Cenu takejto verejnej služby predstavuje daň, da , ktorú platcovia uhradili za spotrebuu poskytovanej služby; v prípade regionálnej samosprávy ide používanie cestnej siete. Verejné služby tvoria jeden zo základných pilierov európskeho modelu spoločnosti, spolo pretože majú nezastupiteľnú úlohu v posilňovaní posil územnej a sociálnej súdržnosti. Z týchto dôvodov je kladený dôraz na ich kvalitu, územnú a cenovú dostupnosť [2, 2011, 36]. Vo všeobecnosti je možné konštatovať,, že zlepšenie dopravného prepojenia medzi regiónmi (centrálnymi a periférnymi) môže uľahčiť č ť firmám dosiahnutie trhov, môže zvýšiť zvýši finančnú finan samostatnosť regionálnych samospráv a zvýšiť zvýši kvalitu života občanov, ktorí v ňom om bývajú a pracujú. Aj keď je komplikované overiť vzťah ah medzi dopravnou infraštruktúrou a ekonomickým rozvojom, určite ite existuje zaujímavý vzťah vz ah medzi dopravnou dostupnosťou dostupnos a sociálnou exklúziou. Samosprávne kraje sa dostávajú pre výpadok v daniach do situácie, ktorá už ohrozuje plnenie základných funkcií samosprávnych krajov v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, výkonu vo verejnom záujme, v oblasti dopravy, údržby údržby a opráv ciest 2. a 3. triedy. zmena mena spôsobu platenia dane z motorových vozidiel spôsobuje stále ďalšie výpadky daňových ových príjmov vyšších územných celkov. Napríklad podľaa hovorkyne Bratislavského samosprávneho kraja M. Podmajerskej ide približne o 800 miliónov miliónov korún, z toho najväčší najvä výpadok utrpí BSK - 180 miliónov Sk. Zmenu priniesla novela zákona o miestnych daniach v roku 2008 (dovtedy platcovia dane uhrádzali daň da vopred, od platnosti novely sa daň da platí spätne, čiže po skončení ení zdaňovacieho zdaň obdobia) [14, 2008]. Ani s touto situáciou kraje ešte nie sú úplne vyrovnané. Najväčšími šími pravidelnými príjmami samosprávnych krajov sú podiel na dani z príjmov fyzických osôb a daň z motorových vozidiel. Podiel na dani z príjmov fyzických osôb je pre samosprávne kraje podľaa zákona č. 564/2004 o rozpočtovom určení ení výnosu z dane z príjmov územnej samospráve 23,5 %. Medzi jednotlivými krajmi sú značné zna né rozdiely vo financovaní cestnej infraštruktúry. V prvom rade je to preto, že každý samosprávny kraj má vo vlastníctve inú i dĺžku ciest II. a III. triedy. Rozdiely podľa ľa údajov ukazuje nasledujúca tabuľka tabu 1. 60
Tabuľka 1 Cestná sieť samosprávnych krajov a výber dane z motorových vozidiel (2009) Kraj Dĺžka ciest (km) Hustota cestnej siete (km/100 km2 ) Výdavky na správu a údržbu (€/km) Výber dane (€/km) Výber dane (€/podnikateľský subjekt)
BSK 513
TtSK 1 593
TnSK 1 489
NSK 2 041
ŽSK 1 438
BbSK 2 569
PSK 2 440
KSK 1 943
27,99
38,41
33,07
32,18
21,12
27,17
27,19
28,78
22 983
5 313
7 358
5 796
6 096
4 677
6 275
6 933
58 841
9 214
8 460
7 699
10 894
4 723
5 038
6 456
284,04
255,93
220,80
241,85
219,24
217,17
170,40
223,40
Legenda: BSK – Bratislavský samosprávny kraj, TtSK – Trnavský samosprávny kraj, TnSK – Trenčiansky samosprávny kraj, NSK – Nitriansky Nitrian samosprávny kraj, ŽSK – Žilinský samosprávny kraj, BbSK – Banskobystrický samosprávny kraj, PSK – Prešovský samosprávny kraj, KSK – Košický samosprávny kraj. Zdroj: ŠÚ SR a webstránky samosprávnych krajov, výpočet výpo autori
Pri hodnotení výberu dane vychádzame vych z poznania, že v roku 2009 sa na Slovensku už výrazne prejavili dôsledky globálnej krízy. Posúdenie výberu dane z motorových vozidiel z časového hľadiska adiska vychádza z indexnej analýzy, ktorá hodnotí medziročný medziroč nárast od roku 2008 až po rok 2010, t.j. rok pred a rok po prvých vážnych prejavoch recesie (tabuľka (tabu 2). Tabuľka 2 Príjmy samosprávnych krajov z dane z motorových vozidiel Samosprávny kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Spolu
Daňové ové príjmy pochádzajúce z dane z motorových vozidiel (€) 2008* 2009 2010 19 159 430 30 185 452 27 256 787 9 615 116 14 679 021 13 159 542 8 022 439 12 596 497 12 207 408 10 302 131 15 714 088 15 490 724 9 429 894 15 666 954 14 806 571 7 901 450 12 135 520 11 624 660 7 454 069 12 292 967 12 028 445 8 264 987 12 544 780 12 033 310 80 149 516 125 815 279 118 607 447
I2009/2008
I2010/2009
1,58 1,53 1,57 1,53 1,66 1,53 1,65 1,59 1,57
0,90 0,89 0,97 0,98 0,95 0,96 0,98 0,96 0,94
* prepočítané na Eurá podľaa konverzného kurzu (1 € = 30,126 SKK) Zdroj: ŠÚ SR a webstránky samosprávnych krajov, prepočet prepo autori
Výber dane prepočítaný čítaný na jeden podnikateľský podnikate ský subjekt je pochopiteľne pochopite najvyšší v Bratislavskom samosprávnom kraji (284,04 €), najnižší v Prešovskom samosprávnom kraji (170,40 €), ktorého výber predstavuje na 1 daňový da subjekt pri dani z motorových vozidiel iba 59,99 % úrovne kraja s najvyšším výberom. Porovnanie zmeny daňových da sadzieb bolo vykonané v rokoch 2010 a 2011 s oneskorením preto, že daňň z motorových vozidiel sa platí až v nasledujúcom hospodárskom roku, ale sadzby sú vyhlasované už vopred (tabuľka (tabu 3). Tabuľka 3 Vybrané sadzby dane z motorových vozidiel (€) BSK
TtSK
TnSK
NSK
ŽSK
BbSK
PSK
KSK
Osobné obné automobily/ Zdvihový objem motora do 900 cm3 2010
58,42
59,08
61,40
58,08
58,42
58,08
56,43
56,43
2011
67,18
64,99
61,40
63,89
61,34
60,98
56,43
62,07
61
2012 I2012/2010 Osobné automobily / Zdvihový objem motora nad 3 000 cm3 2010
204,47
206,79
209,12
194,84
204,47
199,16
195,84
199,16
2011
235,14
227,47
209,12
214,32
214,69
209,12
195,84
219,08
2012 I2012/2010 Úžitkové automobily a autobusy (do 1 t) /počet et náprav 1 alebo 2 2010
65,72
67,71
74,68
80,32
65,72
63,07
63,07
63,07
2011
75,58
88,35
74,68
88,35
72,29
69,38
63,07
69,38
2012 I2012/2010 Úžitkové automobily a autobusy (nad 30 t) /počet et náprav 1 alebo 2 2010
2 329,55
2 401,58 2 333,53
2 335,19 2 329,55 2 336,85
2 223,99
2 267,14
2011
2 678,98 2 641,74 2 333,53
2 568,71 2 562,51 2 453,69
2 223,99
2 493,85
2012 I2012/2010 Úžitkové automobily automob a autobusy (nad 40 t) /počet náprav 3 2010
2 621,66
2 702,64 2 625,63
2 627,96 2 676,76 2 628,95
2 502,82
2 549,29
2011
3 014,91
2 972,90 2 625,63
2 890,76 2 890,90 2 760,40
2 502,82
2 804,22
2012 I2012/2010 Úžitkovéé automobily a autobusy (nad 40 t) / počet náprav 4 a viac 2010
2 234,61
2 303,99 2 238,92
2 241,25 2 282,91 2 240,58
2 134,37
2 174,20
2011
2 569,80
2 534,39 2 238,92
2 465,37 2 465,54 2 352,61
2 134,37
2 391,62
2012 I2012/2010 Zdroj: ŠÚ SR a webstránky samosprávnych krajov, výpočet výpo autori
Zmeny, ktoré vykonali ostatné kraje sa pohybovali najčastejšie naj astejšie na úrovni 10 – 15 %. Najnižšie zvýšenie bolo zaznamenané na úrovni 5 % a najvyššie o 30,5 %. Jednotlivé samosprávne kraje, e, ktoré pristúpili k zmene sadzieb dane z motorových vozidiel sa mali tendenciu zvyšovať častejšie astejšie sadzby pre ťažšie ažšie motorové vozidlá, ktoré najviac devastujú cesty II. a III. triedy, ktoré sú v ich správe bez ohľadu na blízkosť (spoplatnených) diaľnic dia a ciest I. triedy. Samozrejme so zreteľom zrete om na verejný záujem regionálne samosprávy zvýšením
62
sadzieb dane z motorových vozidiel zároveň zárove udelili výnimky pre autobusy prímestskej dopravy, hasičské vozidlá a pod. Úlohy a otázky: • Vymenujte a charakterizujte všetky všetky dane, ktoré sú príjmom rozpočtu rozpoč VÚC. • Vyhľadajte adajte sadzby predmetnej dane a zapíšte ich do tabuľky 3. • V tabuľke 3 vypočítajte čítajte zmenu sadzieb predmetnej dane. • Napíšte komentár k zmenám v rozsahu 250 slov. • Akú daňovú ovú politiku na regionálnej úrovni by ste presadzovali presadzovali ako poslanci? Diskutujte a odpovede zdôvodnite. Záver Predložená prípadová štúdia obsahuje všetky zložky požadované podľa pod Silvermana a Weltyho [in 9, 2002], t.j.: • analytickú zložku – identifikuje fakty, problémy a otázky tak, aby pomohli študentom m správne pochopiť pochopi problém, • zložku akcie – návrh a zhodnotenie riešenia (vrátane jeho rizík a prínosov). Uvedená prípadová štúdia bola použitá na vyhodnotenie minulého (v minulosti uskutočneného) spôsobu riešenia problému či určitej situácie. Študenti - aktéri ak vzdelávania – ako budúci manažéri majú rozmýšľať rozmýš o tom, ako by danú situáciu riešili oni sami a ako by sa to dalo urobiť inak. Správne pripravená prípadová štúdia pomáha pri formovaní zručností a schopností riešiť problémy, y, umožňuje u ľuďom prakticky si precvičova čovať tieto zručnosti. Prípadové štúdie sú zároveňň pri skupinovom riešení problému výbornou teambuildingovou aktivitou. Použitá literatúra [1] ALI TAHA, V. - TEJ, J.: Tvorivé metódy v manažmente.. Prešov: Bookman, 2012. S. 124. ISBN 978-80-89568 89568-48-2 [2] BALÁŽOVÁ, E.: Verejné služby zabezpečované zabezpe obcami SR.. Nitra: SPU v Nitre, 2011. 125 s. ISBN 978-80-552 552-0611-0 [3] BIRKNEROVÁ, Z. Key social competences of managers and leadership. In: Key instruments of human co-existence co existence organization: economics and law: management manage and economic sciences. Odessa: InPress, 2011. S. 66-69. 66 ISBN 978-966-2621 2621-08-2 [4] FARVACQUE-VITKOVIC, VITKOVIC, C. et al.: Street Addressing and the Management of Cities. Cities Washington : Word Bank, 2005, 284 s. ISBN 0-8213-5816-2. 0 2. [online] Dostupné na: [5] FERENCOVÁ, M. – JURKOVÁ, J.: Creativity, innovative educational methods and technologies - reflections on the interaction of theory and practice. In: Acta Oeconomica Cassoviensia,, Vol. 5, no. 2 (2012), s. 45-54, 45 ISSN 1337-6020 [6] KOLEKTÍV: Periférnosť a priestorová polarizácia na území Slovenska. Slovenska Bratislava: Geografika, 2008. 150 s. ISBN 978-80-89317-06-6 978 [7] PAPCUNOVÁ, V. – GECÍKOVÁ, I.: Základy verejnej správy. Bratislava: VŠEMvs, 2010. ISBN 978-80-970802 970802-0-4 [8] QUIGLEY, John M: Local Public Finance. Program on housing and urban policy. policy Working Paper Series. Berkeley : University of California, 2008, 4 s. [online] Dostupné na: [9] RUGGIERO. J. A.. “Ah Ha...” Learning: Using Cases and Case Studies to Teach Sociological Insights and Skills [online]. In: Sociological Practice: A Journal of
63
[10] [11]
[12] [13] [14]
Clinical and Applied Sociology. Sociology. Vol. 4, No. 2, June 2002. Dostupné na: ople.ucalgary.ca/~nmstuewe/CaseStudy/pdf/casestudiesinsights.pdf> TEJ, J. Reform of the local taxes in the conditions of the self-government self government in the Slovak republic. In: Perspektivy bankovnictví po roce 2000 v České eské republice a ve světě. sv Karviná: SBA SU, 2005. 005. ISBN 80-7248-342-0 80 TEJ, J. – ALI TAHA, V.: Manažment príjmov dane z motorových vozidiel v regionálnej samospráve. In: Nové trendy vo financiách a účtovníctve tovníctve pre teóriu a prax. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, 2012. S. 149-157. 149 ISBN 978-80-555-0606-7 BusinessDictionary [online]. [cit. 2012 2012-05-15]. 15]. Dostupné na: Európska charta regionálnej samosprávy. [online] [cit. 2012-062012 -25]. Dostupné na: Novela spôsobí krajom výpadok 800 miliónov z daňových da ových príjmov. 2008. [online] [cit. 2011-11-26]. 26]. Dostupné na:
Príspevok vznikol ako súčasť sú projektu KEGA 017PU-4/2013 4/2013 Sieťovanie Sieť vybraných prvkov fakultných štruktúr Kontakt na autorov doc. Ing. Juraj Tej, PhD. Ing. Viktória Ali Taha, PhD. Ing. Michaela Sirková, PhD. Katedra manažmentu, Fakulta manažmentu Prešovská univerzita v Prešove 17. novembra 1, 080 011 Prešov [email protected], [email protected], viktoria.ali [email protected], [email protected]
64
A képzési anyagok megvalósítása a MAFIS projekt által az oktatási folyamatban Implementation of training materials of MAFIS project in the educational process Eva Balážová - Viera Papcunová Absztrakt Annak ellenére, hogy Szlovákiában az összlakosság 13,1 százaléka felsőfokú fels fokú diplomával rendelkezik, rengeteg fiatal diplomásnak van problémája a munkaerőpiacon. Az okok egyike a gyakorlati hiányosság, amelyeket felhasználhatnának használhatnának az egyes munkaviszonyokban. Előnyben El nyben vannak azok a diplomások, akik már diákként is voltak gyakorlaton, vagy dolgoztak és így könnyebben tudnak alkalmazkodni a munkaerőpiachoz. Ebből következik, hogy a diplomás sikeressége függ a tanulmányaii alatt szerzett gyakorlati tudástól. Az egyik lehetősége sége annak, hogy hogyan tudnak a jövendőbeli diplomások sikeresebbek lenni a munkaerőpiacon, hogy különböző gyakorlati és módszertani eszközöket használnak, esettanulmányokat közvetlenül az oktatási folyamatban a pedagógus segítségével. Ennek a hozzászólásnak az a célja, hogy felértékelje a MAFIS nemzetközi projekt eszközeit az oktatási folyamatban. Kulcsszavak: oktatás, tanulási szervezet, tudásmenedzsment Abstract Despite the fact that 13.1% of the total populations have a university degree, but many graduates have problems to apply on the labor market. The reason is the lack of practical skills. Preferences are those students who have some practical skills, and thus more easily able to adapt to market market conditions. One possibility, as future graduates can improve their chances on the labor market is the use the practical materials or case studies in the learning process by the teacher. The aim of this paper is to refer the possibility of using materials material from international project - MAFIS in the educational process. Key words: educational process, learning organization, knowledge management
Bevezetés Minden gazdaságnak három alappillérje van – munka, föld, tőke. t Történelmi szemszögbőll nézve e tényezők tényez használata különböző intenzitású volt. Például Pél a mezőgazdasági gazdasági forradalom kapcsán, amely a földek hiányossága miatt robbant ki, a korábbi közösségek kialakulására a munka és a tőke volt befolyással. Az 1750 – 1800-as években, amikor a világban az üzemanyag yag és a fém hiányossága ütötte fel a fejét, előtérbe elő került a tőke. Ezek után abba a forradalomba kerültünk, aminek a neve „állandó fenntarthatóság“, amely a környezet abszorpciós képességének hiányossága miatt jött létre. Ebben az időszakban id új tényező alakul ki – információk. Ebben az összefüggésben új koncepció jelenik meg „a tanuló szervezet“. Tichá (2005) szerint a tanuló szervezet kiépítette a versenyképességének előnyeit el a humán tőkében és fejlődésében. désében. És ezt abból a célból, hogy a szervezet, mint egy egység csak az emberei által képes tanulni, akiknek a tanulási tulajdonság egyedi és természetes. Ebbőll következik, hogy az egyes szervezetek versenyképességének biztosítása, akár magánszektorban vagy a közigazgatásban a munkavállalók által lehetséges, akik felmutatják azt a képességüket, hogy állandóan tudják magukat képezni. Ez a tény létrehozta az állandó „tanulást“ és „önképzést“. Míg az oktatás egy folyamat, amely a külső tanulókra koncentrál, vagyis ez egy egyedi tanulási folyamat, amelynek célja az ismeretgyűjtés a tanár viszonyából a diákhoz. Az önképzés egy olyan folyamat, amely által egyéni készségekre, ismeretekre teszünk szert, de az 65
alap nem a külső szervezet, amely az oktató, hanem egy olyan folyamat, amely az egyén szubjektív tevékenysége alapján jön létre. Az, hogy az oktatás egyre fontosabb tulajdonság mind a munkáltató mind a munkavállaló számára, alátámasztják azok az eredmények, amelyek az utolsó népszámlálásból vannak a 2011-es 2011 évből. A diplomával rendelkezőkk aránya Szlovákiában az utóbbi 10 évben 5,7% -kal kal megnőtt. megn tt. Abszolút számokban ez azt jelenti, hogy a 2011-es évben az összlakosság azon része, amely Szlovákiában él (5 397 036) és ebből ebb 707 326 lakos rendelkezik elsőfokú fokú illetve másodfokú diplomával. A kérdés az, hogy megfelelően megfelel felkészültek e ezek a diplomások a gyakorlatra nemcsak elméleti szinten, hanem hogy tudják e alkalmazni az ismereteket valós élethelyzetekben, gyakorlatban. Az egyik lehetőség lehet ség közé tartozik az elméleti tanítás összekötése a gyakorlati résszel, esettanulmányokkal. esettanulmá Elméleti kiindulópontok Čepelovej – Sedlákovej – Mihalíkovej – Andrejčíkovej íkovej (2010) szerint a műveltség a társadalom alapcélja kell, hogy legyen és együtt a munkaképesség fejlesztésével egészéletű egészélet folyamattá kell, hogy váljon. Az oktatás napjainkban nkban az egyik leghatékonyabb tényezője tényez je az ember szellemi értékeinek fejlődésében désében és megőrzésében. meg rzésében. Az emberek felkészítésében elsősorban els a készségprofil rendszeres formálásáról van szó a menedzsment területén, amelyek segítségével kellően en tudnak majd alkalmazkodni alkal a munkatevékenységekhez, a racionálisan és önállóan gondolkozni és cselekedni (Porvazník, 2003). Abban az időszakban, szakban, amikor az OMTKésS Szlovákia az Egész életen át tartó stratégiákban előnyben nyben részesíti az egész életen át tartó képzést a gyakorlattal gyakorla egybekötve, ahol a kérdés az ismeretek használata, amelyeket az oktatási folyamatban szereztek. Napjainkban rengeteg az információ, amelyeket osztályozni osztályozni kell és raktározni és előbbre el kerül a tudásmenedzsment. Az elméletben sok meghatározással találkozunk, találkozunk, ami a menedzsment ismereteit illeti, valamint a tudásmenedzsmentet. Az OECD (2003) szerint a tudásmenedzsment tudatos és szisztematikus folyamatot vagy gyakorlatot takar, ahol az ismeretek megszerzése, jegyzése, megosztása, kialakítása és használata a cél, melyek bárhol megtalálhatóakk azzal céllal, hogy támogassák a tanulást és a szervezetek teljesítményét. Truneček ek (2004) hozzáteszi, hogy a tudásmenedzsment magába foglalja az effektív összekapcsolódását azoknak, akik tudnak azokkal, akik tudni akarnak, és a személyek és szervezetek tudását. A fent említett definíciókból kitűnik, kit hogy a tudásmenedzsment egy szisztematikus folyamat az ismeretszerzésben és azok kihasználása a gyakorlatban úgy, hogy az eredmény a munkavállalók teljesítménye legyen, amely végső végs soron bebiztosítja a versenyképességet a szervezetnek a piacon. Mivel általában hosszú távú folyamatról van szó, beszélhetünk egy bizonyos szervezeti stratégiáról. Alátámasztja ezt Šujanová (2005) aki szerint a menedzsment tudása egy stratégia, amely átalakítja az intellektuális szervezeti szervezeti tőkét tő – úgy, mint a raktározott információkat, és a munkavállalók képességeit és ismereteit – nagyobb termelésre, új értékekre és nagyobb versenyképességre. Azok a szervezetek, amelyek először el vezették be a tudásmenedzsmentet, azok az amerikai szervezetek. Főképp képp pénzügyi, tanácsadói és konzultáns cégek, petrolkémiai cégek, informatikai cégek stb. (Kokavcová, 2006). A kapcsolat a tudásmenedzsment fejlettségi egyre gyakrabban említik a szó kreativitás. Ez nem egy modern fogalom. A kreativitás nyilvánul nyilvánul nyilvánul všetkýh társadalmakban - gazdag és szegény, kicsi és nagy, fejlett és fejlődő. fejl ő. Jár az eredetiség, a képzelet és a találékonyság inspiráció. Potenciális kreativitás önmagában minden ember 66
(mentálisan egészséges ember). Fontos azonban, hogy ez a kreativitás elmélyíti és fejleszti-e fejleszti vagy sem. A kreativitás a vonat és fejlesztése (üzleti) (Ali Taha – Tej, 2012). Ahhoz, hogy a tanulás által elérjük a munkaeredmények javítását Senge (2007) egy egyszerű elvet mutat, ahol a tanulás a szervezeten belüli üli minden aktivitás része. 1 kép Szervezeti tanulás elve
Tanulás előtte
Tanulni közben
A cég céljai
Eredmények
Tanulni utánna Forrás: SENGE, P. 2007. Pátá disciplína.
következ képen határozza meg az időszakokat: Senge (2007) a következő Tanulni előtte – Több, mint valószínű, hogy valaki a cégen belül, vagy esetleg eset kívül, már csinált valami hasonlót maga előtt. el Ez a folyamat egy olyan módszer, amely segítségével tanulságot szerzünk még akkor, mikor még elkezdenénk a saját tevékenységünket – ez egyfajta tanácskozás a projekttervezéskor vagy más tevékenység tervezésekor. sekor. Célja az, hogy az emberek ismereteiket és tapasztalataikat megosszák egymás között, akik már a múltban csináltak hasonló tevékenységet. Annak a vizsgálatakor, hogy miben különbözik a mi projektünk, képesek a résztvevők új lehetőségeket ségeket találni, amelyekből amel l konkrét alternatívákat vonnak le. • Tanulni közben – Elérjük az által, amit eddig tanultunk a kívánt célt, hogyan tanulhatunk abból, amit már idáig csináltunk? Az történik pontosan, amit szerettünk volna, vagy elgondoltunk? • Tanulni utána – Létezik a megismételt feladatok között olyan módszer, ami segítségével jobban csinálhattuk volna, mint a múltkor? Van valamilyen módszer, amivel a tapasztalatainkat és ismereteinket ebből ebb a munkából raktározhatjuk és továbbadhatjuk a többieknek? És ki tudná hasznát hasznát venni annak, amit mi megtanultunk? •
A tudásmenedzsment hasznosságainak skálája olyan széles, mint azon területek, ahol alkalmazni és végrehajtani lehet őket. Az, hogy a tudásmenedzsment végrehajtása hasznos lesz e, vagy nem, nem függ a végrehajtási területektől, l, hanem attól, hogy az a terület elsődleges terület e a társadalmi stratégiák minőségi min ségi végrehajtásához. Kokavcová (2006) szerint a tudásmenedzsment beépítése a munkavállalók oktatásába nem hoz olyan hasznot, ha az elsődleges terület a termékalap innovációja. in Az eszközök megfelelő megfelel egyensúlya elengedhetetlen feltétele a hasznosságnak a végrehajtási területen és megfelelni a tudásmenedzsmenttel kapcsolatos feltételeknek.
67
Gyakorlati elvárások A gyakorlat elvárja az abszolvenstől, abszolvenst szakembertől az alapp és az innovatív tulajdonságokat. Az alaptulajdonságok közé sorolhatjuk a gyakorlatban való alkalmazáskor az elméleti alapokat a diplomásnál. Ezen kívül a gyakorlat elvárja, hogy a diplomás innovatív módszerekkel rendelkezzen, amelyeket beépíthetné a gyakorlatba. orlatba. konkrétan a gyakorlat elvárja, a diplomásaktól, hogy a következő területek tapasztalataival rendelkeznek: • a beruházások stratégiai tervezése • politikai tervezés, döntéshozatal • menedzsment facilitása • teljesítmény mérése • gazdasági és pénzügyi elemzés a döntéshozatal egyes alternatíváihoz • az önkormányzat komplex értékelése – képes lenni új javaslatokat tenni a gazdaságosabb és hatékonyabb eszközkihasználásra • effektív ellenőrzés • informatikai tudás, képesség • kommunikációs és prezentációs készség • új felhasználható lhasználható kreatív ötletek A nemzetközi MAFIS projekt egy példa a jó gyakorlat végrehajtására az oktatás elméleti részébe. Ez a projekt az European Center of Management segítségével lett végrehajtva, mint Az önkormányzati pénzügyi menedzsment néven, és támogatva volt a CBC program Magyarország – Szlovákia 2007-2013 2007 2013 által. Szlovák partnerek közé tartoznak a hivatásos szervezetek az önkormányzatok területeiről területeir l AKE SR és APÚMS, Az önkormányzatok fejlődési dési centruma és egyetemi szinten pedig az FSEV UK Pozsony. Pozson A projekt fő célja az volt, hogy növeljék az önkormányzatok pénzügyi menedzsmentjének szakképzettségét a választott elöljárók el interaktív gyakorlatával, de a magyar illetve szlovák önkormányzatok vezetőinek inek segítségével, valamint az egyetemekkel, és a kölcsönös kö tanulással és tapasztalatcserével. Az edzők edz tréningjén kívül, a projekt része volt a 4 nemzetközi workshop és a két háromnapos képzés, ahogyan a szlovák, úgy a magyar területeken is. Az első nap a képzés során a résztvevőkk ismereteket szereztek a lakosság participációs területeirőll a közigazgatás megalkotásáról, pénzügyi tervezésről tervezésr és megismerkedtek az új lehetőségekkel a fejlesztési aktivások támogatásával területi szinten. A következő két napban részletesen megismerkedtek a tőke ke befektetési tervezéssel ter és a támogatási lehetőségekkel. ségekkel. Mivel a községi vagyont úgy vehetjük, mint a község fejlődésének désének egyik legfontosabb tényezőjét, tényez ezért a projekt egyik része foglalkozott a tevékenységek menedzsmentjével, vagyis a vagyonkezelés új felfogásával – a menedzsment facilitással. A harmadik napon a résztvevőkk az innovatív módszerekkel foglalkoztak, amelyek a helyi önkormányzatok teljesítményének mérésével és értékelésével foglalkoznak. A résztvevőkk hozzászólásaiból kiválogatjuk az „önkormányzatok oktatására oktatásá nagyon megfelelő“, “, „a projekt új információkat és állításokat hozott a koncepciós és stratégiai irányítás szükségességére a pénzügyi menedzsmentben“, „a projekt által szerzett információk hozzásegítenek a tevékenységek effektivitásához, a munkatársakkall való együttműködéshez, együttm információt hoznak a képviselőknek, képviselőknek, „nagyon fontosnak tartom az információgyűjtést, információgy hogy hogyan lehetnek minőségibbé ségibbé és modernebbé moder tenni a munkát, az önkormányzatok tevékenységét“, úgy gondolom, hogy az önkormányzatban még mindig sok sok a város és község, amelyeknek nincs elegendőő információjuk az effektív működésről m l és finanszírozásról, és egy ilyen tréning – képzés hasznos lehetne a számukra“, „a képzés gazdag volt, a témák nagyon hasznosak voltak az önkormányzatoknak és stb. A projekt kt kiindulópontjai az önkormányzatok pénzügyi menedzsmentjének új edzőin edz kívül és az e-learning learning portálon kívül, ahol a résztvevők megtalálhatják a tananyagot, szintén Az önkormányzatok pénzügyi menedzsmentjének kiadványa, úgy mint a nemzetközi kutatási és pedagógiai workshop összegzése, amely 68
Pozsonyban volt megrendezve az FSEV UK Pozsony szervezésében, melynek része volt a projekt összes döntő egysége és ahol a résztvevőkk egyenesen szembesíthették a saját tapasztalataikat a projekt végrehajtásában itt Szlovákiában Szlovákiában illetve Magyarországon, valamint az elvárt végrehajtás a gyakorlatban és az egyetemek oktatási rendszerében. Fontos értéke a projektnek az, hogy az említett projekt kiindulópontjait lehet alkalmazni az oktatási folyamatban az egyetemeken és a főiskolákon skolákon különösen a 3.3.5 Közigazgatás és Területfejlesztés tanulói ágazatban – pl. tanulói ágazat a Vidékfejlesztés és turizmus menedzsmentje és a területi fejlődés – Az önkormányzatok gazdasága és menedzsmentje tantárgy, Integrált vidékfejlesztés tanulói tanuló program – A közigazgatás új hozzáállásai a gazdaságban és a menedzsmentben tantárgy, amelyet a Mezőgazdasági egyetem Nyitra biztosít be, de a kiindulópontok felhasználhatóak más tantárgyakban – pl. A regionális fejlesztés földrajza – A városok és községekk gazdasága, Projektmenedzsment tantárgy, amelyet a Nyitrai Konstantín Filozófus Egyetem biztosít be. A projekt kiindulópontjainak felhasználását megfigyelhetjük az egész életen át való képzés egyes területein – pl. A harmadik generáció egyetemén való képzésben, kép tanácsadás a választott képviselőknek, knek, stb. Az egész életen át tartó képzést alátámasztja „Az egész életen át tartó képzés stratégiája 2011“ OMTKésS Szlovákia dokumentum, amely meghatározta a legproblémásabb területeket Szlovákiában ami az egész életen életen át tartó képzést illeti: 1. Az egyén hozzáállása és motiválása az egész életen át tartó képzéshez. 2. A diplomások készségeinek eltérése a munkaerőpiacon. 3. Tanácsadás felnőtteknek. 4. Az egyén kompetenciaszintjei. A MAFIS eszközhasználatának értékelési módszere az oktatási folyamatban Amíg lezajlik az értékelési folyamat, szükséges a következő lépések beiktatása addig, míg az eszközök be nem kerülnek az oktatási folyamatba: folyamatba • információt gyűjteni jteni az oktatási programról, ahol az eszközöket használnánk, hasz • meghatározni az oktatási folyamat céljait. Általában az értékelés arról szól, hogyan lehet meghatározni az egyes eszközök felhasználhatóságát a gyakorlatból az oktatási folyamatban. Sokféle értékelési technika létezik, amelyeket fel lehet használni használni az eszközök felhasználhatóságának értékelésére az oktatási folyamatban. A MAFIS projekt eszközei felhasználásának értékelésére a következő technikákat alkalmaztuk: • ismeretek összehasonlítása az oktatás előtt el és után, • statisztikai összehasonlítás alkalmazása, alkalmaz • follow – up (következő aktivitások) egy bizonyos idő után Az értékelést nemcsak az oktatási aktivitás után kell elvégezni, de fontos a per-pates értékelés, ami azt jelenti, hogy az értékelést az oktatási folyamat során is végezzük. Befejezés Bár még ég nem ismerjük a legeffektívebb értékelési módot a gyakorlati eszközök eszk alkalmazására az oktatási folyamatban, van néhány lehetőség lehet ség arra, hogyan kapjunk visszajelzést a diákoktól abban az esetben, hogy ha a pedagógus az oktatási folyamat során gyakorlati példákat éldákat alkalmaz. Az egyik lehetőség lehet ség közé tartozik az egyéni kapcsolat főleg f a pedagógus és diplomás között, esetleg bakalár. A következő módszer az információgyűjtésre a gyakorlatból a kirándulások a vállalkozói közegbe vagy a közigazgatási intézményekbe, ahol a diákok egyenesen a gyakorlatban tudják alkalmazni az iskolában szerzett elméleti információkat. És nem utolsó sorban e módszerek közé tartoznak a jótékony tevékenységek a pedagógusok – diákok részéről – pl. Esti beszélgetések közügyekről, közügyekr az 69
önkormányzatok ányzatok nyári iskolái, stb. amelyeket a Nyitrai ETRF egyetem Közigazgatási katedrája szervez. Végül fontos megemlíteni, hogy a módszerek és az oktatási eszközök megválasztása az oktatáson belül a tanulás kulcsfontosságú pontjai által kell, hogy legyen választva: v Először mondják meg nekik, hogy mit akarnak mondani, azután mondják el nekik és ezután mondják el nekik, hogy mit mondtak el nekik.“ Felhasznált irodalom: 1. Ali Taha, V. – Tej, J. 2012 Tvorivé metódy v manažmente. Prešovská univerzita: Fakulta manažmentu, ažmentu, 2012. 124 s. ISBN 978-80-89568-48-2 978
2. Čepelová, A. - Sedláková, S. - Mihaliková, E. - Andrejčíková, íková, M. Verejná správa a spoločnosť založená na vedomostiach. Košice: UPJŠ, 2010. 248 s., ISBN 978-80-7097 7097-842-9
3. Kokavcová, D. 2006. Znalostný manažment a jeho miesto v súčasnej časnej etape rozvoja spoločnosti nosti postavenej na vedomostiach. Dostupné na: http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2006/jun_jul/03.pdf 4. OECD: Measuring Knowledge Management in the Business Sector, OECD. Paris: Publications Service, 2003. 5. Porvazník, J. 2011. Celostný manažment. Piate prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Sprint dva. 2011. 360 s. ISBN 978-80-89393-58-9 978 6. Senge, M.P. 2007. Pátá Pá disciplína. Teorie a praxe učící ící se organizace. Praha: management Press, 440 s. ISBN 8072611621 7. Šujanová J. 2005. Znalostný manažment. Dostupné na:http://www.mtf.stuba http://www.mtf.stuba.sk/docs//internetovy_casopis/2005/4/sujanova2.pdf .sk/docs//internetovy_casopis/2005/4/sujanova2.pdf 8. Tichá, I. 2005. Učící čící ící se organizace. Praha: Alfa Publishing, 2005. 141 s. ISBN 8080 86851-19-2 ek, J.2004. Management znalosti. Praha: Vydalo nakladateľstvo nakladate nakladateľ C. H. Beck, 9. Truneček, 131 s., ISBN 80-7179--884-3. Kapcsolatok a szerkesztőkre: őkre: Ing. Eva Balážová, PhD. Katedra verejnej správy FEŠRR SPU v Nitre Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra [email protected] doc. Ing. Viera Papcunová, PhD. Ústav manažmentu a informačných informač technológií FPV UKF Nitra Tr. A. Hlinku 1, 949 76 Nitra [email protected]
70
A MAFIS PROJEKT EREDMÉNYEINEK DISSZEMINÁCIÓJA – Lehetőségek a felsőoktatás számára Bánhegyi Gabriella, Hegedűsné Baranyai Nóra Pintér Gábor, Gábor, Fitos Gábor A vidék és a vidékfejlesztés jelentősége jelent Magyarországon A vidéki térség meghatározására számos módszer, javaslat látott napvilágot az elmúlt évtizedek során. Összefoglalóan megállapíthatjuk, hogy a vidéki térség jellemzői jellemz közül a meghatározások elsősorban sorban az alacsony(abb) népsűrűségre néps ségre és beépítettségre, a zöldfelületek nagyobb arányára, illetve a mezőgazdaság mez erőteljesebb teljesebb jelenlétére fókuszálnak. A Vidéki Térségek Európai Chartája szerint ezek a területek olyan szárazföldi, vagy tengerparti sávok, amelyekre kisvárosok és falvak települtek. Területük nagyobb részét mezőmez és erdőgazdálkodásra, gazdálkodásra, aquakultúrás célra, használatra, a vidéki lakosok gazdasági tevékenységeire (kézműipar, ipar, helyi ipar, szolgáltatások) nem városi jellegű jelleg pihenésre, szórakozásra, természeti értékek megőrzésére, meg rzésére, és olyan más célokra hasznosítják, mint pl. p a vidéki emberek házépítése. A vidék tehát nem csak földrajzi, hanem a társadalmi, gazdasági szerkezetet is meghatározó kategória. Magyarország területe Budapestet és fővárost f övező agglomeráció nélkül gyakorlatilag vidéki térségnek (az EU népességrácsos népességrácsos tipológiája szerint túlnyomóan vidéki térségnek) tekinthető; tekinthet számszerűsítve sítve az ország területének 4/5-e 4/5 sorolható ebbe a kategóriába, ahol a lakosság mintegy 40%-a 40% a él. Az említett arányok jelzik, hogy a településeink zöme a túlnyomóan vidéki jellegű jelleg térségekben égekben helyezkedik el (1. ábra)
(forrás: Nemzeti Vidékstratégia 2014-2020 2014 - VÁTI, 2010) 1. ábra: A vidéki térségek Magyarországon 71
Az ország településeinek száma 2013. január 11 én 3154 db volt, melyből melyb város 328, míg község 2826 db. A népsűrűség néps csak Közép-Magyarországon Magyarországon éri el (haladja meg) a városias klaszterre jellemzőő 300 fő/km2 f értéket (427 fő/km2), /km2), (KSH, 2013). A 3154 településen 3177 önkormányzat működik, m (a fővárosban városban 23 kerületi önkormányzat is található a fővárosi városi önkormányzat mellett). Az 50 főnél nél kisebb települések száma 27, a települések 54%-a 1000 főnél nél kevesebb lakossal bír. A 10.000 főnél f nél kisebb lélekszámú települések aránya 95%, míg 100.000 főnél nél több lakossal mindössze 9 város rendelkezik. Az egy településre jutó átlagos lakosságszám alig ig haladja meg a 3100 főt, f t, a vidéki településekre vetítve pedig ez az érték még alacsonyabb (2630 fő). fő A vidéki térségek speciális problémákkal küzdenek Európa szerte. Ezek a problémák a nyolcvanas években ráirányították a figyelmet egy olyan közös, európai európa stratégia megalkotásának a fontosságára, ami hatékony választ képes adni az egyre sűrűsödő s kihívásokra. A nyolcvanas évek végéig a megközelítés szektoriális volt (vállalkozás(vállalkozás fejlesztési, oktatási, egészségügyi, stb. programok), a támogatások nem jelentek jelente meg egységes, egymást kiegészítő, kiegészítő egymásra épülő elemekbőll álló stratégia részeként. A kilencvenes évektőll a vidékfejlesztési politika keretein belül kialakított, átfogónak remélt programozásra tevődött dött át a hangsúly. A megoldásra váró, krónikus problémák, problémá illetve, figyelembe vételt igénylő jelenségek között tartjuk számon a következőket: következőket: • helyi infrastruktúra hiányosságai; • foglalkoztatási problémák, munkahelyek hiánya, magas munkanélküliség; • elvándorlás; • elöregedő népesség; • demográfiai erózió; • helyi szolgáltatások áltatások alacsony színvonala; • rendelkezésre álló források szűkössége; sz • jövedelemegyenlőtlenség őtlenség tlenség fokozódása a rurális térségek rovására; • a mezőgazdaság gazdaság jelentőségének, jelent ségének, az agrárfoglalkoztatásnak a csökkenése; • átalakuló fogyasztási szokások, életvitel, igények; igények • egyes városok környezetében a falusi lakosság számának növekedése (dezurbanizáció). A Nemzeti Vidékstratégia a magyar vidék vonatkozásában kiemeli a mély és tartós válságjelenségek előfordulását fordulását egyes perifériális kistérségekben, a krónikus munkaerőhiány munkaer és munkanélküliség párhuzamos létezését, a regisztrált gazdasági egységek számának csökkenését. A vidékpolitika legfőbb legfőbb funkciója a vidéki területek fenntartható fejlődésének fejl előmozdítása, mozdítása, biztosítása, ezen belül három fő f elemet sorolhatunk fel: (1) táj, a természeti értékek és erőforrások er források védelmét és fenntartható használatát, az ökoszisztéma szolgáltatások megőrzését, meg a környezetminőség javítását; (2) az egészséges és biztonságos élelmiszer előállítást el és –ellátást, ellátást, valamint (3) a megélhetést, a kedvező kedvez életfeltételek és életminőség ség biztosítását a vidéki népesség számára (Nemzeti vidékstratégia 2014-2020). 2014 Vidéki településeinken, és különösen az aprófalvas térségekben az életminőség, életmin életfeltételek döntően en meghatározzák a települések sorsát. Ha a helyi közösségek fenn akarnak maradni, akkor választ, megoldást kell találniuk a fentebb felsorolt problémákra. Alapvető gond ezeken a településeken a helyi munkalehetőségek munkalehet ségek beszűkülése, beszű az ingázás pedig sokszor komoly akadályokba ütközik a helyközi közlekedés elégtelen elégtelen színvonala és/vagy jelentőss költsége és időigénye id igénye miatt. Amíg a tanyabusz szolgáltatásokkal a gyermekek iskolába, a rászoruló betegek, idősek id sek orvoshoz szállítása megoldható, a munkába járásra ez a szolgáltatás nem kínál megfelelő megfelel alternatív megoldást. ást. A foglalkoztatás javítását 72
akadályozza a képzettségbeli hiányosságok jelenléte is, alacsony a középfokú-, középfokú felsőfokú végzettséggel rendelkezőkk aránya. A vidékfejlesztési programok nyomán természetesen előrelépések el relépések is történtek: mezőgazdasági, erdőgazdálkodási álkodási vállalkozások hajthattak végre versenyképességet javító beruházásokat, környezetvédelmi intézkedések valósultak meg, megújultak a közösségi terek, internet szolgáltatás érhetőő el a települések többségében (bár ez többnyire díjköteles), ide tartozikk a már említett tanyabusz, a falugondnoki szolgáltatás, a különböző különböz közösségi rendezvények, települések közti együttműködések. együttm ködések. A támogatásokból megvalósított, sokszor működtetési ködtetési problémákat is generáló programok, beruházások azonban önmagukban nem képesekk hosszú távon biztosítani az elvárt életminőséget, életmin séget, ez az elvárás pedig különösen a fiatalabb generáció esetében nagyon különbözik az ún. hagyományos falusi életformától. A globalizáció elérte legkisebb településeinket is a termékkínálat, a fogyasztói magatartás, maga a szabadidő eltöltésével kapcsolatos elképzelések terén is. A folyamatosan változó környezetben olyan közösségek tudnak sikeresen működni, m ködni, településeiket fejleszteni, fenntartani, ahol a szakmai ismeret és jártasság, az információ megszerzésének és értelmezésének készsége párosul az elkötelezettséggel, a tenni akarással. A helyi lakosság és a települést működtető önkormányzat közös, egymást partnernek tekintő tekintő együttműködése együttm több féle formában megvalósulhat és nélkülözhetetlen vidéki térségeink fejlesztéséhez. fejlesztéséhez. A 2014-2020 2020 közötti időszak időszak konkrét programjai még a formálódás fázisában vannak a tanulmány megírásakor, de a helyi önkormányzatok feladatalapú finanszírozásának megjelenésével párhuzamosan egyre hangsúlyozottabbá válik az önfenntartó, a közösségi közöss erőre építkező,, fejlesztéseiket átgondolva tervező tervez és finanszírozó, vállalkozásbarát önkormányzatok képe. Bár a fogalmak jelentését illetően illet en nagy a bizonytalanság, biztosak lehetünk abban, hogy az önkormányzatok felelős felel s gazdálkodása a jövőben jöv sokkal nyomatékosabban omatékosabban jelenik meg. A közigazgatási rendszer átalakítása, a feladatok és hatáskörök újraosztása, a költségvetés tervezésére vonatkozó új szabályok (működési (m hiány tervezésének tiltása, stb.) új pályára állítja az önkormányzatok gazdálkodását. A MAFIS MAFI projekt olyan eszközöket kínál az önkormányzatok számára, melyek segítségével a helyi közösségek képessé válnak költségvetésük program alapú tervezésére, az önkormányzati teljesítmény nyomonkövetésére, értékelésére, a megfelelő megfelel stratégiai fejlesztések tervezésére te és végrehajtására. Magáról a projekt eredményeiről eredményeir l nem célunk áttekintést adni, hiszen azok más fórumokon már megjelentek, publikálásra kerültek. Az elért eredmények disszeminációjában fontos szerepet tölthetnek be azok a felsőoktatási fels oktatási intézmények, intézménye akik az új eszközöket, új módszereket, megközelítéseket „első „els kézből” l” képesek tovább adni a jövő jöv szakemberei számára. Egyúttal a projekt eredményeként létrejött eszközcsomag lehetőséget lehet kínál arra, hogy az önkormányzatok profi személyi állománya (pénzügyi, (pénzügyi, gazdasági vezetők, vezet ügyviteli alkalmazottak), bekapcsolódva az oktatásba, közvetlenül tudják a módszer gyakorlati alkalmazását demonstrálni. A Pannon Egyetem Georgikon Kar képzési portfóliója A Keszthelyen működő ködő Georgikon Kar az agrárképzés egyik kiemelked melkedő, nagy múltú intézménye Magyarországon. A hagyományos 5 éves agrármérnöki, gazdasági agrármérnöki és agrárkémikus agrármérnöki egyetemi szakokat az ezredforduló elején felváltó BSc-MSc BSc felosztású, új típusú képzés bevezetése megsokszorozta az indított indított szakok számát, miközben a képzési idő 3,5 évre csökkent az alapszakokon. A hangsúlyváltás eredményeképpen, a szakok diverzifikációjával jelenleg 10 BSc, illetve BA, 6 MSc és 9 FSz képzést indítunk, valamint diplomás szakemberek számára elérhető elérhet 7 szakirányú ányú továbbképzés is. A MAFIS projekt kapcsán a projekt eredményeinek adaptálását, oktatási módszerét egy BSc és két MSc szak esetében tartjuk különösen fontosnak és bevezetendőnek. bevezetend
73
A gazdasági és vidékfejlesztési ejlesztési agrármérnök BSc szak bemutatása A 2006/2007-es es tanévben indított 7 féléves alapképzés célját a képzési és kimeneti követelmények igen széles körűen körűen határozzák meg. A hosszasan felsorolt elvárt kompetenciák közül e tanulmányunkban eltekintünk a mezőgazdasági mez gazdasági termeléssel, termelésszervezéssel kapcsolatos olatos kompetenciák ismertetését, kiemeljük viszont az ökonómiai, menedzsment, regionális, térségi ismeretek, valamint a vidékfejlesztési programok tervezésében, lebonyolításában hasznosítható szakismeret elsajátítását. A végzett mérnök aktív szerepet tud vállalni a vidéki területek gazdaságfejlesztési programjainak elkészítésében, ismeri az Európai Unió szakpolitikáit, e politikák célcél és eszközrendszerét és azok hazai alkalmazásának kereteit. Tisztában van a szakigazgatás működésével, m ködésével, követelményrendszerével, követelményrendszeré tud üzleti tervet készíteni, rendelkezik a szükséges számviteli ismeretekkel, és képes projektek megírására, koordinálására. Ezen túlmenően túlmen en a szakon végzettek rendelkeznek kapcsolatteremtő,, problémafelismerő problémafelismer és problémamegoldó képességgel, együttműködési együttm és kommunikációs készséggel, idegen nyelvtudással. A képzési és kimeneti követelmények olyan ideális állapotot jelölnek meg, melynek megvalósítása nem képzelhető el a logikusan felépített tanterv, kimagasló színvonalú tananyagok, felkészült és kiválóan oktató szakemberek nélkül. A tanulmány további részében a MAFIS projekthez kapcsolódóan bemutatjuk, hogy az önkormányzatok programköltségvetése, az önkormányzati fejlesztések finanszírozása, milyen módon illeszkedik az általunk oktatott diszciplinákhoz és tantervi hálóhoz. A GVAM BSc tantervének tömörített összefoglalását tartalmazza a 2. ábra.
Általános alapozó ismeretek
Szakmai törzsanyag
(1-2. félév)
(2-6. félév)
Társadalomtudomány (szociológia, jogi ismeretek, közigazgatási alapismeretek)
Agrárismeretek (növénytermesztés, állattenyésztés, stb.)
Gazdaságtudomány
Agrárgazdasági és vállalkozási ismeretek
(gazdaságmatematika, statisztika, közgazdaságtan I. és II.
( számvitel, üzemtan I-III., vállalati pénzügyek, marketing, stb.)
Differenciált ismeretek ("szakirányok") (4-6. 6. félév) Vállalatgazdákodási és szervezési (számvitel II, vállalati pénzügyek II., gazdasági elemzés, üzleti tervezés, vezetési és szervezési ismeretek, stb.)
Vidéki térségek fejlesztése (vidékfejlsztés II, regionális politika, pályázatírás, programtervezés és monitoring, stb.)
Regionális és vidékfejlesztési ismeretek Agrártudomány
Gyakorlatba ültetés: 3 hetes üzemi gyakorlat a 2. félévet követően
(vidékfejlesztés I., regionális gazdaságtan, I-II, területfejlesztés, településgazdálkodás, projekttervezés, stb.)
3. félévet követően szakirány- és szakdolgozati téma, illetve konzulens választás 74
Regionális turisztikai menedzsment (desztináció marketing, pályázatírás, menedzsment, stb.)
7. félévben 10 hetes szakmai gyakorlat, záróvizsga
(forrás. saját szerkesztés)
2. ábra GVAM BSc alapszak egyszerűsített sített tantervi hálója
Az alapozó ismeretek elsajátítása az első els két félévben történik meg. Az önkormányzatokkal kapcsolatos tananyag első els szintjét a Közigazgatási ismeretek keretében ismerik meg a hallgatók, a tárgy felvételének előfeltétele el a Jogi ismeretekből ismeretek megszerzett, a félévi követelmények teljesítését igazoló aláírás. A Szociológia tárgy megismerteti a hallgatókat a társadalmi élet törvényszerűségeit törvényszer kutató tudomány főbb bb alapfogalmaival, azok elméleti hátterével és összefüggéseivel. A Gazdaságmatematika, Gazdaságmatematika és a Statisztika tantárgyak keretében a hallgatók képessé válnak az adatok gyűjtésével, tésével, felhasználásával, elemezésével kapcsolatos matematikai, statisztika módszerek használatára, megismerik a különböző különböz metódusok gyakorlati alkalmazásának lehetőségeit, ségeit, valamint a matematikai-statisztikai matematikai statisztikai módszereknek az értékelésben, a gazdasági döntéshozatalban dönt játszott szerepét. A Mikroökonómia oktatásának célja a vállalkozói ismeretek megalapozása, a piac működésének, m ködésének, a gazdasági szereplők szerepl döntéshozatali mechanizmusának megértése, míg az alapvető alapvet Makroökonómiai Makroökonómia ismeretek és készségek elsajátíttatásaa a mai makrogazdaság folyamatainak, a gazdaságpolitikai eszközök és döntések hatásainak megértését segíti. A második félévet követő követ három hetes üzemi gyakorlatnak a célja, hogy a hallgatók az érdeklődési dési körükhöz közel álló területeken közvetlen gyakorlati gyakorlat tapasztalatokat szerezzenek a tanultak alkalmazásáról. A gyakorlat eltöltésének színhelye változatos: az elmúlt években szakigazgatási szervek, mezőgazdasági mez gazdasági vállalatok, önkormányzatok, pénzintézetek, LEADER egyesületek, vidékfejlesztési irodák, falugazdász falugazd központok, kormányhivatalok, stb. fogadták hallgatóinkat a gyakorlat letöltésére. A gyakorlat elfogadása a hallgató által készített beszámoló és a gyakorlati hely által kiadott értékelés alapján történik meg. A harmadik félévtől kezdődik kezd a szakmai törzsanyag sanyag elsajátítása. Témánk szempontjából az alábbi tárgyak és kapcsolódási pontok kiemelése indokolt: A Számvitel tárgy oktatásának célja, hogy hallgatóink megismerkedjenek az eszközök, források fogalmaival, elsajátítsák a vagyonértékelés menetét, képesek legyenek az eredménykimutatás értelmezésére, megismerjék a vállalkozások számviteli rendszerét, a költségelszámolás lehetőségeit. ségeit. A Mezőgazdasági üzemtan három félévet felölelő, felölel sokrétű ismeretanyagot tartalmazó tárgy, megismerteti a hallgatókat a vállalkozási vállalkozási formákkal, azok alapításával, működtetésével, ködtetésével, felszámolásával, a vállalati erőforrásokkal, er forrásokkal, az erőforrásokkal er való gazdálkodás ökonómiai szempontjaival, a vállalati tervezéssel, a stratégiai menedzsmenttel. A Vállalati pénzügyek c. tárgy keretében a hallgatók allgatók megismerkednek a finanszírozási stratégiákkal, a készpénzáramlás elemzésével (cash flow), a pénzügyi tervezés folyamatával, az adórendszer működésével. m A két féléves Regionális gazdaságtan tárgy fő képzési célja a regionális fejlődés fejlő alapelveinek, sajátosságainak megértése, a területi kohézió és a helyi erőforrások források szerepének, a településfejlődés településfejl dés hosszú távú hazai és nemzetközi folyamatainak, a globalizálódó térstruktúráknak, intézményrendszereinek, eszközeinek, összefüggéseinek, folyamatainak, a regionális r fejlődés dés alapelveinek, sajátosságainak megértése. Elsajátítása képessé teszi a hallgatókat a térelméletek, telephelyelméletek regionális fejlődés dés alapelveinek és sajátosságainak értelmezésére, a régióépítés stratégiai folyamatának megértésére. A Regionális elemzési módszerek tárgy keretében a hallgatók a már korábban a Regionális gazdaságtan tárgy keretében elsajátított ismereteiket területi indikátorokkal, egyenlőtlenségi, tlenségi, differenciáltsági mutatószámokkal tudják bővíteni, b amivel képessé válnak arra, rra, hogy egy-egy egy egy térség (település, megye, régió, ország, ország csoport) 75
fejlettségét, fejlődését, dését, versenyképességét elemezni tudják. A Vidékfejlesztés I. tárgy a vidékfejlesztés jelentőségéről, ségéről, a vidéki térségek jellemzőiről, jellemz l, a mezőgazdaság mez és a vidékfejlesztés jlesztés kapcsolatáról nyújt ismereteket. A hallgatók megismerik az elérhető elérhet pályázati forrásokat, célkitűzéseket zéseket és elsajátítják a pályázatkészítés alapjait. A Településgazdálkodás tárgy alapvető célkitűzése, zése, hogy a hallgatók kellő kell részletességű ismereteket ismeretek kapjanak a településgazdálkodás alapjairól, az önkormányzati gazdálkodás területeiről, területeir a forrásmegosztás problémájáról. Cél, hogy a hallgatók megismerkedjenek a magyar önkormányzati politikával. A tárgy teljesítésével biztos elméleti és gyakorlati kompetenciákkal kompetenciákkal fognak rendelkezni a hazai településgazdálkodás problémáit és a közszolgáltatások szervezését illetően. illet A Területfejlesztés ismeretanyaga révén a hallgatók képessé válnak arra, hogy értelmezzék a területfejlesztést jellemzőő társadalmi, gazdasági, gazdasági, környezeti és területi folyamatokat, megismerik az EU-ss területi stratégiákat, forrásokat és működési m ködési elveket, tisztában lesznek a területi tervezés hazai rendszerével, megismerik az országos, regionális, megyei és kistérségi szintű területfejlesztési koncepciókat. ncepciókat. A Projekttervezési ismeretek során a hallgatók elsajátítják a projektgenerálás, projekttervezés folyamatát, a projektek értékelését, megvalósítását. Az említett tárgyak kapcsolati hálóját mutatja be az 1. táblázat. 1. táblázat: A MAFIS projekt eredményeinek integrálását megalapozó tárgyak a Gazdasági és Vidékfejlesztési Agrármérnök alapszak képzésében – differenciált ismeretek nélkül. Félé v 1 2 3
Tantárgyak ( differenciált ismeretek nélkül) Jogi ismeretek Közigazgatási alapismeretek Agrárszakigazgatás
4 5
Projekttervezé si ismeretek
Szociológia Regionális gazdaságtan I. Regionális gazdaságtan II.
Mikroökonómia Makroökonómia
Gazdaságmatematika matematika Statisztika
Vidékfejlesztés I.
Vállalati pénzügye k
Településgazdálk o-dás
Területfejlesztés
Számviteli ismeretek Mezőgazdaság Mez i üzemtan I. Mez Mezőgazdaság i üzemtan II. Mez Mezőgazdaság i üzemtan III.
Marketing Emberi erőforrás er management
6 Forrás: saját szerkesztés
A hallgatók a negyedik félévtől félévt vehetik fel az érdeklődésükhöz désükhöz leginkább közel álló differenciált „ismeretcsomagot”. Kapacitásaink és a hallgatói létszám függvényében jelenleg három szakirány szerepel a kínálatban (2. táblázat). 2. táblázat: A MAFIS projekt eredményeinek integrálását megalapozó differenciált ismeretek a GVAM Bsc szakon. Vállalatgazdálkodási és szervezési szakirány Számvitel II. Vállalati pénzügyek II Gazdasági elemzés
Vidéki térségek fejlesztése szakirány Regionális politika Regionális elemzési elemzés módszerek Programtervezés és 76
Regionális turisztikai menedzsment szakirány Turisztikai projektek, termékek tervezése Desztináció menedzsment Pályázatírás
Támogatási és szabályozási rendszerek Üzleti tervezés
monitoring Vidékfejlesztés II. Pályázatírás
Forrás: saját szerkesztés
A szakirányként emlegetett differenciált ismereteket tartalmazó modulok – melyek az alapozó- és szakmai törzsanyagot tartalmazó képzés során elsajátított tudást bővítik b – gyakorlatorientált képzést biztosítanak hallgatóink számára. Esettanulmányok, üzleti tervek, tényleges pályázati dokumentációk dokumentációk elkészítése, elemzések és azok értelmezése jellemzi a képzés ezen záró szakaszát. A MAFIS projekt eredményeinek integrálására két utat különíthetünk el: • Választható tantárgyként (egy, esetleg két – egymásra épülő – tárgy) illesztjük bele az órarendbe figyelembe gyelembe véve a megszerezhető megszerezhet kreditek maximumát; • Vagy különálló modulként, nagyobb mozgástérrel rendelkezve 32 kredites (a differenciált ismereteket tartalmazó) csomag formájában indítjuk el. Ez utóbbi nem jelent teljesen különálló tárgyakat; a már eredményesen eredményesen oktatott tárgyak közül több is beilleszthetőő az önkormányzatok pénzügyi menedzsmentjére fókuszáló új modulba. A második lehetőség ség kellően kell széleskörű és alapos ismeretek átadását biztosíthatja a résztvevő hallgatók számára, lehetőséget lehet teremt a gyakorlat rlat és az oktatás közötti kapcsolat elmélyítésére, hallgatóink számára az önkormányzat munkájának alapos megismerésére, a szakmai gyakorlat magas minőségű minő letöltésére, szakdolgozatok, TDK dolgozatok írására. A modulrendszerű képzésben a hallgatók a negyedik negyed félévtől kezdődően ően hallgatnák le az önkormányzatok gazdaságfejlesztési-, gazdaságfejlesztési finanszírozási lehetőségeit, ségeit, a program költségvetés elkészítésének, végrehajtásának és ellenőrzésének ellen rzésének lépéseit, valamint a teljesítmény értékelést lehetővé tévő indikátorok „testre szabott” kialakításának és mérésének gyakorlatát. A modulszerű képzés beindításához rendelkezésre álló források szűkössége sz kössége miatt partnerségi megállapodás (önkormányzatok, önkormányzati szervezetek, kutatóhelyek), közösen bonyolított és eredményes pályázati pályázati tevékenység biztosíthatja a képzés sikerét. A kisebb forrásigényű, forrásigényű de szerényebb kimenetet is jelentő,, választható tárgyakra épített megoldás is kínál előnyöket. előnyöket. A választható tárgyakból is kiindulhat egy későbbi kés tartalmasabb modulszerűű képzés, a kezdetet kezdet tesztidőszaknak szaknak tekintve rugalmasan módosítható, bővíthető a tárgyak tartalma, jobban kirajzolódhat, hogy milyen egyéb ismeretek oktatására lehet szükség, kialakítható az önkormányzatok és a képzés közötti gyakorlati együttműködés alapja. Újabb lehetőséget éget kínálnak - a fentieken kívül - a Gazdasági Agrármérnök, illetve Vidékfejlesztési Agrármérnök MSc képzéseink, ahol a BSc szakon megszerzett ismeretek tovább bővíthetők, k, kiegészíthetők. kiegészíthető Összefoglalóan megállapíthatjuk, hogy a MAFIS projekt eredményeinek átadása a Pannon Egyetem oktatási-kutatási kutatási tevékenységén keresztül megvalósítható, a tényleges végrehajtást befolyásoló felsőoktatási oktatási koncepció és finanszírozás ismeretében tehetők tehet konkrét lépések a modulszerű oktatás bevezetése érdekében. Felhasznált irodalom 1. Vidéki Térségek Európai Kartája (1996), Európa Tanács 1996 2. Nemzeti Vidékstratégia 2014-2020, 2014 2020, (2011) Vidékfejlesztési Minisztérium, 2011 3. Központi Statisztikai Hivatal: Adatszolgáltató önkormányzatok száma 2013, 4. Központi Statisztikai Hivatal: Magyarország Magyarország közigazgatási helynévkönyve (2013), Budapest, 2013
77
5. Pannon Egyetem Georgikon Kar: Gazdasági és vidékfejlesztési agrármérnök BSc szak akkreditált képzési anyaga (2012), Keszthely 2012 Szerzők Dr. Bánhegyi Gabriella (PhD) associate professor, University of Pannonia Georgikon Faculty Department of Econonics and Social Sciences Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16., email: [email protected] phone: +36 83545186 Hegedűsné sné dr. Baranyai Nóra (PhD) associate associate professor, University of Pannonia Georgikon Faculty, Department of Economic Methodology Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16.; email: [email protected] phone: +36 83545179 Dr. Pintér Gábor (PhD) assistant stant lecturer, University of Pannonia Georgikon Faculty Department of Corporate Economics and Rural Development, 8630, Keszthely, Deák F. u. 16. email: [email protected]; phone +36 83545101 Fitos Gábor PhD student, University of Pannonia Georgikon Faculty, Department of Corporate Economics and Rural Development, Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16.; email: [email protected];; phone: +36 83545344
78
Innovatív képzési formák Innovative forms of education Ľubomír Billý Absztrakt: Ebben a cikkben a szerző bemutatja az innovatív képzési formákat. A cikk elsődlegesen dlegesen a már meglévő és népszerű képzési lehetőségeket ségeket tartalmazza - blended learning és az egyre népszerűbb űbb MOOC online on kurzus. A többi, inkább kiegészítő jellegűű learning analytics és a learning from gaming vannak még bemutatva. Kulcsszavak: blended learning, MOOCs, learning analytics, learning from gaming Abstract: In the presented paper the author presents innovative innovative forms of education. The article is primarily focused on already established and popular education formsforms blended learning and increasingly popular online MOOC courses. Of the others, rather complementary, learning analytics and learning from gaming are a described. Key words: blended learning, MOOCs, learning analytics, learning from gaming
Bevezetés A jelen cikk célja az új módszerek és megközelítések bemutatása, amelyek a felsőoktatásban oktatásban alkalmazhatóak. A modern kommunikációs eszközök megjelenésével, megjelenésével de a nagyobb versenyzéssel a felsőoktatásban, fels oktatásban, és nemcsak nemzeti szinten, de a környező országokban is az új online művelődési mű lehetőségekkel, a pedagógusok kényszerítve vannak a tanmenetek állandó megújítására és innoválására motiváció céljából, valamint valamin a hallgatók részvételének való bebiztosítására. A pedagógus eredeti küldetése, aki a tananyagot átadta a hallgatóknak, szüksége van a mai információs közegben bizonyos fokú modifikációra. Napjainkban a pedagógus szerepe orientált kell hogy legyen az információk információk magyarázatára, kritikai nézetek szolgáltatása a neveléssel kombinálva. Az innovatív képzési módszerek kontinuálisan vannak megfigyelve több szinten is. A pedagógiai szakok kutatása mellett figyelem van nekik szentelve az egyes állami intézmények tevékenységében vékenységében is (Szlovákiában ezt a tevékenységet az Állami pedagógiai intézmény végzi). Ezen kívül, az innovatív képzési formákról szóló fejtegetések és előadások el az egész világon folynak – mindközül az OECD kezdeményezését említjük meg – Centre for Educational ational Research and Innovation vagy más think-thank think thank módszerek és szervezetek, melyek az innovációval foglalkoznak az oktatási rendszerben Ez a cikk bemutatja az aktuális és kibővített kib vített innovatív képzési formákat a legújabb tanulmányok szerint. A címek angol angol nyelven vannak feltüntetve, mivel új oktatási formákról van szó és szlovák nyelven még nem meghatározhatóak. 1. Blended learning Blended learning-et et meghatározhatjuk, mint átfogó formális oktatást, amit a hallgatók online sajátítanak el, miközben folyamatosan folya ellenőrizve rizve van, értékelve van hagyományos módon, amit a hallgató hagyományos módon sajátít el az oktatási intézményekben. [Garrison, D.R. – Vaughan, D.N.: Blended Learning in Higher Education. 8.o.] A blended learning meghatározása utal a hallgatók meglátására – ezen meghatározás magába foglalja az akármilyen online kurzus oktatást a felsőoktatásban oktatásban és az egész életen át tartó tanulásban. A blended learning célja a hallgató bevonása az oktatási folyamatba, ahol teret kap a saját tempójú tanulás, rugalmas ru tanterv és ellenőrzési rzési formák. Az oktatás pontosan meg van határozva digitális formában, összhangban a hagyományos nappali oktatási formával. [Horn, B.M. – Staker, H.: Classifying K-12 Blended Learning.. 4.o.] Fő F előnyének tartják az egyénre szabott megközelítést; az oktatók számára ez a forma praktikusabb és rugalmasabb, ahol a feladatokat kisebb csoportokra is meg tudják szabni, és ezzel a formával 79
az oktatási intézmény működtetési űködtetési ködtetési kiadásai is csökkennek, amelyeket más területeken lehet hasznosítani. A blended learning oktatási módszer hiányosságának tekintik a hozzáférhetőséget és a megbízhatóságot az internetes internetes kapcsolatnak, és a az internetes hozzáférhetőség ség nélkülözhetetlenségét a blended learning módszerben. Másik hiányossága a hallgatók nem szisztematikus isztematikus megközelítése – a saját tanulási tempó meghatározásakor kevesebb rendszerességgel tanulnak és nagy mennyiségű mennyiség tananyagot tanulnak rövid idő id alatt. Az Innosight institute szerint [Horn, B.M. – Staker, H.: Classifying K-12 K Blended Learning. 8-15.o.] 5.o.] jelenleg 4 fő modellje van a blended learning módszernek. 2 A. Rotation model – ebben a formában a diákok a saját képzésben különféle oktatási módszereket használnak, ahol egy biztosan online oktatás társítva a kis csoportokban történő történ oktatással, egész ész osztályos oktatással, egyéni konzultációval vagy írásban történő történ feladattal. Rotation model még tovább osztódik: - Station rotation – a diákok különböző különböz „állomások“ között mozognak – amikor kis csoportokban dolgoznak, mint egy egész osztály, a számítógépeknél, tógépeknél, vagy egyéni feladatokat kapnak. Ez a forma egy helységben valósul meg. - Lab rotation – a diákok az épületen belül mozognak / campus tantermek között, ahol legalább az egyikben online képzés folyik. - Flipped classroom – a tantárgyon belül a diákok az iskolában részt vesznek az oktatás gyakorlati részében és a feladatok online vannak közvetítve. Ez a forma lehetővé lehet teszi a diákoknak a saját időbeosztást beosztást és tanulási tempót és az órára való felkészülést. A diákok így az iskolán kívül elolvassák, valamint megnézik a feladatokat, elkészítik a feladatokat, amelyek meg vannak beszélve és ki vannak próbálva az oktatásban az iskolában. - Individual rotation – a diák az egyéni oktatási terv szerint köröz az oktatás különböző különböz helyszínei között, ahol egyben ben mindenképp online oktatás folyik. B. Flex model – ez a forma elsősorban első a tananyag online formában való közvetítésen alapszik a közvetlen oktatói kontaktussal kibővítve. kib Az oktató sokrétű és rugalmas oktatási formákat nyújt – egyéni konzultációkat, kis ki csoportokat, stb. és különböző formájú bevonásokat és támogatásokat. onlin van C. Self-Blend model – ebben a formában a diák kurzust választ, amely teljesen online oktatva mint kiegészítése, támogatása a hozzá kötődő hagyományos online oktatásoknak. A diákok részt vesznek az online kurzuson vagy az oktatási intézményen belül vagy valahol máshol. Ebben a formában lehetősége lehet van a diáknak a tanárral online kommunikálni és konzultálni. D. Enriched-Virtual model – egész iskolai formáról van szó, ahol az összes kurzus online van oktatva a konzultációkkal együtt az oktatási intézményben. A legtöbb kurzus ezen forma alapján indult mint online kurzus, a későbbiekben bbiekben egyéni konzultációkkal kibővítve, kib oktatás a fő oktatási intézményben, de nem napi szinten. 2. Open educational resources Az Open educational resources rendszer az oktatás online portálok megosztásán alapul és a különböző érdeklődők őkk hozzáférésén. Open educational resources tartalmaz oktatást, de online közzétett kutatói forrásokat azzal a céllal, hogy szabadok zabadok és díjmentesek legyenek az oktatáshoz való hozzáférések. Open educational resources tartalmaz kurzus formát, oktatási anyagokat, teszteket és videókat. Az egyik közülük a nyitott online kurzus, amely a továbbiakban van meghatározva.
2
Po diskurze o formách modelu v blended learning boli vyňaté dve pôvodne začlenené lenené formy: face-to-face driver model a Online Lab model. Pre viac informácií pozri: http://www.christenseninstitute.org/wphttp://www.christenseninstitute.org/w content/uploads/2013/04/Classifying content/uploads/2013/04/Classifying-K-12-blended-learning.pdf s. 16
80
2.1 MOOCs – Massive open online courses Massive open online courses (MOOCs) az elmúlt két évben tömeges módszerré váltak az információk terjesztésére és megosztására. Belekapcsolódtak elismert külföldi egyetemek, további tőkét két szerezhetnek és a felhasználóik száma is nől. A MOOCs formát jellemezhetjük mint egyfajta eredeti kurzust az oktatási intézményen belüli videó előadásokat, el teszteket, korlátlan felhasználói lói számú fórumokat. Általában az online kurzusok összhangban vannak a hazai oktatási intézményekben folyó oktatással. oktatással. [The Open University: Innovating Pedagogy 2013, 9.o.] A szilárd online kurzusok attraktívabbak a tanúsítvány megszerzésében az adott online kurzus abszolválása után, ahol lehetőség lehet ség van az egyes részek kiválasztására és az öntesztelésre a tananyagból. ól. Az érdeklődők érdekl így a kínált kurzusokból olyat választanak, amely vagy kiegészíti az oktatást vagy önkéntes alapon választottak az egész életen át való tanulásban. Hátránya az oktató részéről részér jövő alacsony támogatottság. Szinté hátránya ennek a kurzusnakk az alacsony létszáma a kurzust abszolválóknak. A kimutatások által (nézd meg pl. The Open University: Innovating Pedagogy 2013, 2013 10.o.) körülbelül a beíratott diákok 10 %-a fejezi be a kiválasztott kurzust. Az oktatási módszer a MOOCs közvetítése által magába gába foglalja és kombinálja a feladatok értékelésének lehetőségét lehetőségét az egyes beiratkozott diákok között, másfelől másfel megadja a diáknak a lehetőséget, séget, hogy kiválassza az időt id és a helyet a teljesítésre, többnyire időben id korlátozza a feladatok leadását. Tehát „flipped „flipped classroom“ formáról van szó, amelyet a fentiekben meghatároztunk. Ez a trend már elterjedt az egész világon, legfőkébb legf ÉszakAmerikában. A legsikeresebb online kurzusok közé tartoznak: Coursera, Udacity a edX. [Kolesinski, T.M. – Weaver-Nelson, Nelson, E., Diamond D.: Digital Solidarity in Education, 38.o.] 3. Learning analytics A learning analytics célja a diákokról való adatok gyűjtése, jtése, mérése és elemzése az oktatási feltételek optimalizációja szempontjából. A Handbook of learning analytics szerint ezt a formát meghatározhatjuk mint a „ szemeszter alatt begyűjtött begy jtött adatok összesítése, elemzése azz oktatási közösségek értékelésére. A statisztikai technikák segítségével és a prediktív modellezéssel a cél az, hogy optimalizálják a diák oktatását, valamint az oktatási o folyamat által csökkenteni a kiadásokat, meghatározni azokat a diákjelölteket, akiknek rossz az előmenetelük.“ [Larusson, J. – White, B.: Handbook of Learning Analytics. Analytics 16.o.] jelenleg keressük a lehetőségeket ségeket a learning analytics beillesztésére a kurzusok értékelésébe és a felhasználását a MOOCs rendszerben. A Learning analytics előnyei nyei mindkét oldalon megtalálhatóak – az oktatóknak a tanmenet folyamatának megfigyelése, egyszerűbb egyszer és gyorsabb probléma felismerés, valamint a felhasznált anyagok és módszerek értékelése. A diákok, másrészről, l, jobban meg tudják figyelni a saját aktivitásukat és eredményeiket a szemeszter alatt, összehasonlítani a többi diákkal, utólag az ő előterjesztett terjesztett értékelésük jobb teljesítményhez vezethet az oktatáson belül. [The Open University: Innovating Pedagogy 2013, 14.o.] 4. Learning from gaming A következő innovatív képzési forma a játékos tanulás. Ezen forma fellépése köszönhető volt nemcsak a gyerekek nagy létszámának, de a felnőtteknek tteknek is, akik különböző különböz számítógépes pes játékokat játszanak, a számítógépes játékokat előállító őállító cégek oktatási attraktivitásai, úgy mint ezen játékok és a gyerekekre való hatásának kritizálása. Mindenegyes tényező az „edutainment“ vagy „gamification“ –ba ba torkollott ki. . [The Open University: University Innovating Pedagogy 2013. 29.o.]. A számítógépes játékok tartalmazhatják az oktatási 81
aktivitások különböző szintjeit – kiindulva a minimális verziótól egészen a számítógépes játékokba behelyezett tananyagig. A számítógépes játékok befolyása az oktatás fejlődésére fe (nagyobb mértékben, mint az adott játékon belül) nem egyértelmű.. [The Open University: Innovating Pedagogy 2013,, 29-31.o.] 29 Befejezés Az előterjesztett terjesztett cikkben bemutattunk néhány új innovatív képzési módszert. A legjobbak közé tartozik a blended learning, amely különböző formákban megtalálható már a szlovákiai oktatásban is. Az első els szlovák egyetem, amely bekapcsolódott a MOOCs iniciatívába, konkrétan a www.openuped.eu-ba, www.openuped.eu az a Szlovák műszaki szaki egyetem, konkrétan konk a Villamosmérnöki és Informatikai Kar. [http://www.zive.sk/slovensko-je-zapojene-do[http://www.zive.sk/slovensko celouropskej-iniciativy-univerzitnych univerzitnych-on-line-kurzov/sc-4-a-308649/default.aspx]. 308649/default.aspx]. Valószínű, hogy a MOOC oktatási trend tovább fog terjedni elsősorban els első az Európai Únión ión belül, amelybe további szlovákiai felsőoktatási fels oktatási iskolák kapcsolódnak be. A MOOC projekt és konkrétan a Cousera portálon való képzés ismer a szlovákiai felsőoktatási fels pedagógusoknak, diakáknak, de a munkát kereső embereknek is, akik az egész életen át tartó ta képzés által kiegészíthetik az ismereteiket a világ legjobb egyetemeinek kurzusai által. A további módszerekbőll kiválasztottuk a játékos módon való tanulást és a diákok teljesítményének megfigyelési módszerét, mint inkább kiegészítését, de egyben érdekes érdek innovatív formáját a pedagógiának. A képzés világa ugyanolyan dinamikus mint a többi ágazat és szükségszerű az összes innovációk és trendek alapos megfigyelése, amelyek leegyszerűsíthetik síthetik és megjavíthatják az oktatás világát az oktatóknak, és végül az eredmények e javítása és a diákok érdeklődésének ődésének megnövelése. Felhasznált irodalom 1. Garrison, D.R. – Vaughan, D.N.: Blended Learning in Higher Education, John Wiley and Sons, 2011. ISBN 978-1-11818-018-1] 978 2. Horn, B.M. – Staker, H.: Classifying K-12 Blended Learning.. Innosight Institute, 2012. Dostupné na: http://www.christenseninstitute.org/wp http://www.christenseninstitute.org/wpcontent/uploads/2013/04/Classifying content/uploads/2013/04/Classifying-K-12-blended-learning.pdf] 3. The Open University: Innovating Pedagogy 2013.. The Open University, 2013. ISBN 978-1-78007-937-0] 4. Larusson, J. – White, B.: Handbook of Learning Analytics.. Londýn: Springer London, Limited, 2013. ISBN 978-1-46143-304-0]. 978 5. Kolesinski, T.M. – Weaver-Nelson, Weaver Nelson, E., Diamond D.: Digital Solidarity in Education,] 6. TASR: Slovensko je zapojené do celoeurópskej iniciatívy univerzitných online kurzov. Dostupné na: http://www.zive.sk/slovensko-je-zapojene zapojene-do-celouropskejiniciativy-univerzitnych univerzitnych-on-line-kurzov/sc-4-a-308649/default.aspx 308649/default.aspx] Kapcsolat Ing. Ľubomír Billý, PhD. Európske centrum manažmentu, o.z. [email protected]
82
Benchmarking módszer az Önkormányzati marketing és menezsment tantárgy oktatásában Method of Benchmarking in the Teaching of the Course Management and Marketing of Self-government Self government Administration Monika Bumbalová - Maroš Valach Absztrakt A benchmarking king módszer azon módszerek közé tartozik, amelyeket elsősorban els sorban a magánszektorokban alkalmaztak, de a New Public Managment által elkezdték alkalmazni az önkormányzatok is. Pontosan azért, mert általánosan alkalmazható, bekerült a Nyitrai SPU közigazgatási katedra tantárgyai közé. A tanulmány tartalmazza a gyakorlati szervezési formákat az önkormányzati marketing és menedzsment tantárgyon belül, amelyek a brenchmarking módszert alkalmazzák, egyrészt az elméleti megközelítéseket, másrészt a gyakorlati munka elsődleges dleges alapjainak szempontjait. Kulcsszavak: önkormányzati menedzsment, benchmarking, a teljesítmény értékelése Abstract Benchmarking belongs to those methods which were primarily used in the public sector, but within the framework of the New Public Management they started to be applied also in the environment of selfself governments. The method forms a part of the syllabus for the course taught by the Department of Public Administration, SUA in Nitra mainly due to its general usage. The main objective of of the paper is to describe practical tasks which are solved by students during the course Management and Marketing of Self-government Self Administration using the method of benchmarking. This description is given from the point of view of theoretical approachess as well as practical usage of primary data. Key words: management of self-government government administration, benchmarking, performance evaluation
1. Bevezetés Az „önkormányzati marketing és menedzsment tantárgy“ a második oktatási szinten található a Vidéki menedzsment edzsment és vidéki turizmus és Regionális fejlesztés az Európai és regionális fejlesztési Karán, a Szlovák Agrártudományi Egyetemen, Nyitrán. A tantárgy célja, hogy a hallgatók megismerjék a területi önkormányzatok menedzsmentjének felépítését és feladatait, a marketing hozzáállást a területi és önkormányzati menedzsmenthez, valamint a magánszférában sikeres menedzsment modern módszereit és eszközeit, amelyeket sikeresen lehet használni a területi önkormányzati menedzsmentben is. A benchmarking módszer az egyik minőségi eszköze a menedzsmentnek, melyek részét képezik a tantárgynak, melyet a gyakorlatban abból a célból alkalmaznak, hogy mérhessék és összehasonlíthassák a helyi önkormányzatok teljesítményét. A brenchmarking módszer oktatása praktikai formában történik, ahol az alapvető adatok használatával, meghatározzák és összehasonlítják a hallgatók a közigazgatás tényleges teljesítményét. 2. Elméleti kiindulópont A benchmarking módszer az oktatásban olyan eljáró rendszer, amivel magunkat hasonlítjuk össze másokkal, okkal, jobb megoldásokat és eszközöket keresünk ahhoz, hogyan dolgozzunk (Balážová, 2006, 26. o.). A benchmarking módszer a helyi önkormányzatok menedzsmentjének kontinuális és rendszeri módszere, a saját teljesítmény aktív összehasonlítása és értékelése az az egyes szolgáltatások és tevékenységek területén, valamint az irányítás és döntéshozatal minősége minő más önkormányzatokkal szemben.
83
Ebben az esetben kulcsértékű kulcsérték az a szó hogy benchmark, amely kifejezés úgy van meghatározva az oktatásban, ahogyan ezt Cardy (1999) (1999) értelmezi, tehát mint tárgy, eszköz vagy minőség, ség, amely szerint kellene haladni és amely szerint kellene értékelni. A benchmarking folyamat Široký et al. (2004, 18.o.) szerint egy olyan sorozat, amely hét lépésben történik. Az egyes lépésekben a municipalia.sk icipalia.sk oldal szerint a következő aktivitások folynak: 1. Tevékenységek kiválasztása a benchmarking céljaira: térségek illetve tevékenységek meghatározása, ahol szükséges az olyan tevékenységek és aktivitások javítása, amelyeket meg lehet mérni tevékenységi tevékenységi mutatókkal, partnerek kiválasztása az összehasonlításhoz, szervezési, személyi és pénzügyi források méréséhez, az egész benchmarking folyamat megítélése, tekintve az önkormányzat jelenlegi irányítási szemszögéből. 2. A szolgáltatások profiljának és azok mutatóinak elkészítése: módszerek meghatározása az egyes szolgáltatások bebiztosításakor, teljesítményfolyamatok elemzése melyek a községek benchmarking módszerben vesznek részt, a szolgáltatások szervezési térképének elkészítése, költségvetés a tevékenységekt ékenységektől függően, mutatóegység kialakítása két vagy három számokkal mérhető mérhető értékekből értékekb az egyes településeken. 3. Adatok gyűjtése jtése és elemzése a teljesítményről- kérdőív ív összeállítása, kiosztása és begyűjtése jtése az alapadatok megszerzéséhez, további adatok adatok gyűjtése gyű az egyes községekbőll személyes találkozó által és irányított beszélgetéssel, alapos adatelemzés és azok alapos értékelése, mutatói készlet. 4. Teljesítményszakasz meghatározása – megfogalmazni a teljesítmény szakaszait, kritériumok felállítása a mutatók minimális és maximális értékeire a községek nagysága szerint, a szolgáltatások értékelése és összehasonlítása az egyes községekben a benchmarking módszer mutatói segítségével. 5. A legjobb eljárások meghatározása: a legjobb gyakorlat meghatározása ározása a teljesítmény és értékár arányában. 6. Az összehasonlításhoz szükséges stratégiák kidolgozása: a legjobb gyakorlat felhasználása az egyes községekben az ott jelenlévő jelenlév problémák szerint, ezen gyakorlat folyamatának alapos ismertetése. 7. A folyamatok tok és eredmények értékelése: új eljárások a szolgáltatások szervezésében. A benchmarking módszer a folyamatos optimalizálási technikát mutatja be, amely összehasonlítja és elemzi a folyamatokat/szolgáltatásokat a legjobb gyakorlat megállapításában. A benchmarking nchmarking módszer eredményeinek végrehajtása az önkormányzati költségvetés hatékony kihasználása érdekében történik, az egyes törvény által meghatározott szolgáltatásoknak. 3. A módszer gyakorlati alkalmazása A praktikai gyakorlati eljárások tükrözik a benchmarking benchmarking módszer folyamatát. A hallgatók csoportokban dolgoznak. 3.1.Tevékenységek Tevékenységek kiválasztása a benchmarking részére Az önkormányzati menedzsment és marketing tantárgy oktatásakor a benchmarking módszert elsősorban a helyi közigazgatás tevékenységeiben alkalmazzák, alkalmazzák, amelyek az önkormányzatokról szóló 369/1990 törvény által vannak megszabva, konkrétan a 4 paragrafus szerint, amely a szlovákiai önkormányzatok kötelességeiről kötelességeir l szól. Ezen szolgáltatások közé soroljuk a következőket: • zöldövezet felújítása és karbantartása, karb 84
• • • •
helyi utak javítása és karbantartása, közvilágítás javítása és karbantartása, a helyi temetőkk karbantartása, a települési hulladék gyűjtése, gyű elvitele és raktározása.
A benchmarking módszer demonstrációs alkalmazása céljából a következő következ községek lettek kiválasztva az összehasonlításra: Šaľa-Vágsellye, Ša a nyitrai kerületben. Konkrétan a következő falvakról van szó: Diakovce-Deáki, Diakovce Dlhá nad Váhom-Vághosszúfalu, Vághosszúfalu, HájskeHájske Kepesd, Horná Kráľová-Felső Felsőkirályi, Kráľová nad Váhom-Vágkirályfa, Vágkirályfa, Neded-Negyed, Neded Selice-Szelőce, Tešedíkovo-Pered, Pered, Trnovec nad Váhom-Tornóc Váhom és Žihárec-Zsigárd. Žihárec 3.2.A szolgáltatások profiljának és azok mutatóinak elkészítése A szolgáltatások profilját a hallgatók maguk határozzák meg, ahol a cél az, hogy a lehető legközelebb kerüljenek a következő jellemzőkhöz, khöz, amiket Balážová dolgozott ki [2011 47. – 55.o.]. A zöldövezet felújítása és karbantartása ezen folyamatok és tevékenységek által történik: Virágágyasok ültetése, vetése és kapálása, bokrok ültetése, cserépedények, gyepek, fák ültetése, fák, bokrok, élő sövények karbantartása, fák kémiai kezelése, gereblyézés, kaszálás szükségszerűen, en, következetes gereblyézés és a hulladék elszállítása, fák ápolása, száraz ágak lefűrészelése, a növényzet télre való felkészítése, padok kiépítése, szemetes szem kosarak, ezek karbantartása és tisztántartása, hó túrás a téli hónapokban a park útjain, gyepén, a pázsit kaszálása, fák ápolása, száraz gallyak lefűrészelése, lef részelése, fák és bokrok kivágása, levelek gereblyézése, padok kiépítése, szemetes kosarak, ezek karbantartása karbantartása és tisztántartása, hó túrás a téli hónapokban a park útjain. A helyi utak javítása és karbantartása: Kézi illetve gépi tisztítása az utaknak és járdáknak, a kátyúk és egyenetlenségek javítása a téli karbantartás idején, függőleges függ és vízszintes es közlekedési táblák elhelyezése, karbantartása és cserélése, az utcai csatornatakarók tisztítása és javítása, burkolatfelületi javítása az utaknak, különböző különböz aszfaltozások utáni kordonok, korlátok elhelyezése és eltávolítása, útlépcsőkk és elfolyók tisztítása, tisztí a járdaszegély portalanítása és gyomlálása, kézi tisztítás az általános eszközökkel vagy géppel, esetleg víztisztító géppel történő történ tisztítás, a buszmegállók, hidak és gyalogos felüljárók javítása és karbantartása. A közvilágítás javítása és karbantartása: karbant A közvilágítás és a helyi hangszóró általános javítása és karbantartása, rendszeres felülvizsgálata, a villanykörték energiatakarékos égőkre ég kre való cseréje, a régi lámpák kicserélése, alkonykapcsolók beépítése, karácsonyi díszítés, energiafogyasztás ellenőrzése, a hálózati állapot megfigyelése, hibaelhárítás, az optimális megvilágítás feltérképezése, műszaki szaki dokumentáció, balesetek elhárítása, az új helyekre történő történ közvilágítás kiépítésének átadása, oszlopok lefestése, a földalatti kábelek hibaelhárítása. hibaelhár A helyi temetőkk karbantartása: A padok és szemetesek rendszeres karbantartása, a halottasház és más épületek karbantartása a temető területein, a sírok közötti fű lekaszálása, a háborúban elesett katonák sírjainak karbantartása, nagyobb zöldterületek zöldterületek eltávolítása, fák metszése, hulladék elszállítása, kutak, zárak és kerítések javítása és karbantartása, a temető útjainak tisztántartása, levelek gereblyézése, a téli hónapokban a hó eltúrása, téli csúszásgátlók, temetkezéssel kapcsolatos 85
szolgáltatások, a sírhelyek díjainak fizetése, a temetőben ben engedélyezett munkák, a sírok számszerű vezetése, a panaszok kezelése és a lakosság tájékoztatása. A települési hulladék gyűjtése, jtése, elvitele és raktározása: Hulladékgyűjtés jtés és annak elvitele a község területein, in, szennyvíz elvitele, nagy terjedelmű hulladék gyűjtése jtése és elvitele, szelektív hulladékgyűjtés hulladékgy működtetése, űködtetése, a biológiai zöld hulladék gyűjtése, jtése, elszállítása és feldolgozása (komposztálás), az illegális széttárolók megszűntetése, a régi lerakodók felújítása, felújítá veszélyes hulladék gyűjtése, űjtése, a sérült kukák kicserélése, a vad lerakodók likvidálása, a városi szemétgyűjtőkk ürítése, karácsonyfák begyűjtése, konténerek fertőtlenítése, őtlenítése, konténerállomások tisztítása. A következő lépésben meghatározzuk az általános és specifikus mutatókat az összehasonlításhoz. Általában a mutatók magállapításakor a következők a lépések: Általános mutatók költségvetésb l az egyes szolgáltatásokra %-ban % a teljes 1. Általános kiadások a község költségvetésből általános kiadásokhoz viszonyítva
IVNi =
BVi *100 BV
IVNi – szolgáltatás kiadási igényének mutatói i BVi - általános kiadások a község költségvetésből költségvetésb az egyes szolgáltatásokra BV – község teljes folyó kiadásai i - szolgáltatástípus
2. általános kiadások a község költségvetésből költségvetésb az egyes szolgáltatásokra gáltatásokra (BVi) egy lakosra a községben (O) Euróban
IVNOi IVNOi=
BVi O
IVNOi - szolgáltatás kiadási igényének mutatói i a lakosra O – állandó lakosok száma a faluban
Speciális mutatók 3. általános kiadások a község költségvetésből költségvetésb l az egyes szolgáltatásokra specifikus mértékegységekben (m2, km, világító pont, tonna) Euróban
INMJi INMJi=
BVi MJ
INMJi - szolgáltatás kiadási igényének mutatói mértékegységben i MJ – mértékegység
86
3.3.Adatok gyűjtése és elemzése lemzése a teljesítményről Az adatok forrása elsősorban első a kiválasztott városok/falvak költségvetéséből költségvetéséb való, amelyek nyilvános dokumentumok, miközben az egyes specifikus adatok a katedrai kutatás céljából lettek begyűjtve. 3.4.Teljesítményszakasz Teljesítményszakasz meghatározása meghatározás A benchmarking módszer demonstrációs alkalmazása céljából az oktatás következő következ részében a figyelemösszpontosítás az ilyen szolgáltatások bebiztosítására lesz, és konkrétan a közutak javítása és karbantartása. Minden mutató a következőő 1. táblázatban van va szemléltetve. 1. táblázat A szolgáltatás kiadási igényének mutatói a közutak javítására és karbantartására a Vágsellyei településeken Község
Neded-Negyed Diakovce-Deáki Hájske-Kepesd Žihárec-Zsigárd Vlčany-Farkasd TešedíkovoPered Trnovec n.V.Tornóc Dlhá n.V.Vághosszúfalu Horná KráľovaFelsőkirályi
Lakosság száma
Kiadási igény mutatói %-ban
Kiadási igény mutatói egy személyre Euróban
Szolgáltatás kiadási igényének gényének mutatói mértékegységben EUR/ km
3244 2220 1378 1620 3398 3700
0,4 0,2 1,8 0,2 2 0,5
1,4 0,6 0,5 0,6 9 8
100 NA NA 150 NA 1350
2700
0,5
4
1280
900
5
10,2
2200
1858
0,3
2,1
NA
Forrás: a kérdőívek ívek által szerzett adatok saját feldolgozása kutatási célokból
Az összkiadás a közutak javítására és karbantartására a folyó költségvetés 5 %-át képezi a Dlhá n.V.-Vághosszúfalu Vághosszúfalu községben. Ez annak a ténynek köszönhető, köszönhet hogy nemrégiben új lakóházak épültek itt és szükségszerű szükségszer volt a hozzáférési utak kiépítése. A legkisebb kiadások a Žihárec-Zsigárd Žihárec és Diakovce-Deáki Deáki községben vannak, mindössze mindöss 0,2 %. Amint azt a Žihárec-Zsigárd Zsigárd polgármestere vázolta, az infrastruktúra fejlődésére fejl és kiépítésére szolgáló projektek vannak készülőben, készül ben, melyek az Európai Únió által lesznek finanszírozva. Az ok az, hogy a közutak már nagyon el vannak hanyagolva, rossz ro állapotban vannak és a község egyedül nem győzi gy a felújítás kiadásait. Nagyobb falvak (1000 fős f s lakosság felett) magasabb pénzügyi eszközökkel rendelkeznek. Változnak az egy lakosra eső es kiadások a közutak javításából és karbantartásából ha a lakosság száma növekedik. A legmagasabb érték a Dlhá n.V.n.V. Vághosszúfalu községnek van, mégpedig 10,20 €, amely község a közlemúltban esett át a közutak részleges felújításán. A legkisebb érték a Hájske-Kepesd Kepesd községnek van, mégpedig 0,5 €/ 1 lakos. Ami az éves kiadásokat kiadásokat illeti az 1km hosszú közutak javítására és 87
karbantartására, a Dlhá n.V.--Vághosszúfalu község 2010-ben 2200€€ fordított. Ez a község infrastruktúrája befejezésének köszönhető, köszönhet , ahol új családi házak épültek. A legkisebb összegű anyagi forrásokat a Neded-Negyed Negyed község használta, ahol a közutak relatíve jó technikai állapotban vannak, és az 1km hosszú szakaszú közútra 100€ 100€ jön ki. Ha globálisan nézzük, akkor a közutakra a legtöbb kiadás télen van, amikor szükséges csúszástalanítani és a havat eltúrni. 3.5. A legjobb eljárások meghatározása Az értékek kiszámítása alapján mondhatjuk, hogy a megfigyelt falvak közül a NededNegyed községben van a legjobb helyzet, mikor is az említett szolgáltatás kis része a költségvetésnek a többi falvakkal szemben, ami 1km hosszú hosszú útszakaszt jelent. 3.6.Az Az összehasonlításhoz szükséges stratégiák kidolgozása Mivel ezen gyakorlatokban nem állnak a rendelkezésre a pontos adatok, különösen a minőségi jellegűek, ek, nincs lehetőség lehet a változási implementációk alapos stratégiájának kidolgozására, és a lehető legjobb gyakorlat megközelítésére. 3.7. A folyamatok és eredmények értékelése Információ hiány okok miatt nem lehet ezt a lépést az oktatási folyamatban szimulálni. Befejezés A tanulmány célja az volt, hogy bemutassa a gyakorlati szervezés módszerét az Önkormányzati menedzsment és marketing tantárgyon belül, amelyekben a hallgatók tudják praktikusan alkalmazni a benchmarking módszert a megadott mintákra. E tantárgy egyik fő f célja az, hogy megismertesse a hallgatókat a magánszektorban sikeresen sikere használt menedzsment eszközeivel és módszereivel, amelyek alkalmazhatóak a helyi önkormányzatoknál is. A benchmarking módszer az egyedüli minőségi min módszere a menedzsmentnek, amelyek a gyakorlatban az önkormányzatok teljesítésének mérésére és összehasonlítására lítására szolgálnak. Az oktatási folyamatban benchmarking módszer a helyi közigazgatás megalapozására szolgál (a zöldövezet felújítása és karbantartása, közutak javítás és karbantartása, a közvilágítás javítása és karbantartása, a helyi temetők karbantartása, ása, települési hulladék aés kisebb hulladék felpakolása és elszállítása), amelyek teljesítmény értékelve van az általános és specifikus mutatók által. A gyakorlati módszer alkalmazása során a tanulók a benchmarking ciklus lépései alapján haladnak. A kvalitatív itatív adatok hiányában nem lehet szimulálni az utolsó két évet (az összehasonlításhoz szükséges stratégiák kidolgozása, és a folyamatok eredményeinek értékelését). Felhasznált irodalom 1. BALÁŽOVÁ, Eva. 2006. Benchmarking služieb miestnej samosprávy na Slovensku. Slov [online], 2006. [cit. 20014-02-01]. 20014 Dostupné na internete: . 2. BALÁŽOVÁ, Eva. 2001. Verejné služby zabezpečované zabezpe obcami bcami SR. Nitra : SPU. ISBN 978-80-552-0611 0611-0.
88
3. CARDY, Ch. 1999. Rozvoj služieb pre verejnosť. verejnos . In: Všeobecná časť čas výstupu riešenia úlohy projektu EÚ/Phare – Technická pomoc reforme verejnej správy v SR 9409/01/02. 4. ŠIROKÝ, J. et al. 2004. Benchmarking ve veřejné ve správě.. Praha, Ministerství vnitra ČR. 5. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení.
Kapcsolat Ing. Monika Bumbalová, PhD., Katedra verejnej správ, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, Slovenská poľnohospodárska po univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2 , 949 76 Nitra, [email protected] Ing. Maroš Valach, PhD., Katedra verejnej správ, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, Slovenská poľnohospodárska nohospodárska univerzita v Nitre, itre, Tr. A. Hlinku 2 , 949 76 Nitra, [email protected]
89
A regionális és pénzügyi tervezés együttműködése az önkormányzatok és nagyobb területi egységek fejlesztésében The need of cooperation of regional regio and financial planning in the development of municipalities and higher territorial units Ivana Gecíková - Ivana Kovácsová Absztrakt A fejlesztési tervezés a településeken olyan tevékenység, amelyekért az önkormányzatok felelősek felel – települések és a nagyobb területi egységek. A helyi önkormányzat mindkét képviselőjének jének Szlovákiában lehetősége lehet van a fejlesztési tevékenységeket feldolgozni a gazdasági és társadalmi fejlesztési program által. Ami e fejlesztési célkitűzések zések lefedését illeti, valamint az ezt követő fejlesztési célokat bele kell iktatni a település és a nagyobb területi egységek költségvetésébe, meghatározni a pénzügyi forrásokat a lefedésre. Ez a hozzászólás rámutat a regionális és pénzügyi tervezés együttműködésének együttm szükségességére a településekk és a nagyobb területi egységek fejlesztésében, mégpedig két szinten: elméleti és gyakorlati. Az elméleti szint a problémamegoldás elméleti megközelítését tartalmazza és az alkalmazásukat Szlovákia lehetőségeihez lehet ségeihez mérten. A gyakorlati szinten rámutat a GSZFP és a nagyobb területi egységek költségvetése közötti együttműködésre. együttm Kulcsszavak: regionális tervezés, stratégiai célok, pénzügyi tervezés, költségvetés, község, nagyobb területi egységek Abstract Planning of municipalities and regions development is activity for which territorial self-government government authorities municipalities and higher territorial units are responsible. responsible Both representatives of territorial self-governments self in Slovakia can process their development activities through the program of economic development and social development (PESD). In terms of coverage of these development goals and then developing the objectives, they define in the municipality budget or the budget of higher territorial unit financial resources to cover them. The contribution highlights the need for regional and financial planning cooperation in the development of municipalities and higher territorial units at two levels: theoretical and practical. Theoretical level is based on theoretical approaches to solving the issues and their application in Slovakia and the relevant legal standards. In practical terms, it refers to the interaction between PHSR and the budget on example of higher territorial unit. unit Key words: regional planning, financial planning, budget, community, community, higher territorial unit
Bevezetés Az önkormányzatok és a régiók fejlesztése hosszú távú, összetett és komplex folyamat, amelyeket nem lehet véletlenszerű véletlenszer tevékenységekkel bebiztosítani. Az egyes tevékenységek, amelyeket a helyi és regionális döntéshozók ozók hajtanak végre, jól átgondoltaknak kell, hogy legyenek, tervezettnek és összekötöttnek, hogy a megadott területnek a legnagyobb effektivitást hozzák. A tervezés a területi és a regionális fejlesztési folyamat része. A tervezés célja az, hogy tudomást szerezzünk az aktuális problémákról és a kilátásokról még az előtt, őtt, mielőtt miel elfogadják a megadott tevékenység fejlődési fejl irányát a jövőben. ben. Az ilyen hozzáállás által a helyi önkormányzatok elöljáróinak döntése objektívabb és racionálisabb lesz. Inkább a tényeken yeken alapszanak, mint az intuíción. A tervezés, mint tevékenység a Szlovákiai helyi önkormányzatokon belül a bottom-up up módszer által van megvalósítva, vagyis lentről ől felfelé. Az ilyesfajta hozzáállást a területfejlesztés tervezésben főképp a regionális tervezésben rvezésben találunk, amelyek szorosan összefüggenek a regionális fejlesztés szabályozásával. A központi témáját meghatározhatjuk két különálló blokkban: az egyik oldalon a tevékenységek szabályozása a régiókban és a településeken összpontosít a regionális egyenlőtlenségek tlenségek csökkentésére és a másik oldalon meghatározza az összes 90
fejlesztési forrást a régióban vagy a településeken, és egyúttal keresi a módszert az értékelésre a területfejlesztésben. A munka célja és módszertana A hozzászólás célja megmagyarázni megmagyar és leírni a regionális és pénzügyi tervezés együttműködésének ködésének fontosságát a területi és a nagyobb területi egységek fejlesztésében, mint a helyi önkormányzat elöljáróinak. A község önálló jogi személy, amelynek van saját neve, behatárolt területe, lakossága, ossága, akiknek ezen a területen van az állandó lakhelyük. A törvény által meghatározott feltételek mellett önállóan gazdálkodik a saját vagyonnal és a saját bevételekkel. A község alapvető alapvet feladata az önkormányzaton belül gondoskodni a sokoldalú területfejlesztésről és a lakosság igényeiről. igényeir A nagyobb területi egység képviselője képvisel és alapja a legfiatalabb helyi önkormányzati formának Szlovákiában, amelynek küldetése az, hogy a helyi önkormányzatok funkcióit magasabban, mint területi szinten teljesítse. Az önkormányzati kormányzati kerület önálló helyi önkormányzata és jogi egysége Szlovákiának, amely a tevékenységeit csak az adott területen teljesíti a pontosan megadott közigazgatási határokon belül, és ezzel együtt ezt a területet kezeli is. A község és a nagyobb területi terüle egység önálló helyi önkormányzata és jogi egysége Szlovákiának, olyan személyekkel, akiknek e területen van az állandó lakhelyük (Szlovákia Alkotmánya 64 a cikk). A nagyobb területi egységek és a községek a regionális tervezés fontos szereplői. szerepl Mindketten en egymástól függetlenek és nem egyenrangúak. A hozzászólás támaszkodik az elméleti és gyakorlati hozzáállásra a regionális tervezésben, leírja a programdokumentációk egységét a regionális tervezésben és megmagyarázza a törvényi és intézményes feltételeket feltételek a regionális tervezéshez Szlovákia lehetőségein ségein belül. Következésképpen a hozzászólás rámutat a helyi önkormányzat önálló gazdálkodására – költségvetés, amely által a nagyobb területi egységek és a községek teljesítik a fejlesztéshez szükséges igényeket. igényeket Az alapinformációkat a hozzászóláshoz a regionális fejlesztés és tervezés hosszú távú tanulmányozása által szereztük, a területfejlesztéssel kapcsolatos dokumentumok elemzésével bizonyos kormányzati szinteken és a jogszabályok által. A nyolc nagyobb területű ter egység példáján összehasonlítjuk a GSZFP belső bels felépítését az egyes területeken belül. Tekintettel arra, hogy Szlovákia községeinek és önkormányzati kerületeinek a törvényből törvényb kifolyólag nem kötelező a GSZFP kidolgozása, a községek száma 2890 és a lakosságuk osságuk 13-tól 13 egészen 440 000-ig van, a nagyobb területi egységből egységb l nyolc van és szinte ugyanolyan számú lakossága (559 934 – 803 955 számú lakosság), mely egy gyakorlati felülvizsgálata volt a nagyobb területi egységeknek. Eredmények és hozzászólások A regionális tervezés, mint megfogalmazás, ugyanúgy mint a régió, növekedés vagy fejlődés különböző megközelítésekre és változatos magyarázatokra céloz. Hilhorst (1971) és Noble – Costa – Dutt – Kent (1998) elmondják, hogy a regionális tervezéskor a régió meghatározásából és felfogásából kell kiindulni és csak utána tudjuk megérteni a regionális tervezés lényeget, jelentőségét ségét és állapotát. A régió egy földrajzi egység, formálisan vagy informálisan meghatározott egy konkrét céllal, ahol a terület nagyságaa különböző különböz (Belajová, Fáziková, 2005). A regionális tervezés nem eléggé pontos megnevezése az egész problémának, ami a régiók fejlődését dését illeti, de ez a megnevezés analógiailag jött létre a területi tervezés rendszeréhez (Tvrdoň – Hamalová – Žárska, 1995). Tehát a regionális tervezéskor két szint találkozik – nemzetközi és egyéni. Az egyéni tervek az egyének érdekeltségeit figyelik (a cégeknél – bevétel maximális növelése, a lakosságnál – magas fizetések, esetleg jó munka). A nemzetközi tervek mindenekelőtt mindenekel a közjavak bebiztosítására figyelnek. Az egyéni érdekek 91
csak együtt a nemzetközi tervekkel lesznek teljesek (Gecíková – Papcunová, 2011). A regionális és országos szintű szint államirányítás a regionális tervezés magába foglalja a helyi szintet. A regionális tervezés, ervezés, mint egy integrált rendszer, kell hogy rendelkezzen jogi, intézményes, rendszeres és szervezeti feltételekkel, hogy a régiók és községek feltételeiben elfogadhatóak és teljesíthetőek őek legyenek. A regionális tervezés a régiók és a községek feltételeiben Gečíková číková (2000) szerint stratégiai tervezés, és egyike azon eszközöknek, amelyek elősegítik el a kitűzött kitű célok elérését a régió és a községen belül. Szintén része a regionális stratégiai fejlesztésnek. A regionális tervezési dokumentumoknak a helyi önkormányzat ormányzat elöljáróinak jogi és gazdasági önállóságából kell kiindulnia, amelynek az eredménye egy harmonikus társadalmi és gazdasági fejlődés dés az egyes területeken. A regionális tervezés alapdokumentuma községi szinten (továbbiakban GTFP) és a nagyobb területi leti egységben ez a társadalmi fejlődési dési és gazdasági fejlődési fejl program nagyobb területi egységben (lásd az 1. táblázatot). A GTFP egy programdokumentum, amely stratégiai tulajdonságokkal rendelkezik. Tartalmazza a gazdasági és a társadalmi elemzését a község fejlődésében désében (vidéki község vagy város), fejlődésének fejl fő útvonalait, célkitűzéseket célkit és elsődleges dleges szükségleteket, feladatokat és elsődleges els dleges szükségleteket a technikai infrastruktúra fejlődésében, a társadalmi infrastruktúra fejlődésében, a környezet védelemmel való foglalkozásban, az oktatásban, a kultúrában és más területeken és a javaslata a pénzügyi és közigazgatási keretnek. 1. táblázat Stratégiai fejlődésének Önkormányzati szervezet Stratégiai tervezés neve
Dokumentum típus
tervek
áttekintése
a helyi
önkormányzat
regionális
Nagyobb területi terüle egység (NTE)
Község
Társadalmi fejlődési fejl és gazdasági fejlődési dési program NTE (GTFP NTE)
A község társadalmi fejlődési fejlő és gazdasági fejlődési dési programja (GTFP község)
középtávú fejlesztési dokumentum, amely a célokkal okkal és prioritásokkal összhangban van kidolgozva a nemzetközi stratégiában és összhangban van a régió területfejlesztési dokumentációjával
középtávú fejlesztési dokumentum, amely összhangban van a célokkal és prioritásokkal a nemzetközi stratégiában, figyelembe veszi a célokat és prioritásokat az NTE gazdasági és társadalmi fejlődési fejl programjának, azon a terülten, ahol az a község található a régió területfejlesztési dokumentációjával van összhangban
Terv megrendelője
nagyobb önkormányzati terület
község zség
Terv tartalma
1. elemző-stratégiai stratégiai rész, amely tartalmazza: − átfogó földrajzi, kulturális, történelmi és társadalomgazdasági tulajdonságok a NTE tulajdonságai és a NTE ellátottsága, − értékelése és elemzése a gazdasági és társadalmi szituációnak beleértve beleért a a közegészséget, környezetvédelmi helyzet és a kultúra helyzete, valamint a NTE ellátottsága, − a stratégiai dokumentumok összekapcsolódásának elemzése a NTE regionális területfejlesztésében, − a fejlesztési potenciál meghatározása
1. elemző-stratégiai stratégiai rész, amely tartalmazza: - átfogó földrajzi, kulturális, történelmi és társadalomgazdasági tulajdonságok, községi tulajdonságok és a község ellátottsága, - értékelése és elemzése a gazdasági és társadalmi szituációnak beleértve a a közegészséget, környezetvédelmi helyzet és a kultúra helyzete, valamint a község ellátottsága, - a stratégiai dokumentumok összekapcsolódásának elemzése a község regionális területfejlesztésében, - a fejlesztési potenciál meghatározása meghatározá illetve a limitek a község
92
illetve a limitek a NTE területfejlesztésében, − a fenntartható fejlődési fejl feltételek meghatározása, fejlődési fejl stratégia a belső specifikumok figyelembevételével, amely meghatározza a fő útvonalat, prioritásokat és a NTE fejlődésének céljait valamint a regionális innovációs stratégiát, stratég − pénzügyi szükségletek és lehetőségek ségek elemzése a GTFP által. 2. a programrész tartalmazza: tartalmazza − intézkedések és tevékenységek a GTFP végrehajtásához a NTE-ben − intézményes és szervezési feltételek bebiztosítása a GTFP végrehajtásához a NTE-ben, − pénzügyi biztosítása az egyes intézkedéseknek és tevékenységeknek, intézményes és szervezési oldalai a GTFP végrehajtásának a NTE-ben, − a NTE-ben a GTFP programteljesítésének megfigyelési és értékelési rendszere, ahol adottak a mérhetőő mutatók, − a NTE-ben ben a GTFP végrehajtásának időbeli beli ütemterve. szükségszer szükségszerűen
területfejlesztésében, - a fenntartható fejlődési ődési feltételek meghatározása a községben, - a község fejlődési dési stratégiája a belső specifikumok figyelembevételével, amely meghatározza a fő útvonalat, prioritásokat a községben - pénzügyi ügyi szükségletek és lehetőségek lehet elemzése a GTFP által a községben. 2. a programrész tartalmazza: - intézkedések és tevékenységek a GTFP végrehajtásához a községben, - intézményes és szervezési feltételek bebiztosítása a GTFP végrehajtásához a községben, - pénzügyi zügyi biztosítása az egyes intézkedéseknek és tevékenységeknek, intézményes és szervezési oldalai a GTFP végrehajtásának a községben, - a községben a GTFP programteljesítésének megfigyelési és értékelési rendszere, ahol adottak a mérhető mutatók, - községben a GTFP végrehajtásának időbeli ütemterve.
szükségszer szükségszerűen A terv frissítése A terv NTE képviselete községi képviselet jóváhagyója Forrás: feldolgozva az 539/2008-as as a regionális fejlődésről szóló törvény szerint
A kutatás eredményei azt mutatják, hogy a NTE egyes GTFP-nak nak többféle szintű szint a feldolgozása (lásd a 2. táblázatot). Az összes kerület GTFP-ja ja tartalmazza az alapjellemzőket, ket, társadalmi és gazdasági elemzést. Fontos része a dokumentumnak a SWOT elemzés, amely meghatározza a gyenge és az erőss oldalakat, a lehetőségeket és a veszélyeztetettséget. Az egyes területek értékelésekor csak kisebb nem nagy tulajdonságú hibákkal találkoztunk. A kassai önkormányzat GTFP-ján GTFP ján kívül, amely nem tartalmazza a SWOT elemzést, az elemzés része az összes öss önkormányzati GTFP-nak. nak. A minőségileg kidolgozott elemzés az alapja a kerület fejlődési stratégiájának. A stratégia része minden GTFP-nak. A cselekvési terv hiányzik h a Besztercebányai és a Trnavai kerületek kerüle dokumentumaiból. A területek, ahol más dokumentumok dokumentumok is hiányoznak, szervezést biztosítunk be, és megfigyeljük a dokumentum végrehajtásának időbeli beli mentét.
SWOT elemzés
fejlődési stratégia
cselekvési terv
pénzügyi terv
GTFP szervezési bebiztosítása
megfigyelés
időbeli menet
GTFP PK
társadalmigazdasági elemzés
Stratégiai dokumentum
általános meghatározás
2. táblázat A GTFP szerkezetének és tartalmának értékelése
93
GTFP TK GTFP NyK GTFP TrK GTFP ZsK GTFP BBK GTFP EK GTFP KK
Forrás: saját kidolgozás
A NTE GTFP és a község GTFP-nak GTFP a törvényből adott az a kötelessége, hogy az elemzési-stratégiai stratégiai dokumentumban feldolgozzák a pénzügyi szükségletek égletek és lehetőségek lehet elemzését a GTFP-nak. nak. Ebből Ebből következik, hogy az egyes tevékenységek, amelyeket a regionális vagy a helyi önkormányzat akar végrehajtani, be kell lennie iktatva a pénzügyi tervbe, és a végrehajtásuk része kell hogy legyen a pénzügyi tervezésnek ervezésnek a régióban és a községben. A mi kutatásunk alapján megtudtuk, hogy minden NTE-nek NTE nek a GTFP-ban bele van iktatva a pénzügyi terv is. Ezért szükségszerű szükségszer a pénzügyi források kihasználásának tervezése, és az elérhetőségük ségük és szerkezetük figyelemmel követése. követése. A pénzügyi források elérhetőségérőll és mennyiségéről mennyiségér szóló információkat megtaláljuk a NTE-ek NTE és községek költségvetésében A költségvetés a pénzügyi tervezés alapeszköze. Tartalmazza a pénzügyi eszközöket az egyes részekben és a pénzügyi útmutatást, útmutatást, ami azt jelenti, hogy nem lesz jóváhagyva az a konkrét tétel, hanem irányítva lesz a hasznos forráshoz (Sotolář, 2011). A község költségvetése Čapkovej, apkovej, Daveya (1996) szerint három szintet foglal magába: • politikai – döntéshozatal arról, hogy hogyan legyenek legyenek szétosztva a források és az egyes kiadások, azaz arról, mit akar a község elérni, • irányító – az egyes források szétosztása a konkrét részekben és a község szervezési egységeiben, hogy legyen nekik elég eszköz a fizetésekre, az épületek berendezései, egyes gyes igényelt tevékenységek és szolgáltatások bebiztosítása, • ellenőrző – ellenőrizni rizni az alkotás helyességét és a források felhasználását. Napjainkban a helyi önkormányzati testületek a költségvetést egy éves időszakra id tervezik meg két éves kilátásokkal. Úgynevezett Úgynevezett többéves költségvetésről költségvetésrő van szó, amely a 582/2004-es a helyi önkormányzatok költségvetési szabályairól szóló törvény szerint, amelyben meg van határozva a község fennhatósága szerinti területfejlesztés és a lakosság szükségletei beleértve a község ség programjait is legkevesebb három költségvetési évre. Az egyik alaphoz a község költségvetésén belül tartozik a költségvetés másodlagos besorolása a folyó és tőke tő költségvetés. Ezt pontosítja a Pénzügyminisztérium MF/010175/2004-42 42 számú intézkedése. A község költségvetésének részei a pénzügyi operációk, amelyek által jönnek létre az átutalások a község pénzügyi alapjaiból és végrehajtódnak a visszatérítendő visszatérítend pénzügyi források és azok visszafizetései.
94
1. Kép A község költségvetési szerkezete
Költségvetés
Tőke költségvetés
Alapköltségvetés
Alapjövedelmek
Alapkiadások
Tőkejövedelmek
Pénzügyi operációk
Tőkekiadások őkekiadások
Forrás: Belajová, A. , Balážová, E. 2004. Ekonomika a manažment územnej samosprávy.
Az alapköltségvetés az alapjövedelmek és alapkiadások egyensúlya által jön létre összefüggésben az éves költségvetéssel. Az alapköltségvetés arra szolgál a községnek, hogy bebiztosítsák a mindennapokat a község életében. Olyan jövedelmekről ől és kiadásokról van szó, amelyek rendszeresen ismétlődnek ismétl (pl. a helyi adóbevételek, az alkalmazottak fizetései és levonásaik, rövidtávú eszközök vásárlása, a karbantartásra szánt összegek, sszegek, stb.). Az alapköltségvetést a község, mint többleti költségvetésként tervezheti meg (a bevételek meghaladják a kiadásokat) vagy mint egyenlő egyenl részű költségvetést (bevételek=kiadások). A tőkeköltségvetés keköltségvetés hosszú távú tevékenységeket tartalmaz, ami azt jelenti, hogy vagyonkezelésre szolgál és befektetési tulajdonságú. A tőkeköltségvetést keköltségvetést lehet, mint többletit megtervezni (bevételek meghaladják a kiadásokat), mint egyenlő részűt űt (bevétel=kiadás), (bev de lehet veszteséges (bevételek alacsonyabbak mint a kiadások), adások), de csak az 583/2004-es 583/2004 az önkormányzat költségvetési szabályzatáról szóló törvény szabályai szerint. A leggyakrabban használt módszer a költségvetés összeállításakor Hamalová, Belajová, Šebová (2010) szerint a tételes költségvetés. A tételes költségvetésnél égvetésnél összhangban az érvényes költségvetési osztályzattal van meghatározva a kiadások és bevételek magassága, melyek külön tételekben vannak. Az a költségvetés, amely e módszer szerint lett összeállítva, csak a bevételek és kiadások típusára orientálódott, orientálódott, melyekre fel lettek használva az egyes eszközök, de nem ad információt az elért célokról és eredményekről. eredményekről. Az önkormányzat költségvetésének szabályairól szóló törvény szerint szükségszerű a programköltségvetés, amelyben meg vannak fogalmazva a célkitűzések és a célok, amelyeket a község illetve a NTE fognak a saját költségvetésből költségvetésb végrehajtani. Ez a kötelezettség 2014.január 1-je 1 óta nem hárul azokra a községekre, ahol a lakosság száma kevesebb, mint 2000, ha a községi képviselőtestület testület eldönti, hogy nem alkalmazzák a község programjában.
95
3. táblázat A regionális tervezési terület bevonása a NTE költségvetésének kiadási részébe a programszerkezet szerint a 2011-es évben Programtétel Program
Alprogram
Elem*
Kerület Pozsonyi kerület Trnavai kerület Trencsényi kerület Nyitrai kerület Zsolnai kerület
1 Tervezés, menedzsment és ellenőrzés 1 Tervezés, menedzsment és ellenőrzés 1 Tervezés, menedzsment és ellenőrzés 1 Tervezés, menedzsment és ellenőrzés 1 Tervezés, menedzsment és ellenőrzés
Besztercebányai kerület
1 BBK hivatal
Eperjesi kerület
002 Kerület fejlődése
1.3 Tervezés
1.3.1 Stratégiai tervezés
1.3 Stratégiai és helyi tervezés
-
1.6 Regionális fejlődés
1.6.1 Stratégiai és koncepciós tervezés
00106 Stratégiai tervezés 1.2 Tervezés 1. 3 A regionális fejlődés támogatása és a általános közhasznú szolgáltatások 00201 Stratégiai dokumentumok és helyi tervezés
A források elosztása az alprogramban (Euróban) (Eurób terv tény 8.597.191,12
1.996.303,41
33.262.558,00 **
4.317.720,00 **
36.654.107,00
5.440.534,84
-
367.019 367.019,28
287.885,00
1.2.3 Projekttervezés 1.2.5 Regionális fejlődés
902.770,00
12.825.787,00
-
361.000,000
287.796,68
0020101 Kerületi programdokumentumok
2.327.000,00 **
2.308.787.00 **
B.1 Önkormányzat B.1.4 Európai Kassai kerület -*** és az európai kapcsolatok kapcsolatok Forrás: saját kidolgozás Magyarázatok: * pontos specifikus elemek, amelyek a regionális tervezésre irányulóak és nem voltak definiálva a programköltségvetésben ** az 1 program összes forrása *** nincs meghatározva a tervezett források tartalma
12.748.796,00
A regionális tervezés területe ezen osztályzás alapján a közigazgatás általános területére van besorolva. Megállapítottuk, hogy a pontos osztályzása a pénzügyi eszközöknek, amelyet az önkormányzati kerületek osztanak o szét a regionális tervezési területeken és ezek átvetítése a fejlődési célkitűzésekbe, űzésekbe, a gyakorlatban sok akadályba ütközik: 1. a regionális tervezés beiktatása az önkormányzati kerületek költségevetésébe a programszerkezet alapján. Mivel minden önkormányzati önkormányzati kerületnek joga van a programköltségvetés átalakítására a saját igények és mérlegelés szerint, a költségvetés programszerkezete nem egységes. Mint látjuk a 3. táblázatban, a regionális tervezés több kerületben az 1 program része volt, kivételt képezett kép az Eperjesi kerület. Az alprogramok keretén belül saját alprogram csak 7 kerületben volt (a Kassai kerületet kivéve). Néhány kerületben (Trnavai kerület, Nyitrai kerület, Besztercebányai kerület, Kassai kerület) ez a tétel nem volt pontosan meghatározva. meghatáro 2. a pénzügyi források pontos meghatározása az alprogram részére és persze a regionális tervezés elemeire.
96
3. a program megadott eleme tartalmazta a gazdasági és társadalmi fejlesztési program projektjeinek végrehajtási kiadásait, valamint a helyi tervezéss kiadásait és az EU által támogatott projektek kiadásait, stb. 4. a pénzügyi források megtervezése és kihasználása. A 3. táblázatban láthatunk lényeges különbségeket a költségvetés tervezésében és kihasználásában az egyes tevékenységekre. 5. némely kiadások, főleg azok, amelyek a közigazgatással és a szolgáltatásokkal függenek össze a regionális tervezésben, bele vannak iktatva a közigazgatási programba és tartalmazzák a havi kiadásokat az önkormányzati alkalmazottakra (bérek, fizetések és más személyi pótlékok, pótlékok, biztosítások és juttatások a biztosítókba, áruk és szolgáltatások). A programköltségvetés elemzésének eredményei, melyek a program, alprogram és a regionális tervezés elemeinek értékelésére irányulnak, elmondhatjuk, hogy alkotnak és jóváhagynak költségvetéseket, gvetéseket, melyek a regionális tervezésben különböző tevékenységeket tartalmaznak, kezdve a regionális tervek alkotásától egészen a regionális támogatásig, a kerületek fejlődési dési politikájának előkészítése el készítése és végrehajtása valamint az európai alapok által támogatott ámogatott projektek előkészítése elő és végrehajtásáig. A módszertan kidolgozásában a programköltségvetés összeállításához fontos lenne pontosan meghatározni a regionális tervezést és specifikálni a tevékenységeit, amely segítségével egy egységes rendszert hoznánk hoz létre az elosztás összehasonlítására e tevékenységeknek. Befejezés A megközelítések ebben a tanulmányban rámutatnak, hogy a regionális tervezés regionális szintű alapeszköze a gazdasági és társadalmi fejlődési dési program a NTE-nek és a községek szintjén a gazdasági és társadalmi fejlődési fejl program a községben. A NTE és a községek, mint fontos szereplői szerepl a helyi fejlődésnek, désnek, vállukon viszik az egész felelősséget felel a saját területi fejlődésnek désnek és felelősek felel sek az említett GTFP tervezésért. Az elemzés eredményeit eredményei tekintve a Szlovákiai NTE feltételeiben a kerületek alátámasztották, hogy aktívan teljesítették ezt a feladatot, a GTFP-juk juk ki van dolgozva és fokozatosan frissítik. Ahhoz, hogy au önkormányzati kerületek betölthessék a regionális fejlődés dés menedzseri és koordinációs funkcióját, el vannak különítve a pénzügyi források, amelyekkel gazdálkodnak. Az önkormányzati kerületek befejező befejez számláinak elemzésekor rájöttünk, hogy az egyes önkormányzati kerületek habár terveznek a saját költségvetésben pénzügyi forrásokat források a regionális tervezéshez, de ezek végső végs soron nem a megadott célra vannak fordítva, hanem költségvetési rendelkezéssel más költségvetési tételhez vannak átigazolva. A költségvetések és a végleges számlák az egyes önkormányzati kerületben, információk a pénzügyi eszközökről a regionális fejlődésre désre egyáltalán nincsenek, esetleg más költségvetési tétel vagy program részét alkotják. A helyi önkormányzatok jelenlegi feltételei mellett, amelyben előnyben előnyben van részesítve a helyi önkormányzat effektív menedzsmentje, mened ami mindenekelőtt tt azt jelenti, hogy be kell tartani a 3E szabályt (gazdaságosság, hatékonyság és eredményesség) az összes forrás alkalmazásakor a NTE-ben ben és a községben. Ezért fontos a NTE és a község fejlődési célkitűzéseinek, zéseinek, költségvetésének és és annak kilátásainak összhangja. Ez továbbá befolyásolja a modern módszerek alkotását a költségvetésben és az új eszközöket a költségvetési folyamatban a helyi önkormányzatok megadott céljainak elérésekor. Szlovákia községeiben még mindig nagymértékben az úgynevezett történelmi (inkrementális) költségvetés folyik, amely inkább a belépésre orientálódott, mint a kiindulásokra és eredményekre. Ez a hozzáállás a költségvetésnek nem felel meg a modern helyi önkormányzatok szükségleteinek, és a helyi önkormányzatok önkormányzatok költségvetési szabályairól szóló 97
törvénymódosítás szerint, a programköltségvetés a 2000 lakossági számú községekben csak szórványosan lesz felállítva. A regionális önkormányzati feltételekben modern programköltségvetés van, de ahogyan a tanulmányban említettük, nem látható rendesen, milyen mennyiségű mennyiség pénzügyi forrásokat használnak az önkormányzati területek a regionális tervezésre, és mennyi van ebből elkülönítve a regionális tervek alkotására. Felhasznált irodalom 1. BALÁŽOVÁ, E., PAPCUNOVÁ, PAPCUN V. 2008. Manažment ažment samospráv. samospráv Žilina: MUNICIPALIA, 2008. 134. ISBN 978-80-552-0045-3 978 2. BELAJOVÁ, A., FÁZIKOVÁ, FÁZIKO M. 2005. Regionálna ekonomika a politika. Nitra: SPU, 2005. ISBN 80-8069 8069-513-X 3. GASPEROVÁ, J., MAJOROŠOVÁ, MAJOR M. 2012. Appreciation of Continuing Reform of Public Administration in the Slovak Republic. Republi . In: Formuvannja rozvitok ekonomiki v sučasnich asnich umovach gospodarjuvannija. Zbirnik tez dopovidej. VIII. mižnarodna internet-konfferencija, konfferencija, Lutsk 2012. - Lutsk : BIEM, 2012, s. 43-45. 4. GECÍKOVÁ, I., PAPCUNOVÁ, PAPCUN V. 2011. Metódy a techniky regionálnej analýzy. analýzy Bratislava: Sprint dva, 2011. 148 s. ISBN 978-80-89393-39-8 978 5. HAMALOVÁ, M. – GECÍKOVÁ, GECÍKOVÁ I. 2012. Vplyv samosprávnych krajov na rozvoj regiónu.. In: Dopady vybraných veřejných ve ejných politik na regionální rozvoj v České a Slovenské ké republice. Veděcký Ved zborník. Brno: MU, 2012. 117 – 138 s. ISBN 978-80978 210-5805-7 6. HILHORST,, J.G. 1971. Regional planning. A system approach.. Rotterdam: Univerity Press, 1971. 151 s. 7. NOBLE, A. G., COSTA, F.J., DUTT, A.K., KENT, R.B. 1998.. Regional development develop and planning for 21st century. New priorities, new philosophies. philosophies USA: Ashgate Publishing Company, 1998. 382 s. ISBN 1 84014 800 4 8. TEJ.J. 2009. Plánovanie ako nástroj manažmentu miestnej samosprávy - mestskej časti Košice. In: Zeszyty naukowe Politechniki Politechniki Rzeszowskiej : zarzadzanie i marketing z. 16 (4/09). - ISSN 1234-3706. s. 367-373 9. TVRDOŇ, J. - HAMALOVÁ, M. - ŽÁRSKA, E.1995. Regionálny rozvoj. rozvoj Bratislava: Ekonóm, 1995. 174 s. ISBN80-225-0671-0 ISBN80 10. VÝROSTOVÁ,, E. 2010. Regionálna ekonomika a rozvoj. Bratislava: islava: Iura Edition, spol. s r.o., 2010. 352 s. ISBN 978-80-8078-361-7 978 11. Zákon č.. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v z.n.p 12. Zákon č.. 583/2004 Z. z. o rozpočtových rozpo tových pravidlách územnej samosprávy v z.n.p 13. Zákon č.. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov samospráve v z.n.p. 14. Zákon č.. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v z.n.p. 15. Banskobystrický samosprávny kraj [online]. 2013 [cit. 2013-02 2013 02-20]. Dostupné z: http:// www.VÚCbb.sk/portal/urad-bbsk www.VÚCbb.sk/portal/urad 16. Bratislavský samosprávny kraj [online]. [onl 2013 [cit. 2013-02-20]. 20]. Dostupné z: http:// www.region-bsk.sk 17. Košický samosprávny kraj [online]. 2013 [cit. 2013-02-20]. 2013 20]. Dostupné z: http://www.VÚCke.sk 18. Nitriansky samosprávny kraj [online]. 2013 [cit. 2013-02-20]. 2013 20]. Dostupné z: http://www.uns.sk/ 19. Prešovský ovský samosprávny kraj [online]. 2013 [cit. 2013-02-20]. 2013 20]. Dostupné z: http://www.po-kraj.sk/ kraj.sk/ 98
20. Trenčiansky iansky samosprávny kraj [online]. 2013 [cit. 2013-022013 -20]. Dostupné z: http://www.tsk.sk/ 21. Trnavský samosprávny kraj [online]. 2013 [cit. 2013-02-20]. 2013 20]. Dostupné z: z http://www.trnava-VÚC.sk/ VÚC.sk/ 22. Výsledky hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2010 [online]. 2012 [cit. 2012-11-13]. 2012 13]. Dostupné z: http://www.finance.gov.sk Kapcsolat a szerkesztőkre Ing. Ivana Gecíková, PhD. rejnej správy, Ústav verejnej správy,Vysoká škola ekonómie a manažmentu Katedra verejnej verejnej správy v Bratislave, Furdekova 16, Bratislava,e-mail: Bratislava,e mail: [email protected] Mgr. Ivana Kovácsová Katedra verejnej správy, Ústav verejnej správy,Vysoká škola ekonómie a manažmentu man verejnej správy v Bratislave, Furdekova 16, Bratislava,e-mail: Bratislava,e mail: [email protected]
99
Projektmenedzsment rojektmenedzsment a jövő szakembereinek – Esettanulmány az oktatás megkönnyítéséhez Pintér Gábor - Bánhegyi Gabriella - Hegedűsné Baranyai Nóra - Fitos Gábor
Bevezetés Napjaink „pályázatorientált” világában egyre nagyobb szerepet kap a projektmenedzsment. Ma már elképzelhetetlen tudatos tervezés projektmenedzsment ismeretek nélkül. A „projektszemlélet” elsajátítása létkérdés. A sikeres stratégia projektekből áll össze, legyen az vállalati, önkormányzati, vagy egyesületi. A stratégia ugyanis a szerzők szerz véleménye szerint nem más, mint egy irány, amely meghatározza az azt felépítő felépít projekteket. A stratégia lényege tehát a távlati célkitűzés, célkit melynek alá lá kell rendelni a későbbi kés projekteket (Kovács, 2008., Vörös, 2010.). Az 1. ábra a projektháromszöget szemlélteti, melyről melyr l leolvasható, hogy egy projektnek a célok elérése érdekében meghatározott időid és ráfordításkeret áll rendelkezésére (Stuckenbruck, 1995., Khanna, 2011.). Célok
Ráfordítás korlát, (költségkeret)
Időkorlát
1. ábra: Projektháromszög (forrás: Sebestyén, 2004, Bethke, 2003) Ha vizsgálatunkat szűkítjük szűkítjük a települési projektekre, megállapíthatjuk, hogy egy településnek a szűkös kös bevételi források következtében nem egyszerű egyszer a szükséges szük ráfordítások véghezvitele. Települési sajátosság, hogy a nagy volumenű volumen projekteket szinte sosem valósítják meg kizárólag saját forrásból, idegen forrás bevonása szükséges. Az idegen forrás gyakran azonos a különféle pályázatokból lehívott összegekkel, összegekkel, tehát a magyarországi települési projektek nagy része, a szerzők szerz k véleménye alapján, egy vagy több pályázatot is magába foglal. Településeknél tehát a projekt és a pályázat sikeressége összefügg és elengedhetetlen a sikeres fejlesztések megvalósítása érdekében. érde Látjuk, hogy egy települési szakember projektekkel fog kapcsolatba kerülni. A felsőoktatási oktatási rendszernek így az a feladata, hogy intézményeiből intézményeib l kikerülő kikerül frissen végzett szakembereket minden olyan tudással ellássa, mely sikeres projektek véghezvitelét biztosítja, vagyis a projektmenedzselés ismeretkörét átadja. A szerzők szerz k a továbbiakban egy kidolgozott esettanulmányon keresztül mutatják be, azon ismeretanyagot, mellyel véleményük szerint a frissen végzett és a települési szférában elhelyezkedni szándékozó szándékozó szakembereknek rendelkeznie kell.
100
Esettanulmány Ezen fejezetben a szerzők szerz k elmagyarázzák, hogy hogyan lehet egy olyan mintaminta esettanulmányt elkészíteni, melyen végighaladva a hallgatók elsajátíthatják az önkormányzati projektek jellemző tulajdonságait. A terjedelmi korlátok miatt az egyes módszerek részletes bemutatásától itt eltekintünk, azonban az elemzések egymásutániságára, a betartandó logikai összefüggésekre felhívjuk a figyelmet. Jelen esettanulmány során több helyen utalunk a Vidékfejlesztési Agrármérnök ármérnök MSc képzés projektmenedzsment tantárgyához kapcsolódó más tantárgyak keretein belül már elsajátított ismeretekre. Első lépésként az oktató ismerteti a hallgatókkal az alaphelyzetet: „Egy Balaton-parti parti települést vizsgálunk. A település meghatározó meghatározó gazdasági ágazata a turizmus.” A helyzetleírást követően követően sor kerülhet a település pozitívumainak és negatívumainak meghatározására. Ha az alaphelyzet ismertetése során nem adtunk bővebb b bő információt hallgatóinknak a településről, akkor „brainstorming” segítségével segítségével határozhatjuk meg a pozitívumokat és negatívumokat. Abban az esetben, ha a hallgatóknak kiadott helyzetleírás részletesen bemutatja a települést, úgy csak ebből ebb l az anyagból szükséges a pozitívumok és negatívumok összegyűjtése. jtése. Az oktatónak figyelemmel figyelemmel kell lennie az esetleges logikai ütközésekre, melyeket ki kell küszöbölni: például a „jól kiépített infrastruktúra” pozitív tulajdonság megfogalmazása mellett nem írhatjuk a negatívumok közé a „nem megfelelő megfelel minőségű közúthálózat”-ot, ot, hiszen az előbbi el bi már magában foglalja az utóbbi ellenkezőjét. ellenkez Javasolt a pozitívumok és negatívumok szintenkénti elkülönítése, ehhez különféle szinteket kell meghatározni úgy, hogy a kialakítás segítse az elemzést, rávilágítson az elemzés irányára. Az elemzési módszerek módszere a Vidékfejlesztő Agrármérnök MSc képzés esetében a „Térségi tervezés és programozás” tantárgyhoz kapcsolódnak, ahol a hallgatók elsajátították az elemzéshez szükséges összefoglaló ismereteket, valamint képessé váltak a projekt(ek) beillesztésére a térségii programok közé. A pozitívumokat és negatívumokat tartalmazó minta táblázatunkban (2. ábra) meghatároztunk egy összegző (települési) szintet és egy turizmus/vendéglátás szintet, mely a települési tulajdonságok közül már csak a turizmus/vendéglátás-hoz turizmus/vendéglátás hoz illeszkedő il elemeket tartalmazza. A táblázat felrajzolása után célszerű célszer meghatározni azon legfontosabb pozitívumokat, melyeket magkompetenciáknak nevezünk, és melyek figyelembevételével határozzuk meg azon projekteket, melyek a település stratégiájának megvalósításába megvalósításába szorosan illeszkednek. A 2. ábrában a magkompetenciákat aláhúzással jelöltük.
Turizmus/ Összességében a vendéglátá település s
Szint
POZITÍVUMOK • • • • • •
Balaton Turizmus Múzeumok Színház Oktatási intézmények …
• • • •
Balaton Sok zöldterület Kerékpárút …
NEGATÍVUMOK • • • • • • • • • 101
Stagnáló helyi adó bevételek Rossz tömegközlekedés özlekedés Szezonon kívül kevés munkalehetőség Elő- és utószezon hiánya a turizmusban … Elő- és utószezon hiánya Kevés minőségi ségi szálláshely Programok hiánya szezonon kívül …
2. ábra: a: Pozitívumok és negatívumok táblázata egy mintaprojekt kialakítása során (forrás: saját szerkesztés) A pozitívumok/negatívumok táblázat felrajzolása után már látjuk azon problémákat, amelyeken változtatni kell. A problémák közti rangsor többnyire nem egyértelmű, eg ennek meghatározásához használhatjuk az „Érintettek érintettségük” mátrixot. A mátrix segítségével a települési projekttervezés szintjének legfontosabb érintettjeit térképezhetjük fel, majd a hozzájuk kapcsolódó problémákat és az okozott érintettséget érintettséget határozhatjuk meg a „brainstormingot” is segítségül hívva. 3. ábra: Érintettek, érintettségük mátrix egy mintaprojekt kialakítása során ↓Érintett megnevezése Melyik probléma érinti? ↓ Önkormányzatok
Milyen mértékben érintett? [0[0 3] [0<3] 3
Stagnáló náló IFA bevételek …
Szállásadók
3
Elő- és utószezon hiánya …
Vendéglátók
3
Elő- és utószezon hiánya …
Lakosság
…
Balaton-parti korhatár nélküli játszótér Balaton hiánya
2
Sétányok rossz állapota a Balaton partján Kerékpártárolók erékpártárolók hiánya …
2 1
Forrás: saját szerkesztés A mátrix alapján könnyen leolvashatók a főbb f bb problémák, melyek alapján a problémafa felrajzolható, ahogy azt a 4. ábra szemlélteti. Minta esettanulmányunkban az „elő„el és utószezon hiányát” választottuk lasztottuk legfőbb legf bb problémának, így a problémafa felrajzolásával is ennek az okait tárjuk fel.
102
Elő- és utószezon hiánya
Elő- és utószezon hiánya
Marketing ting hiánya
Balaton part unalmas
Belváros unalmas
4. ábra: Problémafa egy mintaprojekt kialakítása során (forrás: saját szerkesztés) A problémafából a célfa szerkeszthető szerkeszthet (5. ábra), amely a célok eléréséhez hozzárendeli a szükséges eszközrendszert. A minta esettanulmányban szereplő szerepl célfán a „Balaton part unalmas” problémára keressük a lehetséges megoldásokat, így ezt az elemet részletesen kifejtjük. A „Belváros unalmas” probléma orvoslására a célfa készítése során nem térünk ki, a belvárosi lehetőségeket ségeket a célfa nem részletezi.
Elő és utószezon felélesztése Elő-
Programok elő- és utószezonban
Marketing erősítése
Balaton-parti parti fejlesztések
Belvárosi lehetőségek
Játszótér minden korosztálynak ztálynak
Sétányfejlesztés
Kerékpáros pihenő
5. ábra: Célfa egy mintaprojekt kialakítása során (forrás: saját szerkesztés) A célfából leolvasható, hogy a település egyik fő f prioritást élvezőő projektje a Balaton part fejlesztése lesz, ahol játszótér és kerékpáros pihenő pihen kialakítását tervezik, valamint felújítják a rossz állapotú sétányokat. 103
A fentiekbőll adódik, hogy a konfliktus-partnerség konfliktus partnerség mátrixot is a Balaton-parti Balaton fejlesztések problémakörére émakörére írjuk fel. Itt kiemeljük a projekt érintettjeit. Minta esettanulmányunkban látható, hogy a helyi környezetvédő környezetvéd egyesület részéről részér számíthat a település vezetése a legtöbb konfliktusra a projekt megvalósítása során. Mivel a konfliktuskonfliktus partnerség mátrixot átrixot még a projekt megkezdése előtt el tt elkészítjük, így van lehetőségünk lehet az érdekellentétek csillapítására találkozók, egyeztetések szervezésével. Ha az ellentétek jelentősek sek és veszélyeztethetik a projekt sikerét, akkor el kell gondolkodni a projektterv átdolgozásán. A legmagasabb értékeket piros színnel jelöltük a 6. ábrán. Az ellentétek mellet leolvasható, hogy a település vezetése, a szállásadók, vendéglátók és a lakosság partnerek a Balaton-parti parti fejlesztésekben, így segíteni is fogják egymást e cél elérése elérése érdekében.
Érdekcsoportok
Önkormányzat
PARTNERSÉG [0-3] [0<3] Szállásadók, Lakosság Helyi természetvédő természetvéd vendéglátók egyesület
Önkormányzat
3
Szállásadók, vendéglátók
0
Lakosság
1
1
Helyi természetvédő egyesület
3
3
3
1
3
0 0
3
KONFLIKTUS [0-3] [0<3] Forrás: saját szerkesztés
6. ábra: Konfliktus-partnerség partnerség mátrix, Balaton-parti Balaton parti fejlesztések kérdéskörét vizsgálva egy mintaprojekt során A konfliktus-partnerség partnerség mátrix egyes értékeit kérdőívek, kérd ívek, vagy mélyinterjúk alapján határozhatjuk meg,, ez azonban egy tanórán „brainstorming”-gal „brainstorming” gal helyettesíthetjük. Visszatérve mintaprojektünkhöz a Balaton-parti Balaton parti település meghatározta a projektjét: fejleszteni fogja a Balaton partját játszótér, kerékpáros pihenő pihen és sétányok kialakításával. Ezt követően azz alábbiakat kell meghatározni: 5. Megbízó és a vállalkozó elkülönültsége alapján a projekt csoportosítása: A településnek választania kell, hogy belső bels vagy külső projekt keretein belül valósítja meg a projektet, tehát saját munkatársaival, vagy külső küls vállalkozót ozót segítségül hívva készíti el a projektet. A válasz többnyire egyértelmű, egyértelm , általában külső szakembereket is be kell vonni a projektbe, főleg f leg a megvalósítás szakaszába, ugyanis a településnek nincs megfelelő eszközparkja és elegendő elegend humán erőforrása. 6. A kialakítandó alakítandó projektszervezet: Itt a település már meglévő meglév munkaszervezetét kell figyelembe venni, ahova be kell tudnunk illeszteni a projektet. Általában funkcionális munkaszervezetből munkaszervezetb indulunk ki és a projekt megvalósítása is többnyire ezen belül történik települések esetén, de nem ritka a mátrix szervezet sem. Projektre orientált munkaszervezet kialakítására alig 104
találunk példát a települések közt, mert ekkor a szervezet többi funkciója háttérbe kerülhet a projekttel szemben, ami települések esetében nem szerencsés. szerencsés. 7. Szerződéstípus: Csak akkor kell megválasztanunk, ha külső küls projekt mellett döntünk. Mintaprojektünk tekintetében „kulcsra kész” típusú szerződést szerz dést választ a település, mert a szűkös sz és leterhelt humán erőforrás őforrás állomány idő id hiányában nem képes a projekttel a magvalósítási fázis során sokat foglalkozni. (A szerzők szerz k hely hiányában nem részletezik a „kulcsra kész” szerződéstípus szerz déstípus változatait, melyek ismerete szintén elengedhetetlen a megfelelő megfelel döntés kialakításához.) Természetesen lehetőség nyílna a tradicionális tradicionális típus választására is, ha a település nélkülözhető és a témában jártas humán erőforrás er forrás kapacitással rendelkezik. Ekkor a projekt alvállalkozóival közvetlenül a település köthet szerződést, szerz szerző kiváltva a fővállalkozó szerepét. A menedzsment típusú szerződés választása időben ben elhúzódó, sok bizonytalanságot tartalmazó esetben célszerű, célszer , ahol a rugalmasságot a megvalósítás alatt is biztosítani kell. 8. Elszámolási mód (szorosan illeszkedve a finanszírozáshoz): Az elszámolási módot a kiválasztott szerződéstípus szerz éstípus és a finanszírozás is befolyásolja. Mintaprojektünket a település pályázati forrásból tervezi megvalósítani, így a projekt teljes és részletes költségvetésének ismerete már előre el re szükséges, vagyis „árbázisú” elszámolási módot választunk. Ha a projekt proje időben ben hosszú lefolyású és a gazdasági helyzet bizonytalan, a csúszóár klauzula segítségével mérsékelhetjük a vállalkozói kockázatot úgy, hogy a vállalkozó felé történő történ kifizetéseket az inflációval, esetleg valamely valuta árfolyamváltozásával korrigáljuk. korrigálj Kisebb projekt esetében érdemes megfontolni a költségbázis választását, illetve bármely projektnél célbázis alkalmazását, mely mintaprojektünkben lehet egy határidőcél cél megfogalmazása, vagyis amennyiben a vállalkozó az előre el elő meghatározott befejezési dátum tum (TPT) előtt el tt egy hónappal, a turisztikai szezonra elkészíti a projektet, úgy a teljes projekt költségének (TPC) még 5%-át 5% kapja meg. Összegzés A szerzőkk jelen publikációban megpróbáltak rávilágítani, hogy a projektmenedzsment tudománya, a projektek menedzselése enedzselése nélkülözhetetlen egy-egy egy egy település számára. A felsőoktatásból kikerülő szakembereknek létkérdés az ide kapcsolódó ismeretek megszerzése. A projektmenedzsmenthez kapcsolódóan több tantárgy ismeretanyaga is megjelenik az esettanulmány során, melyek ek a Vidékfejlesztési Agrármérnök MSc képzés törzsanyagát alkotják. A fentiekben vázolt mintaprojekt összefoglalja a projektek tervezésével kapcsolatos legfőbb bb követelményeket, így segítségül hívható az oktatásban is. Az ismertetett mintaprojekt azonban nem teljes körű,, hely hiányában számos problémakörre nem tér ki részletesen. Ennek ellenére a szerzőkk bíznak benne, segíthet a felsőoktatásból fels kikerülőő fiatal szakemberek a projektekkel kapcsolatos ismereteinek megszerzésében.
Felhasznált irodalom 1. Bethke, E.: Game Development and Production, Texas, USA, p.65., 2003. 2. Kovács, Z.: Termelésmenedzsment, Pannon Egyetemi Kiadó, Veszprém , p. 60., 2008. 105
3. Khanna, R.B.: , Project Management, New Delhi, p.4. 2011. 4. Sebestyén, Z.: Projektmenedzsment, oktatási segédanyag, Budapesti Műszaki M és Gazdaságtudományi Egyetem, Budapest, 2004 5. Stuckenbruck, L.C.: The Implementation of Project Management, The Professional’s Handbook, Upper Darby, Project Management Institute, Addision-Wesley Addision Wesley Publicion Company, 1995 6. Vörös, J.: Termelés- és szolgáltatásmenedzsment, Akadémia Kiadó, Budapest, p. 38., 2010. Szerzők Dr. Pintér Gábor (PhD) assistant lecturer, University of Pannonia Georgikon Faculty Department of Corporate Economics and Rural Development, 8630, Keszthely, Deák F. u. 16. email: e [email protected]; phone +36 83545101 Dr. Bánhegyi Gabriella (PhD) associate professor, University of Pannonia Georgikon Faculty Department of Econonics and Social Sciences Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16., 16 email: [email protected] phone: +36 83545186 Hegedűsné sné dr. Baranyai Nóra (PhD) associate professor, University of Pannonia Georgikon Faculty, Department of Economic Methodology Address: 8630, Keszthely,, Deák F. u. 16.; email: [email protected] phone: +36 83545179 Fitos Gábor PhD student, University of Pannonia Georgikon Faculty, Department of Corporate Economics and Rural Development, Address: 8630, Keszthely, Deák F. u. 16.; email: [email protected];; phone: +36 83545344
106
Az oktatási program felhasználásának lehetőségei a hatékonyabb hulladék gazdálkodás menedzsmentjében Possibilities of using training program program for better management of municipal waste management Ľubica Šimková Absztrakt A hozzájárulás középpontjában a gyakorlati példa során szerzett képzési program ismeretei állnak. A diplomamunka szerkesztése alatti tapasztalatot és ismeretekből ismeretekb indul ki,, amelyek az egyes község hulladékgazdálkodási politikájának végrehajtásáról szólnak. Figyelmet összpontosít arra, hogy az önkormányzatok effektívebb pénzügyi politikával által legyenek irányítva a használati díjak és a programköltségvetéshez viszonyítva. Kulcsszavak: hulladékgazdálkodás, menedzsment
végrehajtás,
irányítás/governance,
programköltségvetés,
pénzügyi
Abstract Paper is focused on a practical example of using knowledge gained during the training programe. It is based on knowledge and experiences es gained during the development of the diploma thesis which is focused on the implementation of waste policy in particular municipality. It focuses on the needs of municipality to manage its issues in accordance with more effective financial policies in relation relation to user fees and program budgeting. Key words: waste management, implementation, governance, program budgeting, financial management
Bevezetés Folyamatos és rendszeres képzés az önkormányzatok pénzügyi menedzsmentjének és az új információk keresése se a mai világban az egyik feltétele az effektív és gazdaságos önkormányzati teljesítménynek. Az egyik oldalon szükségesek az információk, és a másik oldalon ezeket az információkat át kell alakítani gyakorlati tevékenységekbe, amelyek kiegészítik az önkormányzatok mányzatok feladatait és a lakosság elvárásait. Az eredmény nagy mértékben függ a kommunikációtól és összhangtól a két érintett között. Az érintettek közé tartozik például a községháza és a képviselők, leszerződött dött vállalatok, de a lakosság is. A feladatok teljesítése az önkormányzatok részéről részér l egy egységes és soha meg nem szűnő sz folyamat, amely függ a kölcsönös viszonyoktól az egyes érintettek között. Az én cikkemben egy konkrét esetet mutatok be, hogy hogyan lehet információkat szerezni abban a képzési folyamatban, yamatban, amely az önkormányzati pénzügyek menedzsmentjével kapcsolatos. E közben azokból az ismeretekből ismeretekb l és tapasztalatokból indulok ki, amelyeket a diploma munka kidolgozási folyamatában szereztem, amely a hulladékgazdálkodási politika végrehajtásáról szólt ólt egy konkrét községben Szlovákiában. Az ismeretek alapján javasoltan egy lehetőséget a programköltségvetésre, ami pontosan a hulladékgyűjtésre űjtésre lenne beállítva, valamint a hulladék elszállítására és ártalmatlanítására. Ez lehetővé lehet vé tenné a kitűzött célok jobb megfigyelését és ellenőrzését. őrzését. 1. Hulladékgazdálkodási politika végrehajtása A diploma munkámban a hulladékgazdálkodási politika végrehajtását dolgoztam fel. A figyelmet a község hatáskörére irányítottam – a községi hulladék és az apró építkezési hulladék raktározására egy konkrét példát mutatok, amelyben fel lehet használni az önkormányzat pénzügyi menedzsmentjéből menedzsmentjéb l származó információkat. Javasoltam egy alprogramot a hulladékgyűjtés űjtés jtés programköltségvetésére, valamint az elszállításra és az ártalmatlanításra. 107
A diploma munkámban elsősorban els a végrehajtási elméletekre hagyatkoztam, a politikai elméletek alrendszerére és a végrehajtási struktúrákra. Megfigyeltem a vízszintes és függőleges leges hálózatokat, mert pontosan ezeket a hálózatokat tartom a lényegesnek lényeges amelyek befolyásolják a végrehajtás sikerességét. A függőleges leges végrehajtási síkot az alszerkezeteket formáló érintettek alkotják, és pontosan őkk alkotják az alapszabályzatot, a jogszabályokat és más fontos dokumentumokat [1]. A vízszintes végrehajtási síkot a szerkezeteket formáló érintettek alkotják, akik közvetlenül érintettek a szolgáltatás nyújtásban egy bizonyos szintű állami irányításban [2]. Én azokat az érintetteket figyeltem meg, akik a hulladékgyűjtésbe, jtésbe, elszállításba és ártalmatlanításba lettek lett bevonva a Žemberovce-Zsember Žemberovce községben. A végrehatási struktúrák nagy hangsúlyt fektetnek a résztvevők hálózatára, ami a hulladékgazdálkodást illeti. A szereplőkk hálózata az egyik központi karakterirányítás, amely biztosítja a nyitottság elveit, részvételt, részvételt, elszámolhatóságot, hatékonyságot és koherenciát [3]. Pontosan a polgári szerepvállalás elengedhetetlen része a célok elérésének és az effektív hulladékgazdálkodás működésének. ködésének. Ők azok, akinél a legtöbb hulladék gyűlik gy össze, illetve azok, akiktől függ a hulladékkal való bánásmód. A munkámban megfigyeltem a község feladatait és kötelességeit, mint a hulladékgazdálkodás egyik szereplőjének, szerepl a viszonyokat a többi résztvevővel, résztvev amely a hulladékkal való bánásmód alatt jött létre egy konkrét községben. Az Az elmélet és a kapott információk alapján készítettem egy modellt, amely a politikai alrendszert szemlélteti függőleges szinten, és a végrehajtási struktúrát pedig vízszintesen. A résztvevők, résztvev akik be vannak kapcsolódva a végrehajtási struktúrába mindkét szinten, sz az ő kapcsolatuk alkot egy komplett egységet a hulladékgazdálkodási politika végrehajtásának befejezésére. A munkám főbb bb megállapításai közé tartoznak a község elemzéséből elemzéséb származó feltételek, továbbá rövid jellemzői jellemz közé tartozik még: 1. Mivel a községi és kisebb építkezési hulladék eltávolítása a község eredeti hatáskörébe tartozik, a község ezt maga biztosítja be, saját forrásból. Az effektívebb teljesítés érdekében a szolgáltatások össze vannak kötve a gyűjtéssel, jtéssel, szállítással és ártalmatlanítással ssal szerződéskötések szerz által. Kulcsrésztvevők ők e tevékenységek végrehajtásában az Önkormányzatok Szövetsége a szelektív hulladékgyűjtésben hulladékgy TATIAR Pukanec/Bakabánya (továbbiakban ÖSZ TATIAR), ami ebben a községben tevékenykedik. A Žemberovce-Zsember Žemberovce község része ennek a közösségnek, sőt s az egyik alapítója is. Minden tevékenység, ami a gyűjtéssel, jtéssel, szállítással és ártalmatlanítással összefügg, vagy egyenesen az ÖSZ TATIAR biztosítja be, vagy más szolgáltatók, akikkel az ÖSZ TATIAR-nak TATIAR van szerződése. 2. A községi és a kisebb építkezési hulladékkal való bánásmód a helyi hulladékgyűjtési hulladékgy díjból vannak finanszírozva, ami a továbbiakban az általános szabályzatban van feltüntetve az egyes községi területeken. Mint ahogy a községhivatal dolgozója elmondja: „Többnyire ezek a pénzek nem elegendőek“ ek“ [4]. Ezt az állítást igazolja a következő táblázat is, amelyet az ügyosztály adott nekünk. Ebből Ebb következik, hogy Ebbő a 2011-es évben a község több mint ötezer euróval kellett, hogy kipótolja ezt a szolgáltatást, melyet más forrásokból forrás intézett, mert a beszedett pénzösszeg nem volt elég.
108
Táb.1 A község hulladékgazdálkodás bevételei és kiadásai A község bevétele a községi és kisebb építkezési hulladékdíjakból 2011 10420,280 2012 13846, 13846,560 Forrás: községi zségi ügyvetetési részleg, 2013
Kiadások
Eredmény
15434,510 13026,610
-5014,230 819,950
A hulladékkezelés költségei emelésének két fő f oka van: Az első oka a községi és kisebb építkezési hulladékkezelés díjbeszerzési rendszere. Az elszállítás előtt a polgároktól, a polgároknak ki lenni fizetve az említett díjjaknak. Ennek ellenére az ügyosztály hozzáteszi: „Napjainkban azoktól is elvisszük a hulladékot, akiknek nincs kifizetve a díj“ [5]. A szállítási és ártalmatlanítási kiadások ezért a községen kívül vannak, ami azt jelenti, hogy ogy a beszedett díjjakból vannak kifizetve. Ha nem elegendő elegend a befizetett összeg a lakosoktól, a községnek más forrásokat kell keresnie, sokszor más szolgáltatások rovására. A második fő oka a hulladékgazdálkodás költségei emelésének a lakosok nemtörődömsége ge és tudatlansága. A község kötelességei közé tartozik, hogy kétszer egy évben nagymértékű hulladékelszállítást csináljanak, amihez az ügyosztály így szólt: „Mi odaállítunk emberek, hogy figyeljék ki mit dobál ki, de éjjel a lakosok többfajta nagy mennyiségű hulladékot dobálnak oda, ami megnöveli a mai kiadási költségeinket“ [6]. Sokszor odaviszi a lakosok a biológiai hulladékot és más jellegű jelleg hulladékot, aminek szét kell lenni osztályozva, mielőtt tt elvivődik elvivő a hulladék, és ez által utólagos kiadások keletkeznek. keletk A fentiekkel kapcsolatban, így keletkeznek az illegális hulladéktelepek a község területén. Ezekről ismét a községnek kell gondoskodnia. Ahogyan a községhivatali dolgozó elmondta, ahhoz hogy pénzt takarítsanak meg, legtöbbször a közmunkások segítségével segít takarítják el az ilyen jellegűű hulladékot. Az említett problémák mellett még más problémák is léteznek a község hulladékgazdálkodásában. gazdálkodásában. Ide tartozik a tárolók hiánya és a közelebbi irányítás a biohulladékkal kapcsolatban. A munkám kidolgozása alatt tt boldogulnom kellett a hiányzó programmal a község gazdasági és szociális fejlődéséből, fejl vagy a hiányzó programmal a hulladékgazdálkodásból. Amint a hivatali dolgozótól értesültem, ez abból az okból van, hogy a hiányzó pénzösszegek miatt a község személyzete ete kevés, és ezért több részleg is egy hivatali dolgozóra jut. Ennek a hiányossága az, hogy nincs elég idejük sem elég szakmai tapasztalhatjuk a hivatali dolgozóknak az egyes területeken, ahogyan azt ők szeretnék. A fent említettekből ől és a képzési programból mból szerzett ismeretek által javaslom a községek pénzügyi politikájának javítását főképp f a kiadásokkal szemben. Javaslom a szigorúbb rendszer bevezetését a községi hulladék és kisebb építkezési hulladék díjbeszedésének. Ezek elérése után fedezni lehetne a hulladékgazdálkodás kiadásait. Ez a díjbeszedés nemcsakk effektívebb, hanem igazságosabb is a többi lakossal szemben, akik rendesen fizetik a díjakat. Ennél a problémánál alkalmazni lehetne a benchmarking módszert, amin keresztül lehetőség lenne a megoldások ások keresésére a közelebbi és távolabbi községekben. A községi és kisebb építkezési hulladékkal járó minden jellegű jelleg kötelezettséggel minden szlovákiai községnek számolnia kell és ez a kötelezettség egyenrangú attól eltekintve, mekkora területű terület az adott község. A tökéletesebb díjbeszerzési beszerzési programon kívül, tekintettel a jelentős jelentő eredményre, ami a község költségvetését és gazdálkodását illeti, meg vagyok győződve gy dve arról, hogy a hulladék 109
gyűjtése, jtése, szállítása és ártalmatlanítása önálló részét kell hogy alkossa a község költségvetésének. Ezzel zel tökéletesebben lehetne figyelni a célokat és azok teljesítését a választott mérhető mutatók által. A programköltségvetés a pénzügyi irányítás eszköze. Ez egy költségvetési mód, ami az eredményekre és a kiadásokra összpontosít. összponto A programköltségvetésnél ez menedzseri eszköz, ami támogatja a felelősséget, ősséget, effektivitást és a hatékonyságát a közigazgatásnak [7]. 2. alprogram javaslat a község programköltségvetésében A képzés alatt sokat beszéltünk a programköltségvetésről. A programköltségvetés p tartalmaz célkitűzéseket, zéseket, célokat, mérhető mérhet mutatókat. Az országos képzés alatt a célkitűzéseket zéseket úgy határoztuk meg, mint a várt pozitívum az egyes hosszú távú tá célok elérésében. Ez azt jelenti, hogy egy jövőbeli j beli állapotról van szó, amit el e szeretnénk érni. A megadott cél egy kimenetet és eredményt meghatározó forma, ami által el lehet érni a megfogalmazott szándékot. Ahhoz, hogy meg tudjuk figyelni és értékelni a célok teljesítését, illetve a teljesítésük mértékét, mér olyan mérhető mutatókat alkalmazunk, kalmazunk, amelyeket objektívan tudunk értékelni [8]. A meghatározott egyedülálló alprogrammal meg lehetne figyelni és értékelni, hogy az önkormányzatok által kitűzött űzött zött célok teljesítve lettek e, így megnövelnék az átláthatóságot. A község 2013-2015-ös költs ltségvetésében benne van az environmentális mentális program, de nincs benne külön figyelem fordítva a hulladék gyűjtésére, jtésére, elszállítására és ártalmatlanítására. Ebből az okból a következőő alprogram javaslatot tettem: Alprogram: A hulladék gyűjtése, gy elszállítása és ártalmatlanítása Alprogram célja: Rendszeres községi hulladékgyűjtés hulladékgy jtés és ártalmatlanítás figyelmet fordítva a szelektív gyűjtésre jtésre ahol elkerülhetetlen a környezetvédelem Felelősség: sség: Egy önálló hivatali szakember az adókra és a díjjakra Alprogram költségvetése: ÉV
Javaslat 2014 16 000
€
Javaslat 2015 16 400
Javaslat 2016 16 700
Javaslat 2017 17 000
Célok és eredmények: Cél
Mérhető mutatók
Célérték 2014 évben
Célérték 2015 évben
Célérték 2016 évben
Célérték 2017 évben
Effektív hulladékgyűjtési, elszállítási és ártalmatlanítási rendszer biztosítása
A hulladék elszállítása évente
190 t
200 t
200 t
200 t
Hulladékgyűjtési napok Hulladékgy száma egy évben
52
52
52
52
A szelektív hulladék aránya az összes begyűjtött községi hulladékból
15 %
15 %
15 %
15 %
A környezetvédelem növelése a szelektív hulladékgyűjtés segítségével Tevékenységek összefoglalása
Kiadásokat jelent a rendszeres hulladék gyűjtése, gy jtése, elszállítása és ártalmatlanítása az összes hulladék konténerekből, ől, és a szemetes kosarak cseréje. 110
A községi elöljárók árók készségeinek képzése és fejlesztése a pénzügyi menedzsmenten belül és azok technikáinak az alkalmazása ahhoz vezetne, hogy a fentiekben említett problémák megszűnnének. nnének. A minőségi ségi pénzügyi politika elengedhetetlen része a község fejlődésének. Össze vann kötve kötv nemcsak a kemény (hard) menedzsmenti technikákkal, mint például a pénzügyi tervezés és az eszközei, de ide tartoznak a soft irányítási technikák is amelyek a lakosság községhez való kapcsolatának megerősítésére meger sítésére szolgálnak. Éppen az irányítási technika tec fektet hangsúlyt a lakosság bevonására a politikatervezésbe. A lakosok képzése a környezetvédelemmel mmel kapcsolatban, a tudatosság és elkötelezettség növelése elengedhetetlen a hulladékgazdálkodási célok elérésében. Mindössze a lakosok felelőssége, hogy mennyi hulladék lesz szelektálva és mennyi hulladék lesz elszállítva a telepekre. Létezik olyan rendszer, ahol a hulladék mechanikusan van rendezve, de ez nagyon költséges. És pontosan ezért van nagy felelősség felel a lakosokon. Az ÖSZ TATIAR igazgatónője így jellemezte a hulladékgazdálkodási rendszert a községben, mint „lakos„lakos egyesület-feldolgozó, feldolgozó, esetleg értékesítő“ értékesít “ [8]. Mint egyes ismertetési formát szeretnénk javasolni például a beszélgetéseket, előadásokat el adásokat és tevékenységeket az alapiskolán és óvodán belül, amelyek a községen belül működnek. m Befejezés Az önkormányzatok pénzügyi menedzsmentje elengedhetetlen feltétele az effektív és gazdaságos önkormányzati működésnek. mű Ebbőll az okból kifolyólag nélkülözhetetlen az önkormányzati elöljárók állandó képzése és tájékoztatása. Jelenleg nyomás van gyakorolva a közigazgatási pénzösszegek takarékosságára és viszont igény van a minőségi szolgáltatásokra. Ahhoz, hogy az önkormányzat teljesíteni tudja a lakosság elképzeléseit és elérni a célokat, a stratégiai tervezés tervez és a minőségi ségi pénzügyi politika az önkormányzati elöljárók prioritása közé kell hogy tartozzon. Információ és tudás nélkül nagyon nehéz elérni a célokat. Ez okból szükségszerű szükségszer az állandó szakképzése a választott vagy nem választott önkormányzati elöljáróknak. óknak. Ahogy a hulladékgazdálkodás példáján bemutattuk, szükségszerű a lakosság tájékoztatása és képzése is, akiktől akikt függ a célok elérése, és így növelni a környezetvédelmet, ami mindnyájunkat körülvesz. Egy különálló kü nálló hulladékgyűjtési, hulladékgy elszállítási és ártalmatlanítási lmatlanítási alprogram bevezetése által megfigyelhetnénk a kitűzött célok elérését. Felhasznált irodalom [1] Silke, A., Kriesi, H. The Network Approach. Approach. In P. A. Sabatier (Ed.), Theories of the Policy Process. University of California, Davis: Westview Press, Pre 2007. [2] Hjern, B., Porter, D.O. Implementation structures: A new unit of administrative analysis. analysis In M. Hill (Ed.), The Policy Process: A Reader. (s. 239-247). 247). Exeter: BPC Wheatons Ltd., 1993. 001. [online]. [citované [3] Európska komisia. European Governance: White Paper. 2001. 16.2.2013]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/dgs/communication/pdf/commhttp://ec.europa.eu/dgs/communication/pdf/comm initiatives/2001-european-governance governance-white-paper-com2001_0428_en.pdf [4] Referentka. 2013. Právomoci a povinnosti obce v odpadovom hospodárstve. [osobná komunikácia]. 22.2.2013. Obecný úrad v Žemberovciach. Rozhovor vykonaný autorkou, rozhovor nenahrávaný. [5] Tamtiež. [6] Tamtiež. [7] Európske centrum manažmentu. Vzdelávacie materiály MAFIS: Program budgeting. budgeting 2013. [8] Tamtiež. 111
[9] Riaditeľka ka ZO TATIAR. 2013. Zber odpadu v obciach. [osobná komunikácia]. 29.1.2013. Združenie obcí pre separovaný zber TATIAR so sídlom v Pukanci. Pukanci. Rozhovor vykonaný autorkou, rozhovor nenahrávaný. Kapcsolat Mgr. Ľubica Šimková Ústav verejnej politiky a ekonómie Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Mlynské luhy 4, 821 05 Bratislava [email protected]
112
Az Európai Úniós pénzeszközök felhasználása a Szlovák Köztársaság területeinek fejlesztésére – jó gyakorlati példák The use of financial resources from the funds of European Union for the needs of regions in the Slovak Republic - examples ples of good practice Vladimíra Štefancová Absztrakt A cikk leírja és részletezi az egyes projekteket, melyek az EÚ-s EÚ s alapból vannak támogatva, amelyek különböző különböz régiókban lettek megvalósítva Szlovákiában a 2007-2013-as években, így lehetőséget séget ad konkrét jó gyakorlati példák megismerésére a területfejlesztésen belül az EÚ-s EÚ alapból. Kulcsszavak: Területek finanszírozása, területfejlesztés, strukturális alapok Abstract The paper describes and briefly analyzes the specific projects supported by structural structural funds of EU, which were implemented in the various regions of the Slovak Republic during programming period 2007-2013, 2007 therefore the paper provides the opportunity to acquaint with concrete examples of good practice of financing the regional developmentt from the funds of European Union. Keywords: Financing of regions, regional development, structural funds
Bevezetés Az Európai Únió egyik alap célja az egyes területek közötti különbséget csökkentése a gazdasági, szociális és területi kohézió megerősítésével. meger Ezt a célt az únió a szolidaritás politika segítségével akarja elérni, ismert nevén kohéziós politika. Ezen célok alkalmazása szempontjából létrehozott néhány eszközt, ezen kívül ezek más strukturális alapok is és Kohéziós alap. A területi gazdaságpolitika gazdaságpolitika segít kiegyensúlyozni a területeken belül egyenlőtlenséget, tlenséget, így hozzájárulva ahhoz, hogy megteremtsék a stabilitást [1]. Az Európai Úniós strukturális alapok olyan eszközök, amelyek az EÚ területi és strukturális politikáját finanszírozzák. Az alapok al célja a különbségek csökkentése az egyes területfejlesztési szinteken az EÚ-s EÚ s tagállamokon beül, és csökkenteni az elmaradottságot a legkedvezőtlenebb tlenebb területeknek beleszámítva a vidéki térséget is. Ennek következtében a strukturális alapok jelentős eszközei az egyes területek finanszírozásának. Az alapból származó anyagi támogatás szétosztása egyes operációs programok által megy végbe, amelyeket az egyes tagállamok hoznak létre és az Európai Bizottság hagy jóvá. Ennek következtében az operációs programok prog a problematikus környezetben reagálnak a legjobban, segítséget nyújtanak az adott területnek vagy szektornak, amelyek a legjobban elmaradottak és hátrányos helyzetűek. helyzet A 2007-2013-as as programidőszak programid Szlovákiában a rövidített 2004-2006-os 2004 időszak tapasztalataiból sztalataiból indult ki, amikor Szlovákiának először el volt lehetősége ősége felhasználni az Európai Úniós támogatást, mint egynek a tagállamok közül. Szlovákia területeinek (városok, önkormányzatok) már volt tehát tapasztalata az adminisztratív eljárásokkal és implementációs imp mechanizmusokkal, amelyek mint eszközgazdálkodási rendszer, lettek létrehozva Szlovákiában. A 2004-2006-os os programévben a vissza nem téríthető eszközt 1314 község és 130 város igényelte [2].
113
Az Európai Únió által finanszírozott projektek az egyes egyes operációs rendszeren belül anyagai támogatottságot kapnak a Szlovákiai községek és városok a fejlesztésre, úgy mint a többi EÚ-s tagállamok. A helyi önkormányzat más projektekből projektekb l is részesülhet anyagi támogatásban, amelyek az EÚ-s alapból támogatottak.. Ezek a vállalati projektek helyi, regionális és nemzeti szintűek, szint amelyeknek közvetett anyagi előnyük el van abban a régióban, akár köz-vagy vagy magánszektorban. A nem közvetett előny ny többféle lehet az egyes régiókban, ezért fontos a szerkezet vizsgálata, és a támogatott területi projektek hatásait, és a strukturális alap elérhetőségét őségét a városoknak és községeknek, valamint a strukturális alapú támogatások földrajzi elosztása [3]. A lakosság informálása hozzájárul az EÚ regionális politika működésének m megértéséhezz és az alapok effektívebb kihasználásához, ami hozzásegíti a fejlesztéshez, a regionális különbségek eltüntetéséhez és a versenyképesség növeléséhez, valamint az új munkahelyek kialakításához. 1. Jó gyakorlati példák Szlovákia regionális fejlesztésére az a EÚ-ss eszközökből eszközökb A jó gyakorlati példák Szlovákia regionális fejlesztésére az EÚ-s EÚ eszközökből lehetőséget kínálnak a regionális politika konkrét végrehajtásának megismerésére a gyakorlatban. Minden példa a bevezetésben alapinformációkat kínál a projektről, információkat a végrehajtókról, összefüggési információkat, amelyben a projekt meg lett valósítva, mint azok a problémák, amelyekre reagált a projekt. Ezt követően követ jellemezve vannak a projekt céljai és tevékenységei, amelyek által létrejött a projekt. Annak ellenére, hogy a példák bemutatása elsődleges első a gyakorlatban, nem hiányzik a problémás helyzetek visszaverődése, amelyeket a projekt végrehajtása alatt kellett megoldani. 1.1 EU alapok mint az iskolaügy alternatív finanszírozása Az Oktatás, mint operációs rendszeren belül a 2007-2013-as as közötti időszakban id humánerőforrás forrás fejlesztésére nyújtott segítséget. Az operációs rendszer, amely az alkalmazkodásra volt beállítva, hogy növekedjen a minőség és a hozzáállás az egész életen át tartó képzésre. Egységes séges célja az Oktatás operációs rendszernek a hosszú távú versenyképesség bebiztosítása úgy, hogy alkalmazkodjon az oktatási rendszer a tudatos társadalmi problémákhoz. Az Iskolaügyi minisztérium adatai, tudománya és kutatásai szerint, az EU-s EU alapoknak a 2013-as év végéig a közvetítő iroda 814 szerződést dést kötött a nem visszafizetendő visszafizetend kölcsönök kihasználásából, melyeknek összege 230 millió euró. A legtöbb támogatást a regionális iskolaügyi projektek (524) kapták. Az alap és középiskolák f§leg az innovatív képzésre fókuszáltak, didaktikus segédeszközök megvásárlására, újszerű újszer képzési rendszer kialakítására, a szaktantermek modern felszereltségére. A felsőoktatásban oktatásban összesen 122 projekt volt támogatva, amelyek a képzés minőségének min ségének növelésére irányultak és a felsőoktatási intézmények közötti együttműködésre űködésre nemzetközi szinten. 1.1.1 Dinamikus európai iskola Projekt költségvetés: 118 488,25 Euró (saját forrás - 5924,41 Euró) A projekt megvalósításának ideje: 10/2009 - 10/2011 Projekt megvalósítója: Piaristikus gimnázium Jozefa Braneckého Trenčín/Trencsény čín/Trencsény Az eset leírása a projekt kezdete előtt: el Az iskola hagyományosan nagyon jó eredményeket mutat ki az oktatási és nevelési folyamatban, ami kimutatkozik a 97%-os sikeres felvételit nyert diákra a főiskolákra. fő A hagyományos oktatási módszereknek megvannak a határai: • kis hangsúlyt fektetnek az oktatás és a gyakorlat közötti viszonyra, • kis teret biztosítanak a kézségek, kreativitás fejlődésére, 114
• • •
kis mértékben használják a tantárgyak közötti viszonyt, kismértékű az információs nformációs és kommunikációs (IKT) eszközök bekapcsolása a tanításba, a diák részére kevésbé attraktívak és motiválóak.
A projekt célja: Az attraktív oktatási folyamat növelése a diákok részére és a versenyképesség növelése az iskolának az innovatív iskolai iskola oktatási program segítségével: • innovatív oktatási formák és módszerek használata, • az iskola jelenlegi igényeinek megerősítése meger sítése a társadalom aktuális szükségleteihez mérten. A projekt részcéljai: 1. A pedagógusok további képzése, amely által fejlődnek fejl és a hagyományos iskola modern iskolává alakul át. 2. A tapasztalatok által innoválni a tanítás tartalmát és módszereit a társadalom aktuális szükségleteihez mérten a munkaerő munkaer piacon. A projekt célcsoportjai: pedagógusok A projekt tevékenységei: • további pedagógusképzés edagógusképzés a tanítás innovatív formáival és módszereivel • a személyes kompetenciák fejlesztése a szociál-pszichológiai pszichológiai gyakorlattal • a tanárok felkészítése a modern iskolai nevelési projektek készítésére, és az ő képzésük • az új iskolai nevelési projektek projek végrehajtása és ellenőrzése rzése innovatív didaktikai módszerek segítségével és az előnyeinek el kiértékelése a továbbiakban A tervezett projektkimenetek: • Jelentés a gyakorlat javaslatairól és ajánlásáról • A belső kérdőívek ívek kiértékelése a gyakorlatokról g • Jóváhagyott tanterv • Jóváhagyott tanítási tervek • Jóváhagyott oktatási tervek • Új didaktikus eszközök [4] 1.1.2 Átmenet a hagyományos iskolából a modernbe Poprádon - Matejovce Projekt költségvetés: 131 700,19 Euró (saját forrás 5%) Projekt végrajtásának ideje: 03/2009-06/2011 03 A projekt végrehajtója: ZŠ s MŠ, Koperníkova 21, Poprad – Matejovce, Alapsikola és Óvoda, Koperníkova 21, Poprád A projekt célja: Az oktatási folyamat modernizálása és innoválása; innovatív formák és módszerek alkalmazása az oktatásban; képesítés képe növelése és a pedagógusok rendszeres képzése; a didaktikus eszközök és taneszközök innoválása; a képzés tartalmának átépítése; feltételek megteremtése a diákok kulcs kompetenciáinak fejlődésére désére és az ő felkészítésük a munkaerőpiacra a társadalom igényeihez igén mérten. A projekt részcéljai: • A pedagógusok rendszeres képzése az oktatás tartalmi átépítésére. 115
• •
A didaktikus eszközök és taneszközök innoválása a feltételek megteremtése a diákok kulcs kompetenciáinak inak fejlődésére. fejl A diákok kulcs kompetenciáinak fejlődése fej és az ő felkészítésük a munkaerőpiacra a formák és módszerek változtatásával.
A projekt célcsoportjai: • alapiskola pedagógusai • alapiskola diákjai A projekt tevékenységei: • a pedagógusok szakmai és specializált képzettségének növelése • didaktikus eszközök közök és taneszközök innoválása • a képzés módszereinek és tartalmának modernizálása Ezen projekt végrehajtásával az iskola modernizálta a didaktikus eszközöket, segédeszközöket, kapott minőségi ségi IKT technikát, rengeteg tanulási segédeszközt és innoválta a szakirodalom alapot. Speciális tantermeket hozott létre, műhelyeket m helyeket és a bevezette az oktatás innovatív formáit és módszereit. A projektbe bekapcsolódott pedagógusok részt vettek az IKT iskolázáson, pszichológiai és szociális gyakorlaton, idegen nyelv továbbképzésen, tová hagyományos kézműipari ipari kurzuson. a diákok érdeklődését dését felkeltette a pszichoszociális képzés,a hagyományos kézműipari kézműipari kurzus, az IKT technika és az interaktív táblákkal való tevékenység, oktatási és nyelvi tantermek, műhelyek, m a praktikus tanulási ási formák az iskolai képzési folyamatban, regionális nevelés, tanulmányi kirándulások, projekttanítás, nemzetközi együttműködés ködés és partnerség a külföldi iskolával, eTwinning, cserekirándulás. a végrehajtás során sok tanítási anyag, munkalevél, taneszköz, projekt és termék halmozódott fel. [5] 1.1.3 A felsőoktatás oktatás modernizálása A kutatási és fejlesztési EÚ finanszírozott operációs program a 2007-2013-as programid§szakban nagy mértékben hozzájárult a főiskolák iskolák infrastruktúrájának felépítéséhez és a belső terek rek modernizálásához, hogy az oktatási folyamat feltételeit javítsák, ami hozzájárult a színvonal megemeléséhez, és a felsőoktatás oktatás jobb feltételeihez. Példák a végrehajtott projektekből a felsőoktatásban fels a következők [6]: • projekt a képzési technikák az információs információs és kommunikációs STU munkahelyek infrastruktúrájának javítására és a modernizálására, amelyek az 2009-2011-es 2009 években folytak, amellett reagált a jelenlegi és jövőbeli beli szükségletekre, amelyek a képzési folyamat korszerűsítéséről korszer szólnak, beleértve ve az STU munkahelyek átalakítása és modernizálása, a technikai és az információ kommunikációs infrastruktúra modernizálása az egyetemen. • a Katolikus egyetem Ružomberok projektje, amelynek célja a Liptói és Oravai régiók etnográfikus gazdagságának felfedezése, felfedez megőrzése rzése és fejlesztése (végrehajtva 09/2009-02/2012). 02/2012). A project által egy új munkahely jött létre a pedagógiai karon, amely archiválja és továbbfejleszti a régiók etnográfiai gazdagságát és hozzájárul a tudományos és kulturális intézmények együttműködéséhez együttm ödéséhez a Zsolnai önkormányzatban. • projekt, amely központjában a Pozsonyi Orvostudományi egyetem stroke centruma van, amely a 2009-2011 2011-es es években futott, az infrastruktúra kiépítésével és támogatni a kutatást és fejlődést ődést a kiválósági központban. A projekt kt megnövelte ezen munkahelyek ellátottságát és a metodikai lehetőségeket, ami a magasabb minőségű min projektmegoldásokhoz vezet a jövőben ben és több munkatárs bekacsolódását. 116
•
•
a harmadik generációs napelemes projektje, projekt amelyet a Konstantin ntin egyetem Pozsony hajtott végbe a 2009--2013-as években, különös tekintettel a kutatás ismereteinek biztosítására a vékonyabb rétegből rétegb l és ennek effektív használata a gazdasági gyakorlatban. A projekt hozzájárult egy működő m prototípus berendezés kifejlesztéséhez, amely modifikálni modifikáln tudj a vékonyabb rétegeket és a vékonyréteg struktúrákat a napelemek használatához, ahol a cél ezen napelemek hatékonyságának a növelése. az integrált árvíz menedzsment projektje a változó időszakokban, szakokban, a 2010-2013-as évben lett végrehajtva a Hidrológiai intézetben SAV, azzal a céllal, hogy hatékony központot alakítsanak ki a kutatásban az integrált árvíz menedzsmentben a vízgazdálkodásban és az országokban ahol változó a klíma. A projekt segített a speciális mérőkk beszerzésében, szoftverek az elfolyás és a talajvízháztartás automatikus megfigyelésére és az ezzel járó paraméterek, az extrém időjárási id viszony megítélése, és ezen mérőeszközök mér eszközök által szerzett adatok, amelyek fejlesztik a tudományos-kutatói kutatói tevékenység minőségét. min
1.2 EU források, mint lehetőség lehetős a közlekedési infrastruktúra fejlesztéséhez A Közlekedési operációs program keretén belül (2007-2013) (2007 a pénzügyi segítség az EÚ-ból a mobilitás megőrzésére rzésére irányult a közlekedési infrastruktúrában a tömegközlekedés fejlesztésében, amely segít a Szlovákiához ához való hozzáférésben, az egyes régiókhoz és azok összekötéséhez, de az egyes régiók közötti különbségek csökkentéséhez, valamint az egyes régiók fejlesztése és a versenyképessége Szlovákiában [7]. Szlovákiában a közúti infrastruktúrát a sűrű utak jellemzik, zik, de még mindig alacsony minőségűek ek az utak, ahol hiányoznak az autópályák és gyorsforgalmi utak. A vasúti hálózatokban láthatjuk, hogy a technológia még nem korszerű,, mivelhogy a vasúti sínek nem megfelelőek ek az állandóan változó közlekedéspiaci feltételekhez feltételekhez és szerkezeteihez, aminek az eredménye a hiányos korszerűsítés, korszerű modernizálás és a karbantartás elhanyagolása. Az EÚ-s EÚ pénzügyi segítségek által Szlovákia sokat fejlődött fejl a vasúti infrastruktúrában, sikerül modernizálni a Pozsony, Rača ča és Nové mesto nad Váhom közötti vasutakat, a vasútmegállót Eperjesen és Poprádon, és a Zólyom Besztercebánya közötti vasútvonal elektrifikálása. Az intermodális szállításban, amely a közúti és vasúti közlekedés kombinálása, van Szlovákiának tartaléka és az infrastruktúraa hiányos fejlesztése, ahol hiányoznak a nyilvános terminálok, amelyek megoldására különböző különböz tevékenységek vannak a Közlekedés operációs programban. Az operációs program 6 prioritási tengelye által a 2007-2013-as as évben több mint 120 projekt lett támogatva,, amelyek meglehetősen meglehet széleskörűek ek és anyagilag meg technikailag megterhelőek voltak. A sikeresen végrehajtott projektek közé tartoznak [8]: • a D1 Sverepec – Vrtižer autópálya projekt, amely 2010-ben 2010 ben lett befejezve. Az eredmény több mint 9 km hosszú autópálya autópá a nemzetközi és tranzit közlekedés feltételeinek fejlesztéséhez, az emissziók csökkentése, csökkenteni a közlekedés terhelését a természetre és az országra, időspórolás, id spórolás, zajcsökkentés és a biztonság növelése a közlekedésben. Ez az építkezés a Kohéziós alapból volt támogatva több mint 220 millió Euróval (85%). • a Nové Mesto nad Váhom – Púchov közötti vasútvonal modernizálására az EÚ csaknem 200 millió euróval támogatta a projektet. A projekt célja a az infrastruktúra technikájának modernizálása, a megállók llók és vasútállomás felújítása a technikai paraméterek jobbítása és javítása a nemzetközi megegyezések alapján. • projekt a mozgáskorlátozott személyek hozzáférésének a vasútközlekedéshez; a projekt célja az volt, hogy felvásárolnak mobilis emelőszerkezeteket emel a mozgáskorlátozott utasok részére, valamint építkezési javítások az egyes 117
•
vasútmegállókban a higiénia a hozzáférhetőség ség terén, ami javítja a feltételeket a mozgáskorlátozott utasok részére a vasúti közlekedés hozzáférhetőségben. hozzáférhető a D1 Fričovce – Sviniaa autópálya projekt, amelyet az EÚ támogat a Kohéziós alapból, összességében 100 millió euró (KA – majdnem 85 mill.. euró), melynek hossza 11 km.
Befejezés A sok végrehajtott projekt közül, melyek Szlovákia feltételeiben lettek végrehajtva, sok pozitív eset set van arra, hogy effektíven és gazdaságosan hozzájárultak a kitűzött célok eléréséhez nemzetközi szinten. A jó gyakorlati példák ábrázolása az eurós alapok felhasználására a régiók fejlesztésére, felhívja a figyelmét a nyilvánosságnak az EÚ-s EÚ alapból származó rmazó támogatásnak az egyes régiókban és önkormányzatokban. A jó gyakorlati példák az iskolaügyben rámutatnak, hogy a városok és a községek kihasználják a lehetőséget séget az iskolák valamint az oktatási rendszerek modernizálására. A 2007-2013-as as program időszakban idő akban az Oktatási operációs program 600 millió eurót különített el. Ha nem is volt elérve a program keretén belül az elvárt szint (Oktatási operációs program általi anyagi támogatás a legalacsonyabb a többi 11 operációs programhoz viszonyítva) és a kezdeti időszakban őszakban szakban az iskolák kevesebb eszközt használtak, mint amilyen az elvárt volt, a 2012-es és 2013--as as évi kihívások alátámasztják az iskolák érdekeltségét a vissza nem térítendő pénzügyi hozzájárulásoknak. Az EÚ támogatások nélküli oktatási rendszerek fejlődése fej dése nem volt észrevehető észrevehet az egyes régiókban. Ugyanúgy a felújítása és modernizálása az oktatási intézményeknek az egyes városokban és községekben. Mivel a helyi önkormányzatoknak korlátozott költségvetés által kell gazdálkodniuk, csak kivételes esetekben esetekben engedhetik meg az iskola épületének felújítását, stb. A 2007-2013-as as Közlekedési operációs program finanszírozása főképp f az utak kiépítésére és a vasutak modernizálására irányult (és még egészen 2015-ös 2015 évig arra irányulnak). Kiváltképp erre az operációs programra érvényes a pénzügyi és technikai igényesség a projekt végrehajtásához, ahol a kiadások 10 illetve 100 milliós összegekben vannak. Helytáll az az állítás, hogy az EÚ és tagállamai támogatása nélkül, mint az utak felújítása, a vasúti infrastruktúra infrastruktúr Szlovákiában nem lenne lehetséges. A városok és községek továbbra is küzdenének a hiányos minőségű min közlekedési infrastruktúrával és csak nagyon nehezen találnának pénzt a költségvetésben, amelyek segítenék a helyzet javulását. Főképp a külföldi befektetők befekte szemszögéből jelentenek a közlekedési összeköttetések elengedhetetlen feltételt. Ha nem lesz a megfelelő módon kiépítve az autópálya és gyorsforgalmi hálózat egészen kelet Szlovákiáig, nem lehet elvárni, hogy a külföldi támogatások segítik a munkanélküliség munkanélkü csökkenését új munkalehetőségek ségek által. A minőségi közlekedési utak hiányában nem lehet elvárni a helyzet javulását az egyes régiókban, kelet Szlovákiában, nem csökkennek a régiók közötti különbségek, nem emelkedik az életszínvonal. Az EÚ támogatások nélkül nincs Szlovákiának lehetősége sége finanszírozni az utak fejlődését, dését, kiépítését és modernizálását önköltségesen. Bár jelenleg az EÚ-ss alapokból való finanszírozás olyan kérdéseket hoz magával, melyek összefüggenek a kompetenciák átruházásával nemzetközi zi szintről regionálisra vagy helyire, valamint kérdéses a kvalitatív ellenőrzés rzés effektivitása és ezen alapokból való támogatás, szükségszerű a fejlesztésre és támogatásra való összpontosítás a gazdálkodási területeken, amelyek az EÚ által voltak finanszírozva. finanszír Az Európai Úniós alapok egy speciális támogatási rendszere a régiók fejlődésének, fejl amely az erősebb EÚ-ss tagállamoktól származik az EÚ-s EÚ s gyengébb gazdálkodású országainak. A projektek, melyek innen lettek támogatva javították és még most is javítják az a életszínvonalat mindenkinek (többnyire mindenkinek) Szlovákiában. A projekt példái 118
meghatározzák, hogy az európai és nemzetközi összefogás jelentős jelent s eredményekhez vezet az államgazdasági helyzetében, úgyszintén a lakosság életének minőségében. ségében. Bibliográfiai fiai referenciák jegyzéke [1] Pawera, R.: Obsahová diverzifikácia predmetu Regionálna ekonomická politika EÚ so zameraním na prepojenie predmetu s manažérskou praxou. praxou. In: Zborník vedeckých príspevkov. Bratislava: Fakulta managementu UK, 2012. s. 7. ISBN 978-80 80-223-3480-8. [2] Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky [3] Združenie miest a obcí Slovenska: Dostupnosť, efektívnosť a význam využitia štrukturálnych fondov EÚ na Slovensku pre mestá a obce z pohľadu poh adu ZMOS. ZMOS 2007. s.5. Dostupné pné z [4] Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého v Trenčíne: Tren Európska dynamická škola. škola Dostupné z [5] Základná škola s materskou mater školou Poprad - Matejovce: Inovatívnymi formami vzdelávania odkódujeme trezor vedomostnej spoločnosti. spolo Dostupné z [6] Agentúra ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne štr fondy: Príklady dobrej praxe: OP Výskum a vývoj. vývoj. Bratislava: 2014. Dostupné z [7] Úrad vlády SR: Národný strategický referenčný refere rámec 2007-2013. 2013. Sekcia koordinácie fondov EÚ. Dostupné z [8] Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR: Operačný ný program Doprava. Doprava Dostupné z [9] Šuplata, M.: Základné princípy tvorby a riadenia rozpočtu tu EÚ v kontexte finančnej finan perspektívy 2014-2020.. In: Rozpočet Rozpo pre EÚ na roky 2014-2020 2020 v kontexte Stratégie Európa 2020. EF UMB Banská Bystrica 2012. ISBN 978-80-970959-1-8. 978 Kapcsolat PhDr. Vladimíra ŠTEFANCOVÁ Katedra ekonómie a financií Fakulta managementu Univerzita Komenského v Bratislave Odbojárov 10, 820 05 Bratislava 25 Slovenská republika [email protected]
119
A pénzügyi gazdálkodás esettanulmánya Financial management in the case study Juraj TEJ - Viktória ALI TAHA – Michaela SIRKOVÁ Absztrakt: A források gyűjtése és a költségvetési folyamat az egyik döntő dönt folyamata az önkormányzatok menedzsmentjének egybekötve a közszolgálatok minőségével őségével ségével és mennyiségével az egyes területeken bizonyos időben. id Ebből az okból kifolyólag a jövőbeli vezetők ők az állami szektorban ennek a problémának kell hogy időt id szenteljenek. Kulcsszavak: pénzügyi menedzsment, esettanulmány, gépjárműadó, gépjárm kompetenciák Abstract: Fundraising and budgetary process represents one of the crucial processes in the management of self-government which is existentially linked to the quality and quantity of public services provided in a given area and at the particular time. Therefore, in preparing future managers for public sector is necessary to pay attention attent to this issue. Keywords: financial management, case study, study motor vehicle tax, competency
Bevezetés Az Európai alapszabályzata a regionális önkormányzatoknak elmondja, hogy a területi hatóságoknak joguk van a saját pénzügyi forráshoz, amelyekkel szabadon sz gazdálkodhatnak a lehetőségeikhez ségeikhez mérten [10, 1997]. Kifejezi az európai kontextusban azt, hogy a régió saját bevételi alapja a gazdasági integritásának egyik alapját képezi, amely kialakít egy úgynevezett gazdasági magasabbrendűséget magasabbrend a saját források ok kihasználásában közérdekek céljából, amelyek az ő hatásköréből erednek. A pénzügyi és gazdasági válságnak saját befolyása van a városokra és falvakra [8, 2008]. 2008] Egy behatásról van szó a régiók teljesítményében, főleg leg finanszírozási szempontból és az gazdasági gazdasági stabilitást illetően. illet A válság gátolja a lakosság igényeinek kielégítését [4, 2005]. A régiók erre úgy reagálnak, hogy saját pénzügyi forrásokat hoznak létre, azaz intézkedéseket, amelyek elősegítik a bevételeket az eredeti hatáskör teljesítéséhez. teljesítéséhez Helyi adóról és díjjakról van szó [10, 2005, 136]. 136] A regionális önkormányzat esetében egyetlen adó van – a gépjárműadó. A helyi adók és díjjak növelése – esetleg a regionális önkormányzat gépjárműadója – egy módot jelent a kerületeknek (és sokszor az egyedüli) edüli) hogy hogyan tudják megoldani az önkormányzatok az adott problémát. Természetesen minden következménnyel ami a bevételek visszaesését illeti és az életszínvonal figyelembevétele, mint proszociális hozzáállás a regionális önkormányzatoknak a vállalkozókhoz. A kerületeknek ezért korlátozott lehetősége lehet sége van önállóan szabályozni a saját bevételeket a pénzügyi válság időszakában szakában saját adó és pénzügyi politikával. Az alacsonyabb adóbeszerzés hiányosságot okozott a költségvetés bevételeiben regionális szinten szinte is. Az alacsonyabb bevételek alacsony regionális közjavakat, szolgáltatásokat kezdeményeznek. Ha az adó összege az államháztartás szerint van megszabva, akkor a mostani regionális kormányoknak el kell gondolkozniuk a helyi adó és díjjak összegének változtatásán változ [11, 2012, 150]. 120
A területi önkormányzati egységek az évi költségvetés alapján gazdálkodnak, amely alkotásakor a költségvetési alapból kell, hogy kiinduljanak. A költségvetés, mint a pénzügyi igazgatás alapeszköze a gazdálkodási tervek alkotója z egyes költségvetési időszakokban. id Ahhoz, hogy az említett területen a diák hatáskörét növeljük az esettanulmány az egyik legjobb eszköz ebben a nevelésben. Az esettanulmány egy dokumentált tanulmány egy konkrét valós esetről, esetr amelyet mint eszközt használunk a felkészülésnél az iskolákban és cégeknél. A diákok illetve a résztvevők elemzik az esetet és ezután előadják elő az ő általuk jó megoldásokat a megadott helyzetre [12, 2012]. Az esettanulmány egy valós esetet ír le, amely általában döntéseket, lehetőségeket, lehet problémákat vagy eseteket tartalmaz, amelyekkel a személy találkozik a vállalaton belül. Ez az egyik legeffektívebb módszere a menedzsmentoktatásnak az elemező elemez gondolkodás fejlesztésére, a döntésképességnek vagy a csoportos problémamegoldásnak. A cél a diákok „stratégiai gondolkodásának“ fejlesztése, és a „szervezet egységben való elképzelése“ [1, 2012, s. 49], [5, 2012, 46], [3, 2011]. Az esettanulmány lehetőséget lehet nyújt a diákoknak a problémát megoldani úgy, hogy felhasználják azt, amit tudnak (vagyis (vagyis az ismereteket, készségeket). Tekintettel a tagadhatatlan applikációs lehetőségeire, lehet ségeire, az esettanulmány az egyik legkedveltebb módszer a menedzserek oktatásában és edzésében. Fontos az, hogy megfelelően megfelelően legyen összeállítva, a kérdései legyenek alkotóan megfogalmazva, meg esetleg legyen kéznél a facilitátor (többnyire az előadó) a megvitatáskor. Esettanulmány „regionális önkormányzatok és a gépjárműadó“ A társadalmi és gazdasági területi fejlődés fejl a közlekedési infrastruktúrát a dinamika kulcstényezőjeként említi. ti. Az okok keresése közben, ami a regionális különbségek közötti növekedést okozza, pontosan a közlekedési infrastruktúra a komoly forrás [6, 2008, 86]. A II. és III. osztályú utak a lakosság és a látogatók közszolgáltatásai, amelyeket az önkormányzati kerületek rületek biztosítanak. Ezen közszolgálat árát meghatározza az adó, amelyet a felhasználók fizettek ezért a szolgáltatásért; a regionális önkormányzatoknál az úthálózat használatáról van szó. A közszolgálatok az egyik alapkövét alkotják az európai szociális modellnek, mert pótolhatatlanok a területi és szociális összetartás megerősítésében. meger sítésében. Ebből Ebb az okból van hangsúly fektetve a minőségükre, őségükre, a területi és az ári hozzáférhetőségre őségre [2, 2011, 36]. Általánosságban elmondható, hogy a közlekedési összeköttetés fejlődése ődése a régiók között megkönnyítheti a vállalatoknak a piachoz való elérhetőségüket, ségüket, növelheti a pénzügyi önállóságot a regionális önkormányzatoknak és a lakosság életszínvonalának megemelését, akik ebben a közegben laknak és dolgoznak. Ha összetett is a közlekedési özlekedési infrastruktúra és a gazdasági fejlődés dés közötti viszony ellenőrzése, ellen rzése, biztosan van kapcsolat a közlekedési elérhetőség és a szociális exklúzió, kirekesztés között. Az önkormányzati területek az adókiesések miatt olyan helyzetbe kerülnek, amely már veszélyezteti az önkormányzatok alapfeladatainak teljesítését az iskolaügyben, egészségügyben, szociális területeken, közszolgálati területeken, közlekedésben, az 2. és 3. osztályú utak karbantartásában és javításában. Változások a gépjárműadó gépjármű kifizetésével kapcsolatban, kiesések keletkeznek az adóbevételek terén a nagyon területi egységeknél. Például a pozsonyi önkormányzat szóvivője szóviv je M. Podmajerská szerint megközelítőleg megközelít 800 millió koronáról van szó, ebből ebb a legnagyobb kiesés a BSK-ban ban van, 180 millió korona. A változást a 2008-as as évben a helyi adókról kihozott új törvény okozta (addig az adófizetők adófizet előre re fizették ki az adót, az új törvény szerint az adót visszamenőlegesen visszamen legesen kell fizetni, vagyis az adózási idő után [14, 2008].
121
A legnagyobb állandó bevételek bevétel az önkormányzatoknál a személyi jövedelemadóból származik és a gépjárműadóból. űadóból. A személyi jövedelemadóból való részesedés az önkormányzatoknak az 564/2004 költségvetési törvény szerint 23,5%. Az egyes kerületek között lényeges különbség van a közlekedési közlekedé infrastruktúra finanszírozásában. Elsősorban sorban ez azért van, mert minden önkormányzati területet a 2. és a 3. osztályú utak különböző hosszúságban érintik. A különbségeket a következő következ 1. táblázat ábrázolja. Táblázat 4 Önkormány nkormányzati közúti úthálózat a gépjárműadók adók beszerzésére (2009) Kerület Úthossz (km) Az utak zsúfoltsága (km/100 km2 ) Kiadások a kezelésre és karbantartásra (€/km) Adóbeszerzés (€/km) Adóbeszerzés (€/vállalkozók)
BSK 513
TtSK 1 593
TnSK 1 489
NSK 2 041
ŽSK 1 438
BbSK 2 569
PSK 2 440
KSK 1 943
27,99
38,41
33,07
32,18
21,12
27,17
27,19
28,78
22 983
5 313
7 358
5 796
6 096
4 677
6 275
6 933
58 841
9 214
8 460
7 699
10 894
4 723
5 038
6 456
284,04
255,93
220,80
241,85
219,24
217,17
170,40
223,40
Legenda: BSK – Pozsonyi önkormányzati kerület, TtSK – Trnavai önkormányzati kerület, kerület TnSK – Trencsényi önkormányzati kerület, NSK - Nyitrai önkormányzati kerület, ŽSK - Zsolnai önkormányzati kerület, BbSK – Besztercebányai önkormányzati kerület, kerület PSK - Eperjesi önkormányzati kerület, KSK – Kassai önkormányzati kerület. Forrás: Statisztikai intézmény Szlovákia és az önkormányzatok weboldalai, szerzői szerz i átszámolás
Az adóbeszerzés értékelésekor abból indulunk ki, hogy a 2009-es es évben Szlovákiában már érezhetőek voltak a globális globá válság következményei. A gépjárműadó gépjárm beszerzési módjának időbeli beli értékelése az index elemzéséből elemzéséb l indul ki, amely az évi haszonjövedelmet értékeli a 2008-as évtőll egészen 2010-ig, 2010 vagyis egy évvel előtte tte és egy évvel utána, miután mutatkoztak a recesszióó komoly jelei (2. táblázat). Önkormányzat Pozsonyi Trnavai Trencsényi Nyitrai Zsolnai Besztercebányai Eperjesi Kassai Együtt
Táblázat 5 Az önkormányzatok bevétele a gépjárműadóból gépjárm adóból Adóbevételek a gépjárműadóból kifolyólag (€) I2009/2008 2008* 2009 2010 19 159 430 30 185 452 27 256 787 1,58 9 615 116 14 679 021 13 159 542 1,53 8 022 439 12 596 497 12 207 408 1,57 10 302 131 15 714 088 15 490 724 1,53 9 429 894 15 666 954 14 806 571 1,66 7 901 450 12 135 520 11 624 660 1,53 7 454 069 12 292 967 12 028 445 1,65 8 264 987 12 544 780 12 033 310 1,59 80 149 516 125 815 279 118 607 447 1,57
I2010/2009 0,90 0,89 0,97 0,98 0,95 0,96 0,98 0,96 0,94
* euróra átszámolva a kurz alapján (1 € = 30,126 SKK) Forrás: Statisztikai intézmény tézmény Szlovákia és az önkormányzatok weboldalai, szerzői szerz i átszámolás
Az adóbeszerzés átszámolva egy vállalkozóra természetesen magasabb a pozsonyi önkormányzati területen (284,04 €), legalacsonyabb az eperjesi önkormányzati területen (170,40 €), ahol a beszerzés eszerzés 1 adófizetőre adófizet a gépjárműadó 59,99%-át át teszi ki a nagyobb területű városoknál. 122
Az adódíjak változása a 2010 és a 2011-es es évben lett összehasonlítva, mert a gépjárműadó csak a következő következ gazdasági évben fizetendő,, de az összegek már előre el ki vannak jelentve (3.táblázat). Táblázat 6 Válogatott díjak a gépjárműadóhoz (€) BSK
TtSK
TnSK
NSK
ŽSK
BbSK
PSK
KSK
Adóbevételek a gépjárműadóból 2010
58,42
59,08
61,40
58,08
58,42
58,08
56,43
56,43
2011
67,18
64,99
61,40
63,89
61,34
60,98
56,43
62,07
2012 I2012/2010 Személyautók / Hengerűrtartalom Henger 3 000 cm3 felett 2010
204,47
206,79
209,12
194,84
204,47
199,16
195,84
199,16
2011
235,14
227,47
209,12
214,32
214,69
209,12
195,84
219,08
2012 I2012/2010 Haszongépjárm Haszongépjárművek és buszok (1 t-ig) /1 vagy 2 tengely 2010
65,72
67,71
74,68
80,32
65,72
63,07
63,07
63,07
2011
75,58
88,35
74,68
88,35
72,29
69,38
63,07
69,38
2012 I2012/2010 Haszongépjárm aszongépjárművek vek és buszok (30 t felett) /1 vagy 2 tengely 2010
2 329,55
2 401,58 2 333,53
2 335,19 2 329,55 2 336,85
2 223,99
2 267,14
2011
2 678,98 2 641,74 2 333,53
2 568,71 2 562,51 2 453,69
2 223,99
2 493,85
2012 I2012/2010 Haszongépjárm vek és buszok (40 t felett) /tengelyek száma 3 Haszongépjárművek 2010
2 621,66
2 702,64 2 625,63
2 627,96 2 676,76 2 628,95
2 502,82
2 549,29
2011
3 014,91
2 972,90 2 625,63
2 890,76 2 890,90 2 760,40
2 502,82
2 804,22
2012 I2012/2010 Haszongépjárművek űvek vek és buszok (40 t felett) / tengelyek száma 4 vagy több 2010
2 234,61
2 303,99 2 238,92
2 241,25 2 282,91 2 240,58
2 134,37
2 174,20
2011
2 569,80
2 534,39 2 238,92
2 465,37 2 465,54 2 352,61
2 134,37
2 391,62
123
2012 I2012/2010 Forrás: Statisztikai intézmény Szlovákia és az önkormányzatok weboldalai, szerzői szerz i átszámolás
A változtatások, melyeket az egyes régiók csináltak, legtöbbször a 10-15%-os arány között mozogtak. A legkisebb változtatás változ 5%-os volt a legnagyobb pedig 30,5%-os. 30,5% Az egyes önkormányzati régiók, amelyek változtatták a gépjárműadót, az a tendencia volt, hogy a súlyos gépjárművek vek adóját gyakrabban növelik, amelyek a legjobban teszik tönkre a 2. és 3. osztályú utakat, eltekintve intve az útdíjas utak és 1. osztályú utak közelségétől. közelségét Természetesen közelségétő a közszolgálatokat figyelembe véve az önkormányzatok eltekintettek, kivételeket szabtak a gépjárműadók adók növelését illetően illető a városi autóbuszoknak, tűzoltóautóknak zoltóautóknak stb. Feladatok és kérdések: dések: - Sorolják fel és jellemezzék az összadót, amelyek a HTU költségvetési bevételét jelentik. - Keressék ki a konkrét adóösszegeket és írják be a 3. táblázatba. - A 3. táblázatban számolják ki a konkrét adóösszeg változását. - Írjanak hozzászólást a változásokhoz, hoz, 250 szó áll a rendelkezésre. - Milyen adópolitikát részesítenének előnyben el nyben regionális szinten mint képviselők? képvisel Vitassák meg és a válaszokat indokolják. Befejezés Az előterjesztett terjesztett esettanulmány tartalmazza az összes szükséges összetevőt összetev Silverman és Welty szerint [in 9, 2002], vagyis: -
elemzési komponens – meghatározza a tényeket, problémákat és kérdéseket úgy, hogy segítsenek a diákoknak helyesen megérteni a problémát, tevékenységi komponens – megoldás tervezése és értékelése (beleértve a kockázatokatt és előnyöket). elő
Az említett esettanulmány a problémák és esetek múltbéli megoldását (a múltban véghezvitt) értékelte. A diákok – oktatási aktérok – mint jövendőbeli beli menedzsereknek azon kell gondolkozniuk, hogy az egyes eseteket hogyan tudnák őkk megoldani és hogyan tudnák másképp megoldani. A helyesen felépített esettanulmány segít a problémamegoldó készségek fejlesztésében, lehetőséget séget ad az embereknek ezen készségeknek a gyakorlásában. Az esettanulmányok a problémák csoportos megoldásában kiváló csapatépítő csapatépí ő aktivitások. Irodalom [1]
ALI TAHA, V. - TEJ, J.: Tvorivé metódy v manažmente.. Prešov: Bookman, 2012. S. 124. ISBN 978-80-89568 89568-48-2 [2] BALÁŽOVÁ, E.: Verejné služby zabezpečované zabezpe obcami SR.. Nitra: SPU v Nitre, 2011. 125 s. ISBN 978-80-552 552-0611-0 [3] BIRKNEROVÁ, Z. Key social competences of managers and leadership. In: Key instruments of human co-existence co existence organization: economics and law: management and economic sciences. Odessa: InPress, 2011. S. 66-69. 66 ISBN 978-966-2621 2621-08-2
124
[4] FARVACQUE-VITKOVIC, VITKOVIC, C. et al.: Street Addressing and the Management of Cities. Cities Washington : Word Bank, 2005, 284 s. ISBN 0-8213-5816-2. 0 2. [online] Dostupné na: [5] FERENCOVÁ, M. – JURKOVÁ, J.: Creativity, Creativity, innovative educational methods and technologies - reflections on the interaction of theory and practice. In: Acta Oeconomica Cassoviensia,, Vol. 5, no. 2 (2012), s. 45-54, 45 ISSN 1337-6020 [6] KOLEKTÍV: Periférnosť a priestorová polarizácia na území Slovenska. Slo Bratislava: Geografika, 2008. 150 s. ISBN 978-80-89317-06-6 978 [7] PAPCUNOVÁ, V. – GECÍKOVÁ, I.: Základy verejnej správy. Bratislava: VŠEMvs, 2010. ISBN 978-80-970802 970802-0-4 [8] QUIGLEY, John M: Local Public Finance. Program on housing and urban policy. policy Working Paper Series. Berkeley : University of California, 2008, 4 s. [online] Dostupné na: [9] RUGGIERO. J. A.. “Ah Ha...” Learning: Using Cases and Case Studies to Teach Sociological Insights and Skills Ski [online]. In: Sociological Practice: A Journal of Clinical and Applied Sociology. Sociology. Vol. 4, No. 2, June 2002. Dostupné na: [10] TEJ, J. Reform of the local taxes in the conditions of the self-government government in the Slovak republic. In: Perspektivy bankovnictví po roce 2000 v České eské republice a ve světě. sv Karviná: SBA SU, 2005. ISBN 80-7248-342-0 80 [11] TEJ, J. – ALI TAHA, V.: Manažment príjmov dane z motorových vozidiel v regionálnej samospráve. In: In Nové trendy vo financiách a účtovníctve tovníctve pre teóriu a prax. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, 2012. S. 149-157. 149 ISBN 978-80-555-0606-7 [12] BusinessDictionary [online]. [cit. 2012 2012-05-15]. 15]. Dostupné na: [13] Európska charta regionálnej samosprávy. [online] [cit. 2012-062012 -25]. Dostupné na: [14] Novela spôsobí krajom výpadok 800 miliónov z daňových da ových príjmov. 2008. [online] [cit. 2011-11-26]. 26]. Dostupné na: A hozzászólás a KEGA 017PU-4/2013 017PU 4/2013 kiválasztott kari struktúrák összetevőinek összetev hálózata projekt részeként jött létre.
Kapcsolat doc. Ing. Juraj Tej, PhD., Ing. g. Viktória Ali Taha, PhD., Ing. Michaela Sirková, PhD. Katedra manažmentu, Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove 17. novembra 1, 080 01 Prešov, [email protected], [email protected], viktoria.ali [email protected], [email protected]
125
Názov diela: „Finančný ný manažment pre samosprávy a jeho využitie v rámci vzdelávacieho procesu na vysokých školách“ Recenzovaný zborník vedecko - pedagogických príspevkov z riešenia projektu Manažment financií samospráv (MAFIS) financovaný z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská Ma republika – Slovenská republika 2007-2013 2007
Zostavovateľ zborníka: doc. Ing. Viera Papcunová, PhD. Ing. Eva Balážová, PhD. Recenzenti: doc. RNDr. Marta Urbaníková, CSc. doc. Ing. Monika Hudáková, PhD.
.
Vydalo: Európske centrum manažmentu, o.z., Poproč Popro
Text neprešiel jazykovou korektúrou a za odbornosť zodpovedajú autori. ISBN 978-80-9171582-1-7 EAN 9788097158217
Obsah tohto materiálu nereprezentuje oficiálne stanovisko Európskej únie. únie
www.husk-cbc.eu
www.hungary-slovakia slovakia-cbc.eu
126