V s l o v e n č i n e názov svačinárka, ktorý j e utvorený z č e s k é h o slova svačina n a o z a j nevyhovuje. Pri tvorení n o v é h o názvu t r e b a vychádzať z d o m á c e h o z á k l a d u — ak, p r a v d a ž e , v j a z y k u j e s t v u j e . Oproti č e s k é m u svačina máme s l o v e n s k é desiata ( p r í p a d n e olovrant). Z n e h o s a utvorilo slovo desiatárka a to podobným slovotvorným postupom a k o pri s l o v á c h frézárka, bábkárka a pod. Upozorňujeme e š t e na pravopisnú s t r á n k u s l o v a desiatárka. Prípona -ár, -ärka j e pri č i n i t e ľ s k ý c h p o d s t a t n ý c h m e n á c h vždy dlhá. Ale druhý pád m n o ž n é h o č í s l a znie d e s i a t ár o k , n i e desiatáriek, l e b o tu s a už up l a t ň u j e pravidlo r y t m i c k é h o k r á t e n i a . E.
Smieškouá
Kváka — kvák; kvak. — K o l e k t í v f i n a n č n e j u č t á r n e Tesly v Liptovskom Hrádku: „ P r o s í m e V á s o o b j a s n e n i e výrazu ( s l o v a ) kváka a kvak. Je podoba kvak 2. pád m n o ž n é h o č í s l a od s l o v a kváka?" Slovo kváka j e b o t a n i c k ý názov a p o m e n ú v a s a ním druh b i e l e j repy, po užívaný a k o z e l e n i n a a l e b o krmivo. Z n á z v o s l o v n e j p r í r u č k y S l o v e n s k á bota n i c k á n o m e n k l a t ú r a ( B r a t i s l a v a 1954, str. 2 6 ) s a dozvieme, že kváka patrí k rodu kapustovitých, t. j . medzi t a k é r a s t l i n y , a k o j e kapusta obyčajná, kel kučeravý, kel hlávkový, karfiol, karfiol repka a i. V 2. páde m n o ž n é h o č í s l a m á slovo kváka podobu kvák, t e d a s dĺžkou. Slovo kvak s k r á t k y m a j e c i t o s l o v c e , k t o r ý m s a napodobuje h l a s vrany, žaby a i n ý c h zvierat.
Duť na s k l á r s k u píšťalu? — V. H. z L u č e n c a : „V P r a v d e z 1 1 . n o v e m b r a 1967 j e n a druhej s t r a n e pod o b r á z k o m t a k ý t o sprievodný t e x t : Duj, du], du]... Lenže tentoraz nie na fujaru, lež na sklársku píšťalu... Je to t a k d o b r e ? " F o t o g r a f i a , pod k t o r o u j e t á t o vysvetľujúca p o z n á m k a , z a c h y t á v a s k l á r a so s k l á r s k o u p í š ť a l o u ( p r i p r á c i ) a j e u m i e s t e n á h n e d v e d ľ a s o b o t n e j rub riky S l o v e n č i n a n a š a . Nuž h á d a m o to v i a c e j t r e b a preveriť j a z y k o v ú správ nosť j e j s l o v n é h o sprievodu. S l o v e s o duj, duj, duj m á tu význam „ f ú k a j " f duť — duj J. V u v e d e n e j v t i p n e j p o z n á m k e si j e h o význam m ô ž e m e spájať so s l o v e s o m dudat čiže hrať — vyhrávať. Keby s m e n á p i s c h á p a l i v t a k o m t o z m y s l e , radili by sme t a k ú t o zmenu v t e x t e : Duj, duj, duj... Lenže tentoraz nie na fujare, lež na sklárskej píšťale. — S p r á v n e totiž h o v o r í m e a p í š e m e hrať na husliach, hrať na harmonike, hrať na píšťale ( n i e . . . na husle). No keby s m e sloveso duť c h á p a l i vo v ý z n a m e „dúchať", p o z n á m k a pod o b r á z k o m by správne znela t a k t o : Du, duj, duj... Lenže tentoraz nie do fu jarý, lež do sklárskej píšťaly... Len z t ý c h t o dvoch v a r i a n t o v si možno vybrať. A k t o r ý z n i c h , vážení č i t a t e l i a , vy p o k l a d á t e za v h o d n e j š í s o z r e t e ľ o m na z á m e r t i t u l k á r a , to n á m m ô ž e t e napísať.
G. Horák
ROČNÍK 2 — 1968 — ČÍSLO
2
Kultivovaná výslovnosť — podmienka recitačného umenia (Na
okraj
13. Hviezdoslavovho
Kubinaj
VLADO UHLÄR
Od r. 1 9 5 4 , k e ď b ý v a l é P o v e r e n í c t v o š k o l s t v a v y h l á s i l o v ý z n a m n í ! kultúrnu akciu Hviezdoslavov Kubín, z a č a l o sa na Slovensku pestovať recitačné umenie na širokej základni. Nasledujúceho roku sa akcia rozšírila na školy v š e t k ý c h stupňov. J e j zásluhou a potom zásluhou paralelnej a k c i e Súťaž tvorivosti mládeže, ktorú organizoval Česko slovenský sväz mládeže, neostalo skoro jedinej základnej školy n a Slovensku, kde by sa najlepší učitelia neboli hlbšie začali zaoberať umeleckým prednesom. Recitačné umenie týmito akciami obracalo pozornosť našej kultúr nej verejnosti a n a j m ä škôl a pedagógov nielen na slovesné umenie, a l e aj na otázku kultúry s l o v e n s k é h o j a z y k a a n a j m ä k u l t i v o v a n i a vý slovnosti. Akciami Hviezdoslavov Kubín a Súťaž tvorivosti mládeže dostali školy podnet, aby popri výslovne u m e l e c k ý c h c i e ľ o c h r e c i t a č n é h o umenia sústredili pozornosť aj na kultúru ústneho prejavu štylizova ného osobitným s p ô s o b o m v súlade so š p e c i f i c k o s ť o u tohto u m e n i a . Dalo sa očakávať, že najlepší žiaci za vedenia pedagógov a vlastnou p r á c o u si v y n i k a j ú c o o s v o j a v š e t k y j e m n o s t i s p i s o v n e j s l o v e n s k e j v ý slovnosti, že kultivovanie ortoepie nájde h l b o k é p o c h o p e n i e na všet kých našich školách a prenikne celou našou kultúrnou verejnosťou. Napriek istej rozpornosti medzi cieľmi výslovne u m e l e c k ý m i a úsiliu našich škôl smerujúcemu k zvýšeniu literárnej výchovy a jazykovej
kultúry
(keď čisto umelecké snahy
ostávali privysokou
métou), akcia
prinášala kladné výsledky, hoci nie rovnomerne. Postupne na mno h ý c h š k o l á c h v y p r c h a l p ô v o d n ý z á p a l p r e r o z v o j t o h t o k r á s n e h o umenia,
najmä
keď
školské
orgány
Čs. sväzu m l á d e ž e
a prestali
prostriedkami.
niektorých
Na
prenechali
podnecovať školách,
organizovanie
akciu vhodnými kde
sa
nedosiahli
a
súťaže
účinnými vonkajšie
úspechy pre nedostatok nadaných žiakov a pre nedostatočnú pripra venosť a spôsobilosť s a m o t n ý c h pedagógov, p r e s t a l a sa venovať po zornosť hlbšej a dôkladnejšej práci s r e c i t a č n ý m umením. Ale na m n o h ý c h s l o v e n s k ý c h š k o l á c h sú t r i e d n e a š k o l s k é k o l á r e c i t a č n ý c h pretekov dosiaľ význačnou slávnosťou poézie a prednesového u m e n i a a zdrojom na obohatenie kultúrneho života žiakov i verejnosti. Na n i c h sa p r e u k a z u j e a j p r á c a u č i t e ľ o v a p r o f e s o r o v n a k u l t i v o v a n í spi s o v n e j v ý s l o v n o s t i . T a k á t o p r á c a si z a s l ú ž i p o z o r n o s ť , o c e n e n i e a v š e strannú podporu. XIII. Hviezdoslavov Kubín (uskutočnil sa 4 . - 8 . októbra 1967 ako celoslovenská súťaž v u m e l e c k o m prednese sväzákov a dospelých recitátorov) umožňuje istú b i l a n c i u tejto a k c i e aj z hľadiska rozvíja nia jazykovej kultúry a n a j m ä kultivovania výslovnosti. Na Hviezdo slavov Kubín bolo tohto roku vybratých osemnásť najlepších recitáto rov z c e l é h o S l o v e n s k a na z á k l a d e i c h vystúpení na k r a j s k ý c h súťa žiach. Bude správne, ak aj jazykovú kultúru a n a j m ä spisovnú výslov nosť na Hviezdoslavovom Kubíne budeme konfrontovať s celkovou úrovňou k r a j s k ý c h súťaží. K r a j s k é prehliadky, prípadne súťaž medzi víťazmi o k r e s n ý c h kôl odhaľujú nerovnomernosť v kultivovaní reči podľa všeobecnej kultúr nej úrovne kraja a školy a podľa nárečových oblastí. Štandardizovaná spisovná s l o v e n č i n a p o s t u p n e d o s a h u j e z n a č n ú j e d n o t n o s ť , a l e v spi sovnej výslovnosti nie j e to ani zďaleka tá úroveň, n a ktorú sa dobrí recitátori musia b e z p o d m i e n e č n e dostať. Proti štandardizovanej reči hovorových prejavov oprávnene kladieme na recitačný prejav (podob n e a k o na javiskový, rozhlasový, filmový a televízny p r e j a v ) požia davky v y s p e l é h o , k u l t i v o v a n é h o s p i s o v n é h o p r e j a v u . V tomto z m y s l e recitátor, h o c i aj ochotník ( a m a t é r ) , musí byť aj majstrom v ovládaní všetkých jemností spisovnej slovenskej výslovnosti. Bez nich niet ani len dobrého recitátora, tobôž n i e t a k é h o , k t o r ý si z a s l ú ž i d o s t a ť s a z k r a j s k e j s ú ť a ž e n a c e l o s l o v e n s k ú súťaž n a j l e p š í c h recitátorov, n a Hviezdoslavov Kubín. Z o k r e s n ý c h škôl sa neraz dostávajú až na k r a j s k é prehliadky reci t á t o r i , k t o r í sú z a v š e o v p l y v n e n í n á r e č o v o u v ý s l o v n o s ť o u n a t o ľ k o , že b y i c h o k r e s n á s ú ť a ž n á k o m i s i a n e m a l a o d p o r ú č a ť do v y š š e j s ú ť a ž e . Isteže nedostatky proti kvantite alebo m ä k k e j výslovnosti, postih n u t e ľ n é aj n e o d b o r n í k o m , sú t a k ý m p r e v i n e n í m , že b y s a i c h n o s i t e l i a nemali umiestniť v hornej polovici ani v okresných kolách. A predsa
s nimi s t r e t á m e aj n a k r a j s k ý c h prehliadkach, a to aj v Stredoslo venskom kraji (z K y s ú c a hornej O r a v y ) . Ale aj na Hviezdoslavovom Kubíne s m e počuli napr. n e d o s t a t o č n e rozvinuté dlžky v k o n c o v k á c h , hoci recitátorka (zo Š a c e spod Košíc) bola celkovo úspešná. O nevyhovujúcej úrovni v oblasti ortoepie svedčí aj to, že sa usta vične stretáme s nedostatkami proti zákonu o znelostnej asimilácii s p o l u h l á s o k , p r a v d a ž e , n a j m ä v o s o b i t n e j š í c h p r í p a d o c h . Aj v K u b í n e s m e p o č u l i v y s l o v o v a ť kvôli ( s p r . gvuoľi], k ý m v ý s l o v n o s ť akiste (spr. agisfe), takmer ( s p r . tagmer], som — sme ( s p r . som — zrne) a ne správna výslovnosť neasimilovaných neslabičných predložiek k a s b ý v a v k r a j o c h d o s ť č a s t á (A: ľudu, s p r . g ľudu, s hlasom, spr. z hla som; r e c i t á t o r i zo S t a r e j T u r e j a S p i š s k e j Novej V s i ) . s
a
Previnenia proti splývavej ( v i a z a n e j ) výslovnosti na rozhraní slov a slabík nie sú iba dôsledkom značného napätia hlasiviek v snahe dosiahnuť j a s n ú hlasovú výkonnosť, d o s t a t o č n e ovládajúcu priestor, ale aj d ô s l e d k o m n e o v l á d a n i a s a m o t n é h o z á k o n a , č o s a p r e j a v u j e za vše aj n e d o s t a t k a m i v asimilácii n e z n e l ý c h spoluhlások na znelé na konci slov ( a j j e d n o s l a b i č n ý c h predložiek) pred slovami začínajúcimi na s a m o h l á s k u a tým stratou v s m e r e znelosti a ľubozvučnosti n a š e j reči. U recitátorky z Bratislavy tvrdá výslovnosť (tvrdé nasadenie s predrazom) n a z a č i a t k u v e t n é h o t a k t u do istej m i e r y až rušila. Re citátori si m a j ú v y p e s t ú v a ť m ä k k ý h l a s o v ý z a č i a t o k bez p r e d r a z u . 1
Rozhodne sa u toľkých recitátorov v Kubíne nemalo vyskytnúť tak veľa previnení proti splývavej výslovnosti. N e s t a č í však tento nedo s t a t o k iba k o n š t a t o v a ť . Aj z úst h o d n o t i t e ľ o v a p e d a g ó g o v z V y s o k e j š k o l y m ú z i c k ý c h u m e n í s m e p o č u l i po 'účaf, túžba po 'originalite, na'ozaj ap. T o j e povážlivé! Ak r o z h l a s o v ý r e ž i s é r ( O . Z á h r a d n í k ) i c h p o k l a d á z a n a j v ä č š i e previnenia proti s l o v e n s k e j výslovnosti, iný rozhlasový režisér ich pri púšťa, a k s ú v r a j f u n k č n e o p o d s t a t n e n é . No z r e t e ľ n o s ť v ý s l o v n o s t i a zrozumiteľnosť sa takisto viaže n a dôsledné z a c h o v á v a n i e t a k é h o vý znamného zákona slovenskej ortoepie, ako je splývavá výslovnosť. Na k r a j s k ý c h p r e h l i a d k a c h s a dosť č a s t o s t r e t á m e s n i e k t o r ý m i r e c i t á t o r m i , k t o r í r o b i a c h y b y p r o t i v ý s l o v n o s t i ľ. V n i e k t o r ý c h s p o l u h l á s k o v ý c h s k u p i n á c h [koľko, veľmi, voľný) ho zanedbávajú, alebo n e v y s l o v u j ú d o s t a t o č n e s t a r o s t l i v o . Aj u n a j l e p š í c h r e c i t á t o r o v ( B r a t i s l a v a , K o š i c e ) s a n e r e š p e k t u j e m ä k k á v ý s l o v n o s ť ľ v s l a b i k á c h le, U; n e v y s l o v u j ú aľe, ľebo, ľ en, ľist,boľi, chodili, robiľi, prelievať ap. Pororota prechodí ponad to n a j č a s t e j š i e m l č k y . Niektorí j e j členovia ( n a j m ä z B r a t i s l a v y ] s ú p r i a m o a l e r g i c k í n a t ú t o v e c a hne'ď v y č í t a j ú v r a j p r i m ä k k ú ( t z v . , , t i s o v s k ú " ) v ý s l o v n o s ť ľ. D ô s l e d o k b ý v a t a k ý , a k o to b o l o s r e c i t á t o r k o u H a l u z o v o u z T o p o ľ č i a n p r e d n i e k o ľ k ý m i r o k m i : 1
Napr.: na 'očiach,
a 'už -to nie je, ponesú
'ovocie
.atď.
n a n a s l e d u j ú c i r o k s k u p i n y ľe, ju porota
ohodnotila
neprípustné. dokonalosti rých
Bez dôslednej
spisovnej
výslovnosti
niet
ani
vtedy kritike
umeleckej
v recitačnom prejave. Takáto výslovnosť samotných
recitátorov s vyspelou
umeleckom
ľi n e v y s l o v o v a l a m ä k k o , a p r á v e
najvyššie. T a k é t o a n o m á l i e sú v odbornej
výslovnosťou ruší,
znepokojuje, uberá
dob na
zážitku.
I v Kubíne namiesto
obojperného
vše z a č u j e m e iba p e r n o z u b n é
v [krv,
v
[u]
v náležitých
pozíciách
za
dievča).
Z o s t a t n ý c h j a v o v s p i s o v n e j v ý s l o v n o s t i v ä č š i u p o z o r n o s ť si zaslu huje výslovnosť zdvojených spoluhlások. U nás však zákon o výslov nosti zdvojených spoluhlások pre mnohých recitátorov akoby ani n e j e s t v o v a l . A t a k n a k r a j s k e j s ú ť a ž i p o č u j e m e ra sa vráti [raz sa), choťe preč (spr. choťťe preč], meký (spr. mäkký), oca ( s p r . occa). V Kubíne sa s takýmto porušovaním zákona o výslovnosti zdvojených spoluhlások možno stretnúť predsa len výnimočne, aj to u s l a b š í c h r e c i t á r o v [bezcenná v y s l o v e n é s j e d n ý m n; r e c . z o S p i š skej Novej V s i ) . Výslovnosť zdvojených spoluhlások j e záväzná pre spisovný prejav, tobôž pre recitátora. Z o s e m n á s t i c h recitátorov na X I I I . Hviezdoslavovom Kubíne iba po n i e k t o r í i s t o a b e z p e č n e v y s l o v o v a l i ä. N a j l e p š í r e c i t á t o r i n e m ô ž u o b chádzať výslovnosť tejto s l o v e n s k e j s a m o h l á s k y , ba m a j ú sa stať prie kopníkmi jej dobrej výslovnosti. A takúto prácu s pozorným a jem ným kultivovaním spisovnej výslovnosti od nich oprávnene očakávame. U víťazov XIII. Hviezdoslavovho Kubína: učiteľky m a t e r s k e j š k o l y z Námestova Kašovej, vysokoškoláčky z Košíc Špalekovej, Bratislav čanky Kamenistej-Strakovej, u nestarnúceho učiteľa Mladoňa, jeho d c é r y M á r i e zo Zdiaru, u š t u d e n t k y K r a j č í r o v e j z B á n o v a a ď a l š í c h s m e boli svedkami t a k é h o v y s o k é h o r e c i t a č n é h o u m e n i a a s k v o s t n e j jazykovej kultúry s prekrásnou výslovnosťou, že tento Kubín, a k o a j p r e d c h á d z a j ú c e m ô ž e m e p o k l a d a ť za v ý z n a m n ú zložku rozvíjania vy spelej kultúry nášho spisovného jazyka. B o h a t s t v o s l o v e n s k e j v e t n e j m e l o d i k y , k t o r é využila A n n a Klasová v Hviezdoslavovej náročnej básni Veštba kukučky, jemnosť a zvučnosť v prejave Dany Špalekovej, bohatý inventár prostriedkov Jany Kame n i s t e j - S t r a k o v e j , p r e c í z n a v y p r a c o v a n o s ť p r e j a v u s n a j v z o r n e j š o u vý s l o v n o s ť o u J o z e f a M l a d o ň a sú k l a d m i , k t o r é sú s v o j í m s p ô s o b o m ďal ším úspechom kultivovanej spisovnej výslovnosti. V tomto smere j e Hviezdoslavov Kubín závažným činom. Z hľadiska rozširovania a upevňovania správnej spisovnej výslov nosti j e vysoká úroveň Hviezdoslavových Kubínov vzorom. Žiada sa však, aby dosahované úspechy nielen v r e c i t a č n o m umení, ale popri ň o m a j v k u l t i v o v a n í v ý s l o v n o s t i p r e n i k a l i do v š e t k ý c h n a š i c h š k ô l , a b y ich naši učitelia a profesori uplatňovali nielen pri nácviku r e c i t á c i í
s
l e aj v každodennej j a z y k o v e j praxi. Preto j e dôležité, aby školská správa znova prevzala starostlivosť o túto súťaž na š k o l á c h v š e t k ý c h stupňov, nevynímajúc ani v y s o k é š k o l y p e d a g o g i c k é h o smeru. V práci s u m e l e c k ý m p r e d n e s o m sa dobre overuje s k u t o č n á ú r o v e ň kultivo vanej výslovnosti a ovládanie slovenskej ortoepie. a
HLASY 0 SLOVE Nedávno som si p r e č í t a l niekoľko čísel časopisu Kultúra slova. Je to č a sopis veľmi pekný a p o t r e b n ý . Všetci b a d á m e , že s l o v e n č i n a je nie málo v zánoze, že potrebuje odborníkov, aby sa d o s t a l a na žiadúcu c e s t u vývinu. Myslím si, že t e n t o č a s o p i s v j e d n o d u c h e j ú p r a v e by sa mal dostať do každého domu, do k a ž d e j slovenskej rodiny a z d a r m a , možno ako l e t á k a pod. Kultúra slova p a t r i do k a ž d e j školy, ba i do k a ž d é h o h o t e l a i h o s t i n c a , lebo a j jedálne lístky k a z i a — a nie málo — slovenský jazyk. Sám som s a pokúsil o n á p r a v u v jednom p r í p a d e , n o nepochodil sem. Mňa pri vlastnej t v o r b e n a p r v o m mieste zaujali ľudové piesne, k t o r ý c h r e č som si všímal i s melódiou, s k ú m a l som i c h k r á s u jednoduchosti, jas nosti a peknoty slova. Mnohé r o z p r á v k y , b a l a d y a ľudové povesti, k t o r é zo zbieral P. Dobšinský, i l u s t r o v a l som v úsilí, aby a j moje obrázky boli pekné, čisté a jasné a tým a j t r v á c n e , a k o je pekný a čistý p r a m e ň r o d n e j r e č i . Žiaľ, terajší spôsob p l á n o v a n i a neprospel mojej i l u s t r a č n e j p r á c i tak, a k o som si p r e d s t a v o v a l . No o d h l i a d n u c od toho, p r a m e n e slovenskej r e č i zurčiace v ľudových r o z p r á v k a c h ostanú p r e m ň a príťažlivým v z o r o m a z d r o jom poučenia. Mali by s a povinne čítať deťom a s ú č a s n e deti by s a mali po účať o peknote slovenskej r e č i . Jazyku t r e b a venovať u s t a v i č n ú pozornosť. Je p r a v d a , že v dennej tlači s a zjavujú č l á n o č k y a p o u č e n i a o slovenskej r e č i . Ale stlpčok v Kultúrnom ži vote už vystal* a iné nebodaj vystanú tiež. Sám r u š n ý život ich vytisne. Ak ich úlohu p r e v e z m e K u l t ú r a slova, bude dobre plniť svoje poslanie. Ako neodborník nie som povolaný zaujať stanovisko k v e c i a m okolo jazy ka. Pokladám v š a k za s p r á v n e , že s a nedobrú situáciu podujal n a p r á v a ť J a zykovedný ú s t a v Ľudovíta Š t ú r a Slovenskej a k a d é m i e vied. Teším sa, že na slovovzatí odborníci budú s láskou k v e c i p r a c o v a ť a p o m á h a ť , aby s a slo venská r e č , t e n t o a t r i b ú t slovenského n á r o d a , s t a l a z a s a k r á s n o u . n á r o d n ý u m e l e c MARTIN BENKA * Tento p r í s p e v o k s m e d o s t a l i v n o v e m b r i m i n u l é h o roku. V t o m t o KŽ opäť u v e r e j ň u j e s t l p č e k o j a z y k u (pozn. r e d . ) .
ročníku
Čítame Slovník slovenského jazyka Pripomienky k jednotlivým heslám v S S J , v a n i e , sú v ý s l e d k o m k o l e k t í v n e j s p o l u p r á c e n é h o ústavu Ľ. Š t ú r a : J . D o r u ľ u, L. D v o n s a , J . O r a v c a , V. S l i v k o v e j , E . S m i e M. U r b a n č o k a.
k t o r é u v e r e j ň u j e m e na p o k r a č o týchto pracovníkov Jazykoved č a, F . K o č 1 š a, Š. M i c h a 1 uš k o v e j , M. Š a l i n g o v e j a
1
čiapať — S S J uvádza ako nespisovné, krajové slovo s významom udierať,
cápať". Doložené j e iba jediným
k é h o : Jednou pokladali kavé
a
rukou
pohládza,
druhou
za vhodnejšie hodnotiť
expresívne,
d v o j i c i capnúť,
lebo sa
čapiť,
člape.
organicky
S S J uvádza
capli
a
Napriek
o d A . P.
ako
„biť,
Záturec-
tomu by sme však
toto slovo ako spisovné, a to
vcelku
ktorú
a j p o m e r m e d z i capnúť,
dokladom
priraďuje spisovnú.
k
zried
dokonavej
Analogický
je
cápať.
P o z n á m k a . R o v n a k o by s m e h o d n o t i l i S S J uvádza a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é s l o v o .
aj p r e d p o n o v é
vyčiapať,
ktoré
čiapkať — S S J uvádza ako nespisovné, nárečové slovo s význa-, m o m „čipčať, pišťať ( o k u r e n c o c h ) " . Aj toto slovo m á m e d o l o ž e n é iba jediným dokladom od Šoltésovej. Ten však o nárečovosti nesvedčí, p r i p o m í n a s k ô r s l o v n ú h r u : Elenka (kuriatka) nazvala čiapočkami, preto, že č i a p k a j ú: čiap, čiap, čiapl Za p r i m e r a n é p o k l a d á m e i o t o slovo hodnotiť a k o spisovné, a to zriedkavé. P o z n á m k a . S l o v e s o čiapkať j e p r a v i d e l n e utvorené od c i t o s l o v c a k t o r é S S J n a z á k l a d e t o h o i s t é h o dokladu uvádza a k o spisovné slovo. čiepčať máme ani
—
SSJ
uvádza
iba jediný doklad
kričať
a len
tak
spisovným
s l o v o čiepčať ho
nespisovné,
nárečové
a
slovo.
D o b š i n s k é h o : Hostinská
č i e p č al a. R o z d i e l m e d z i ciepčať
k l a d á z a s p i s o v n é ) a čiepčať medzi
ako
— od
slovom.
Za
Opäť
nevládala
už
(ktoré S S J
po
by s m e v š a k n e i n t e r p r e t o v a l i
nárečovým
čiap,
ako
vhodnejšie
rozdiel
pokladáme
hodnotiť ako spisovný, a to zriedkavý variant
bežnejšie
ciepčať.
Poznámka. kať — cvrlikať, vantný). čikotaf
—
Spomenutý rozdiel chápeme tak ako medzi dvojicami cvrli cvrkat — čvrkat (aj tu j e z hľadiska spisovnosti irele SSJ
naň dva doklady
1
uvádza
ako
nespisovné,
o d U r b á n k a : Vtáčatká
slabo
nárečové č i k o t a l i
P o d r o b n e j š i e pozri v 1. a 2. č í s l e m i n u l é h o r o č n í k a n á š h o
slovo.
Máme aVtäcihneď
časopisu.
restanú čikotaf. S l o v e s o čikotaf nepôsobí nárečovo. Treba ho pokla dať z a s p i s o v n ý , a t o z r i e d k a v ý v a r i a n t b e ž n e j š i e h o čuikotaí, ktoré SSJ uvádza a k o spisovné slovo. č í m — S S J p r i I I . ( č a s t i c a ) u v á d z a p o p r i s p o j e n í s 2. s t u p ň o m (čím skôr) a j o b m e n u s 3. s t u p ň o m (čim najskôr) a označuje ju ako nárečovú. Myslíme, že toto hodnotenie nie je primerané. O spisovnosti väzby s t r e t í m s t u p ň o m tu m o ž n o p o c h y b o v a ť s k ô r n a z á k l a d e t o h o , ž e i d e o v ý s l e d o k s k r í ž e n i a s v ä z b o u č a s t i c e čo s 3. s t u p ň o m (čo naj skôr). čiperný — S S J uvádza ako knižné zastarané slovo. Vyše polovice d o k l a d o v m á m e z o s ú č a s n o s t i a s l o v o čiperný sa v nich používa bez z á m e r u a r c h a i z o v a ť . Z t o h o j a s n e v y p l ý v a , ž e s l o v o čiperný zastarané nie j e . O t á z k a j e , či s a toto p r e v z a t i e z č e š t i n y ( S S J údaj o pôvode n e u v á d z a ) v s l o v e n č i n e u ž a d a p t o v a l o . Už ú d a j v S S J , ž e i d e o k n i ž n é slovo, poskytuje dôvod o tom pochybovať. Hoci j e dokladov p o m e r n e dosť, p r e d s a l e n n o v š i e u k a z u j ú n a m e n š í v ý s k y t v b e l e t r i i , p r e v a žujú d o k l a d y z p u b l i c i s t i k y . N a n e ú p l n ú a d a p t á c i u p o u k a z u j e a j n á p a d n e m a l ý v ý s k y t a b s t r a k t a čipernosf oproti adjektívu a adverbiu (v našom materiáli m á m e iba jediný d o k l a d ) . Okrem toho sa medzi n o v š í m i d o k l a d m i n á j d u a j d ô k a z y n a t o , ž e s a s l o v u čiperný nie cel kom dobre rozumie a že sa vyskytuje v s p o j e n i a c h , ktoré by v češtine b o l i a s p o ň č u d n é ( n a p r . čiperný príkrm = ostrý, pikantný; čiperný dážď). Z u v e d e n é h o usudzujeme, že by b o l o b ý v a l o p r i m e r a n e j š i e adj e k t í v u m čiperný a k o h e s l o v é slovo uviesť m e n š í m typom a j e h o ekvi v a l e n t y bystrý, čulý, rezký, vrtký, šikovný polotučné. 2
čír/čier, čírik/čierik — S S J uvádza ako nespisovné, n á r e č o v é slová s významom „druh jednoduchého múčneho kašovitého jedla; mrvené j e d l o do p o l i e v k y " . Ide o dva v ý z n a m y (v s l o v n í k u i c h b o l o t r e b a číslovať). Možno k nim pridať tretí: druh polievky. S y n o n y m á pre j e d n o t l i v é v ý z n a m y s ú : k p r v é m u jučka a l e b o kuľaša, k d r u h é m u mrvance a k t r e t i e m u mrvenica. Ďalej treba odpovedať na otázku, či obe o b m e n y čír/čier majú r o v n a k ú — n á r e č o v ú — platnosť. Zdá sa, že p o d o b a čier m á platnosť užšiu, n a o z a j n á r e č o v ú , viazanú n a istú ob l a s ť L i p t o v a ( d o k l a d y m á m e i b a o d G a b a j a a R y s u ľ u ) . P o d o b a čír n i e je t a k z e m e p i s n e v i a z a n á . D o k l a d y m á m e od H v i e z d o s l a v a , K u k u č i n a , Timravy, Vansovej a Dullovej. Na základe tohto stručného rozboru by s a o n á r e č o v o s t i ( r e s p . n e s p i s o v n o s t i ) p o d o b y čír d a l o p o c h y b o v a ť .
Tento fakt v š a k n e u v á d z a m e a k o dôkaz o tom, že s a slovo čiperný n e a d a p t o v a l o ; o istom stupni „ c u d z o s t i " to však s v e d č í .
ešte
Ak však túto vec predbežne p o n e c h á m e aj bokom, j e zarážajúce, že aj ostatné s y n o n y m á uvedených troch významov ( o k r e m slova mrvance) S S J o z n a č u j e a k o n e s p i s o v n é : kuľaša a k o n á r e č o v é , fučka ako k r a j o v é ; melence a k o k r a j o v é , mrva a k o n á r e č o v é , drobce ako náre č o v é ; mrvenica ako krajové. Z á v e r : 1. N a p o m e n o v a n i e i s t é h o d r u h u p o l i e v k y m á m e v n a š o m m a t e r i á l i s l o v á mrvenica a čír. S l o v o mrvenica treba podľa dokladov pokladať za j e d n o z n a č n e spisovné. Majú ho títo autori: J. Chalúpka, Dobšinský, Hronský, Rázus, Ondrejov, Karvaš, S e č a n s k ý a Blažková Aj s l o v o čír j e v t o m t o v ý z n a m e d o l o ž e n é n a t o ľ k o , ž e b y b o l o m o ž n é pokladať ho za spisovné, zriedkavé synonymum slova mrvenica. 2. N a p o m e n o v a n i e m r v e n é h o c e s t a do p o l i e v k y m á m e v n a š o m m a t e r i á l i t i e t o s l o v á : mrvance, čír, melence, mrva, drobce. Najlepšie j e d o l o ž e n é s l o v o mrvance (za spisovné ho pokladá aj S S J ) . Ale aj s l o v o čír j e d o l o ž e n é n a t o ľ k o , ž e b y s a d a l o h o d n o t i ť a k o v b o d e 1. Na ostatné slová m á m e iba ojedinelé doklady. 3. P o m e n o v a n i e m ú č n e h o k a š o v i t é h o j e d l a m á m e d o l o ž e n é s l o v a m i fučka, čír a kuľaša. N a j l e p š i e j e d o l o ž e n é s l o v o fučka. Majú ho napr. autori: Timrava, Tajovský, Hronský, Svantner, J e s e n s k á a Dullová. Je teda p r i m e r a n é p o k l a d a ť ho za s p i s o v n é . S l o v á čír a kuľaša sú v t o m t o v ý z n a m e s l a b š i e d o l o ž e n é a sú m e n e j z n á m e . M o ž n o ich po k l a d a ť za n á r e č o v é . 3
P o z n á m k a . 1. Slovo čír vo význame druh polievky a l e b a c e s t o v i n y uvá dzajú J. K a r 1 o w i c z — A. K r y ň s k i — W. N i e d ž w i e c k i vo svojom s l o v n í k u a k o n á r e č o v é t a k t o : czer, czyr, cer — „rodzaj polewki, z a c i e r k i " . Slovo zacierki m á v ý k l a d „ p o l e w k a z grudek c i a s t a g o t o w a n y c h na wodzie, n a m l e k u " . V s l o v n í k o c h i n ý c h s l o v a n s k ý c h j a z y k o v sme toto slovo v uve denom význame n e n a š l i . 2. Dodatočne s m e zistili, že na p o m e n o v a n i e uvede n é h o druhu polievky a c e s t o v i n y sa používa aj slovo zamrvenkalzamruienka. S S J uvádza oba v a r i a n t y v oboch v ý z n a m o c h . Prvý význam p o k l a d á za spi sovný ( p o l i e v k a ) , druhý ( c e s t o v i n a ) za krajový. čítať — S S J tretí význam ( = počítať) uvádza ako nespisovný, vý. Za p r i m e r a n e j š i e p o k l a d á m e o z n a č o v a ť h o a k o h o v o r o v ý .
ľudo
číž — S S J uvádza a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é slovo. Za spisovnú sa p o k l a d á p o d o b a čížik. P o d ľ a n o v š í c h ú d a j o v (O. F e r i a n c, S l o v e n s k é n á z v o s l o v i e v t á k o v a S t a v o v c e S l o v e n s k a ) j e s l o v o čížik synon y m n é s n á z v o m stehlík čížavý (Carduelis spinus). V knihe Stavovce Slovenska je údaj: „Stehlík čížavý, čížik", ale v indexe sa pridáva aj s l o v o číž: „ s t e h l í k č í ž a v ý ( = č í ž , č í ž i k ) . V y c h á d z a z t o h o z á v e r , ž e s l o v o číž j e s p i s o v n é s y n o n y m u m n á z v u čížik, a to aj a k o termín.
3
Bez poznámky ho uvádza slovník A. J á n o š í k a
— E . J ó n u.
čmela — SSJ uvádza ako nespisovné, nárečové slovo. Doklady o nárečovosti nesvedčia (autori: Sládkovič, Hviezdoslav, Vajanský, Gac e k ) . P o k l a d á m e z a p r i m e r a n e j š i e h o d n o t i ť s l o v o čmela a k o spisov n ý , a t o n e t e r m i n o l o g i c k ý a z r i e d k a v ý v a r i a n t p o m e n o v a n í čmeľ, čme liak. čnosť — S S J uvádza ako nespisovné, krajové slovo. Na zákla de dokladového materiálu sa „krajovosť" tohto slova obhájiť nedá ( a u t o r i sú napr. Dobšinský, Kluzmány, B r a n e c k ý , H e č k o , Jégé, Laza rová, Okál, Brišák, S p e s z ) . Z dokladov ( j e ich 1 5 ) vyplýva, že slovo čnosť j e s p i s o v n ý v a r i a n t s l o v a cnosť a že oproti n e m u m á zriedkavej ší v ý s k y t . 4
P o z n á m k a . V s l o v n í k u A. J á n o š í k a — E. J ó n u j e pri slove čnosť údaj, že s a používa „ o b y č a j n e vo s f é r e spisby k a t o l í c k e j " . T o t o tvrdenie n e možno absolutizovať, a l e i t a k j e toto v y m e d z e n i e v p o d s t a t e s p r á v n e j š i e a k o v S S J , lebo je z n á m e , že iba v a r i a n t čnosť bol v úze vydaní S p o l k u sv. V o j techa. č r a p n ú ť — S S J uvádza a k o nespisovné, n á r e č o v é slovo s d v o m a vy z n a n i a m i : 1. „ r á z n e , p r u d k o u d r i e ť , č a p i ť , c a p n ú ť , t r e s n ú ť ; 2 . „ p r u d k o padnúť". Oba v ý z n a m y — a l e n a j m ä prvý — by s m e so z r e t e ľ o m n a e x p r e s í v n u n á p l ň p o k l a d a l i za spisovné slová ( s p r í p a d n ý m p r í z n a k o m z r i e d k a v o s t i — to p r i c h á d z a do ú v a h y n a j m ä pri d r u h o m v ý z n a m e ) . P o z n á m k a . Na prvý význam m á m e d o k l a d y od B o d e n k a , Gráfa a Alexyho. (Doklad od A l e x y h o : Jano, Janko, Janíčko! Vína sem! Lebo ak nedáš, č r a p n e m ťa po hlave. J č r e n o v ý — S S J spojenie č r e n o v ý zub uvádza ako nespisovné, ľ u d o v é . E š t e o k o l o r. 1 9 5 0 s a t o t o s p o j e n i e p o u ž í v a l o a j t e r m i n o l o g i c k ý ( z b e l e t r i e m á m e d o k l a d od R á z u s a ) . Novšie s a v a n a t o m i c k o m n á z v o s l o v í u p r e d n o s t ň u j e n á z o v stolička. Nedá sa však povedať, že t ý m t o č i n o m s p o j e n i e črenový zub, črenové zuby „zľudovelo". J e to spisovné slovo, ktoré stráca terminologickú funkciu. P o z n á m k a . Podobne n e m o ž n o za nespisovné, ľudové pokladať slovo črenovec ( = s t o l i č k a , č r e n o v ý z u b ) . E š t e r. 1957 ho n a c h á d z a m e v o d b o r n e j l i t e r a t ú r e . Napr. v knihe K. S l i m á k a , Poľovné psy s a n a str. 29 p í š e : „predné stoličky čiže č r e n o v c e". Aj v tomto prípade t e d a ide o termín, k t o r ý ustupuje inému t e r m í n u (stolička). Poznámka r e d a k c i e . P r o s í m e v á ž e n ý c h čitateľov, ktorí poznajú slová čír (čier), mrvenica, mrvance, zamrvenkalzamrvienka, fučka, kuľaša (prípadne iné názvy, k t o r é sa v i s t ý c h o b l a s t i a c h môžu v y s k y t n ú ť ) a j e d { á , k t o r é s a n i m i pomenúvajú, aby n á m s v o j e poznatky n a p í s a l i .
4
Ako r o v n o c e n n é varianty sa v S S J uvádzajú čnosť/cnosť (pri p í s m e n e C ) . Za r o v n o c e n n é ich pokladajú aj Pravidlá s l o v e n s k é h o pravopisu pri p í s m e n e C i Č (8. vyd.).
O jazykových nedostatkoch v jednom preklade detektívky LADISLAV DVONC
V m i n u l o r o č n ý c h l e t n ý c h h o r ú c i c h d ň o c h s m e hneď po v y j d e n í pre č í t a l i p r e k l a d r o m á n u M . S r e č k o v i č a Vražda Márie Letosovej, k t o r ý v y š i e l vo v y d a v a t e ľ s t v e S m e n a a k o 1 3 2 . z v ä z o k e d í c i e D o b r o d r u ž n é r o m á n y . Ide tu o b e ž n ý d e t e k t í v n y príbeh s holmesovskowatsonovskou dvojicou, podľa našej mienky, zbytočne na niektorých m i e s t a c h r o z v l á č n y a pri z á p l e t k e n i e dosť p r e s v e d č i v ý ( n a j m ä pri kľúčovej postave King-Konga). Ale o hodnotenie románu z literárneho h ľ a d i s k a n á m tu n e j d e a a n i s a n a t o n e c í t i m e p o v o l a n í . My tu c h c e m e u p o z o r n i ť n a n i e k t o r é k a z y a n e d o s t a t k y , k t o r é sú v j a z y k u p r e kladu a k t o r é sa pri starostlivejšej revízii k o n e č n é h o textu prekladu ( s a m o t n ý m p r e k l a d a t e ľ o m alebo p r a c o v n í k o m r e d a k c i e u v e d e n e j edí cie) nemuseli vyskytnúť. Preberieme jednotlivé prípady v poradí, v a k o m ich možno čítať v preklade ( a k sa chyba opakuje, uvádzame ju spolu s predošlým alebo predošlými prípadmi). Pritom krátko upo zorníme aj na č l á n k y a m e n š i e príspevky, v k t o r ý c h sa o rozobera ných chybách podrobnejšie písalo. Nevadí — to n i č, n i č to z a t o , neprekáža. — Nevadí, ak sa poponáhľam, chytím autobus o štvrtej (1). — Rasputin páchol kozacinou a to zrejme nijak nevadilo najkrajším ženám na dvore ruského cára Mikuláša II ( 1 2 ) . S l o v n í k s l o v e n s k é h o j a z y k a V , B r a t i s l a v a 1 9 6 5 , 9 v ý s l o v n e o z n a č u j e a k o n e s p r á v n e v y j a d r e n i e (to) nevadí a uvádza v y h o v u j ú c i e k v i v a l e n t to nič (nerobí) a nič to (zato). O nesprávnosti s l o v e s a vadiť v s p i s o v n e j s l o v e n č i n e s a už v i a c ráz h o v o r i l o pri roz ličných príležitostiach; posledný raz sa o tomto slovese diskutovalo n a s t r á n k a c h V e č e r n í k a v p r í s p e v k o c h J . V e r n a r s k é h o a G. H o r á k a . V p r v e j z v i e t , k t o r é v y š š i e u v á d z a m e , s a m a l p o u ž i ť v ý r a z to nič a l e b o nič to zato, v d r u h e j v e t e s l o v e s o neprekážať v tvare minulého 1
času neprekážalo. Akonáhle — l e n čo. — Akonáhle dodáš čo len jeden výplod tvo jej fantázie, môžeš ma len väčšmi popliesť ( 4 ) . Slovník slovenského j a z y k a h o d n o t í s p o j k u akonáhle ako trochu archaickú. Morfológia 2
1
Pozri J. V e r n a r s k ý, Čo vadí dr. Horákoví. K článku v Pravde: „Troš ka nápravného cúdenia", V e č e r n í k , 12, 1967, č. 40, str. 2 — G. H o r á k , Úprimné slovo j . Vernarskému, tamže, č. 46, str. 2. G. H o r á k v príspevku Troška nápravného cúdenia (Nechcete vyhrať?) v Pravde 4 8 , 1967, č. 42, str. 2 kritizoval používanie s l o v e s a vadiť v b r a t i s l a v s k o m V e č e r n í k u . Slovník slovenského jazyka 1, B r a t i s l a v a 1959, 19. 2
3
s l o v e n s k é h o j a z y k a hovorí, že v s p i s o v n e j s l o v e n č i n e j e t á t o s p o j k a z a s t a r a n á . S p r a c o v a n i a s l o v a akonáhle v S S J s a d o t k o l M. U r b a n č o k v seriáli príspevkov, v k t o r o m sa k r i t i c k y posudzuje s p r a c o v a n i e nie k t o r ý c h slov v tomto slovníku. Podľa autora z n o r m a t í v n e h o hľadiska s a v y ž a d u j e p r i s p o j k e akonáhle s p r a c o v a n i e a k o pri s p o j k e ačkoľvek, ktorú síce slovník tiež uvádza a k o trochu zastaranú spojku, a l e ide o spojku c e l k o m zastaranú. Nie je teda správne, ak sa s touto spojkou s t r e t á m e v s ú č a s n e j l i t e r a t ú r e . S p r á v n y m e k v i v a l e n t o m b y tu m a l a byť s p o j k a l e n č o . T u s a v š a k m o ž n o o p r á v n e n e p ý t a ť , č i j e tu v ô b e c s p o j k a akonáhle, r e s p . len čo na mieste. Spojka akonáhle ako hypotaktická spojka má časový význam: vyjadruje tesné n a s l e d o v a n i e deja hlavnej vety po deji vedľajšej vety. V našom prípade síce o takúto časovú následnosť ide, dôležitejšia je tu v š a k o k o l n o s ť , ž e d o d a n i e „ v ý p l o d u f a n t á z i e " m ô ž e v y v o l a ť popľetenie u druhej osoby. V danom prípade ide o vyjadrenie podmien kovej vedľajšej vety s možnou alebo neskutočnou predchádzajúcou príčinou deja nadradenej vety. Tu by bolo potom na mieste použitie p o d m i e n k o v e j s p o j k y ak a l e b o s p o j k y keď. 4
5
Tvojej — svojej. — V predchádzajúcej vete sa nesprávne používa aj z á m e n o tvojej n a m i e s t o svojej. V t e j t o súvislosti u p o z o r ň u j e m e n a prí spevok E. K u č e r o v e j o používaní privlastňovacích zámen v preklade r o m á n u G. D e l e d d y E l i a s P o r t o l u . 6
Húpavý — ho j dav ý, k o l í s a v ý . — Húpavým krokom svojich rozšraubovaných údov sa priblížil ku dverám ( 8 ) . Slovník slovenské h o j a z y k a I, 5 4 0 s í c e s l o v o húpavý neoznačuje kvalifikátorom, z kto rého by vyplývalo j e h o negatívne hodnotenie, j e d n a k o však slovo húpavý, p o d o b n e a j húpať sa, húpačky sa v spisovnej slovenčine hodnotí ako nesprávne; v spisovnej slovenčine používame výrazy hoj dať sa, hojdačky, hojdavý a t d . N a m i e s t o s l o v a húpavý sa v citovanej v e t e m a l o p o u ž i ť p r í d . m e n o hojdavý a l e b o kolísavý, uvádzané v S S J pri výklade slova húpavý. 1
7
Ješitnosť — m á r n o m y s e ľ n o s ť . — Čím bola námaha väčšia, tým bola moja ješitnosť menšia ( 1 0 ) . S l o v n í k s l o v e n s k é h o j a z y k a I, 6 5 1 u v á d z a : ješitný, ješitnosť, s p r á v , márnomyseľný, márnomyseľnosť; márnivý, márnivosť. A j p o u ž í v a n i e s l o v a ješitný v spisovnej slovenči-
3
Morfológia slovenského jazyka, B r a t i s l a v a 1966, 709. M. U r b a n č o k , Čítame Slovník slovenského jazyka, Kultúra slova 1 1967, 44. Morfológia slovenského jazyka, tamže. E. K u č e r o v á, K prekladu privlastňovacích zámen, Kultúra slova 1 1967, 1 6 — 1 7 . Pozri napr. F. K o č i š, Slovenčina v materských školách, Pravda 48 1967, č. 1 9 3 , str. 2. 4
5
6
7
8
n e b o l o u ž p r e d m e t o m k r i t i k y . N a m i e s t o s l o v a ješitnosf s a tu m a l použiť a k o v e c n e p r i l i e h a v ý v ý r a z márnomyseľnosť. Francúzsky — po f r a r \ c ú z s k y . — Nuž hovorila len francúzsky a anglicky ( 2 5 ) . Vravel anglicky ( 4 0 ) . Spýtala sa anglicky ( 4 2 ) . Slov n í k s l o v e n s k é h o j a z y k a p r i p r e d l o ž k e po v ý s l o v n e u v á d z a a k o d e v i a t y v ý z n a m p o u ž í v a n i e p r e d l o ž k y po v p r í s l o v k o v ý c h v ý r a z o c h s p ô s o b u s p r í k l a d m i po slovensky, po rusky, po maďarsky. V p r e k l a d e sa iba r a z p o u ž í v a t a k é t o s p r á v n e v y j a d r e n i e : Odpovedala celkom hlasno po anglicky ( 4 2 ) . Na n e s p r á v n e používanie prísloviek typu ,francúzsky* . a n g l i c k y ' , , n e m e c k y ' , , d o m á c k y ' a p o d . n a m i e s t o po francúzsky, po anglicky, po nemecky, po domácky sme upozornili v kritike jazy kovej stránky niekoľkých článkov z jedného čísla časopisu Sloboda. Bouloňský — b o u l o n s k ý . — Profesor Krausel mal príčinu, aby sa to, čo sa začalo v Bouloňskom lesíku, skončilo vraždou na Modrom Brehu! ( 3 7 ) . V n a š o m p r í p a d e ide o odvodzovanie p r í d a v n é h o m e n a n a -ský od p o d s t a t n é h o m e n a — v l a s t n é h o m e n a , z a k o n č e n é h o n a ň v o v ý s l o v n o s t i , v p í s m e n a -gne /Boulognej. V spisovnej slovenčine p r i o d v o d z o v a n í s l o v p r í p o n o u -ský o d p o d s t a t n ý c h m i e n , k t o r ý c h o d v o d z o v a c í z á k l a d s a k o n č í n a s p o l u h l á s k u ň, s p o l u h l á s k a ň s a z a m i e ň a s p o l u h l á s k o u n: kôň — konský, Viedeň — viedenský, Kodaň — ko danský, Plzeň — plzenský a pod. Tu s a robí veľmi č a s t o c h y b a v tom, ž e s a p r e d p r í p o n o u -ský p o n e c h á v a s p o l u h l á s k a ň, n a č o s a t i e ž v p o s l e d n o m č a s e v i a c ráz upozornilo pri r o z l i č n ý c h p r í l e ž i t o s t i a c h . ' Po dobne používame spoluhlásku n n a m i e s t o ň aj pri odvodzovaní príd. m i e n n a -ský o d c u d z í c h v l a s t n ý c h m i e n , v k t o r ý c h s a v y s l o v u j e ň, pričom sa píše rozdielne podľa príslušného pravopisného systému j a z y k a , z k t o r é h o p o c h á d z a , n a p r . Abony — abonský ( n i e ,abonský* a l e b o . a b o ň s k ý ' ) , Bretagne — bretanský ( n i e , b r e t a g n e s k ý ' a l e b o ,bret a ň s k ý ' ani ,bretagnský', a k o s m e to čítali v S l o b o d e 2 2 , 1 9 6 7 , č. 15, str. 1 2 ) . Na vec s m e osobitne upozornili v súvislosti s príd. m e n o m k názvu Bologna. P o d o b n e p o u ž í v a m e n a m i e s t o f o r m y , b o u l o g n s k ý ' a l e b o .bou l o ň s k ý ' p o d o b u boulonský, v ktorej sa rešpektuje kodifikácia spisovnej slovenčiny — písanie n podľa výslovnosti. 9
1 0
1
12
Kedy treba
— keď. peniaze
Nikola
vrátit
tvrdil,
8
Pozri V. U h 1 á r, „ješitný"?,
9
Slovník
slovenského
že
( 3 9 ) . — Dátum
jazyka
dátumy smrti
znamenajú sa kryje
dni, s dňom,
kedy
bolo
kedy
mali
R o z h l a s a t e l e v í z i a 1 3 , 1 9 5 7 , č . 3 3 , str. 16. III,
B r a t i s l a v a 1963, 102 (v r á m c i I. skupiny
významov j . '° Pozri L. D v o n č, O jazyku v Slobode, Kultúra slova 1, 1 9 6 7 , 1 5 4 . Pozri napr. môj príspevok „Kodanský" — správne kodanský, Jazyková p o r a d ň a II, B r a t i s l a v a 1960, 2 4 5 — 2 4 6 alebo n a j n o v š i e Š. M i c h a l u s , Nie „koňský", ale konský, V e č e r n í k 12, 1967, č. 1 1 1 , str. 5. Pozri L. D v o n č, Zo svojrázneho písania veľkých písmen, S R 32, 1 9 6 7 , 181. 1 2
44
vrátiť väčšiu sumu ( 3 9 ) . P o u ž í v a n i u s l o v a kedy vo funkcii slova keď venoval pozornosť v osobitnom č l á n k u V. B l a n á r . Ukázal, že používa n i e s l o v a kedy s a o d p r í p a d u Kedy prídeš, vtedy to dostaneš ďalej rozširuje i na t a k é č a s o v é súvetia, k t o r é majú v h l a v n e j vete nie prís l o v k u vtedy, a l e a k é k o ľ v e k č a s o v é u r č e n i e . V n a š o m prípade ide o použitie vedľajších prívlastkových viet s časovým významom. Na čele p r í v l a s t k o v ý c h v e d ľ a j š í c h v i e t b ý v a h y p o t a k t i c k á s p o j k a keď s časo vým významom, nie „kedy". 1 3
u
Srbochorvátsky - s r b o c h o r v á t s k y . - Zo srbochorvátskeho ori ginálu preložil Ján Jankovič f 44j. V spisovnej slovenčine nepoužíva m e p o d o b u srbochorvátsky ( a n i chorvátsky), ale s r b o c h o r v á t s k y (ako aj c h o r v á t s k y ) . Toľkoto
k
jazykovým
nedostatkom
v spomínanom
preklade
J. Jan-
koviča. Niekto by sa m o h o l opýtať: Je vôbec potrebné upozorňovať na j a zykové nedostatky v preklade detektívky, ktorá vyšla v zošitovom v y d a n í u v e d e n e j e d í c i e ? N e b e r i e s a tu azda t r o c h u p r í s n y m e t e r ? Na z d á v a m e sa, že nie. Po prvé m o ž n o upozorniť n a to, že p r e k l a d vyšiel v n á k l a d e 35 0 0 0 exemplárov, čo j e n á k l a d veľký, zriedkavý pri i n ý c h prekladoch kníh. O zošitových vydaniach románov je ďalej dobre známe, že sa hojne vzájomne vypožičiavajú alebo vymieňajú, takže možno predpokladať, že j e d e n výtlačok prečítajú azda aj traja alebo aj via cerí čitatelia (najmä v študentských domovoch a na vojenčine). Treba p r i t o m brať do ú v a h y fakt, že t e n t o druh v y d a n í č í t a j ú n a j m ä m l a d š í ľudia, k t o r í n e r a z e š t e n e m a j ú d o s t a t o č n e u p e v n e n é j a z y k o v é p o v e domie, a tak takéto a podobné nedostatky (nie chybičky!) zbytočne n a r ú š a j ú ich j a z y k o v ý úzus. Preto n á m nie j e ľ a h o s t a j n é , či t a k á t o literatúra vychádza alebo nevychádza bez rušivých jazykových chýb. V preklade na str. 44 r e d a k c i a oznamuje vydanie nasledujúceho ro mánu, ktorým bude špionážny román Rozlúčka so špiónom od poľské ho autora J a n a Litana. R e d a k c i a sľubuje pritom mimoriadny čitateľský zážitok touto vtipnou vetou: „Keď r o m á n dočítate, isto si poviete, ž e v t ý c h D o b r o d r u ž n ý c h r o m á n o c h sú f a j n c h l a p c i , l e b o z a s v y d a l i dob r ý r o m á n . " Aj k e ď n e p o p i e r a m e , ž e v e d í c i i v y š l i už a z a i s t e a j v y j d ú ďalšie dobré a pútavé romány (o čom svedčí aj stúpajúci náklad jed n o t l i v ý c h d i e l ) , s p r e k l a d o m r o m á n u M. S r e č k o v i č a , a k o s m e to u k á z a l i , n e m ô ž e m e byť úplne spokojní. „Fajn chlapci" by sa mali lepšie pre ukázať.
1 3 v
Pozri V. B l a n á r , Keď — kedy, S R 17, 1951/52, 104. Pozri Morfológiu slovenského jazyka, 724.
DISKUSIE
O istej šablóne JOZEF
ZAVARSKÝ
K t e j t o p o z n á m k e priviedli m a dva p r í s p e v k y v K u l t ú r e s l o v a — M i h á l o v a k r i t i k a O istom preklade ( K S 1, 1 9 6 7 , 1 1 1 - 1 1 2 ) a L e r c h o v e j o d p o v e ď n a ň u O istej kritike istého prekladu (tamže, 2772 7 8 ) . N e m i e n i m sa miešať do p o l e m i k y ( a j k e ď d á v a m v ä č š m i za prav du M i h á l o v i ] , n o r á d b y s o m p o u k á z a l n a i s t é j a z y k o v é š a b l ó n y , č o často mýlia používateľov j a z y k a a c e l k o m zbytočne im zväzujú ruky. Priveľmi s m e si n a v y k l i m e c h a n i c k y nahrádzať c h y b n é slovo, väzbu alebo s p o j e n i e n i e k t o r ý m iným slovom, väzbou, spojením. P o u č e n ý pi s a t e ľ , r e d a k t o r a l e b o k o r e k t o r n a m i e s t o s l o v a kľud bežne použije slovo pokoj, no málokomu príde na um, že dakedy j e vhodnejšie v danom k o n t e x t e s l o v o ticho a l e b o h o c i chladnokrvnosť (to druhé napr. v spo j e n í s kľudom Angličana j . Tento príklad možno nie je najlepší, no a k o východisko vari poslúži. C h c e m s a p r i s t a v i ť p r i v ý m e n e n á z o r o v Mihala a L e r c h o v e j o s p r á v n o s t i v ý r a z u až na to v t e j t o v e t n e j s ú v i s l o s t i : Ako sa cítite? Dobre, až na to, že musíme žiť! Mihal s p r á v n e k r i t i z u j e , ž e s a t e n t o v ý r a z n e m a l p o u ž i ť , a s p r á v n e h o v o r í , ž e n a m i e s t o c h y b n é h o až na m á m e o k r e m a l e b o v y j m ú c. Na druhej strane s Lerchovou možno súhlasiť v tom, že veta Dobre, okrem toho, že musíme žiť! v y z n i e v a a k o s i č u d n e , n e z v y č a j n e a ť a r b a v o . V t a k o m t o p r í p a d e n e j e d e n používateľ j a z y k a príde do p o m y k o v a , či p r i s t a ť n a n a v r h o v a n ú ú p r a v u , k t o r á v ý r a z až na p r e v á d z a n a n o r m o vaný spôsob vyjadrenia, či sa pridŕžať síce nesprávneho, a l e zrozumi t e ľ n e j š i e h o s p o j e n i a . K d e j e tu c h y b a , č o n á s m ý l i ? J e to a z d a n e d o k o nalosť j a z y k a ? Nie, ani najmenej, na vine j e šablóna. K e b y s m e s i š p e c i á l n e v š í m a l i v e t y s v ý r a z o m až na, p r i š l i b y s m e č o s k o r o n a t o , ž e t a m , k d e v á h a m e n a h r a d i ť h o s l o v a m i okrem, vyjmúc, k o m p l i k u j e n á m s i t u á c i u n a s l e d u j ú c a s p o j k a ž e. Ť a ž k o s t i n á m t e d a r o b í n i e s a m o p r e v á d z a n i e v ý r a z u až na d o s p i s o v n e j s l o v e n č i n y , a l e c e l á n e s p i s o v n á s p o j k o v á k o n š t r u k c i a až na to, že. N u ž n e c h a j m e b o k o m n a v r h o v a n é ( a z n á m e ) ú p r a v y a p o k ú s m e s a zistiť, či n e m o ž n o c e l ý v ý r a z až na to, že n a h r a d i ť n e j a k o u s p o j k o u . T a k á t o s p o j ka jestvuje a j e ňou slovo i b a ž e . Ak toto slovo použijeme namiesto
spomínanej
konštrukcie,
urobíme
zadosť
spisovnej
norme
b u d e z n i e ť n e z v y č a j n e , l e ž n a o p a k , b u d e s l o v e n s k e j š i a : Ako
a
veta sa
ne cítite?
Dobre, i b a ž e musíme žiť. Pri tejto príležitosti poukážem ešte na jeden výraz. Naučili s m e sa ( p o d a k t o r í ] n a h r á d z a ť s p o j e n i e v prvom rade, aj keď ho niektorí j a zykovedci uznávajú za plnoprávne, spisovné, č a s t i c a m i predovšetkým, najmä. Ť a ž k o s t i n á m v š a k s p ô s o b u j e s p o j e n i e v neposlednom rade, o ktorého spisovnosti opovažujem sa prinajmenšom pochybovať. Mys lím si, že sa u n á s v t l a č i u d o m á c n i l o pod vplyvom č e š t i n y . Ide na p r í k l a d o t a k é t o p o u ž i t i e : O skoré dokončenie objektu zaslúžili sa stavebné i montážne organizácie a v neposlednom rade aj subdodávatelia, ktorí dodali potrebný materiál v predstihu. V slovenskom kontexte je toto spojenie nepriliehavé, ale nevieme nájsť a d e k v á t n y výraz, k t o r ý m by s m e ho nahradili. Opäť n á m pre káža šablóna, pretože mimovoľne hľadáme doslovný preklad výrazu. A vo v ä č š i n e p r í p a d o v ( a k n i e vo v š e t k ý c h ) s t a č í n a p í s a ť n a m i e s t o n e h o napokon alebo n a o s t a t o k . N i e k t o m ô ž e n a m i e t a ť , ž e s l o v á napokon a naostatok majú práve o p a č n ý v ý z n a m a k o s p o j e n i e v neposlednom rade. To j e pravda, ale niekoľkokrát som sa presvedčil, že ak autorovi urobíme v texte takú t o ú p r a v u , a n i si n e z m y s l í p r o t e s t o v a ť , ž e s m e m u z m e n i l i z m y s e l v e t y . A k o s i t o v y s v e t l i ť ? V ý r a z v neposlednom rade* je klišé (navyše n e p o d a r e n é ) , k t o r é s t r á c a s v o j d o s l o v n ý v ý z n a m . A z a s a č a s t i c e na pokon, naostatok n i j a k o nevyjadrujú, a k o by s m e pri i c h d o s l o v n o m c h á p a n í m o h l i č a k a ť , že to, č o j e vo v e t e za nimi, b e r i e m e a k o po s l e d n é , č o si s o t v a h o d n o všimnúť. T o vidieť n a p r í k l a d n a v e t e z Ku k u č i n a : Veď napokon je ona z najlepších žien medzi težackými. (Citát j e uvedený v S S J II na s t r a n e 267 v h e s l e napokon.) Celkom pokojne m ô ž e m e teda aj spomínanú vetu napísať takto: O skoré dokončenie objektu zaslúžili sa stavebné i montážne organi zácie a napokon [ n a o s t a t o k / aj subdodávatelia, ktorí dodali potrebný materiál v predstihu.
* Hodnotenie s p o j e n í v prvom rade, v neposlednom rade a k o bohemízmov j e príliš p r i a m o č i a r e . Porovnanie s cudzími ( n e s l o v a n s k ý m i ) j a z y k m i ukazuje, že ide s k ô r o europeizmus. (Pozn. r e d a k c i e . )
Prekladanie termínov otopný, topný P E T E R HACUNDA
V slovenských prekladoch z českej technickej literatúry, týkajúcej s a v y k u r o v a n i a , sú pri i s t ý c h o d b o r n ý c h t e r m í n o c h n i e k t o r é n e j e d n o t n o s t i a n e s p r á v n o s t i . N i e k t o r é t e r m í n y s a p r e k l a d a j ú do s l o v e n č i n y buď v i a c e r ý m i slovami, buď l e n j e d n ý m , a l e v ý z n a m o v o n e v h o d n ý m s l o v o m . I s t e ž e t a k ý t o s t a v n i e j e z d r a v ý , p r e t o j e tu p o t r e b a k o d i f i kovať správne slovenské ekvivalenty k príslušným českým termínom. V o k r u h u v y k u r o v a n i a ide n a j č a s t e j š i e o dva t e r m í n y : č e s k é prí d a v n é m e n o otopný p r e k l a d á s a a k o vykurovací, ohrievací, výhrevný, ohrevný, vyhrievací a č e s k ý v ý r a z topný p r e k l a d á s a do s l o v e n č i n y slovom vykurovací. P r í k l a d n a p r e k l a d a n i e s l o v a otopný s l o v o m vykurovací nájdeme v knižke Rukoväť bezpečnosti práce I (Práca, Bratislava 1958), kde sa n a s t r . 1 8 7 c i t u j e p a r a g r a f 7 1 v y h l á š k y č í s . 1 1 3 / 1 9 6 1 Ú r . v. O p o d r o b n ý c h p r e d p i s o c h p r e p o z e m n é s t a v b y : „Treba sa postarať najmä o mož nosť ľahkého čistenia v y k u r o v a c í c h plôch..." V českom texte j e n a p í s a n é lehkého čistení o t o p n ý c h plôch. P r í k l a d y n a p r e k l a d a n i e s l o v a otopný slovenským výrazom výhrevný sú i vo V y h l á š k e Min. m i e s t n e h o h o s p o d á r s t v a č í s . 1 9 7 / 5 7 zo d ň a 1 0 . o k t ó b r a 1957 O odplate za ú s t r e d n é v y k u r o v a n i e a dodávku t e p l e j vo d y — s l o v e n s k é z n e n i e . V p a r a g r a f e 3 t e j t o v y h l á š k y j e v 1. o d s e k u s l o v o výhrevný v t a k o m t o k o n t e x t e : Úhrn odplát v celom dome za jedno v ý h r e v n é obdobie ..."; v č e s k o m z n e n í v y h l á š k y č í t a m e za jedno otopné období. Ďalší príklad v e z m e m e z paragrafu 4 cit. vy h l á š k y , z 3. o d s e k u : „Vykurovanou miestnosťou sa rozumie miestnosť vybavená v ý h r e v n ý m i telesami..." V českom znení vyhlášky: „ . . . vybavená o t o p n ý m i telesami..." Nadpis paragrafu 5 cit. v y h l á š k y z n i e : „Výška odplaty v prípade, keď nájomný pomer vznikol alebo zanikol v priebehu v ý h r e v n é h o obdobia"; v českom znení: „ . . .v prubéhu o t o p n é h o období". P r í k l a d y n a p r e k l a d č e s k é h o s l o v a otopný v ý r a z o m vyhrievací sme n a š l i v č e s k o s l o v e n s k e j š t á t n e j n o r m e Č S N 0 6 1 1 2 0 z r. 1 9 6 1 V y h r i e v a cie článkové telesá oceľové. Táto norma je analógiou skôr vydanej normy ČSN 06 1110 Otopná č l á n k o v á telesa litinová, takže j e zrejmé, ž e v Č S N 0 6 1 1 2 0 s a č e s k ý t e r m í n otopný prekladá ako vyhrievací. V c i t o v a n e j k n i ž k e Rukoväť b e z p e č n o s t i p r á c e I sú p r í k l a d y aj n a n e s p r á v n e p r e k l a d a n i e č e s k é h o s l o v a topný slovenským ekvivalentom vykurovací. V ďalších odsekoch paragrafu 71 spomínanej vyhlášky č. 1 1 3 s a n a s t r a n e 1 6 7 p í š e : „V Jete možno používať teplovodné vyku-
rovacie V
telesá
českom
s parnými
znení:
a elektrickými
, , . .". s parními
v y k u r o v a c í m i a
elektrickými
t o p n ý m i
vložkami." vložka
mi." P o d ľ a n á š h o n á z o r u j e s p r á v n e p r e k l a d a ť s l o v o topný do s l o v e n č i n y s l o v o m hrejný, resp. keď ide o materiál určený na spaľovanie s cieľom z í s k a ť t e p l o , s l o v o m kurivový. K s l o v u otopný navrhujeme slovenský e k v i v a l e n t ohrevný, resp. vo v y m e d z e n ý c h p r í p a d o c h vykurovací. P r i z d ô v o d n e n í p r e k l a d a n i a s l o v a topný uplatňujeme významové kri t é r i u m : s l o v o m vykurovací n e m o ž n o p r e k l a d a ť č e s k ý v ý r a z topný pre to, lebo sa ním označuje ( a j v č e š t i n e ) pojem „vybavujúci priestor teplom, vyteplujúci priestor", a nie pojem „určený na výrobu tepla, t e p l o v y v í j a j ú c i , t e p l o d a j n ý " , č o č e s k é s l o v o topný fakticky znamená. Pri zdôvodnení prekladania druhého slova (ide o adjektívum otop ný j p r i h l i a d a m e n a v ý z n a m s l o v a otopný. Ten v slovenčine najlepšie vystihuje slovo ohrevný.
Ešte o termínoch v tepelnej technike JÁN
HORECKÝ
V príspevku Ing. Hačundu sa s p r á v n e poukazuje n a nejednotnosť i v e c n ú n e s p r á v n o s ť p r i p o u ž í v a n í p r í d a v n ý c h m i e n vykurovací, vyhrie vací, ohrievací, výhrevný, ohrevný. Prekvapuje však, že túto otázku a k o odborník v tepelnej technike neposudzuje z hľadiska pojmového, a l e i b a z h ľ a d i s k a e k v i v a l e n t u z a č e s k é p r í d a v n é m e n á topný a otop ný. P r e k v a p u j e t o n i e p r e t o , ž e v y c h á d z a z češtiny, ale preto, že z pojmového hľadiska j e riešenie tohto problému s c h o d n e j š i e : veď e k v i v a l e n t o v za dve č e s k é p r í d a v n é m e n á j e v s l o v e n č i n e päť, a l e zá k l a d n é p o j m o v é f a k t y sú iba dva: p r o c e s , k t o r ý m s a v y v í j a t e p l o , a ďalej proces, ktorým sa dodáva teplo n e j a k é m u priestoru. Pre tento druhý proces m á m e v slovenčine jednoznačne sloveso kúriť, r e s p . vykurovať. V p r o s p e c h p o d o b y vykurovať [teda nie kúriť) h o v o r í to, že m á iba j e d e n v ý z n a m „ d o d á v a ť t e p l o do p r i e s t o r u " , t e d a v ý z n a m p o t r e b n ý p r e n a š e c i e l e , k ý m p o d o b a kúriť má aj všeobecnej ší v ý z n a m „udržiavať oheň". Práve pre svoju j e d n o z n a č n o s ť sa slo v e s o vykurovať z a č í n a č o r a z v i a c p o u ž í v a ť a j v n á z v e ústredné vyku rovanie n a m i e s t o d o t e r a j š i e h o n á z v u ústredné kúrenie. P r e p r v ý p r o c e s m á m e p o r u k e s l o v e s o hriať. Toto sloveso, podobne a k o m n o h é i n é j e d n o s l a b i č n é s l o v e s á t y p u piť, žať, pásť, priasť, má v š a k nevýhodu, že od neho n e m o ž n o pravidelne tvoriť prídavné m e n o
p r í p o n o u -ací, t e d a t a k é p r í d a v n é m e n o , k t o r ý m s a o z n a č u j e v l a s t n o s ť v š e o b e c n é h o vzťahu k deju p o m e n o v a n é m u daným slovesom (v neur č i t k u ) . V t a k ý c h t o p r í p a d o c h v š a k m ô ž e m e siahnuť po v h o d n o m p r e d p o n o v o m s l o v e s e , k t o r é s a k o n č í n a -ať, a o d n e h o u ž m ô ž e m e d o b r e u t v o r i ť p r í d a v n é m e n o n a -ací. T a k t o s a n i e t a k d á v n o u t v o r i l o p r í d a v n é m e n o spriadací p r o s t r e d n í c t v o m s l o v e s a spriadať, hoci uvedený dej by stačilo označiť slovesom priasť. T a k ý t o p o s t u p b y b o l n a j v h o d n e j š í a j p r i s l o v e s e hriať. Tu m á m e k dispozícii viac predponových slovies s približne rovnakým význa m o m : vyhrievať, ohrievať, zahrievať, zohrievať. Pri h l b š o m r o z b o r e s a v š a k u k á ž e , ž e s l o v e s á s p r e d p o n o u o-, zo-, za- v y j a d r u j ú dodávanie tepla iba do u r č i t e j , o b y č a j n e m e n š e j m i e r y . Preto j e ú č e l n é vziať slo v e s o vyhrievať, a t o t ý m v i a c , ž e s p r e d p o n o u vy- m á m e u ž v e ľ m i b l í z k e s l o v á výhrevný a výhrevnosť. P r í d a v n é m e n o výhrevný má dosť j a s n e vyhranený význam, označuje sa ním vlastnosť paliva. Preto j e s p r á v n e p o u ž i ť h o v s p o j e n i a c h a k o výhrevná látka, výhrevné prostre die. Ak s a m á vyjadriť v š e o b e c n ý vzťah k vyhrievaniu, t r e b a použiť prí d a v n é m e n o vyhrievací. T o t o p r í d a v n é m e n o by teda bolo n a m i e s t e v s p o j e n i a c h a k o vyhrievacia plocha, vyhrievací odpor, vyhrievací ob vod, vyhrievacia duša. P r í d a v n é m e n o vykurovací by zase bolo na m i e s t e v s p o j e n i a c h a k o vykurovacie obdobie, vykurovacie teleso, vykurovací článok.
ROZLIČNOSTI
Hoci Spojka si
zaslúži
hoci
patrí
z hľadiska
k najosobitejším
slovenským
svojho pôvodu, významu,
spojkám.
funkcie, ale
Pozornosť aj
z hľa
diska š t y l i s t i c k é h o využitia. Jednotvárnosť je najväčším nedostatkom dobrého štýlu. Nepríjemne prekvapujú také písomné prejavy, ktoré z väčšieho počtu rovnoznačných slov poznajú a používajú stále iba jedno. Vo vedľajších príslovk o v ý c h prípustkových vetách však n e m á m e iba jednu spojku, a l e via c e r o s p o j k o v ý c h v ý r a z o v : aj čo, čo aj, čo i, čo, aj keď, i keď, bárs aj, nech aj, z a v š e a j trebárs; n o n a j v ý r a z n e j š o u s p o j k o u j e hoci (hocJ. Uvedieme niekoľko príkladov na spojku hoci: Hoci je už starý a zmorený, predsa len nepokladá za múdre tak odrazu zomrieť na choleru. [ H e č k o ] — Hoci podložil smolienky, od ktorých sa drevo chytí blkom, v ohnisku len tlelo a dymilo sa. ( Z ú b e k ) — Nehovoril, hoci mal naveky plno rečí. (Horák] — Kole sá sa klžu hladko, hoc majú ráfy z pevnej gumy. (Kukučín) — Ho ci slovenský ľud veľa trpel, nikdy sa nevzdal svojich práv. (Hrušovský) Neraz sa stane, že v školských úlohách žiakov z jednej triedy sa a n i r a z n e v y s k y t n e s p o j k a hoci. V ä č š m i však prekvapuje, ak aj v od b o r n ý c h č l á n k o c h , z a v š e aj v r e c e n z i á c h n i e k t o r ý c h n a š i c h l i t e r á r n y c h k r i t i k o v sústavne a j e d n o s t r a n n e sa používa iba s p o j k o v ý výraz i keď. Obidve zistenia však navzájom predsa len súvisia: Naša š k o l s k á jazy ková výchova v tomto smere zaostáva; vetným rozborom venuje veľa č a s u , n o v e d ľ a j š í m p r í p u s t k o v ý m v e t á m m á l o a s p o j k e hoci s a už p o zornosť neujde. S p o j k a hoci má výhodu aj v tom, že o k r e m výraznosti a j e d n o z n a č nosti j e rázovitou slovenskou prípustkovou spojkou, ktorá na vyjadre nie vzťahu podradenosti v prípustkových vetách j e j e d i n e č n á a j e d n o s l o v n á , k ý m s y n o n y m i c k é s p o j k y aj čo, i keď s a v j e d n o t l i v ý c h s v o j i c h z l o ž k á c h (aj, čo, i, keď) veľmi využívajú na vyjadrenie iných vzťahov medzi skladmi a vetami. S p o j k a hoci /hoc), v n á r e č i a c h a j hocaj, hodzaj, hocpriam, hoden, hoďa, hoďas, choc, chocaj, j e z n á m a v p o ľ š t i n e [hoč, chocia, chociaj, chociaž), v r u š t i n e [chota, chot), b i e l o r u š t i n e [choťa, chočb chocb), u k r a j i n č i n e (choiaj, choť, choč, choča). V češtine tejto spojky niet.
E t y m o l o g i c k y s ú v i s í s o s l o v e s o m chcieť (chotétij, pravdepodobne s o z m e r a v e n ý m p r e c h o d n í k o m p r í t o m n ý m chote a t v a r u si ( k o n j u k t í v o d byť, som), t e d a choťa si fchoťs,' choc, choci, hoci). Tvar choc, chocaj v o v ý c h o d o s l o v e n s k ý c h n á r e č i a c h j e p ô v o d n e j š í , t v a r hoci je mladší. S p o j k e hoci, hoc p r i n á l e ž í p r e d n o s ť p r e d o s t a t n ý m i p r í p u s t k o v ý m i s p o j k a m i , h o c i a j s p o j k o v é v ý r a z y aj keď, i keď, čo aj, aj čo s ú správne. T r e b a ich v š a k r o v n o m e r n e používať, neupadať do štylis tickej jednotvárnosti ani v odborných článkoch. Ba nezabúdať ani na s p o j k u bárs aj ( v y s l o v bárzaj), ktorá j e taká častá napr. v štúrov s k ý c h textoch a ľudovej reči. B o l o b y v e ľ m i n e s p r á v n e , k e b y s a s p o j k o v ý v ý r a z i keď p o k l a d a l z a š t y l i s t i c k y p r í z n a č n ý p r e o d b o r n é t e x t y . Aj v t e x t o c h m á p l n é o p r á v n e n i e s p o j k a hoci (hoci.
pomýlené odborných V. U hl ár
Poctivosť — statočnosť Eugen K 1i n g e r v preklade S t e i n b e c k o v h o diela a u t o b u s ( B r a t i s l a v a 1 9 6 7 ] p o u ž i l s l o v á poctivosť a poctivý na k ý c h m i e s t a c h ( n a p r . s t r . 2 4 4 ) v t a k o m t o s p o j e n í : v súčasných ločenských podmienkach nemôže nikto poctivým spôsobom núť väčší majetok; bol presvedčený, že poctivosť sa skôr alebo ďočká odmeny (str. 2 1 5 ) .
Túlavý niekoľ spo nadobud neskôr
Z c i t o v a n é h o i ď a l š i e h o k o n t e x t u j a s n e vyplýva, že tu n e j d e o po hlavnú čistotu, p a n e n s t v o , či panictvo, a l e o s t a t o č n o s ť , dobré m e n o , č e s ť , p o č e s t n o s ť , b e z ú h o n n o s ť a l e b o c h a r a k t e r n o s ť v k o n a n í a vystu povaní. S l o v n í k s l o v e n s k é h o j a z y k a ( I I I , str. 111 a n.) však hodnotí s l o v o poctivosť p r e d o v š e t k ý m vo v ý z n a m e p o h l a v n e j č i s t o t y a n a o p a k , j e h o použitie vo v ý z n a m e „česť, statočnosť, dobré m e n o " pokladá ;a t r o c h u z a s t a r a n é . P r e k l a d a t e ľ a k i s t e n e m a l v ú m y s l e — n e m a l n a to z r e j m e d ô v o d y — p o u ž i ť s l o v o poctivosť na vystihnutie zastaranosti c i t o v a n é h o textu. Vtedy by sa totiž uplatnilo funkčne a oprávnene. K e ď ž e t a k ý t o p r e d p o k l a d n e p r i c h á d z a do úvahy, v y c h o d í z toho, že s l o v o poctivosť tu p o u ž i l n e s p r á v n e , l e b o s e m s a p r i a m p ý t a n a p r . s l o v o statočnosť a statočný ( k o n a j ú c i v súlade so cťou, poriadny, bez ú h o n n ý ) . Aj k e b y s m e t e d a a k c e p t o v a l i h o d n o t e n i e S l o v n í k a ( „ t r o c h u z a s t a r a n é " ) — a n e m ô ž e m e ho bez výhrad — nedá sa schváliť Klingerovi použitie tohto slova v uvedenom kontexte. T ý m skôr ho odmiet n e m e , keď nás j a z y k o v ý cit upozorňuje, že ani Slovník c e l k o m spra v o d l i v o n e h o d n o t í t o t o s l o v o . U k a z u j e t o n a p r . v ý r a z poctivá panenka
z
ľudovej
čestná,
poézie,
poctivá
bezúhonná.
žena
Upozorňuje
vo na
význame to
pohlavne
i Z a u n e r o v a
ručka slovenského pravopisu
( 1 9 5 8 , s t r . 3 1 8 ) : poctivý
šie
poctivosť
s t a t o č n ý
pracovník,
—
poctivosť
statočná,
po
Praktická
prí
pracovník, v
práci,
lep lepšie
s t a t o č n o s ť v práci. Klingerov preklad by bol teda len získal na slovenskosti, keby bol t u u p l a t n i l n á l e ž i t é a v ý s t i ž n é s l o v á , n a p r . statočnosť, statočný, ktoré by v k o n t e x t e n e v y v o l á v a l i i n é p r e d s t a v y . V e ď r o m á n S t e i n b e c k o v ý m pričinením priam oplýva pasážami, ktoré odhaľujú postavy nie a k o nestatočné, ale ako naisto nepoctivé. V takejto situácii osobitne vy p u k l o b i j e d o o č ú a u š ú n e d o b r e v o l e n é s l o v o poctivosť a poctivý. P r e k l a d a t e ľ a s i p o c h y b i l v p l y v o m č e š t i n y , k d e s l o v o poctivosť má z h r u b a v ý z n a m s l o v e n s k é h o s l o v a statočnosť a s l o v o statečnost vý znam „smelosť, hrdinskosť". No toto vysvetlenie ho n i j a k o n e o s p r a v e d l ň u j e , l e b o p r e k l a d a l do s l o v e n č i n y . A. Chmelík
Ku skloňovaniu názvu Monte Carlo P r i p o u ž í v a n í n á z v u Monte Carlo v 6. p á d e s m e s a s t r e t l i v b e ž n e j j a z y k o v e j p r a x i s v e ľ k o u n e u s t á l e n o s ť o u . J e d n a k s a tu používa p o d o b a Monte Carlo, čiže s l o v o Monte Carlo sa v tomto prípade neskloňuje* j e d n a k s a s t r e t á m e s t v a r m i Monte Carle a Monte Carlu s príponami -e a -u: Za letného pobytu v M o n t e Carlo otec sa stretol so sláv nym talianskym tenorom Enricom Carusom ( H o r i z o n t 3 , 1 9 6 7 , č . 1, s t r . 17). V Monte Carle vyhral 23 miliónov za večer ( S m e n a , 3 0 . 7. 1 9 6 6 , s t r . 1 0 ) . — V skutočnosti dochádzalo v Monte Carlu k ne jakým desiatim sebevraždám ročne ( S l o b o d a 2 1 , 1 9 6 6 , č. 30, str. 1 2 ] * Oprávnená je otázka, ktorá z uvedených foriem sa má vlastne v lok. sg. používať. N á z o v Monte Carlo j e s t r e d n é h o r o d u . K o n č í s a n a s a m o h l á s k u -o,. a k o s ú z a k o n č e n é p o d s t . m e n á s t r . r o d u v z o r u mesto. Podst. m e n á t o h t o v z o r u m á v a j ú v l o k . s g . p á d o v ú p r í p o n u -e, n a p r . v meste, o kla dive. P r i n i e k t o r ý c h s l o v á c h v š a k b ý v a n a m i e s t o p r í p o n y -e p r í p o n a -u. J e t o p r i p o d s t . m e n á c h , k t o r é m a j ú p r e d k o n c o v ý m -o s p o l u h l á s k y k, g, ch, h, a p r i p r e v z a t ý c h p o d s t . m e n á c h , k t o r é m a j ú p r e d k o n c o v ý m -o s a m o h l á s k u , n a p r . v mlieku, v Kartágu, v Togu; v Montevideu, na Borneu a pod. Ak p r e s k ú m a m e m i e n v z o r u mesto,
uvedené tvary z hľadiska skloňovania podstatných v i d í m e , ž e t v a r Monte Carlu t u n e p r i c h á d z a d o H-
v a h y , p r e t o ž e p r e d p á d o v o u p r í p o n o u -o n e p r e d c h á d z a v n á z v e Monte Carlo s a m o h l á s k a a l e b o s p o l u h l á s k a k, g, ch a l e b o h, a l e s p o l u h l á s k a Z. P r i s l o v á c h s t o u t o s p o l u h l á s k o u p r e d p r í p o n o u -o j e v l o k . s g . p r í p o n a -e, n a p r . veslo — o vesle, vetrilo — o vetrile, a tak aj pri n á z v e Monte Carlo m á b y ť v l o k . s g . p r í p o n a -e, t e d a t v a r v Monte Carle, d o l o ž e n ý z d e n n í k a S m e n a . S y s t é m o v á p o d o b a Monte Carle sa p o c i ť u j e a k o n e o b v y k l á p r e zvu kovú zhodu o b o c h č a s t í názvu. Preto s a n i e k e d y s t r e t á v a m e s použí v a n í m n á z v u Monte Carlo a k o n e s k l o n n é h o podst. mena, takže aj v l o k . s g . j e t v a r Monte Carlo ( a j p o u ž í v a n i e t v a r u Monte Carlu možno azda vysvetliť rovnako v niektorých prípadoch). Pretože názov Monte Carlo u ž c e l k o v o u s v o j o u p o d o b o u s a ť a ž k o z a r a ď u j e do m o r f o l o g i c k e j štruktúry spisovnej slovenčiny, možno pripustiť používanie názvu Mon te Carlo a k o n e s k l o n n é h o podst. m e n a n a j m ä v lok. sg. pre spomína n é ť a ž k o s t í s t v a r o m Monte Carle. I n a k s y s t é m o v ý tvar lok. sg. j e Monte Carle. L
m
o
n
6
O slovenských džúsoch V našich obchodoch sa popri zahraničných džúsoch začínajú zjavo vať aj džúsy v y r o b e n é na S l o v e n s k u . S t r e d o s l o v e n s k é k o n z e r v á r n e a liehovary v Liptovskom Mikuláši, závod Prievidza, nazvali svoj výro b o k Karola juice, Západoslovenské konzervárne a liehovary v Tren číne, závod Nové Mesto nad Váhom, Pirueta džús (alebo Pirueta, džús] a V ý c h o d o s l o v e n s k é k o n z e r v á r n e v Prešove, závod B a r d e j o v , vy r á b a j ú džús Pirueta. P r i s t a v í m e s a n a j p r v pri p r v ý c h dvoch n á z v o c h , p r e t o ž e s m e už aj v o b c h o d o c h p o č u l i v e t y : A ešte jeden Karola džús, Máte Pirueta džús? Upozorníme pritom aj na iné jazykové chyby na e t i k e t á c h spo mínaných výrobkov. Nazdávame sa, že j a z y k o v e j s t r á n k e textov, s k t o r ý m i sa s t r e t á m e pri t a k e j k a ž d o d e n n e j činnosti, a k o j e nákup, treba venovať pozornosť. Veď etiketa, nálepka, text na obaloch rozlič n ý c h t o v a r o v sa d o s t á v a j ú do k a ž d e j d o m á c n o s t i , k u k a ž d é m u s p o t r e biteľovi. E t i k e t y , o k t o r ý c h j e r e č , m a j ú s l o v e n s k ý text. P o d ľ a t o h o usudzu j e m e , že s p o m í n a n é džúsy sú u r č e n é len n a d o m á c i trh. Názvy Karola juice a Pirueta džús však prezrádzajú, že ich autori pravdepodobne c h c e l i napodobniť názvy c u d z í c h džúsov, k t o r é m a j ú ( b e z ohľadu n a to, z k t o r e j k r a j i n y sa k n á m dostávajú) a n g l i c k é texty. Uvedieme n a i l u s t r á c i u n i e k o ľ k o p r í k l a d o v : Sunora, Grapefruit Juice; Orange juice La Fruta; Lemon Juice La Fruta.
i V š i m n i m e s i , ž e v p r v o m p r í p a d e (Sunora, Grapefruit Juice) je na p r v o m m i e s t e m e n o džúsu ( v ý r a z n e u m i e s t n e n é n a h o r n e j časti eti k e t y ) , ostatok j e na dolnej časti plechovky. V druhom prípade je po r a d i e o b r á t e n é (Orange Juice La Fruta). P r e k l a d y : Sunora, grapefrui tový džús; pomarančový džús La Fruta. T a k é t o názvy by boli v spi sovnej slovenčine správne. A u t o r i m i e n Karola juice a Pirueta džús postupovali m e c h a n i c k y a n e u v e d o m i l i si, že s a v á ž n e p r e h r e š u j ú p r o t i p r a v i d l á m slovenskej gramatiky. Lebo ak sa v spisovnej slovenčine podstatné meno v nominatíve určuje podstatným menom v tom istom páde, stojí na prvom miesto nadradené (určované) slovo, ktoré má všeobecnejší vý znam, len na druhom mieste slovo určovacie (v našich prípadoch v l a s t n é m e n o ) . A k b y s m e p r i p u s t i l i , ž e s p o j e n i a Karola juice a Piru eta džús sú s p r á v n e , z a s p r á v n e b y s m e m u s e l i u z n a ť a j s p o j e n i a Juro sváko, Mária teta, Mier baňa a pod. T a k é t o k o n š t r u k c i e však aj m e n e j obratný používateľ slovenčiny na prvý pohľad odmietne. Pravdaže, s p r á v n y j e i b a s l o v o s l e d : sváko Juro, teta Mária, baňa Mier... P o d ľ a t o h o , č o s m e p o v e d a l i , b y b o l o s p r á v n e p o m e n o v a ť n a š e džú s y t a k t o : džús Karola, džús P i r u e t a , alebo umiestniť slovo džús na etikete tak, aby bolo poznať, že nepatrí k názvu. Ešte výhodnejšie — a to z n e j a z y k o v ý c h dôvodov — by bolo vyjadriť p r í s l u š n ý m vzťa h o v ý m p r í d a v n ý m m e n o m , z č o h o j e džús v y r o b e n ý . S p r á v n e by boli t i e t o o b m e n y : a ) džús Karola, džús Pirueta; b ] pomarančový /jahodo vý, mrkvový) džús Pirueta; c ) Karola, džús; d ) Karola, pomarančový (jahodový, mrkvový j džús. • Pravdaže, každý džús by n e m u s e l mať osobitné m e n o ( b e ž n é vý robky dennej potreby ho spravidla n e m a j ú ) . Meno je odôvodnené naj m ä vtedy, keď sa vyrába viac džúsov z toho istého ovocia, prípadne z iných dôvodov ( m e n o výrobcu a pod.]. V t r o c h n á z v o c h , k t o r é s m e n a z a č i a t k u u v i e d l i , s a s l o v o džús píše d v o j a k o : r a z a k o juice (pravopisom jazyka, z ktorého sme slovo pre v z a l i — p o a n g l i c k y ) , d v a k r á t a k o džús (v poslovenčenej podobe, ale bez d l ž k y ) . Ani j e d n a z týchto podôb nie j e správna. P o m e n o v a n i e džús s m e prevzali z a n g l i č t i n y len nedávno, ale r ý c h l o sa u n á s udo mácňuje. Slovník slovenského jazyka toto slovo neuvádza ani v jed n e j z uvedených podôb, a l e mladší Slovník cudzích slov ( Š a 1 i n g — Š a l i n g o v á — P e t e r , S P N 1 9 6 5 ) ho m á n a str. 279 v podobe džús a v y s v e t ľ u j e , ž e j e t o „ d r u h o v o c n e j š ť a v y " . P o d o b a džús j e pre slovenčinu výhodná z výslovnostnej, ale najmä z gramatickej stránkv. Z a k o n č e n i e na spoluhlásku prezrádza, že ide o podstatné m e n o muž s k é h o rodu ( n e ž i v o t n o s ť j e z r e j m á ) a s p o l u h l á s k a s aj to, že slovo džús t r e b a s k l o ň o v a ť p r a v i d e l n e p o d ľ a v z o r u dub. Žiaľ, s p r á v n u p o d o b u tohto slova výrobcovia zatiaľ ešte nepoužili.
A e š t e p o z n á m k a . Džús Pirueta (ten stredoslovenský) doporučujeÚ s t a v p r e v ý ž i v u ľudu. Aby s m e n e z a n e d b a l i a n i s t a r o s t l i v o s ť o z d r a v i e j a z y k a , u p o z o r ň u j e m e , ž e t v a r doporučuje treba nahradiť spisovnou p o d o b u odporúča. S l o v n í k s l o v e n s k é h o j a z y k a s l o v e s á doporučiť a doporučovať označuje jednoznačne ako nesprávne. Boli by s m e radi, k e b y sa po p r e č í t a n í n a š e j p o z n á m k y z a m y s l e l i nad textami na svojich výrobkoch všetci, ktorí majú záujem, aby s a o tom, čo vyrábajú, hovorilo len a len s uznaním. P.
Kušnir
Slovenčina s obrázkami ( J . M i s t r í k, Slovenčina pre každého, stvo, B r a t i s l a v a 1967, 192 s t r á n . )
Slovenské pedagogické
nakladateľ
Jozefovi M i s t r í k o v i sa podarilo urobiť dobrú a príťažlivú knihu, k t o r á v y b o č u j e z r á m c a d o t e r a j š í c h u č e b n í c s l o v e n č i n y . Nie sú to len vtipné k r e s b y B. P l o c h á ň o v e j , ale aj c e l ý postup pri p r e b e r a n í g r a m a t i c k é h o u č i v a . ( P r i z n a j m e si, že pre veľa ľudí n e z á ž i v n é h o . ) Medzi t r a d i č n é d e l e n i e náuky o j a z y k u , ktoré sa aj tu dodržiava, pribudla k a p i t o l k a S p r á v n a výslovnosť ( 1 6 4 — 1 7 1 ) . Obsahuje nielen s t r u č n é p o u č e n i e o výslovnosti h l á s o k , o spodobovaní, intonácii, ale nabáda študujúceho k v ä č š e j s t a r o s t l i v o s t i o j a z y k , o výslovnosť tým, že zdôrazňuje j e j rovno c e n n o s ť s pravopisom, na č o ešte mnoho n a š i c h aj dobrých p e d a g ó g o v č a s t o zabúda. V Hláskosloví ( 7 — 1 0 ) sa spomínajú len n a j n e v y h n u t n e j š i e veci ( n a š t y r o c h s t r a n á c h ) . O to viac m i e s t a sa venuje n á u k e o slove ( 1 1 — 3 0 ) . Tu s a p r e b e r á aj tvorenie slov a slovný rozbor. K a p i t o l k a S l o v n é druhy ( 3 1 — 1 0 6 ) j e s p r a c o v a n á podľa hľadísk, k t o r é sú d ô l e ž i t é p r e g r a m a t i k u a pravopis. Naj s k ô r sa s t r u č n e j a z y k o v ý jav definuje, potom nasledujú príklady. N e n á j d e m e tu — pokiaľ sa to len dá — veľké t e o r e t i z o v a n i e alebo únavné o p a k o v a n i e š k o l s k ý c h definícií. Dosť č a s t o sa porovnáva: s k l o ň o v a n i e v i n ý c h j a z y k o c h , zhody a rozdiely medzi slovnými druhmi, k t o r é sa ohýbajú a pod. Za k a ž d ý m s l o v n ý m druhom j e p r a k t i c k ý rozbor. Nový prístup sa prejavuje aj v kvan t i t a t í v n y c h údajoch (prvý raz v n a š i c h u č e b n i c i a c h ! ) . Autor uvádza, akoč a s t o sa jednotlivé slovné druhy používajú, k o ľ k o ich j e v slovníku a t a k t o vedie študujúceho aj k tomu, aby videl fungovanie j a z y k a , aby n e c h á p a l g r a m a t i k u (resp. j a z y k ) a k o čosi, č o by h á d a m bolo s a m o ú č e l n é .
Aj po preštudovaní k a p i t o l y Náuka o vete ( 1 0 7 — 1 4 5 ) s a dá získať s o l í d n y p r e h ľ a d o typoch viet, o v e t n ý c h č l e n o c h a z l o ž e n ý c h s ú v e t i a c h a dá sa po c h o p i ť — a po p r e c v i č e n í h á d a m i naučiť — vetný rozbor. S l o h ( 1 4 6 — 1 6 3 ) s a p r e b e r á stručne, zdôrazňuje sa výber p r i m e r a n ý c h j a z y k o v ý c h prostried kov. Aj k a p i t o l k a o pravopise ( 1 7 2 — 1 9 2 ) j e zaujímavo s p r a c o v a n á . U č e n i u o v y b r a n ý c h s l o v á c h sa n i k t o nevyhne, no pravopis v k o r e n i slov a v prípo n á c h s a môže aj p r e h ľ a d n e spracovať, a k o to ukázal J . Mistrík. Čo by sa nám žiadalo v k n i h e vidieť z hľadiska potrieb j a z y k o v e j k u l t ú r y ? N a z d á v a m e sa, že keď sa autorovi podarilo napísať n e t r a d i č n ú u č e b n i c u ( j e d n o d u c h ý a prehľadný opis vecí, k v a n t i t a t í v n e h o d n o t e n i e j a z y k o v ý c h j a vov, kresby a t ď . ) , bolo by i s t e dobre, — za t e r a j š e j s i t u á c i e — upozorniť na n a j č a s t e j š i e chyby v lexike. ( N a p r í k l a d tak, a k o sa to veľmi dobre osvetľuje p r i používaní p r e d l o ž i e k . ) Dali by s m e prednosť n o r m a t í v n o s t i v s l o v n e j zá s o b e ( t r e b á r s i j e d n o d u c h ý m v y m e n o v a n í m n a j č a s t e j š i e používaných nespráv n y c h s l o v ) pred d o s í podrobným v ý k l a d o m o z m e n á c h v s l o v n e j zásobe. Pri s p i s o v n ý c h a n e s p i s o v n ý c h s l o v á c h spomenúť aj knižné slová, s ktorými sa ľudia č a s t o s t r e t a j ú (žiaľbohu i v n o v i n á c h ) . D ô r a z n e j š i e upozorniť na pra v o p i s cudzích, p r e b r a n ý c h a z d o m á c n e n ý c h slov. Vysvetliť, a k o chápať č e s k é s l o v á v s ú č a s n o m spisovnom j a z y k u a uviesť n a j č a s t e j š i e „ p r e b r a n i a " (,.ov,šem", „ l e h á t k o " a t ď . ) . T e x t by bol príťažlivejší, keby s a boli v y z n a č o v a l i i n ý m typom p í s m a a j nadpisy odsekov ( r e s p . písali sa na o k r a j ) a zdôrazňované pojmy. ( M á m e t e r a z na m y s l i n a p r í k l a d v y n i k a j ú c u t y p o g r a f i c k ú úpravu v c u d z í c h učebni c i a c h a n g l i č t i n y . ) Mohlo byť i v i a c e j tabuliek (pozri n a p r í k l a d posledné vy d a n i e Zaunerovej P r a k t i c k e j príručky s l o v e n s k é h o p r a v o p i s u ) . V y d a v a t e ľ s t v o n e d o b e h l o v tomto s m e r e ú s p e š n e do k o n c a , hoci š t a r t bol sľubne nezvy čajný. K n i h a je s y s t e m a t i c k y usporiadaným prehľadom učiva z á k l a d n e j d e v ä ť r o č n e j š k o l y a s t a v i a si z a cieľ slúžiť a k o p o m ô c k a pred štúdiom c u d z í c h j a z y k o v a l e b o pri ďalšom zdokonaľovaní sa v m a t e r i n s k o m j a z y k u . Z o s t a v e n á j e tak, a b y ju mohli používať žiaci v y š š í c h r o č n í k o v z á k l a d n ý c h d e v ä ť r o č n ý c h š k ô l . Zároveň môže slúžiť a k o p o m ô c k a pri príprave na s k ú š k u ( n a strednú školu, do kurzov, pre s a m o u k o v ) . Zostáva n á m t e d a len zaželať, aby si t á t o prí ťažlivá a n e t r a d i č n á u č e b n i c a s l o v e n č i n y n a š l a ľahkú a r ý c h l u c e s t u medzi •všetkých z á u j e m c o v o n a š u rodnú r e č .
Príručka pre Slovákov v Juhoslávii {Mária
Myjavcová,
Jazykové
poznámky,
Obzor,
Báčsky
P e t r o v e c 1968,
158 s t r á n ) . S l o v á c i v Juhoslávii dostávajú v J a z y k o v ý c h p o z n á m k a c h M. M y j a v c o v e j p r a k t i c k ú príručku, ktorú treba pochváliť n a j m ä za to, že odpovedá n a š p e c i f i c k é problémy ich m e n š i n o v é h o j a z y k a , v y s t a v e n é h o s i l n é m u vplyvu i n é h o j a z y k a . Ide v l a s t n e o knižné vydanie drobných príspevkov, pravidelne
u v e r e j ň o v a n ý c n v s l o v e n s k o m č a s o p i s e Hlas ľudu. Materiál pochádza z r o č n í kov 1 9 6 1 — 6 3 . I s t ý m vzorom pre j a z y k o v é s t l p č e k y boli a u t o r k e j a z y k o v é rubriky z n a š e j t l a č e , n a j m ä r o z h l a s o v é päťminútovky. Dlhá odlúčenosť j u h o s l o v a n s k ý c h S l o v á k o v od v l a s t n é h o n á r o d n é h o c e l k u z a n e c h a l a azda n a j v ä č š i e stopy v r e č i . Nejde vždy len o p r i r o d z e n é a nevy h n u t n é p r e n i k a n i e srbizmov. K o n t a k t y so S l o v e n s k o m boli m i n i m á l n e , sú č a s n á s l o v e n č i n a sa na Dolnú zem t a k m e r n e d o s t á v a l a . A t a k o s t a l a j u h o s l o v a n s k á s l o v e n č i n a b e z r a d n á n a j m ä pri t v o r e n í n o v ý c h t e r m í n o v . K e ď ž e sa n e m o h l a vyvíjať p a r a l e l n e so s l o v e n č i n o u , p o m á h a l a si s a m a , alebo, a t o , č a s t e j š i e , b r a l a si vzory z n a j b l i ž š e j s r b č i n y . Myjavcovej súbor j a z y k o v ý c h p o z n á m o k vyznačuje s a práve úsilím dávať d o l n o z e m s k e j s l o v e n č i n e s ú č a s n ý c h a r a k t e r , približovať j u č o n a j v i a c m o d e r n é m u s l o v e n s k é m u j a z y k u . J a d r o knihy tvoria témy poukazujúce na srbizmy. Ide o n i e k o ľ k o typov t a k ý c h t o slov. Je to 1. p r i a m e p r e b e r a n i e s r b s k ý c h slov, napr. náslov (vo v ý z n a m e názov, n a d p i s ) , zadruga ( n a m i e s t o družstvo), sloveso gazlt /šliapať] používané v r o z l i č n ý c h p r e d p o n o v ý c h o b m e n á c h , slovko baš s m n o h o z n a č n ý m v ý z n a m o m (práve, priam, akurát, c e l k o m , veru, n a o z a j ) atd'.; 2. doslovný p r e k l a d zo s r b č i n y , napr. oddych (vo v ý z n a m e d o v o l e n k a ) podľa s r b s k é h o odmor, vypraviť chybu ( n a m i e s t o napraviť) podľa s r b . ispraviti, samovýsluha ( n a m i e s t o samoobsluha) ap.; 3. používanie s l o v v n e n á l e ž i t ý c h v ý z n a m o c h n a z á k l a d e zvukovej podobnosti a l e b o aj ú p l n e j zhody so srbčinou, napr. odkaz vo v ý z n a m e výpoveď: dostať odkaz z práce; zakázať, zakázaný vo v ý z n a m e zvolať, zvolaný [predseda zakázal schôdzku); nepravda vo v ý z n a m e krivda, nespravodlivosť (ľud ťažko znášal ne pravdu] ap.; 4. t v o r e n i e podľa s r b s k é h o g r a m a t i c k é h o modelu, n a p r . prídav né m e n o zimský fzimské šaty, zimské prázdniny] n a m i e s t o zimný; 5. pre b e r a n i e g r a m a t i c k ý c h k o n c o v i e k : pláža n a m i e s t o pláž atď. V s l o v n e j zásobe si v š í m a a u t o r k a a k t u á l n e odborné t e r m í n y z r o z l i č n ý c h oblastí: z poľnohospodárstva, obchodu, dopravy, z a m e s t n a n i a , zo š k o l y a spo l o č e n s k é h o života. Podľa t ý c h t o t e m a t i c k ý c h okruhov sa príspevky v k n i ž k e aj triedia. Celkové r o z t r i e d e n i e m a t e r i á l u j e však p r o b l e m a t i c k é . Kríži sa pri ňom viac n e r o v n o m e r n ý c h kritérií, a t a k j e k n i ž k a dosť n e p r e h ľ a d n á . Po od b o r n ý c h a b e ž n ý c h t e r m í n o c h uvádzajú sa v t r e t e j k a p i t o l k e pravopisné po z n á m k y . N a o z a j s t n ý c h p r a v o p i s n ý c h rád je v nej v š a k m á l o , z v ä č š a s a tu vysvetľujú tvaroslovné a slovotvorné problémy (napr. tvary slovies, pádové k o n c o v k y pri s k l o ň o v a n í , rod p o d s t a t n ý c h mien, tvaroslovné prípony, tvore nie n a j č a s t e j š í c h o b y v a t e ľ s k ý c h mien v j u h o s l o v a n s k o m prostredí a p . ) . Ď a l š i e kapitoly sú r o z d e l e n é podľa druhov slov ( n i e c e l k o m d ô s l e d n e ) : sú to po z n á m k y k prídavným m e n á m , z á m e n á m , č í s l o v k á m , predložkovým i s l o v e s n ý m väzbám a k n i e k t o r ý m frázam. Mnohé p o z n á m k y sa a u t o r k e podarilo vypra covať bystro, pritom j e d n o d u c h o , vždy s p r i h l i a d n u t í m na d o m á c e p r o s t r e d i e . O k r e m o b j a s ň o v a n i a rozdielov medzi s r b č i n o u a s l o v e n č i n o u poukazuje s a n a rozdiely medzi n á r e č í m a spisovným j a z y k o m , a n e o b c h á d z a j ú s a ani č i s t o j a z y k o v é témy, a k o j e vysvetľovanie j e m n ý c h v ý z n a m o v ý c h rozdielov (mysle nie — zmýšľanie], vid pri s l o v e s á c h a iné. Miestami sa pri r i e š e n í j a z y k o v ý c h o t á z o k prejavuje, že a u t o r k a žije m i m o S l o v e n s k a a p o k l a d á za spisovné to, čo sa v s ú č a s n e j s l o v e n č i n e hodnotí u ž i n á č ( a l e b o n a o p a k ) . Napr. proti väzbe zúčastniť sa v niečom stavia a k o b e ž n e j š i e zúčastniť sa niečoho, zúčastniť sa na niečom. Väzbu s genitívom v š a k
dnes hodnotíme a k o príznakovú, nespisovnú. Podobne M y j a v c o v á o d p o r ú č a používať sloveso podieľať sa. V y j a d r e n i e Od prvého idem na dovolenku sa hodnotí a k o n e s p r á v n e oproti Od prvého nastupujem na dovolenku. Ide p r i n a j m e n e j o r o v n o c e n n é vety. Nemuseli s a robiť opravy a n i pri s l o v á c h uskladňovať, uskladňovací na skladovať, skladovací. T r o c h a ruší, že sa v ý r a z iudovo, ľudový č a s t o používa n a m i e s t o nárečové, nárečový. V k n i h e možno nájsť dosť c h ý b p o d m i e n e n ý c h práve prostredím, v k t o r o m a u t o r k a žije: ujaté spojenie slov ( n a m i e s t o vžité), istýsí ( s t a č í istý), žiadon, osmáci (ôsmaci/, znie ( n a m i e s t o ž n e ) , až na ( n a m i e s t o okrem), pečlivo ( n a m i e s t o starostlivo); n i e k t o r é š t y l i z á c i e a s l o v o s l e d pôsobia a r c h a i c k y , neživo ( p o m e r n e č a s t ý postpozitívny p r í v l a s t o k ) atď. Chyby t o h t o druhu boli by sa dali d ô k l a d n o u r e d a k c i o u na S l o v e n s k u opraviť. No t i e t o m e n š i e chyby nemôžu zastrieť, že v Juhoslávii s a ktosi o s l o v e n č i n u s t a r á , že p r a v i d e l n e p r i c h á d z a s dobrými r a d a m i a usiluje sa, aby s l o v e n č i n a s t a č i l a spĺňať všetky n á r o k y m o d e r n e ] s p o l o č n o s t i a pritom o s t a l a s a m a sebou. M.
Jazykové poznámky k jednému (JAWA 50 TYP 20. Návod Považská B y s t r i c a 1 9 6 7 . )
na obsluhu
Pisárčiková
návodu
a udržovanie.
Považské s t r o j á r n e , n. p.,.
Návod na obsluhu a udržiavanie ľ a h k é h o o s k ú t r o v a n é h o m o t o c y k l a JAWA 50 T Y P 2 0 ( r e s p . a j T Y P 2 1 ) p a t r í k p r í r u č k á m , k t o r é majú n e o b y č a j n e v e ľ k ý a p e s t r ý okruh používateľov. Preto n á m záleží na tom, aby s a v ň o m použí vala dobrá s l o v e n č i n a a j a s n ý štýl. Treba povedať, že t e j t o požiadavke uvedená p r í r u č k a v c e l k u vyhovuje. J e napr. s y m p a t i c k é , že s a v nej používa s ú s t a v n e názov mastenie, mastivo, mas tiace miesto (iba v p o z n á m k e o type 21 n a s. 61 sa zrazu objavuje podoba mazanie), matica, odskrutkovať, koleso, kefa a pod. No práve na pozadí ta k ý c h t o s p r á v n y c h názvov v y n i k á n i e k o ľ k o názvov, k t o r é n e m o ž n o uznať za s p r á v n e . Tak n a m i e s t o hlavná tryska a tryska voľnobehu ( 5 ) by mal byť názov dýza. S p o j e n i e volnobežná tryska ( 2 9 , s tvrdým Z) n i e j e o k r e m toho a n i dosť v ý s t i ž n é : n e j d e totiž o dýzu, k t o r á by b e ž a l a s a m a , a l e o dýzu, k t o r á dodáva do k a r b u r á t o r a z m e s pri voľnobehu. Preto t r e b a za v ý s t i ž n e j š í p o k l a dať názov dýza voľnobehu. Iný n e s p r á v n y názov j e prepážka ( 3 4 ) . AJ z o b r á z k a v p r í r u č k e vidieť, že ide v l a s t n e o kus, ktorý p r e h r á z d a c e s t u s p a l i n á m ; mal tu byť preto názov prie hradka. N a m i e s t o podoby tiahlo ( 5 2 ) s a dnes používa podoba tahadlo. N a m i e s t o slova obdiaľnik sa v m a t e m a t i c k e j t e r m i n o l ó g i i už dávno zaužíval názov obdĺžnik, preto by s a i tu m a l a používať podoba obdĺžnikové obrazy, nie obdiaľnikové obrazy ( 3 4 ) . S n o r m á l n o u podobou v d n e š n e j slo v e n č i n e sa nezhodujú ani podoby tlačítko ( 1 0 ) a riadítka ( 6 1 ) , inde sa pou žíva s p r á v n a podoba r i a d i dl á. Z n e s p r á v n y c h názvov t r e b a e š t e uviesť kľud jv kľude stroja 15 — olej sa v kľude stroja usadzuje, spr. ak motor
nepracuje, olej sa usadzuje/ a papršleky v kolesách ( 3 6 , a l e inde s a hovorí o lúčoch. Podoba rozjazdenle ( 1 3 ) nevystihuje činnosť, pri k t o r e j s a moto c y k e l dáva do pohybu; v ý s t i ž n e j š i a by tu bola podoba rozbiehame. Prekvapuje, a k o č a s t o sa v tomto návode používa sloveso prevádzať: pre vádzame mastenie ( 1 8 ) , doporučujeme previesť doplnenie kvapaliny (19,20), nedoporučuje sa prevádzať s karburátorom žiadnu manipuláciu ( 2 9 ) , pre vádzame čistenie ( 3 4 ) , pri prevádzaní pravidelnej údržby ( 3 4 ) . Vo v š e t k ý c h p r í p a d o c h by n a j l e p š i e bolo sloveso prevádzať vôbec v y n e c h a ť : mastíme, doplňujeme, čistíme, pri pravidelnej údržbe, neodporúča sa s karburátorom nijako manipulovať. Napokon t r e b a upozorniť na n i e k o ľ k o n e s p r á v n y c h väzieb. Po s l o v e s e vy žadovať n e b ý v a v d n e š n e j s l o v e n č i n e väzba s g e n i t í v o m ani pri z á p o r e (napr. nevyžaduje nijakého ošetrenia 2 0 ) , t ý m m e n e j pri k l a d n o m v y j a d r e n í (vyža duje občasného nastavenia 23). To isté platí o s l o v e s e používať, napr. ne používame: veľkej sily ( 1 4 ) . N a m i e s t o predložky k j e s p r á v n a p r e d l o ž k a na v ú č e l o v o m význame v t a k ý c h t o s p o j e n i a c h : bude Vám slúžiť k plnej spokoj nosti ( 3 4 ) , môže byt použitý k pretekom ( 6 1 ) . S p r á v n e väzby tu sú: na plnú spokojnosť, použiť n a preteky a l e b o p r í pretekoch. N a m i e s t o predložky u používame predložku pri a l e b o na: priestor tesniacich krúžkov u hriadeľa (19) — spr. pri hriadeli, ako u. nového vozidla ( 3 5 ) — spr. ako pri no vom vozidle, odchýlky u krytovania ( 6 1 ) — spr. na krytovaní. N e m a l o by s a zabúdať na oddeľovanie v e d ľ a j š í c h viet č i a r k a m i napr. v ta k ý c h t o prípadoch: Rýchlosť, pri ktorej sa presúvajú prevodové stupne (./ i použitie určitého prevodového stupňa ( 1 4 ) ; Pri väčšom zaťažení motora (,/ keď klesajú otáčky (,/ nesnažíme sa tieto (spr. ich) zvýšiť ( 1 5 ) ; Aby s m e získali rovnomerný výkon (,/ je nutné (spr. treba) vyčistiť tlmič f34/; Po tom celý kryt potiahneme dozadu (,/ až sa nám vysunie háčik (43). Záver: Znova o p a k u j e m e , že v návode na obsluhu JAWA 50 nie j e veľa ne d o s t a t k o v , ale tie, na! k t o r é sme heslovite upozornili, ukazujú, že by sa aj t a k ý m t o návodom m a l a venovať v ä č š i a pozornosť. /. Horecký
SPYTOVALI Petrovici — Petroviča. — Z listu Aleny M i k l o v e j v y b e r á m e otázku, a k o sa majú vyslovovať r u m u n s k é v l a s t n é m e n á z a k o n č e n é v písme na -ci, napr. Ivanovici, Petrovici, a či i c h t r e b a skloňovať. Tieto rumunské v l a s t n é m e n á majú slovotvornú príponu -ici, k t o r á j e výpo ž i č k o u s l o v a n s k e j prípony -ič. Iba podľa zásad r u m u n s k é h o pravopisu sa píše na k o n c i ŕ, aby s a tým n a z n a č i l a m ä k k o s ť p r e d c h á d z a j ú c e j s p o l u h l á s k y . T e d a r u m u n s k é v l a s t n é m e n á uvedeného typu vyslovujeme s k o n c o v k o u -ič: Ivanovici = Ivanovia, Petrovici = Petrovič, Popovici = Popovič. Cudzie v l a s t n é m e n á s a v s l o v e n č i n e u s i l u j e m e skloňovať. V s l o v e n č i n e j e
vôbec veľmi s i l n á t e n d e n c i a s k l o ň o v a ť v š e t k y p r e v z a t é s l o v á , h o c i s a č a s t o musia aj upraviť, aby s a dali zaradiť do d a k t o r é h o vzoru s k l o ň o v a n i a , n a p r . cloe = aloa, -y; kenguru = kengura, -y. To z n a m e n á , že ich a s p o ň t v a r o slovne z d o m á c ň u j e m e . T a k aj rumunské v l a s t n é m e n á typu Ivanovici sklo ň u j e m e , a to podľa vzoru c h l a p . Lenže v t ý c h t o t v a r o c h už n e z a c h o v á v a m e zložkový spôsob o z n a č o v a n i a m ä k k o s t i ci = č, a l e p í š e m e m ä k č e ň : Ivanoviča, Ivanovičovi, Ivanoulčom . . . Podobne tvoríme aj p r i v l a s t ň o v a c i e prídavné m e no: Ivanovičova skladba, Petrovičove knihy, Popovičov dom atď. O d m i e t a m e teda p í s m e n k o v ú výslovnosť r u m u n s k ý c h v l a s t n ý c h mien typu Ivanovici a r a d í m e s k l o ň o v a ť ich a potom prispôsobiť ich pravopis výslov nosti: nom. sg. Ivanovici ( = vysl. -ič), gen. sg. Ivanoviča, dat. sg. Ivanovtčovi atď. ( t e d a nie I v a n o v i c i h o , resp. I v a n o v i c i a ] . _ /. Ružička
Ten chlapisko i to chlapisko. — P. S a d l o ň z N o v é h o M e s t a n a d V á h o m „V d e n n e j t l a č i , a l e i v živej r e č i s a pri z d ô r a z n e n í v e ľ k o s t i osoby a l e b o v e c i používajú výrazy dubisko, chlapisko raz v s t r e d n o m rode, i n o k e d y v mužskom ro de. Robím dobre, ak tu vždy používam len s t r e d n ý r o d ? " Rod tzv. z v e l i č e n ý c h p o d s t a t n ý c h mien ( a u g m e n t a t í v ) j e n a o z a j d v o j a k ý . Z á k l a d n ý rod j e s t r e d n ý , a l e popri t o m t o rode s a používa a j rod z á k l a d n é h o p o d s t a t n é h o mena, od k t o r é h o j e z v e l i č e n é p o d s t a t n é m e n o u t v o r e n é . T e n t o stav s t e teda dobre odpozorovali z t l a č e i z h o v o r e n ý c h prejavov. Aj S l o v n í k s l o v e n s k é h o j a z y k a pri a u g m e n t a t í v a c h uvádza dva rody, napr. chlapisko, -a str. i m., rybisko, -a, -ísk str. i ž. Táto dvojrodovosť sa n a j z r e t e ľ n e j š i e j a v í pri z á k l a d n ý c h tvaroch a u g m e n t a t í v , čiže v n o m i n a t í v e . M ô ž e m e povedať t o chlapisko, ten chlapisko, t o rybisko, t á rybisko. V nepriamych pádoch však dvojrodovosť ustupuje, l e b o pádové k o n c o v k y v j e d n o t n o m i v množnom č í s l e sú v každej rodovej p a r a d i g m e p o m e r n e odlišné. Z v e l i č e n é p o d s t a t n é m e n á odvodené od z á k l a d n é h o podst. m e n a s t r e d n é h o rodu majú, pravdaže, iba jeden rod. Možnosť d v o j a k é h o s k l o ň o v a n i a s a uplatňuje pri a u g m e n t a t í v a c h odvode n ý c h od mužských a s t r e d n ý c h p o d s t a t n ý c h mien, a to iba v j e d n o t n o m č í s l e : 2. p. toho chlapiska, 3. p. to m u chlapisku, chlapiskovi atď. V ž e n s k o m ro de t á t o možnosť nie j e : 1. p. t ä rybisko, t o rybisko, 2. p. toho rybiska; s p o j e n i e „tej r y b i s k y " už nie j e možné. Pri n i e k t o r ý c h a u g m e n t a t í v a c h o d v o d e n ý c h od životných m u ž s k ý c h p o d s t a t n ý c h mien badať t e n d e n c i u stať s a j e d n o r o d o v ý m i . Do p a r a d i g m y t ý c h t o pod s t a t n ý c h mien p r e n i k á rod z á k l a d n é h o m e n a . Možno sa tu stretnúť s t v a r m i : 3. p. j . č. chlapiskovi, v mu. č. 1. p. chlapiskovía, učniskovia, laganiskovia a i.,, teda s tvarmi, k t o r é majú životné p o d s t a t n é meno mužského rodu. Tu. v š a k možno už položiť otázku, či v t ý c h t o prípadoch s a dá hovoriť o zveli č e n ý c h p o d s t a t n ý c h m e n á c h ( n a j m ä pri p o d s t a t n o m m e n e chlapisko — chla piska, chlapiskovía, 2. p. mn. č. chlapiskov). ^g F
Ovt-ie m ä s o ? -
M H. z B r a t i s l a v y : „ V nedeľu p o o b e d e 12. n o v e m b r a 1967
s p o m í n a l i v r o z h l a s e n i e k o ľ k o ráz ovčie opustiť?"
K o
mäso.
C h c e m e vari slovo
baranina
Ide o zaujímavý problém súvisiaci s t v o r e n í m slov, k t o r ý m i p o m e n ú v a m e m ä s o z r o z l i č n ý c h zvierat. V n a š o m p r í p a d e s í c e vravíme, že c h o v á m e o v c e , a l e m ä s o z n i c h ( a pravdaže i z b a r a n o v ) v o l á m e baranina — d o z a i s t a pre to, l e b o n a m ä s o s a c h o v a j ú n a j m ä b a r a n y . J e to t a k i pri p o m e n o v a n í m ä s a z i n ý c h zvierat, p r i č o m v i s t ý c h p r í p a d o c h sa v y c h á d z a z p o m e n o v a n i a dru h o v e j skupiny zvierat. P r i p o m í n a m e z n á m e p r í p a d y : bravčovina, hovädzina, baranina, teľacina, rybacina, kozacina, jahňacina, srňacina, ieleňacina, divina, koňacina (i konina], slepačina, kuracina, holubacina, kačacina, mačacina — a l e aj psina a v t ý c h i s t ý c h s ú v i s l o s t i a c h (v r o z p r á v k a c h ) i človečina. Ako vidieť, pri odvodzovaní názvov r o z l i č n ý c h druhov m ä s a používa s a a k o z á k l a d n á s l o v o t v o r n á prípona -ina ( v a r i a n t y -ovina a -acina súvisia s prí s l u š n ý m i prídavnými m e n a m i ) . Zaujímavé j e pritom, že s a za z á k l a d berie to m e n o , k t o r é pomenúva j e d n o t l i v c a v d a n o m v e c n o m okruhu č a s t e j š i e h o , napr. baran, brav (bravec), kôň. Odpovedáme — s p o j e n i e ovčie obchádza) ustálené pomenovanie
mäso n i e j e zlé, ibaže n e r e š p e k t u j e baranina.
(alebo
(O t v o r e n í názvov m ä s a pozri v k n i ž k e J. H o r e c k é h o , Slovotvorná sú stava slovenčiny, str. 1 0 5 ) — Problém si zaslúži pozornosť i z h ľ a d i s k a c e l o s l o v a n s k é h o ; pórov. napr. r u s k é svinina a naše bravčovina.} G.
Horák
Smeť — 1. a 4. p. mn. č . smeti — F. J. Z P e t r o v i a n sa spytuje, či na pla g á t o c h autobusov n á r o d n é h o podniku p r e š o v s k e j Č e s k o s l o v e n s k e j automobilo vé dopravy nie j e c h y b n é slobo smetie vo vete: Doma by ťa n e n a p a d l o há dzať s m e t i e pod s e d a d l o . V s p i s o v n e j s l o v e n č i n e m á m e p o d s t a t n é m e n o smet, k t o r é m á d v o j a k ý vý z n a m : 1. drobná n e č i s t o t a , drobný odpadok a 2. expresívny význam n i e č o zlé, b e z c e n n é . Podstatné m e n o smeť j e ž e n s k é h o rodu a s k l o ň u j e sa podľa vzoru kosť. Preto n o m i n a t í v a akuzatív plurálu bude mať podobu smetí, napríklad kôš, nádoba na smeti, vyvážať smetí. V g e n i t í v e plurálu bude pádová p r í p o n a -í: smetí, mať niečoho ako smetí ( = v e ľ a ) . Podľa toho a j v n á p i s e n a s p o m e n u t o m p l a g á t e m a l a byť podoba smeti, nie smetie. A ešte čosi. Pozorný š t y l i s t a by použil n a m i e s t o s l o v e s a napadnúť napr. výraz zísť na um (na rozuml. ;
J
a
c
k
0
O slove fasovať. — K o l e k t í v p r a c o v n í k o v v e d e n i a výroby n á r o d n é h o pod n i k u S l o v a k o ť a r m a v Hlohovci sa spytuje na možnosti používania s l o v e s a fasovať a na j e h o spisovný ekvivalent. S l o v e s o fasovať j e n e m e c k é h o pôvodu. V n e m č i n e má podobu fassen. J e to m n o h o v ý z n a m o v é slovo. J e d e n z j e h o významov sa do s l o v e n č i n y p r e k l a d á a k o brat, preberať ako prídel; dostávať ako prídel. Tento význam slovesa fassen sa dostal i do s l o v e n č i n y v podobe fasovať. S l o v e s o fasovať však ne p a t r í do s p i s o v n é h o j a z y k a . Je to silno p r í z n a k o v é slovo a zo s t r á n k y š t y l i s t i c k e j ho treba zaradiť do n i ž š e j hovorovej oblasti. Mnohí z n á s vedia, že sa používa dosť bežne vo v o j e n s k o m slangu, n a p r í k l a d v t a k ý c h t o s p o j e n i a c h :
fasovať prídel cigariet, fasovať nové topánky, deky a pod. V spisovnej s l o v e n č i n e t r e b a n a m i e s t o tohto p r í z n a k o v é h o slova používat n e u t r á l n e s l o v á : brať, preberať ako prídel; dostávať ako prídel. Ak teda v závode d o s t á v a t e d a j a k ý nový m a t e r i á l a l e b o n á h r a d n é s ú č i a s t k y , n e m o ž n o povedať, že ich f a s u j e t e , a l e t r e b a povedať i napísať, že n á h r a d n é s ú č i a s t k y a l e b o nový ma t e r i á l p r e b e r á t e , d o s t á v a t e a k o prídel. * ' S. Michalus ť
ť
Plickovo Slovensko. — J. M. Z P r e š o v a : „V d e n n í k u S m e n a som si všimol n a d p i s Nové Plickove Slovensko. Myslím, že j e v ň o m c h y b a . " S ú h l a s í m e s n a š í m n e z n á m y m p i s a t e ľ o m — v nadpise j e n e p r í j e m n á chy b a . P r i v l a s t ň o v a c i e prídavné m e n o Plickov j e utvorené od o s o b n é h o v l a s t n é h o m e n a Plicka príponou -ov, -ova, -ovo a s k l o ň u j e s a podľa vzoru otcov. Tento v z o r m á v 1. páde j e d n o t n é h o č í s l a prípony -ov (Leninov), -ova (Leninovaj, -ovo (Leninovo). Podľa toho i od v l a s t n é h o m e n a Plicka bude privlastňo v a c i e prídavné m e n o Plickov, Plickova, Plickovo. V uvedenom k o n t e x t e je p r i v l a s t ň o v a c i e prídavné m e n o v s t r e d n o m rode, preto m a l o mať príponu -ovo: Plickovo Slovensko. Aj z tohto p r í k l a d u s a ukazuje, že ani r e d a k t o r i č í t a n ý c h d e n n í k o v (a či p r á v e o n i ) by n e m a l i pohŕdať aspoň z á k l a d n ý m i n o r m a t í v n y m i p r í r u č k a m i ; v k t o r e j k o ľ v e k z n i c h s a dočítajú, a k á j e n á l e ž i t á podoba p r i v l a s t ň o v a c i e h o p r í d a v n é h o mena, keď sa ním určuje p o d s t a t n é m e n o s t r e d n é h o rodu. /.
jacko
NAPÍSALI Vážení čitatelia, do redakcie nášho rých nás žiadate o radu v jazykových aj užitočné návrhy a podnety. Keďže interným dokumentom odloženým v točné oboznámiť s obsahom takýchto Pravda, nezavádzame novú pravidelnú movat o tom, aký postoj majú čitatelia našom časopise, prípadne uverejňovať jazykovej kultúry. V tomto čísle uverejňujeme odpoveď písali svoju mienku o slovách bochník,
časopisu dostávame veľa listov, v kto otázkach. Ale v daktorých listoch sú nechceme, aby takéto listy zostali len redakčnej zásuvke, pokladáme za uži listov všetkých čitateľov Kultúry slova. rubriku. Chceme len sporadicky injork istým problémom, ktoré sa riešia v vlastné pozorovania čitateľov v okruhu na výzvu bochnica,
redakcie, aby bochnička.
čitatelia
na
J o z e f P e j k o z K o š e c e ( o k r . Považská B y s t r i c a ) n á m o t e j t o v e c i n a p í s a l : Keď m o j a mať n a p i e k l a chlieb, s k o r o z a k a ž d ý m u p i e k l a aj b o c h n í č k u . Naj č a s t e j š i e n a p i e k l a štyri c h l e b y a j e d n u b o c h n í č k u . Slovo peceň chleba sa u n á s v N e m e c k e j pri B a n s k e j B y s t r i c i nepoužívalo. Na kosbu vzali chlieb, a nie peceň chleba.
B o c h n i č k a bola m a l á ( a s i t r e t i n a c h l e b a ) , bola z toho istého c e s t a a malaí r o v n a k ý tvar a k o c h l i e b , len bola z r e t e ľ n e m e n š i a . Pred c h l e b o m upiekli u n á s o b y č a j n e podymník. Odtrhli kus v y k y s n u t é h o c e s t a , roztľapkali ho na lopate a posadili do p e c e , k ý m ešte n e b o l o uhlie celkom prehorené. Zvyšok c e s t a , k t o r é bolo p r i l e p e n é na k o r y t e , posypali múkou, potom ho. z o š k r i a b a l i lyžicou, rozmiesili, podľa potreby pridali e š t e múku, p r i l i a l i vodu a upiekli postruhník, k t o r ý býval a s i 3 c m hrubý. Moja m a n ž e l k a si spomína, že v Pruskom hovorili: Upiekla som veľký bo~ cheň a malý bochník. J á n M i c h a l k o z M e n g u s o v i e c (okr. P o p r a d ) svoje pozorovania sformu loval t a k t o : Za s k ú k r o m n a každá g a z d i n á si p i e k l a c h l i e b doma. J e d n o p e č e n i e (dva násť i viac c h l e b o v ) vydržalo rodine na týždeň i dva. Kedy a k o . Piekli s a len chleby a bochníčky, o k r e m pred s v i a t k a m i , keď sa piekli aj baby, biagle,. beluše, kuchne na lokšu. S l o v á peceň, bochník sa v d o m á c e j r e č i nepoužíva jú, aj keď ich význam každý pozná. Naši ľudia o nich hovoria iba v súvis losti s návštevami, k t o r é ich používajú. Chleby sa piekli pre d o m á c n o s ť , bochníčky pre pastierov alebo deťom n a radosť. B o c h n i č k a bola a s i p o l o v i č n e j veľkosti a k o c h l i e b , p r í p a d n e trošku* viac. Deťom upiekla mať č a s t o ani nie b o c h n í č k u , a l e bochničôčku, čo už b o l a len „takou b a l k o u " . Týmto b a l k á m sme sa a k o deti vždy radovali, lebo keď mať s p i e k l a dovedna dve, mali s m e z toho popky. B o c h n i č k a bola č a s ť o u pastierovho platu. Okrem dohodnutej s u m y od j e d n é h o kusa dostával p a s t i e r od každej rodiny po b o c h n i č k e ,,za priučno", „ z a j á n s k o " a na M i c h a l a . To dostával koniar, voliar, j a l o v i a r , k r a v i a r aj husiar. Každá gazdiná m u s e l a teda rátať s dvanástimi až p ä t n á s t i m i b o c h n í č k a m i pre p a s t i e r o v do roka. P a s t i e r k y si chodievali rad radom po dedine vyberať boch n í č k y podľa potreby. Do r e d a k c i e prichádzajú aj k r i t i c k é h l a s y . Ladislav R i t t e r ( J a n o v a Lehota,, o k r . Žiar nad H r o n o m ) svoju n e s p o k o j n o s ť s j a z y k o v o u úrovňou istej rozhla s o v e j r e l á c i e (z 10. 10. 1 9 6 7 ) vyjadril t a k t o : Dnes o 6.35 [ 1 0 . 10. 1 9 6 7 ) v r a n n e j r e l á c i i som počul z r o z h l a s u h l á s a t e ľ a povedať toto: ,,Nastanú j e s e n n é hmly a p l i e s k n i c e . " Nebolo to prvýkrát, č o som počul v r o z h l a s e toto k r á s n e „ s l o v e n s k é " s l o vo; používajú ho aj v televízii, aj v Pravde a v Práci sa doňho zaľúbili. Azda by nebolo od veci tých, čo t a k é t o slová do s l o v e n č i n y zavádzajú, trpia ich a bežne ich používajú, trochu v y p l i e s k a ť , aby si spomenuli, že s l o v e n č i n a m á na to svoje d o s t a t o č n e výrazné slovo pľušte. Či n e m á t e v r o z h l a s e nikoho, kto by dbal, aby sa t a k é t o s p o t v o r e n e s l o v á n e p o u ž í v a l i ? Kde má potom č l o v e k počuť dobrú slovenčinu, ak nie v r o z h l a s e , televízii, v n o v i n á c h ?
Spytovali ste sa Petrovici — Petroviča. J. R užiCk a T e n c h l a p i s k o i to c h l a p i s k o . F. K o č i š Ovčie m ä s o ? G. H o r á k . . . Smeť — 1. a 4. pád mn. č. smeti. J. J a c k o . . . . O s l o v e s e fasovať. S. M i c h a lus Plickovo S l o v e n s k o . J. J a c k o
60 61 61 62 62 63
Napísali ste nám
KULTÚRA SLOVA, populárnovedný ča sopis pre jazykovú kultúru a t e r m i n o lógiu. Orgán j a z y k o v e d n é h o ústavu Ľ. Š t ú r a SAV. R o č n í k 2, 1 9 6 8 , č. 2. Vydáva Vydavateľstvo S l o v e n s k e j a k a d é m i e vied. T e c h n i c k ý r e d a k t o r VI. S t e ť a n o v i č . Vy c h á d z a d e s a ť k r á t r o č n e . R o č n é predplat né K č s 3 0 , — , j e d n o t l i v é č í s l a Kčs 3,—. Rozširuje Poštová novinová služba. Ob j e d n á v k y a p r e d p l a t n é p r i j í m a PNS — ústredná expedícia tlače, administrácia odbornej t l a č e , B r a t i s l a v a , Gottwaldovo nám. 48. Možno objednať aj na každom poštovom úrade alebo u doručovateľa. Objednávky zo z a h r a n i č i a vybavuje PNS — ústredná expedícia tlače, Bratislava, Gottwaldovo nám. 4 8 / V I I . V y t l a č i l i Zápa d o s l o v e n s k é t l a č i a r n e , n. p., závod 2, Nitra, odl. prev. 21, K o m á r n o . Povolené v ý m e r o m SÚKK, č . 1 0 1 5 / I V - 6 6 . © by Vydavateľstvo S l o v e n s k e j a k a d é mie vied 1 9 6 8 . R-05*81080 Cena Kčs 3 , —