ANTICKÁ KULTÚRA A UMENIE NAJSTARŠIE KULTÚRY A UMENIE EGEJSKEJ OBLASTI Pojem antika (z lat. antiquus = starý) sa používa na označenie dejín, kultúry a umenia starovekého Grécka a Ríma. Kultúrne hodnoty, ktoré vytvorili Gréci a Rimania sa stali základom európskej s prostedníctvom nej do veľkej miery aj svetovej kultúry.
NAJSTARŠIE KULTÚRY A UMENIE EGEJSKEJ OBLASTI Najstaršia kultúra a civilizácia v Európe vznikla na ostrovoch v Egejskom mori. Ich obyvatelia prevzali z Blízkeho východu používanie kovov. V bronzovej dobe sa tu na križovatke námorných ciest, na ostrove Kréta rozvíjala Minójska kultúra (3000 - 1400 p.n.l.). Vo svojich začiatkoch bolo krétske umenie pod cudzími vplyvmi (anatolské, egyptské). Individuálny charakter mala ich keramika, vyznačujúca sa originálnymi dekoratívnymi motívmi (plynulé špirály, meandre). V sochárstve vznikajú tvarovo jednoduché figúrky z hliny a iných materiálov, na ktorých je vidieť záujem sochárov o pohyb a gesto. Obľúbeným námetom terakotových sošiek sú mužské a ženské božstvá aj zvieratá. Ľudské postavy majú charakteristické krétske oblečenie. V strednom období ( 2100 p.n.l.) Kréťania stavajú veľké paláce (palác v Malle, Knossos, Faistos). Palác v Knosse vykopal A. Evans, od ktorého pochádza názov civilizácie, odvodený od kráľa Minóa. Paláce zanikli možno pri výbuchu sopky Théry, alebo ich zničili cudzie vpády. Boli zložité, chaotické, ani jedna miestnosť sa nepodobala na druhú (labyrinty). Panovnícky palác mal až 5 poschodí a asi 1 300 miestností, vrátane hospodárskych priestorov. Niektoré miestnosti mali strechu, iné boli otvorené, niektoré mali verandu, galérie, bazén, boli vykurované, jedny boli svetlé, druhé polotmavé, ďalšie tmavé. Palác mal kanalizáciu, vodovod, kúpeľ, splachovacie záchody v strede v smere východ - západ veľký obdĺžnikový dvor. Jediný monumentálny priestor v paláci bola trónna sieň, pôvodne s dreveným trónom a s kamennými lavicami po obvode. Steny v paláci a v sieni boli pokryté maľbami, ktoré mapovali život Kréťanov.Významným stavebným prvkom boli stĺpy, ktoré mali nielen podpornú funkciu, ale aj členili priestor. Zaujímavé na nich bolo, že sa zužovali smerom dolu. Boli drevené a pokryté kľukatou vzorkou.
Zo sochárstva sa nezachovali monumentálne diela, len malé kultové sošky a reliéfy. Z Knóssu pochádza malá kultová nádoba v podobe naturalisticky stvárnenej býčej hlavy rythón. Je z obdobia asi 1500 p.n.l., z čierneho seatitu s pozlátenými rohmi, oči sú z kryštálu. Ďalší nález z Knóssu je sadrová býčia hlava. Kréťania z rôznych materiálov (slonovina, terakota, fajansa, bronz) vytvárali malé sošky bohýň s hadmi. K reliéfnym prácam patria poháre, ktoré boli zdobené technikou repouse - tepaným reliéfom (zlaté poháre z hrobky na Peloponéze). Známy je výjav z tejto výzdoby, zachytávajúci býka, ktorý napadol lovca a lovkyňu a vyhadzuje jedného z nich do vzduchu. Pre maliarstvo a umelecké remeslo na Kréte je typický tzv. morský štýl : maliari zobrazujú (na nádobách aj freskách) rôzne prírodné tvary, morské živočíchy, ako sú chobotnice, delfíny, lietajúce ryby. Postupne upúšťajú od naturalizmu, napodobňovania prírody a z malieb na nádobách v tzv. palácovom štýle odkolo roku 1450 p.n.l. už môžeme vyčítať ich snahu pretvoriť svet prírody a dať mu určitý, poriadok, ozdobnú symetriu. Na niektorých freskách sa objavuje egyptský vplyv (výjavy so sprievodmi). V palácovom štýle je vytvorená napr.nádoba s Konossu, na ktorej sú motívy dvojitej sekery (labrys = dvojitá sekera, symbol Kréty) a rastlinný ornament.
Ďalšou starobylou kultúrou Egejskej oblasti bola Mykénska kultúra. Vytvorili ju grécki Achaici, ktorí splynuli s domácim obyvateľstvom. Grécke ( helénske) kmene prichádzali do oblasti Grécka postupne: okolo roku 2000 p.n.l. sa Achaici usídlili na Peloponéze
a v západnej časti Grécka, zatiaľčo Iónovia obsadili jeho východnú časť. Mykénska kultúra bola syntézou kultúry pôvodného obyvateľstva a archaickej gréckej kultúry. Gréci boli viac pastiermi ako poľnohospodármi, ale pestovali víno, obilie, olivy, poznali hrnčiarsky kruh, zaoberali sa aj kováčstvom. Okrem nových stavebných foriem a nových typov keramiky zaviedli aj nové zvyky. Ich kultúru pomohol objaviť hlavne objaviteľ Tróje Schlieman. Po Mykéňanoch ostali šachtové a kupolové hroby. Šachtové hroby sú staršie. Tvorí ich rad pravouhlých hrobiek, vysekaných do skaly. Majú murované steny postavené z menších kameňov a drevené doskové stropy. Našli sa v nich zlaté masky, zlaté a strieborné šperky a zbrane. Majú prevažne minójsky charakter. Tvary a dekor sú však už mykénske. Okrem iného sa v takom hrobe našla aj inkrustovaná dýka: na medenom plechu je vyložený výjav lovu na leva zo zlata a striebra (technika nielo). Kupolové hrobky (14.st. p.n.l.) boli kruhovito uzavreté radom tesne k sebe priliehajúcich kolmo postavených kamenných dosák : majú kruhový pôdorys - tolos a nepravú klenbu. Prístup do nich je dlhou otvorenou chodbou z kamenných kvádrov (dromos).
Z týchto hrobov najvýznamnejšia je Atreova hrobka z Mykén z doby asi 1400 p.n.l. Kvádre tejto hrobky sú tak dokonale otesané, že vyzerajú ako plynulá klenba. Vchod je zdobený farebnými stĺpmi s bohatou ornamentikou. Pred hrobkou bolo asi spoločné pohrebisko. Na strmých salách si Mykéňania stavali pevnosti - hrady (Tyrnys, Mykény) s múrmi vysokými aj 20 m. Pod nimi si zakladali dediny. Vonkajšie múry hradov pôsobili jednoducho, ale vnútri bolo prepychové vybavenie. V hornej časti vnútorných stien boli napr. alabastrové vlysy a ostatné plochy boli pokryté freskami intenzívnych farieb. Stĺpy boli pokryté hrubou vrstvou zlata. Paláce boli prehľadné, tvarovo pravidelné; okolo centrálnej časti boli symetricky usporiadané miestnosti. Najtypickejšou časťou tohto stavebného celku bol megaron- základ neskoršieho gréckeho domu i chrámu. Bol to typ obydlia, oddávna známy z Anatólie ( dnešné Turecko). Skladal sa z 3 hlavných stavebných prvkov : 1/ otvorená stĺpová hala, b/ predsieň c / hlavná pravouhlá miestnosť v s otvoreným ohniskom ( krbom) a otvorom v strope. Megaron slúžil ako prijímacia miestnosť a ako súkromné obydlie vládcu. Vchádzalo sa doň zo dvora obkoleseného stĺpmi. Portál lemovali piliere zapustené do steny, mierne z nej vystupujúce (pilastre). Pilastrové ukončenia stien priečelia, dopredu vysunuté bočné steny oddeľovali vstupnú časť od predsiene (pronaos).
Sochárska výzdoba architektúry bola skromná. Zachovala sa Levia brána v Mykénach - na trojuholníkovom štíte nad vchodom (tympanóne) je vápencový reliéf s levmi. Na palácových maľbách v Tyrynte sú badateľné krétske vzory. Mykéňania opúšťali prírodné tvary a v maliarstve a v prácach z drahých kovov namiesto nich uplatňovali štylizovaný ornament a niektoré maľby boli založené už na abstraktných geometrických tvaroch. Na neskorých mykénskych vázach sú figurálne výjavy, ktoré obkolesujú v páse celú nádobu. Okolo roku 1000 p.n.l. Mykénsku kultúru zničili Dórovia, ktorí sa prisťahovali do tejto oblasti. Dokončili grécke sťahovanie. V tomto období sa ustálili sídla Grékov.
MEGARON
KULTÚRA A UMENIE ANTICKÉHO GRÉCKA
Charakteristika a periodizácia gréckej antiky Gréci (Heléni) v dobe prvej gréckej kolonizácie obsadili sever Balkánskeho poloostrova, stredné Grécko, Peloponéz, založili mestá v Malej Ázii, počas druhej kolonizácie ( 800 p.n.l.)
sa sťahovali na západ - do južnej Itálie, na Sicíliu, k Adriatickému moru a nakoniec k Čiernemu moru. Zakladali malé mestské štáty, ktoré sa nikdy nespojili aj pre členitý terén krajiny. Najkultúrnejší boli Iónoviav Malej Ázii, ktorí preberali kultúru z Východu a sprostredkovali jej podnety ostatným helénom. Z pôvodne pastierov sa postupne stali námorníci, obchodníci, remeselníci. Žili v otrokárskej spoločnosti, kde sa otrokmi stávali aj zadĺžení roľníci. K ich najvyspelejším sídlam patrili Atény (Iiónovia, zrod demokracie, vznik ústavy) a významné postavenie získala aj Sparta (Dórovia, vojenská demokracia). Boli polyteisti. Ako Indoeurópania si ctili prírodné sily, nad ktorými stál boh nebies - Zeus. Ich náboženstvo sa od animizmu, totemizmu, fetišizmu vyvinulo k vyšším formám - bolo antropomorfné, bohovia, sidliaci na hore Olymp, konali ako ľudia a Gréci o nich vytvorili množstvo bájí - mýtov, ktoré boli neskôr, vďaka Homérovi a Hesiodovi zachytené aj v písomnej podobe ( 8. st.p.n.l.). Kňazi u nich nezohrávali významnú úlohu; dôležití boli básnici ( Homér: ,,Illias“ a ,,Odysea“) Bohyňa múdrosti, vojny a umenia bola Athéna, Afrodita predstavovala krásu a Apolón hudbu, poéziu veštbu a jasnovidectvo. Viedol zbor 9 múz a sídlil na Parnase pri Delfách. Boh ohňa, remesiel a sochárstva bol Hefaistos. Periodizácia gréckeho umenia: Predhistorické obdobie 10. - 9. storočie p.n.l. Archaické obdobie 8. - 6. storočie p.n.l. Klasické obdobie 5. - 4. storočie p.n.l. Obdobie helenizmu 3. - 1. storočie p.n.l. Všeobecná charakteristika gréckeho umenia : Pojem techné = remeslo, umenie; tvoria spolu jednotu. V niektorých gréckych obciach sa remeslo resp. umenie pokladá za menejcennú fyzickú prácu, za ponižujúcu činnosť, nehodnú slobodného človeka alebo aristokrata, v iných, napr. v Aténach, v Korinte si umenie vážia a remeslu sa nevenujú len výhradne otroci. Znaky gréckeho umenia : Preberanie podnetov z Východu ( Egypt, Mezopotámia, Malá Ázia, Kréta ) Humanizmus ( ideálom nie je boh, panovník ako syn boha, ale človek, usilujúci sa ovládnuť prírodu; v Grécku vzniká filozofia a v jej rámci základy vied ) Kalokagatia ( grécky ideál človeka, ktorý sa však vzťahoval len na slobodných, harmonická krása tela a duše; grécke umenie vytvára ideál zdravého, silného, sebavedomého človeka héroa, ktorý je dokonalejší, než skutoční ľudia, nepozná súcit so slabými a utláčanými, nevidí krásu aj v škaredoti, ako moderné umenie, škaredé = smiešne) Antropomorfizmus (snaha dávať veciam vlastnosti a podobu človeka, čo sa odráža aj v gréckej mytológii, kde nesmrteľní bohovia nie sú zbožštené zvieratá ako na Východe, kde prežíval totemizmus, ale sú ako keby ľuďmi so zveličenými vlastnosťami; ľudská postava je východiskom gréckeho výtvarného umenia, jeho hlavný motív, ľudská miera sa uplatňuje aj v architektúre - je primeraná človeku a nie bohom, na rozdiel od Egypta alebo Mezopotámie)
Klasickosť, dokonalosť (táto črta gréckeho umenia je založená na jednote obsahu a formy, zmyslového a rozumového poznania; obsahom gréckeho umenia je mytológia a skutočný život / mimesis = napodobňovanie skutočnosti /;hľadá sa symetria, harmónia, proporcionálnosť, poriadok sveta tak vo filozofii, ako aj v umení). Grécke umenie sa stalo estetickou normou v ďalšom vývoji európskeho umenia)
Charakteristika druhov výtvarného umenia Architektúra Hlavným typom architektúry sú chrámy. Na vyvýšených miestach nad mestami (akropola) boli vystavané chrámové komplexy. Chrám bol príbytok boha a bol postavený ako dom. Bola v ňom umiestnená socha boha, ktorému bol zasvätený. Veriaci sa zhromažďovali pri oltári pred chrámom. Okrem chrámov Gréci stavali divadlá, štadióny, mauzóleá, mestá s trhoviskom na námestí (agora) a tieňovými stĺporadiami (kolonádami). V predhistorickom období sa vzorom gréckeho chrámu stal megaron. V archaickom období sa vyhranili hlavné typy gréckeho chrámu a dva stavebné slohy: dórsky a iónsky. Stavalo sa z dreva a asi od roku 600 p.n.l. z kameňa. V klasickom období vznikol korintský sloh (okolo 400 p.n.l.), ale do helenistického obdobia sa používal len v interiéroch. Za Perikla nastal v Aténach najväčší rozkvet umenia. V 5.- 4. st. p.n.l. sa zakladajú nové mestá a vznikajú prvé kamenné divadlá, amfiteátre, stavané v prírodnom teréne, v tvare kotla. V helenistickom období je grécke umenie ovplyvňované orientálnymi podnetmi, nastal rozvoj urbanizmzu (Alexandria v Afrike, Pegamon, Antiochia v M. Ázii, Heliopolis v Sýrii a pod.). Charakteristika gréckych stavebných slohov : Dórsky sloh je najstarší, hovorí sa mu aj ,,mužský“, lebo bol masívny a strohý. Rozvíjal sa asi od 1100 p.n.l. na Peloponézskom poloostrove, potom sa dostal aj do kolónií. Od iónskeho sa líšil o.i. trámovím, stĺpmi a štítmi. Trámovie sa skladá z troch častí : architráv, vlys a rímsa; rímsa ( karniža) T.J. horná časť trámovia výrazne vyčnieva. Stredná časť trámovia vlys je zložený zo striedajúcich sa metóp (dosky s reliéfmi) a tryglyfov (hranolové bloky s 3 zvislými žliabkami - trochilmi). Architráv na spodnej časti trámovia je položený na stĺpoch a je to len hladký hranol s nosnou funkciou. Dórsky stĺp, spočiatku drevený, bol bez pätky, spočíval priamo na podmurovke, stylobate. Hlavica mala 2 časti: vrchná, abakus, bola štvorcová doska, spodná, nábežník, echinus, bola vypuklá. Krčok stĺpa mal 1- 3 ryhy. Stĺp mal žliabky kanelury (10- 24). Tympanón, trojuholníkový štít bol na krátkych stranách obdĺžnikových chrámov, mal červené alebo nebovomodré pole( podobne červené boli aj metópy). V poli štítu bola sochárska výzdoba. Strecha bola sedlová. (Apolónov chrám v Termách, Hérin chrám v Olympii, Parthenón a Hefaisteion v Aténach, Apolónov chrám na Sicílii, Apolónov chrám v Korinte.) Iónsky sloh sa rozvíjal od 6. storočia p.n.l. na pobreží Malej Ázie a na Egejských ostrovoch. Pre svoju ľahkosť,štíhlosť a ladnosť sa nazýva aj ženský. Iónske chrámy boli monumentálnejšie, než dórske.Stĺp mal pätku, driek a hlavicu, bol štíhly, jeho výška bola 9 násobok priemeru a hlavica mala po oboch stranách po dva volúty (špirálovito stočené stavebné články). Mala poduškovitý tvar. Pätka (tzv.atická) mala 2 vypuklé obliny a nimi zovretý žľab (trochilos). Kanelury na drieku boli hlboké, úzke a stretali sa v tentok pásiku. Echinus bol zdobený ornamentom vajcovcom (kyma). Funkciu stĺpov preberali aj karyatídy stĺpy v tvare ženskej postavy v charakteristickom oblečení (peplos). Architráv bol horizontálne rozčlenený na 3 pásy a odstupňovaný : vlys zdobil plynulý reliéf
(ornamentálny,figurálny), rímsa bola bohato zdobená (kyma). Iónsky štít sochársku výzdobu nemal.Sedlová strecha mala po okrajoch žľab - simu - s chrličmi v tvare levej hlavy (Artemidin chrám v Efeze, Erechteion na Akropole v Aténach). Korintský sloh nie je samostatný sloh. Je to varianta iónskeho slohu.Hlavná podlišnosť je v stĺpoch : korintská hlavica má tvar kalicha, ktorý je v dolnej časti zdobený dvoma radmi akantových listov. Tvorcom tohto slohu bol sochár Kallimachos v klasickom období okolo r. 400 p.n.l.. Hlavné typy gréckeho chrámu : Chrám medzi antami, in antis, gr. distylos. Vznikol z megaronu. Mal predsieň - pronaos, tvorenú dvoma predsunutými bočnými stenami - antami. Medzi ne boli vložené 2 stĺpy. Chrámy stáli na stupňovitom podnoží (krepis, krepidoma; horná časť podmurovky - stylobat). Neskôr pribudla zadná sieň, ale bez vchodu do cely. Prostylos. Mal predstavané stĺporadie - vysunutú prednú časť podopretú stĺpmi (stoa, resp. portikus). Amfiprostylos. Mal vysunutú prednú časť podopretú stĺpmi na oboch priečeliach. Peripteros. ,,Okrídelný“ chrám. Bol veľký, mal rad stĺpov na všetkých stranách. Dipteros. Veľká stavba s dvoma radmi stĺpov. Pseudoperipteros. Mal polstĺpy zapustené do steny. Kruhový chrám. Bol zriedkavý, malý, obkolesený stĺpmi. Podľa počtu stĺpov sa chrámy delia na : - chrámy mali vždy párny počet stĺpov distylos tetrastylos hexastylos ( najčastejší typ) oktastylos dekastylos dodekastylos