Dovolenka na vidieku Vinobranie v Modre Pôsobivý maľovaný úl vo Včelárskom múzeu v Kráľovej pri Senci
Najmä obyvatelia veľkomiest žijúci celý rok v smogu, v hluku, v neustálom kolobehu a pracovnom zaťažení, túžia po relaxe, oddychu a súkromí. Ich predstava ideálnej dovolenky smeruje čím ďalej od civilizovaného sveta k aktívnemu odpočinku - návratu k prírode, k liečebnej sile ticha, vtáčieho spevu, vône čerstvého sena, šumiacich lesov, bez televízie a agresívneho bulváru, bez veľkých nákupných centier…
RELAX, ODDYCH, SÚKROMIE 2
Nad ústím rieky Moravy do Dunaja sa vypína starobylý Devínsky hrad
Vinohradnícke mestečko Svätý Jur To všetko ponúka čoraz viac populárna forma cestovného ruchu - vidiecka turistika, ktorá sa udomácňuje aj v ponuke cestovných kancelárií. Popri ubytovaní v tichom prostredí , ideálnom pre návštevníkov hľadajúcich dokonalý relax, oddych a súkromie, ponúka možnosti pešej turistiky, pre športovo zdatnejších cykloturistické trasy, pre náročnejších hostí rybolov a poľovačku, alebo tzv. jazdeckú turistiku – zo sedla koňa či z koča konského záprahu spoznávať krásy okolitej prírody. Atraktívnu dovolenku v duchu dedinského, či farmárskeho života môžete zažiť aj vo viacerých agropenziónoch a rančoch situovaných v ôsmich krajoch Slovenska. Je to ideálna dovolenka najmä pre rodiny s malými deťmi, ale potešenie a zábavu tu nájdu aj staršie ročníky. Agropenzióny sú väčšinou situované mimo hlavných cestných ťahov, mnohé majú vlastný chov domácich a hospodárskych zvierat - mačky, kozy, ovce, sliepky, kravy, kone. Hostia majú možnosť stravovať sa z čisto domácich produktov a byť nápomocnými napr. pri príprave ovčieho či kravského syra, pečení chleba v tradičnej peci, prípravy miestnych špecialít na otvorenom ohni, alebo relaxovať pri zbere húb, lesných plodov a lúčnych bilín. Každý hosť má iné priority. Niekto vyhľadáva prírodné krásy Slovenska, iný historické pamiatky. Prinášame niekoľko tipov, ako stráviť aktívnu letnú dovolenku v jednotlivých krajoch Slovenska. Juhovýchodné svahy Malých Karpát boli známe oddávna ako vinohradnícka oblasť so svojráznou atmosférou. Charakteristická pôda, vitálne viniče a vyše 300
slnečných dní v roku prajú aj dnes karpatským vinohradníkom. Produkujú kvalitné vína s osobitým malokarpatským buketom. Do vidieckeho turizmu je zapojená Malokarpatská vinná cesta – od Rače a Vajnor (mestské časti Bratislavy) cez starobylé vinohradnícke mestečko Svätý Jur, Limbach, Pezinok až k Modre, kde sa vinohradníctvo rozvíja už od 14. storočia. Len 6 km od Pezinka je Slovenský Grob, kde sa pečú najlepšie domáce husy a ponúkajú husacie špeciality s lahodnými zemiakovými lokšami. Malokarpatská vínna cesta končí v Dolných a Horných Orešanoch, ktoré sa preslávili výborným červeným vínom z odrody Portugalské biele. Vinobranie v týchto oblastiach už tradične priťahuje početné turistické skupiny a zájazdy. Na skok od hlavného mesta pri sútoku riek Dunaja a Moravy sa vypína starobylý hrad Devín. Je východiskom pre pešie výlety na Devínsku Kobylu a na unikátnu paleontologickú lokalitu Sandberg. Vo Veľkých Levároch sa zachovalo jedno z najväčších zoskupení habánskych domov v Európe. Asfaltový chodník popri koryte rieky Moravy je obľúbenou trasou cykloturistov smerujúcich do záhorskej nížiny a okolia Malaciek. Borovicové lesy Záhoria sú hubárskym rajom. Je tu možnosť kúpania aj rybolovu vo viacerých rybníkoch –Plavecký Štvrtok, Láb, Malé Leváre. Pri známych Slnečných jazerách v Senci, v Hrubej Borši sa rozvíja jedno z agroturistických centier regiónu -jazdecký areál s krytou halou, westernová reštaurácia, splav na miernom toku Čiernej vody. V Kráľovej pri Senci je ojedinelý včelársky skanzen a malé letisko s možnosťou výhliadkových letov. 3
Areál vodných športov na Sĺňave
Vodný mlyn na Malom Dunaji Renesančné arkádové nádvorie kaštieľa v Topoľčiankach
Zubor karpatský 4
V trnavskom kraji sa nachádza niekoľko termálnych kúpalísk – v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Topoľníkoch, vo Vincovom lese a v Gabčíkove, kde je vybudované najväčšie vodné dielo na Slovensku . S hlavným mesto ho spája pravidelná lodná doprava a po hrádzi Dunaja sem vedie medzinárodná dunajská cyklistická cesta. Technickou atrakciou na Malom Dunaji sú zreštaurované vodné mlyny v Tomašikove, v Dunajskom Klátove, Jelke a v Kolárove. Na rieke Váh sú vybudované dve vodné nádrže – Kráľová nad Váhom pri Seredi a Sĺňava pri známom kúpeľnom meste Piešťany, kde 430 ha zaberá areál vodných športov s možnosťou vodného lyžovania s vlekom. Pestrofarebná piešťanská a trnavská výšivka sa svojou pestrofarebnosťou vynímala najmä na ľudovom odeve, dnes tieto vzory aplikujú pre bytové textílie. Agroturizmus a chov koní sa rozvíja v Maduniciach a v Hlohovci. Sídlom Trnavského kraja je najstaršie slobodné kráľovské mesto na Slovensku Trnava – nazývané aj ako „malý slovenský Rím“. Na termálne kúpaliská je bohatý aj Nitriansky kraj – Santovka a Margita Ilona, Poľný Kesov, Horné Saliby, Patince, Vadaš v Štúrove a Podhájska s blahodárnymi účinkami mŕtveho mora. Pohoria Tríbeč a Považský Inovec poskytujú možnosti na pešie túry a pre poľovníctvo. Vôňou zelene a pestrou krásou kvitnúcej flóry láka turistov Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch, dendrologický objekt európskeho významu založený v roku 1892. Prepychový klasicistický kaštieľ s renesančným arkádovým nádvorím v Topolčiankach zaujme zvernicou na ploche 11 000 ha, kde žije aj zopár vzácnych zubrov karpatských. S centrom kraja Nitrou sa spájajú najstaršie dejiny slovenského národa . Mesto je usporiadateľom viacerých medzinárodných veľtrhov a celoštátnych dožinkových slávností v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu. Ľudová architektúra v podobe hlinených stavieb s trstinovou strechou a s vahadlovými studňami je zachovaná na mnohých miestach Podunajska. V tomto štýle sú zriadené aj početné rybárske reštaurácie a čárdy so špecialitami slovenskej a maďarskej kuchyne. Agroturistika sa rozvíja vo viacerých obciach regiónu – Svätý Peter, Kava, Búč s možnosťou ochutnávok vín a výhliadkovou jazdou na koči.
Lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Bojnícky zámok patrí medzi najnavštevovanejšie kultúrno-historické pamiatky Slovenska
Rázovitá obec Čičmany je častým cieľom turistov
Po stopách ľudových tradícií sa môžeme vybrať aj do Trenčiankeho kraja. Je známy bohatstvom piesní, tancov a ľudovej hudby. Osobitými etnografickými oblasťami sú Horná a Dolná Mariková, Horná a Dolná Súča, Valaská Belá, Myjavu preslávil folklórny festival. Malebný kopaničiarsky kraj s roztrúsenými usadlosťami a rozsiahlymi ovocnými sadmi je častým cieľom vyznávačov vidieckej turistiky v oblasti Myjavy, Starej Turej a Brezovej pod Bradlom. Malá obec Bošáca sa preslávila kvalitnou slivovicou, ktorú v miestnej pálenici produkujú od roku 1921. Trenčianske Teplice a Bojnice patria medzi vyhľadávané centrá kúpeľníctva na Slovensku. Bojnice sú známe aj vďaka svojmu nádhernému romantickému zámku, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie kultúrno-historickej pamiatky Slovenska. Rieku Váh lemujú hradné ruiny odkiaľ sú nádherné pohľady do širokého okolia. V tesnom kontakte s hradmi sú zariadenia vidieckeho turizmu.
Hrad Strečno nad riekou Váh, odkiaľ je výborný výhľad na Strečniansky priesmyk a na takmer celú Žilinskú kotlinu
Cesty výletníkov v Žilinskom kraji smerujú najmä do dolín Vrátnej, Gaderskej, Blatnickej, do Kysuckej vrchoviny a na Martinské hole. V Rajeckej doline čaká turistov rázovitá dedina Čičmany so 140 pôvodnými drevenicami, príťažlivé kúpeľné mesto Rajecké Teplice, termálne kúpalisko v Rajci a ubytovacie možnosti širokého spektra. V rázovitých obciach Zázrivá, Párnica, Malatiná sa rozvíja agroturizmus regiónu. V Bystrianskej doline vo Vychylovke je Múzeum kysuckej dediny s ojedinelou technickou pamiatkou – úzkokoľajnou lesnou železnicou s úvraťovým systémom spájajúcim Kysuce s Oravou. V ZuberciBrestovej, pri Martine v Jahodníckych Hájoch a v Pribyline sú zriadené ďalšie skanzeny slovenských dedín. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec je zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ľudové tradície oživujú Podroháčske folklórne slávnosti a najväčší festival vo Východnej. V letných mesiacoch prinášajú osvieženie umelé vodné nádrže Oravská priehrada a Liptovská Mara, termálne pramene kúpalísk a aquaparkov v Oraviciach, Liptovskom Jáne, v Bešeňovej a pri Liptovskom Mikuláši. Centrom kraja je Žilina, kde v Budatínskom zámku je unikátna expozícia drotárstva, tradičného remesla tohto regiónu. 5
Vodná nádrž Palcmanská Maša Výrazné vidiecke oblasti banskobystrického kraja predstavujú okolie Veľkého Krtíša, Krupiny, Rimavskej Soboty, Poltára a Detvy. Pôvodné ľudové remeslá – čipkárstvo, paličkovanie, košikárstvo, hrnčiarstvo a tkanie uchovávajú obce Špania Dolina, Tajov, Čierny Balog, Klenovec a Ľubietová. Letné folklórne slávnosti Špania Dolina
usporadúvajú Detva a Hrušov. Oblasť Hontu poskytuje najmä romanticky založeným návštevníkom ideálne prostredie s množstvom neobjavených zákutí a zabudnutých osád, kde akoby sa zastavil čas. Pri Poltári, v obci Veľká Ves je zvernica s muflónmi a danielmi. Letnú pohodu v lone čarokrásnej prírody môžu zažiť vyznávači pešej turistiky aj na severe banskobystrického regiónu v Starohorskej doline. Donovaly sú centrom paraglidistov a cykloturistov, južnejšie časti okresu ponúkajú ideálne podmienky pre pobyty v neporušenej prírode so strediskami Mýto po Ďumbierom a Tále s golfovým ihriskom medzinárodných parametrov. Pri minerálnych prameňoch vznikli kúpele Kováčová, Sliač, Brusno, Sklené Teplice a Číž. Atraktívne sú jazerá v okolí starobylého banského mesta Banskej Štiavnice tzv. tajchy a jazerá Počúvalské, Belianske, Hodrušské a Sitno. V blízkosti Lučenca je vodná nádrž Ružiná, pri Rimavskej Sobote Zelená voda. Nad Donovalmi sa vypína vrch Novej hole, odkiaľ je krásny výhľad na Nízke Tatry
6
Ždiarske humná s Belianskymi Tatrami v pozadí Slovensko je chudobné na prírodné jazerá, ale zahradením riek a po ťažbe štrkov sa vytvorili umelé vodné nádrže vhodné na letné športové aktivity – ako vodná nádrž pod Bukovcom pri Košiciach, na Hornáde Ružín a pri Michalovciach Zemplínska šírava. Obľúbenými rekreačnými oblasťami sú aj Mlynky v Slovenskom raji, Palcmanská Maša a Dedinky. V košickom kraji v okolí Trebišova sa nachádza známa tokajská vinohradnícka oblasť , ktorej produkty už v minulosti nechýbali na stoloch kráľov a aristokracie. K známym centrám vidieckeho turizmu patrí Biela Hora, Hôrka, Medvedia Hora, Kaluža, Kamenec, Paľkov, Malý Kamenec a Trebišov - Milhostov. Pýchou obce Pozdišovce je slávna keramika. V Medzeve s baníckymi a hutníckymi tradíciami sa do dnešných dní uchoval železný hámor na vodný pohon. V minulosti tu bolo roztrúsených vyše 100 hámrov a kováčských dielní. A napokon prešovský kraj so známymi turistickými centrami v oblasti Vysokých Tatier, ale aj so vzácnou Atraktívny splav na pltiach po rieke Dunajec
Jeden zo zachovaných železných hámrov v Medzeve
kolekciou drevených kostolov a kostolíkov východného rítu. Zachovalé súbory ľudovej architektúry môžeme obdivovať v Ždiari a na Zamagurí (Osturňa, Jezersko, Malá a Veľká Franková). Cennosťou kraja sú mestské pamiatkové rezervácie (Bardejov, Spišská Kapitula, Podolínec, Prešov, Levoča, Kežmarok). Hojne navštevované sú klimatické a termálne kúpele (Vysoké Tatry, Vyšné Ružbachy, Bardejovské kúpele, Poprad,Vrbov) a turistická atrakcia plavba po Dunajci na pltiach. Priehrady Sigord pri Prešove a Domaša pri Vranove prinášajú osvieženie v horúcich letných mesiacoch. V Medzilaborciachm je Múzeum Andyho Warhola, kotrého rodina pochádza z tohto kraja. Neviete si vybrať, nezabudnite že rozvetvená sieť informačných stredísk na Slovensku má komplexnú databázu - kde sa ubytovať, kvalitne najesť, čo atraktívneho vidieť, dokonca na požiadanie dokážu zostaviť aj plán fakultatívnych výletov a zariadiť sprievodcovské služby. Zelená voda pri Rimavskej Sobote
Prázdniny
v sedle 6000 rokov staré spolužitie človeka a koňa dostávalo dejinným vývojom vždy nové dimenzie. Ovládnutie koňa spočiatku znamenalo pomocníka v poľnohospodárstve, neskôr zo sedla koňa či konského záprahu sa spoznávali nové krajiny a kultúry, rozbiehal sa obchod a výmena tovarov. V súčasnosti sa kôň stáva prostredníkom pri športovom vyžití človeka, ale čoraz častejšie sa využíva aj v liečebnom procese tzv.hipoterapii. Tradícia chovu koní na Slovensku je bohatá. Či už v národnohospodárskej oblasti , spoločenskej ale aj chovateľskej, športovej a dostihovej. Na jednej strane nižinné oblasti Slovenska a mierne zvlnené horské terény priamo lákali na rekreačné jazdenie na koňoch, na strane druhej vznikli centrá jazdeckého športu s medzinárodnými parametrami, schopnými vyhovieť aj najnáročnejším jedincom.
Môžeme sa pochváliť aj úspešným chovom koní, spomeňme aspoň Národný žrebčín Topoľčianky v nitrianskom kraji, ktorý dnes patrí medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny. Stali sa známymi chovom kvalitných arabských, lipicanských a huculských koní. Ich výsledky vyše 80-ročnej šľachtiteľskej práce priniesli svoje ovocie v podobe ocenení na prestížnych medzinárodných chovateľských a športových podujatiach. Žrebčín je situovaný pri pôsobivom klasicistickoempírovom zámku s rozsiahlym anglickým parkom. Má svoje výcvikové stredisko, krytú jazdiareň a upravenú parkúrovú plochu, rozvíjajú sa tu takmer všetky športové disciplíny: parkúr, drezúra, dostihy, vytrvalostné jazdenie, voltíž a a záprahy. Nachádza sa tu aj múzeum chovu koní, ojedinelé svojho druhu na Slovensku. Nádherný pohľad poskytuje aj črieda divokých koní na nekonečných pláňach Muránskej planiny, oblasti zatiaľ menej objavenej turistami, kde sa vo Veľkej Lúke vybudoval šlachtiteľský chov plemena muránskeho typu norika. Záujem o oddych v sedle - spojený s krásnymi prírodnými scenériami, alebo so špecializovanými tematickými pobytmi po miestach spojených s historiou - stále stúpa. Slovensko má pre pobyt jazdcov a rozvíjajúcu sa jazdeckú turistiku ideálne podmienky. Takmer v každom kraji nachádzame agroturistické centrá s chovom koní, ranče, kde prebieha výučba chovu koní, westernového , anglického alebo vytrvalostného jazdenia, organizujú sa víkendové a týždenné jazdecké tábory, alebo sú v ponuke aj niekoľkodenné putovné výjazdy v sedle do širšieho okolia rančov. V mnohých centrách jazdectva sa špecializujú aj na hiporehabilitáciu – cielenú terapiu prostredníctvom koňa, ktorá pomáha pri poruchách hybnosti, je určená na psycho- a socioterapiu, je účinná pre deti s poruchami chovania a zdravotne handicapovaných klientov. Ponuka pre jazdeckú turistiku sa na Slovensku neustále rozširuje a skvalitňuje. Prispieva k tomu aj možnosť voľne jazdiť po lesných i iných chodníkoch, ako aj po cestných a pozemných komunikáciách. Pripravuje sa aj vytýčenie slovenskej časti medzinárodného jazdeckého turistického chodníka. 9
Juraj
Jánošík SLOVENSKÝ ROBIN HOOD
Ľudovít Fulla: Jánošík na bielom koni 10
Každý národ má svojho historického hrdinu, ktorého meno sa zachovalo cez stáročia prostredníctvom ľudovej slovesnosti a ľudových piesní. Takouto postavou v dejinách slovenského národa je Juraj Jánošík. Rodiskom Juraja Jánošíka je rázovitá slovenská obec na severozápade Slovenska Terchová, kde ako syn poddaného Martina Jánošíka a jeho manželky Anny Cesnekovej uzrel svetlo sveta. Pokrstili ho 25. januára 1688 vo varínskom kostole. Pre nedostatok písomných prameňov dnes už ťažko vyskladať úplnú životnú mozaiku tohto legendárneho povstaleckého bojovníka a zbojníka, ktorý nakoniec bol odsúdený a 17. marca 1713 na šibenici popravený. Vieme však, že Jánošík nemal nič spoločné s obvinením zo zabitia domanižského kňaza, za ktoré ho
Nad Terchovou s výhľadom na pohorie Malej Fatry sa týči monumentálna socha Juraja Jánošíka od akademického sochára Jána Kulicha
Folklórny festival Jánošíkove dni v Terchovej
odsúdili. Ako zbojnícky kapitán so svojou družinou napádal menšie oddiely cisárskeho vojska, aby ukoristil zbrane pre vzbury proti utláčateľom, a prepadával bohatých, aby zlaté dukáty rozdával medzi pospolitým ľudom. Jánošík sa stal stelesnením túžob ľudu po slobode, sociálnej spravodlivosti, nezlomného odhodlania bojovať proti bezpráviu v období, v ktorom sa zdalo, že je všetko stratené. Podporoval povstanie uhorského šlachtica Františka Rákócziho II. proti vládnucim Habsburgovcom, a od roku 1706 bojoval v jeho kuruckej armáde. Po potlačení povstania prešiel na stranu cisárskych vojsk. Ako vojnový veterán sa stal väzenským strážcom na hrade v Bytči a od roku 1711 úspešne zbojničil na území severozápadného Slovenska. Príbeh legendárneho ľudového hrdinu, bojovníka za práva poddaných, glorifikovaného dobrotinca, ktorý sa stal symbolom odboja proti feudálnemu útlaku, podnes aj po tristo rokoch oslovuje bádateľov i autorov umeleckých diel. Imaginárna postava Juraja Jánošíka dostala a stále dostáva reálnu podobu v poézii, v beletrii, v divadelných hrách, v muzikáli, či v opernom spracovaní. Vo výtvarnom umení inšpiroval sochárov, grafikov, maliarov a samozrejme aj niekoľkých filmových režisérov. V jeho rodnej obci sa tradične v auguste koná medzinárodný folklórny festival Jánošikove dni, kde vo veľkom amfiteátri počas troch galavečerov vystupujú poprední umelci z domova i zo zahraničia. Jánošíkovu tradíciu uchováva aj Považské múzeum – Jánošíkova izba v Terchovej. 11
Parádna
Hontianska
paráda
Je už len málo takých obcí na Slovensku, kde sa kroj ako bežný odev nosí aj v súčasnosti. K nim patrí aj hontianska obec Hrušov na juhu stredného Slovenska, ktorá sa stala v r. 2003 dedinou roka. Názov obce sa viaže k legende o hojnom výskyte tzv. planých hrušiek, z ktorých sa dnes vyrába známa hruškovica. Hrušov sa rozprestiera na južných svahoch Krupinskej vrchoviny, klesajúcej k rovinám Ipeľskej kotliny. Zaujímavosťou obce sú tufopieskové pivnice a rozsiahle laznícke osídlenie na ploche 2330 ha. Hrušov sa v písomných análoch spomína už v roku 1285 a zostal podnes rázovitou folklórnou obcou. Kultúrne dedičstvo svojich predkov, ľudové zvyky a obyčaje obyvatelia Hrušova uchovávajú a pestujú už niekoľko generácií. Zaujímavosťou obce je 6 km dlhý tzv. „Náučný chodník“ s 37 popisnými miestami. Na jednotlivých zastávkach sa nachádza laznícka drevenica, kováčska vyhňa, pálenica, tradičný ľudový dom so stálou expozíciou bývania z 19. storočia a s kamennou pecou. V Hrušove nachádzame aj najväčšiu zbierku (100 exemplárov) pôvodnej roľníckej
FOLKLÓRNA OBEC HRUŠOV 12
techniky tzv. stabilákov – stabilných motorov na pohon poľnohospodárskych strojov. Je to najrozsiahlejšia zbierka svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj v európskom meradle. Do vinných pivníc Hrušova vytesaných do tufopiesku, na ochutnávku jedinečnej hruškovice z miestnej pálenice, či na hrušovské lepníky, špecialitu tamojších gazdiniek, radi zavítajú turisti počas celého roka. Avšak najpočetnejšie sem prichádzajú domáci i zahraniční návštevníci v augustové dni, kedy Hrušov žije „Hontianskou parádou“. V dňoch 19. – 21. augusta sa opäť rozozvučí spevom, tancom i ľudovou hudbou miestny amfiteáter, lesná scéna na lazoch či kultúrny dom, ale aj námestie, uličky a dvory hrušovských domov v oknách s pôvabnými krojovanými bábikami. Hontianska paráda v roku 2005 oslavuje 10. výročie svojho vzniku. Mottom festivalu bude podobne ako po uplynulé roky, tradičný spôsob života v Honte „Život na lazoch“. V autentickommprostredí hrušovských lazov opäť
ožije tradičná žatva – kosenie a mlátenie slamy, pálenie dreveného uhlia v míliach, pečenie chleba a lepníkov v kamennej peci, čo môžu návštevníci aj vlastnoručne vyskúšať. Javiská festivalu sa naplnia sólistami i súbormi v pestrofarebných krojoch z blízkych i vzdialených regiónov, ale aj zo susedných krajín. Takmer stovka remeselníkov – ľudových výrobcov dostane možnosť presvedčiť záujemcov o svojej zručnosti. K sprievodným podujatiam festivalu patria výstavy - krojované bábiky z Hontu a výrobky z dreva, expozícia lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena. Určite zaujme expozícia tradičnej roľníckej techniky a najväčšej zbierky historických motorov na Slovensku. S otvorenou náručou čakajú návštevníkov „Hontianske dvory“ – Poľovnícky, Rybársky, Včelársky, Hasičský, Gazdovský, Sedliacky a ďalšie, s ochutnávkou jedinečných miestnych špecialít, s ponukou lákavých nápojov, kvalitnou hudbou a dobrou zábavou a v neposlednom rade s pohostinnosťou hontianskych hostiteľov.
13
Typickým vtáčím druhom krasových strání je Strnádka (Emberiza cia)
Typická krasová krajina odlišujúca sa od krajinného charakteru Západných Karpát. Sústava krasových planín, ktoré oddeľujú hlboké, kaňonovité doliny a tiesňavy. V podzemí jaskyne a priepasti s bohatou kvapľovou a ľadovou výzdobou. To je lákavý svet Slovenského krasu, najmladšieho z deviatich národných parkov Slovenska.
Pereje potoka Blatnica Nádherná výzdoba v Jasovskej jaskyni
Slovenský kras sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, približne 90 minút cesty autom z Košíc, v okolí mesta Rožňava. Na juhu hraničí s Aggtelekským národným parkom (Maďarsko) a spoločne vytvárajú najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na ploche 34 611 ha. Špecifický krasový reliéf chránenej krajinnej oblasti tvorí obrovské súvrstvie krasových vápencov a dolomitov (dosahujú hrúbku 400-500 m). Vytvárajú 14
Aragonitový kvet Ochtinskej aragonitovej jaskyne
Slovenský
kras
NAJMLADŠÍ NÁRODNÝ PARK krasové planiny, ktoré sú rozčlenené kotlinami. Od západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch, Zádielska a Jasovská planina. Krasové formy národného parku predstavujú škrapy, krasové jamy (závrty), krasové chrbty, priehlbne a údolia, ponory, vyvieračky, tiesňavy a kaňonovité doliny, jaskyne a priepasti, spravidla s bohatou kvapľovou, ale aj ľadovou výzdobou. Medzi najkrajšie časti patria Hajská a Zádielska tiesňava, kaňonovité doliny rieky Slaná a Štítnického potoka. Veľké bohatstvo povrchových a podzemných krasových foriem sa snúbi z botanického hľadiska s významnými endemickými druhmi a pestrým zastúpením živočíštva. Pre turistický ruch sú predovšetkým lákadlom jeho štyri sprístupnené jaskyne, avšak bohatý jaskynný systém
Slovenského krasu je stálym predmetom výskumu aj pre archeológov a geológov. Gombasecká jaskyňa (1 km od Gombaseku) je turisticky i vedecky najvyužívanejšia. Objavili ju v roku 1951. Jej sprístupnené chodby a siene merajú 285 m, dĺžka výverovej jaskyne je až 1525 m. Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu. Na juhozápadnom okraji Silickej planiny (11 km od Plešivca) sa nachádza ďalšia perla tohto národného parku – jaskyňa Domica, ktorá spolu s jaskyňou Baradla na maďarskej strane vytvára 21 kilometrov dlhý jaskynný systém objavený v roku 1926. Kaskádové jazierka, kvapľové štíty a bubny, cibulovité stalaktity a pagodovité stalagmity 15
Jeden z najväčších kvapľov na svete v Krásnohorskej jaskyni má 32,6 m. Pestré zastúpenie fauny dotvára aj niekoľko druhov plazov - jašterica zelená (Lacerta viridis)
16
Domice, riečka Styx (pokračujúca do Maďarska) vrátane plavby po nej, poskytujú dostatok zaujímavostí, aby patrila medzi najnavštevovanejšie jaskyne na Slovensku. Jedinečná aragonitová a kalcitová výzdoba Ochtinskej aragonitovej jaskyne vznikala za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Náhodne ju objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne a sprístunili v dĺžke 230 m. Je situovaná v Revúckej vrchovine, na juhozápad od obce Ochtiná (3 km). Podobné aragonitové kvetné formácie sa nachádzajú len v dvoch ďalších aragonitových jaskyniach sveta. Jasovská jaskyňa (neďaleko obce Jasov) sa pýši najstaršou písomnou pamiatkou zachovanou v slovenských jaskyniach
Plavba loďkou po podzemnej riečke Styx v jaskyni Domica
Unikátne brčky kvapľovej výzdoby Gombaseckej jaskyne z roku 1452. Má dľžku 2811 m. Pre turistov je sprístupnený 550 m dlhý úsek bohatý na pagodovité stalagmity, stalagnáty, vodopády, štíty a iné formy sintrovej výplne. Žije tu až19 druhov netopierov. V Jasovskej jaskyni od roku 1995 prebiehajú aj ozdravovacie speleoklimatické kúry. Ďalším unikátom Slovenského krasu je Krásnohorská jaskyňa so svojím 32,7 metrov vysokým unikátnym prírodným výtvorom Kvapľom rožňavských jaskyniarov, ktorý nemá v Európe obdobu. Táto jaskyňa však kvôli krehkému prostrediu a náročnému terénu nie je prístupná pre masové návštevy. V sprievode skúseného vodcu v počte max. 10 osôb môžu absolvovať prehliadku 450 m sprístupneného úseku, z 1556 m dlhého jaskynného systému, vyznávači „jaskyňového“ turizmu. Slovenský kras bol v roku 1973 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť, v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený medzi biosférické rezervácie projektu UNESCO a napokon v roku 1995 bolo 21 jaskýň Slovenského krasu spolu s jaskyňami maďarského Aggtelekského krasu zapísaných do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Rumenica turnianska (Onosma tornense), evidovaná vo svetovej červenej knihe ohrozených druhov 17
Kraslice MINIATÚRNE VÝTVARNÉ DIELA Vďačnou spomienkou na pobyt v našej krajine môžu byť ľudovumelecké predmety. Medzi vítané suveníry patria nesporne kraslice. Zračí sa v nich estetické cítenie, fantázia a vynaliezavosť ľudových tvorcov. Obdivujeme nielen farebnosť, ornamentálnu pestrosť, ale aj bohatosť ozdobovacích techník, ktorými premieňajú autori malú a krehkú plochu vajíčka na mimiatúrne ľudové výtvarné dielo. Maľovanie vajíčok na Slovensku má bohatú tradíciu. Prapôvod tohto prejavu ľudového umenia treba hľadať v predhistorických kultových obradoch. Vajíčko bolo
18
symbolom života, lásky a plodnosti, svetla, a zdravia. Počas kalendárneho roka nadobúdalo rozličné magické významy – svojou „nadprirodzenou“ silou bdelo nad životom rodiny, chránilo a zabezpečilo prosperitu v hospodárstve. Farbením sa znásobovala jeho ochranná funkcia. Žltá farba sa získavala napr. vyluhovaním šafranu v teplej vode, červená zas vyluhovaním potlčenej pálenej tehly, hnedá farba z odvaru dubovej kôry a z cibuľových šúp a pod. V priebehu rokov mnohé výzdoby kraslíc zanikli, mnohé sa preniesli a zdokonalili, iné sa zas podarilo časom znovu oživiť. Menili sa aj technologické postupy, používaný materiál a pomôcky. Jednotlivé regióny si rozvíjali svoje vlastné techniky, farebnosť, ornamenty. Na Slovensku sa
v porovnaní s inými krajinami zachovalo do súčasnosti najviac spôsobov ozdobovania kraslíc. Na ozdobovanie sa predovšetkým používali slepačie, menej kačacie, husacie či pštrosie vajíčka. Z praktických i zdravotných dôvodov sa dnes už upustilo od varených vajíčok, a zdobia sa výlučne len vyfúkané vajíčka. Tradícia ozdobovania vajíčok ožíva na Slovensku najmä v období Veľkej noci, kedy pretrváva ľudový zvyk polievania dievok na veľkonočný pondelok. Za odmenu si vyslúžia mládenci, medzi iným, aj maľované vajíčko. Krehká krása kraslíc je však aktuálna po celý rok nielen v období jarnom a veľkonočnom. V súčasnosti je uprednostňostvaná ich dekoratívna funkcia. Táto umelecká miniatúra spríjemní náš interirér, či poteší obdarovanú osobu.
19
