Diag. Fenomenológia Dignostické kritériá Metodiky Interpretácia Nízka schopnosť mentálnych, kognitívnych funkcií a zníţená sociálna spôsobilosť

Máte v rukách spracovanú verziu diagnostického minima, k MKCH 10, pre potreby poradenskej praxe Poradenských zariadení v rezorte školstva. Cieľom vytvorenia tohto štandardu je zaviesť v praxi, istú moţnú cestu diagnostických postupov, od ktorých sa očakáva, ţe budú pomocou začínajúcim psychológom a okorenením práce skúsených diagnostikov. Tento dokument nie je uzatvorený. Je moţné do neho vstupovať Vašimi postrehmi i nápadmi, prípadne zmenami, ktoré vyhovujú moderným poţiadavkám praxe. Diagnózy označené hviezdičkou (*) – sú diagnózy pri ktorých je odporúčaná spolupráca so psychiatrom. Diagnózy označené dvomi hviezdičkami (**) – sú diagnózy pri ktorých je spolupráca so psychiatrom nevyhnutná.

F70-F79 Mentálna retardácia.

Diag.

Fenomenológia

Dignostické kritériá

Nízka schopnosť mentálnych, kognitívnych funkcií a zníţená sociálna spôsobilosť.

(u dospelých mentálny vek na úrovni od 9 do 12 rokov)

Rozsah IQ od 50 – do 69

F71 Stredný stupeň duševnej zaostalosti

(u dospelých mentálny vek od 6 – do 9 rokov)


F72 Ťažká duševná zaostalosť

(u dospelých mentálny vek od 3 do 6 rokov)


F70 Ľahká duševná mentálna zaostalosť

Metodiky

Anamnéza RA, SA, OA; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; PDW; WISC III; WISC IV; Woodcock; S – B IV; Göppingen; Kresba postavy; Baum test; Kaufman / hodnotiaca batéria pre deti, ABC; číselný štvorec Anamnéza RA, SA, OA; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; PDW; WISC III; WISC IV; Woodcock; S – B IV; Göppingen; Kresba postavy; Baum test; Kaufman / hodnotiaca batéria pre deti, ABC; číselný štvorec Anamnéza RA, SA, OA; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; PDW; WISC III; WISC IV; Woodcock; S – B IV; Göppingen; Kresba postavy; Baum test; Kaufman / hodnotiaca batéria pre deti, ABC; číselný štvorec

Interpretácia

Fenomenológia (u dospelých mentálny vek pod 3 roky) F73 Hlboká duševná zaostalosť

Diag.

F78 Iná duševná zaostalosť F79 Nešpecifikovaná duševná zaostalosť

Dignostické kritériá Rozsah IQ pod 20

o

Metodiky Anamnéza RA, SA, OA; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; PDW; WISC III; WISC IV; Woodcock; S – B IV; Göppingen; Kresba postavy; Baum test; Kaufman / hodnotiaca batéria pre deti, ABC

Interpretácia

deficit NS

o subnorma NS

F7x.0 Ţiadne, alebo minimálne postihnutie správania F7x.1 Výrazné postihnutie správania, vyţadujúce pozornosť alebo liečbu F7x.8 Iné postihnutie správania F7x.9 Bez zmienky o postihnutí správania Poz:

F80 – F89 Poruchy psychického vývinu

Diag.

F80.0 Špecifická porucha artikulácie reči

Fenomenológia Dignostické kritériá Poruchy v tejto kategórii majú spoločné:  vţdy vznikajú v dojčenskom alebo detskom veku  poškodenie alebo oneskorenie vývinu funkcií úzko súvisiacich s biologickou zrelosťou centrálneho nervového systému  stály priebeh bez remisií a relapsov Vo väčšine prípadov je postihnutá jazyková funkcia, zrakové a priestorové schopnosti, motorická koordinácia. Oneskorenie alebo zníţenie funkcie je prítomné a zjavné v detskom a mladom školskom veku dieťaťa, v neskoršom veku je menej spoľahlivé ho určiť, čo sa zniţuje s pribúdajúcim vekom, hoci mierny deficit často pretrváva aj v dospelosti. Špecifická vývinová porucha, pri A. Schopnosť artikulácie, hodnotená podľa štandardizovaných ktorej je pouţívanie zvukov reči testov, je pod limitom dvoch štandartných odchýlok pre pod úrovňou mentálneho veku tento vek dieťaťa. dieťaťa, ale pri ktorej je B. Schopnosť artikulácie je najmenej 1 štandardná odchýlka normálna úroveň jazykových pod neverbálnym IQ, hodnoteným štandardizovanými schopností. testmi. C. Jazykové vyjadrovanie a chápanie je podľa štandardizovaných testov v rámci limitu 2 štandartných odchýlok pre tento vek dieťaťa. D. Nevyskytuje sa žiadne neurologické, senzorické ani telesné postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje zvukový prejav reči, taktiež nieje prítomná žiadna pervazívna vývojová porucha (F84.-.). Najčastejšia používaná vylučovacia doložka: „Neverbálne IQ je podľa štandardizovaného testu nižšie ako 70.

Metodiky Anamnéza RA, SA, OA lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Kaufman / hodnotiaca batéria pre deti, ABC; Woodcock; Kresba postavy; Baum test; číselný štvorec/test pozornosti D2; Ray-Osterriehtova komplexná figúra; WM skúška; Moseleyova testová batéria; Edfeldtov reverzný test; Kalkulia III; SPAS; Kohsove kocky; Raven; // CARS škála; ADI-R autizmus//

Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú metodiku pre úroveň kognitívnych funkcií a úrovne intelektu a doplňujúce ponúkané metodiky k diferenciálnej diagnostike.

Interpretácia

Diag. F80.1 Expresívna porucha reči

Fenomenológia Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je schopnosť dieťaťa pouţívať hovorený jazyk zreteľne zníţená oproti primeranej úrovni zodpovedajúcej jeho mentálnemu veku, ale pri ktorej je porozumenie jazyka v normálnych hraniciach. Môţu ale nemusia byť abnormality v artikulácii.

F80.2 Receptívna porucha reči

Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je porozumenie reči dieťaťom pod priemernou úrovňou zodpovedajúcou jeho mentálnemu veku. Takmer vo všetkých prípadoch je postihnutý aj hovorený jazyk, časté sú abnormality pri tvorbe slov.

F80.3 Získaná afázia s epilepsiou (Landau – Kleffner syndróm)

Porucha pri ktorej dieťa s predtým normálnym vývinom reči stráca receptívne a expresívne jazykové schopnosti, ale zachováva si všeobecnú inteligenciu; vznik poruchy sprevádzajú aproxyzmálne abnormity na EEG, vo väčšine prípadov aj epileptické záchvaty. Porucha sa

Dignostické kritériá A. Schopnosť uţívať expresívnu reč podľa štandardizovaných testov, je pod limitom dvoch štandartných odchýlok pre tento vek dieťaťa. B. Schopnosť uţívať expresívnu reč je najmenej jednu štandartnú odchýlku pod neverbálnym IQ, hodnotením štandardizovanými testmi. C. Receptívna schopnosť reči, hodnotená podľa štandardizovaných testov, je v medziach 2 štandartných odchýlok pre tento vek dieťaťa. D. Pouţívanie a chápanie neverbálnej komunikácie a „vnútorné reči“ sú v medziach normy. E. Nevyskytuje sa ţiadne neurologické, senzorické ani telesné postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje uţívanie hovorenej reči, ani nieje prítomná ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-) Najčastejšia vylučovacia doloţka: „Neverbálne IQ je podľa štandardizovaného testu niţšie ako 70. A. Chápanie reči, hodnotené podľa štandardizovaných testov, je pod limitom 2 štandartných odchýlok pre tento vek dieťaťa. B. Receptívna rečová schopnosť je najmenej 1 štandartná odchýlka pod verbálnym IQ, hodnoteným štandardizovanými testmi. C. Nevyskytuje sa ţiadne neurologické, senzorické ani telesné postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje receptívnu reč, ani nie je prítomná ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-) Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka: „neverbálne IQ je podľa štandardizovaného testu menej ako 70 A. Ťaţká strata schopnosti expresívnej a receptívnej reči sa vyskytne behom krátkeho obdobia, ktoré je kratšie ako 6 mesiacov B. Vývoj reči bol pred stratou normálny C. Paroxysmálne abnormality EEG, postihujú jeden alebo obidva temporálne laloky, sú zjavné v úseku dvoch rokov pred a aţ dva roky po začiatku straty reči. D. Sluch je v medziach normy. E. Úroveň neverbálnej inteligencie je zachovaná

Metodiky Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú metodiku pre úroveň kognitívnych funkcií a úrovne intelektu a doplňujúce ponúkané metodiky k diferenciálnej diagnostike.


Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú metodiku pre úroveň kognitívnych funkcií a úrovne intelektu a doplňujúce ponúkané metodiky k diferenciálnej diagnostike. *

Interpretácia

zvyčajne začína medzi tretím a siedmim rokom ţivota, pričom schopnosti sa strácajú počas niekoľkých dní aţ týţdňov. Časová súvislosť medzi vznikom záchvatov a stratou reči je dosť variabilná, pričom jedna porucha predchádza druhú v striedavom poradí o niekoľko mesiacov aţ dva roky. V etiológii sa uvaţuje o zápalovom encefalitickom procese asi u dvoch tretín zostáva viac alebo menej závaţný receptívny defekt jazyka.


F80.8 Iné vývinové poruchy reči a jazyka

F80.9 Vývinová porucha reči a jazyka nešpecifikovaná

F81 Špecifické vývinové poruchy školských

v medziach normy. F. Nie je moţné diagnostikovať inú neurologickú poruchu neţ implicitnú v abnormálnom EEG a prítomnosť epileptických záchvatov (pokiaľ sa vyskytnú). Porucha nespĺňa kritériá pre pervazívnu vývojovú poruchu (F84.-)

Tejto kategórii ak je moţné by sme sa mali vyhnúť. Mala by byť pouţitá len pre nešpecifikované poruchy, u ktorých je výrazné postihnutie reči a jazyka, ktoré nemôţe byť pripočítané mentálnej retardácii, či neurologickému, senzorickému alebo fyzickému postihnutiu, postihujúcim priamo reč alebo jazyk. Poruchy, pri ktorých je nadobúdanie zručností obmedzené od skorých vývinových štádií. Obmedzenie nie je len


Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú metodiku pre úroveň kognitívnych funkcií a úrovne intelektu

zručností

F81.0 Špecifické poruchy vývinu školských zručností

F81.1 Špecifické porucha písania

dôsledkom chýbania moţnosti učiť sa, ani prejavom len mentálnej retardácie a nezapríčiňuje ho ani daktorá forma získanej choroby alebo poranenia mozgu. Hlavnou črtou poruchy je špecifické a významné spomalenie vývinu schopnosti čítania, ktorá nezávisí len od mentálneho veku, odchýlok zrakovej ostrosti alebo nevhodného spôsobu vyučovania. Postihnuté môţu byť chápanie čítaného, spoznávanie čítaných slov, ústna pohotovosť pri čítaní a výkon pri úlohách spojených s čítaním. Ťaţkosti s výslovnosťou často súvisia so špecifickou poruchou čítania, často pretrvávajú ţ do dospievania, aj Keď sa určitý pokrok v čítaní dosahuje. Špecifické vývinové poruchy zvyčajne predchádza anamnéza porúch vývinu reči a jazyka. Časté sú pridruţené poruchy emócií a správania počas školského veku.

a doplňujúce ponúkané metodiky k diferenciálnej diagnostike.

A. Musia byť prítomné obidva nasledujúce znaky: 1. skóre presnosti a/alebo chápania čítaného je najmenej 2 štandartné chyby pod očakávanou úrovňou pre chronologický vek a všeobecnú inteligenciu dieťaťa, pričom je ako schopnosť čítania, tak i IQ hodnotené podľa individuálne prevedeného testu, štandardizovaného pre danú kultúru a vzdelávací systém. 2. anamnéza váţnych obtiaţí pri čítaní alebo skóre testu, ktoré spĺňajú kritérium A (1) v skoršom veku, a skór v písomnom teste, ktorý je najmenej 2 štandartné chyby pod úrovňou očakávanou pre chronologický vek a IQ dieťaťa. B. Porucha popísaná v kritériu A výrazne postihuje školské výkony alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú schopnosť čítať. C. Porucha nie je priamym dôsledkom vadnej zrakovej alebo sluchovej ostrosti ani neurologické poruchy. D. Školské znalosti sú v očakávanom priemere (tz. Niesú ţiadne extrémne nedostatky vo vyučovaní). Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70 podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného testu. A. Skóre podľa štandardizovaného testu pre písanie je najmenej 2 štandartné chyby pod úrovňou očakávanou pre výkon dieťaťa daného veku a celkovej inteligencie. B. Skórovanie presnosti čítania a chápania je v medziach normy (plus mínus 2 štandartné odchýlky od priemeru). C. V anamnéze nie sú výrazné problémy s čítaním. D. Školské znalosti sú v očakávanom priemere (tz. Výchova nebola zvlášť neprimeraná) E. Problémy s písaním sú od samého začiatku učenia



F81.2 Špecifická porucha aritmetických schopností

F81.3 Zmiešaná porucha školských schopností

sa písať. F. Porucha popísaná v kritériu A výrazne postihuje školské výkony alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú písanie. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70 podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného testu. Porucha zahŕňa špecifické A. Skóre na štandardizovanom aritmetickom teste je zníţenie aritmetických najmenej 2 štandartnej chyby pod úrovňou schopností, ktoré sa nedá úplne očakávanou na základe chronologického veku vysvetliť celkovou mentálnou dieťaťa a jeho celkovej inteligencie. retardáciou alebo neprimeraným B. Skóre, týkajúce sa presnosti čítania a chápania vyučovaním. Deficit sa týka čistého textu a písania, sú v medziach normy(plus zvládnutia základných počtových mínus 2 štandartné odchýlky od priemeru). výkonov sčítania, odčítania, C. V anamnéze nie sú výrazné problémy, obtiaţe násobenia a delenia a nie v čítaní a písaní. abstraktnejších matematických D. Školské znalosti sú v medziach očakávaného schopností v algebre, priemeru (tj. výchova nebola zvláštne trigonomertrii, geometrii, neprimeraná). diferenciálnom a integrálnom E. Problémy s počítaním sa vyskytujú od samého počte. začiatku učenia sa matematiku. F. Porucha popísaná v A kritériu výrazne postihuje školské výkony alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú aritmetické znalosti. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70 podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného testu. Nedostatočne definovaná zvyšková kategória porúch, pri ktorej sú zreteľne zníţené aritmetické schopnosti, čítanie a výslovnosť, ale poruchu nemoţno pripísať výlučne všeobecnej mentálnej retardácii alebo neprimeranému vyučovaniu. Mala by sa pouţiť pre poruchy, ktoré spĺňajú kritériá pod F81.2 a pod F81.0 alebo F81.1.




F81.8 Iné vývinové poruchy školských zručností

F81.9 Nešpecifikované vývinové poruchy školských zručností

F82 Špecifická porucha vývinu pohybovej funkcie

F83 Zmiešané špecifické vývinové

Tejto kategórii by sme sa mali pokiaľ moţno vyhýbať a uţívať ju iba pre nešpecifikované poruchy, u ktorých je výrazné narušenie schopnosti učiť sa, ktoré nie je moţné priradiť ani k mentálnej retardácii, ani poruche zrakovej ostrosti, ani nevhodnému spôsobu vyučovania. Hlavnou črtou tejto poruchy je váţne oneskorenie vývinu motorickej koordinácie, ktoré sa nedá vysvetliť mentálnou retardáciou alebo špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou chorobou. Starostlivé klinické vyšetrenie jednak ukáţe vo väčšine prípadov zreteľnú vývinovú nezrelosť nervového systému, ktorá sa prejavuje choreiformnými pohybmi nepodporených končatín alebo zrkadlovými pohybmi a inými zdruţenými motorickými prejavmi, ako aj príznakmi zhoršenej jemnej a celkovej motorickej koordinácie. Zvyšková kategória pre poruchy, pri ktorých je určité primiešanie špecifických vývinových porúch reči a jazyka, školských

Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú metodiku pre úroveň kognitívnych funkcií a úrovne intelektu a doplňujúce ponúkané metodiky k diferenciálnej diagnostike. Skóre na štandardizovanom teste jemnej alebo hrubej motorickej koordinácii je najmenej o 2 štandartné odchýlky niţšie ako úroveň očakávaná pre dieťa tohto chronolgického veku. B. Porucha popísaná v kritériu A významne narušuje školské výkony alebo kaţdodenné aktivity. C. Nieje moţné diagnostikovať ţiadnu neurologickú poruchu. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70 podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného testu. A.


Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú metodiku pre úroveň kognitívnych funkcií a

poruchy

F84 Prenikavé (pervazívne) vývinové poruchy

F84.0 Detský autizmus

schopností a motorických funkcií, pričom ţiadna z nich dostatočne neprevláda, aby oprávňovala na prvú diagnózu. Táto zmiešaná kategória by sa mala pouţiť len vtedy, ak sa tieto špecifické vývinové poruchy príliš prekrývajú. Zvyčajne, ale nie vţdy ich sprevádza určitý stupeň celkového kognitívneho poškodenia. Mala by sa preto pouţiť pri dysfunkciách, ktoré spĺňajú kritériá pre dve alebo viac porúch pod F.80.-, F81.-, F82.Skupina porúch charakterizovaná kvalitatívnym zhoršením recipročných sociálnych interakcií a spôsobov komunikácie a obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a aktivít. Tieto kvalitatívne odchýlky sú prenikavou črtou fungovania jednotlivca vo všetkých situáciách. Podľa potreby pouţite doplnkový kód na identifikáciu pridruţených zdravotných porúch a mentálnej retardácie. Typ prenikavej poruchy vývinu, ktorý je definovaný a) abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku ţivota, b) charakteristickým typom abnormálneho fungovania vo všetkých

úrovne intelektu a doplňujúce ponúkané metodiky k diferenciálnej diagnostike.

(A) Abnormálny alebo narušený vývoj je pozorovateľný pred vekom troch rokov, a to najmenej v jednej z nasledujúcich oblastí: 1. receptívna alebo expresívna reč uţívaná v sociálnej komunikácii, 2. vývoj selektívnych sociálnych väzieb alebo recipročná sociálna interakcia, 3. funkčná alebo symbolická hra. (B) Celkom musí byť prítomných najmenej šesť symptómov, uvedených pod podom (1), (2), (3), pričom

Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú metodiku pre úroveň kognitívnych funkcií a úrovne intelektu a doplňujúce ponúkané metodiky k diferenciálnej diagnostike s posudzovacími metodikami pre autizmus.

troch oblastiach psychopatológie. Vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom stereotypne sa opakujúcom správaní. Okrem týchto špecifických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok, ako sú fóbie, poruchy spánku a stravovania, výbuchy zlosti, a proti sebe zameraná agresivita.

najmenej jeden ako z bodu (2), tak z bodu (3): (1) Kvalitatívne abnormality v recipročnej sociálnej interakcii sa prejavujú najmenej v dvoch zo štyroch nasledujúcich oblastí: a) neschopnosť primerane(uţívať) zachádzať s pohľadom z očí do očí, výrazu tváre, postoje tela a gest k sociálnej interakcii, b) neschopnosť rozvíjať (primeraným spôsobom k mentálnemu veku a napriek mnohým príleţitostiam) vzťahy s rovesníkmi, ktoré sa týkajú vzájomného preţívania záujmov, aktivít a emócií, c) nedostatok sociálnej emocionálnej reciprocity, čo sa prejavuje narušenou alebo deviantnou reakciou na emócie iných ľudí, nedostatočne prispôsobovanie správania sociálnemu kontextu, alebo slabá integrácia sociálneho, emocionálneho a komunikačného správania. (2) Kvalitatívne abnormality v komunikácii sú zrejmé aspoň v jednej z nasledujúcich oblastí: (a) rozvoj hovorenovej reči je oneskorený alebo úplne chýba a nie je snaha tento nedostatok kompenzovať pouţívaním gest alebo výrazom tváre ako alternatívneho spôsobu komunikácie (často chýba predchádzajúce komunikatívne „ ţvatlanie“), b) relatívna neschopnosť začať, alebo udrţať konverzáciu (nech uţ je schopnosť reči na akejkoľvek úrovni), kde je treba recipročne reagovať na komunikáciu inej osoby, c) stereotypné a opakujúce sa pouţívanie jazyka alebo idiosyntaktické pouţívanie slov alebo fráz, d) nedostatok rôznych spontánnych hier ôakoby“ alebo (v mladosti) spoločenských hier. (3) Obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít sa prejavujúcich sa aspoň v jednej z nasledujúcich oblastí: (a) stále sa zaoberanie jedným alebo viacerými stereotypnými a obmedzenými záujmami, ktoré sú abnormálne čo do obsahu alebo zameraním, alebo jedným či viacerými záujmami, ktoré sú abnormálne vo svojej intenzite a presne vymedzenom druhu, i keď nie v obsahu a zameraní,

F84.1 Atypický autizmus

(b) zdanlivo kompulzívne ulpievanie na špecifických, nefunkčných rutinách alebo rituáloch, (c) stereotypné a opakujúce sa maniere, ktoré zahŕňajú buď poklopávanie, alebo krútenie rukami alebo prstami, či komplexné pohyby celého tela, (d) záujem o časti predmetov alebo nefunkčné prvky hračiek (ako je napr. vôňa, taktilný pocit, hluk, vibrácia, ktoré vytvárajú) (C) klinický obraz nie je možné pripočítať k iným pervazívnym vývojovým poruchám: špecifickej receptívnej poruche reči (F80.2) so sekundárnymi sociálno – emočnými problémami, reaktívnej poruche vzťahov (F94.1) alebo desinhibičnému typu náklonnosti (F94.2), mentálnej retardácii (F70-F72) s niektorou pridruženou poruchou emócií alebo správania, schizofrénii (F20.-) s neobvykle skorým vznikom a Rettovým syndrómom (F84.2) A. Abnormálny alebo narušený vývoj je patrný vo veku troch rokov alebo neskôr ä kritériá ako pre autizmus s výnimkou veku, kedy sa prejaví). B. Kvalitatívne abnormality vo vzájomnej sociálnej interakcii alebo komunikácii či obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako pre autizmus aţ na to, ţe nemusia spĺňať kritériá pre počet oblastí abnormality.) C. Porucha nespĺňa diagnostické kritériá pre autizmus (F84.0) Autizmus môţe byť atypický buď pokiaľ ide o vek, kedy vznikol (F84.10), alebo pokiaľ ide o symptomatiku (F84.11); pre výskumné účely sa tieto dva typy rozlišujú piatym znakom. Syndrómy, ktoré sú atypické v oboch prípadoch, by sa mali kódovať F84.12. F84.10 Atypickosť vo veku vzniku A. Porucha nespĺňa kritérium A pre autizmus (F84.0), tz. Abnormálny alebo narušený vývoj je zrejmý iba vo veku troch rokov alebo neskôr. B. Porucha spĺňa kritériá B a C pre autizmus (F84.0) F84.11 Atypickosť v symptomatike A. Porucha spĺňa kritérium pre autizmus (F84.0); tz.

Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú metodiku pre úroveň kognitívnych funkcií a úrovne intelektu a doplňujúce ponúkané metodiky k diferenciálnej diagnostike s posudzovacími metodikami pre autizmus.

Abnormálny alebo narušený vývoj je zrejmý pred vekom troch rokov. B. Sú kvalitatívne abnormality vo vzájomných sociálnych interakciách alebo v komunikácii, či obmedzené, opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako pre autizmus okrem toho, ţe nemusí splňovať kritériá pre počet oblastí abnormality.) C. Porucha spĺňa kritérium C pre autizmus (F84.0) D. Porucha nespĺňa úplne kritérium B pre autizmus (F84.0) F84.12 Atypickosť ako vo veku vzniku, tak i v symtomatike A. Porucha nespĺňa kritérium A pre autizmus (F84.0); tz. abnormálny alebo narušený vývin je zrejmý iba vo veku troch rokov alebo neskôr. B. Sú kvalitatívne abnormality vo vzájomných sociálnych interakciách alebo v komunikácii, alebo obmedzené, opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako pre autizmus okrem toho, ţe nemusí spĺňať kritériá pre počet oblastí abnormality.) C. Porucha nespĺňa kritérium C pre autizmus (F84.0). D. Porucha nespĺňa úplne kritérium B pre autizmus (F84.0) Porucha doposiaľ zistila len A. Prenatálne a perinatálne obdobie je zdanlivo F84.2 normálne a zdanlivo normálny je i psychomotorický Rettov syndróm u dievčat. Po zdanlivo normálnom skorom vývine vývin behom prvých piatich mesiacov a obvod nasleduje čiastočná alebo úplná hlavy pri narodení je rovnako normálny. strata reči, pohybových zručností B. Prichádza k spomaleniu rastu hlavy medzi piatimi a pouţitia rúk spolu so mesiacmi a štyrmi rokmi a ku strate získaných spomalením rastu hlavy. Porucha funkčných manuálnych schopností medzi piatym zvyčajne začína medzi 7 a 24 a tridsiatym mesiacom, čo je zároveň spojené s mesiacom veku. Charakteristická komunikačnou dysfunkciou a zhoršenou sociálnou je strata cielených pohybiv ruky, interakciou a slabo koordinovanou (nestabilnou) stereotypy krčenia rúk a hyper chôdzou a/alebo pohybmi trupu. ventilácia. Sociálny vývin C. Je ťaţko postihnutá expresívna a receptívna reč a vývin hravosti je spomalený, a prichádza k ťaţkej psychomotorickej retardácii ale spoločenský záujem D. Prichádza k stereotypmným pohybom rúk okolo

** Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú posudzovaciu vývinovú škálu, alebo pri vyššom veku pouţijeme štadardizovaný test kognitívnych schopností; doplníme ďalšou diferenciálnou diagnostikou.

F84.3 Iná detská dezintegračná porucha v detstve

F84.4 Hyperaktívna porucha

udrţiava. Okolo štvrtého roku sa začína vyvíjať ataxia trupu a apraxia, často nasledujú choreoatetoidné pohyby. Porucha vyúsťuje takmer vţdy do ťaţkej mentálnej retardácie. Typ prenikavej vývinovej poruchy definovaný prítomnosťou periódy normálneho vývinu pred nástupom poruchy, po ktorom nasleduje definitívna strata predtým nadobudnutých zručností v rozličných oblastiach vývinu v priebehu niekoľkých mesiacov. Typické sprievodné znaky sú celková strata záujmu o okolie, stereotypný opakovací motorický manierizmus, autizmu podobné zhoršenie sociálnej interakcie a komunikácie. V daktorých prípadoch poruchu zapríčuňuje pridruţená encefalopatia, ale diagnóza by sa mala stanoviť podľa správania klienta.

Ide o nedostatočne definovanú poruchu s neurčitou nozologickou platnosťou. Zahŕňa

strednej osy (ako je napr. krútivé zvieranie rúk alebo „umývacích“ pohybov rúk) v dobe, kedy sa objavila strata účelových pohybov rúk alebo neskôr. A. vývoj je zdanlivo normálny najmenej do veku dvoch rokov. Pre diagnózu sa vyţaduje, aby najmenej do dvoch rokov existovala normálna, veku primeraná schopnosť komunikácie, sociálnych vzťahov, hry a adaptačné správanie. B. Pribliţne v dobe začiatku poruchy prichádza k definitívnej strate skôr získaných schopností. Diagnóza vyţaduje klinicky významnú stratu schopností (nielen neschopnosť pouţívať ich v určitých situáciách) aspoň v dvoch z nasledujúcich oblastí: (1) expresívna alebo receptívna reč, (2) hra, (3) sociálne schopnosti a zručnosti, alebo adaptačné správanie, (4) kontrola mikcie a defekácie, (5) motorické schopnosti. C. Kvalitatívne abnormálne sociálne fungovanie je zrejme najmenej v dvoch z nasledujúcich oblastí: (1) kvalitatívna abnormalita v recipročnej sociálnej interakcii (typu definovaného u autizmu), (2) kvalitatívne abnormality v komunikácii (typu definovaného ú autizmu), (3) obmedzené, opakujúce sa a stereotypické vzorce správania, záujmov a aktivít, vrátane motorických stereotypov a manierovaní, (4) celková strata záujmu o predmety a okolie. D. Poruchu nie je moţné pripočítať iným typom pervazívnej vývojovej poruchy, získanej afázii s epilepsiou (F80.3), elektívnemu mutizmu (F94.0), Rettovmu syndrómu (F84..2) alebo schizofrénii (F20.-) A. Ťaţká motorická hyperaktivita sa prejavuje v aktivite a pozornosti aspoň dvomi zo štyroch nasledujúcich problémov:

** Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú posudzovaciu vývinovú škálu, alebo pri vyššom veku pouţijeme štadardizovaný test kognitívnych schopností; doplníme ďalšou diferenciálnou diagnostikou.

Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú posudzovaciu vývinovú

spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi

skupinu detí s ťaţkou mentálnou retardáciou, ktoré majú veľké problémy s hyperaktivitou a pozornosťou, ako aj stereotypné správanie. Stimulujúce lieky im nepomáhajú (na rozdiel od detí s normálnym IQ), po podaní stimulancia môţe vzniknúť ťaţká dysforická reakcia niekedy s psychomotorickou retardáciou. Počas dospievania je tendencia na zmenu hyperaktivity na hypoaktivitu (čo nie je zvyčajné u hyperkinetických detí s normálnou inteligenciou). Tento syndróm sa často spája s rozličnými vývinovými oneskoreniami, buď špecifickými alebo celkovými. Nie je známe, nakoľko podoba správania závisí od nízkeho IQ alebo od organického poškodenia mozgu.

(1) trvalý motorický nekľud, prejavujúci sa behaním, skákaním a inými pohybmi celého tela, (2) zrejmá ťaţkosť zostať sedieť: najviac niekoľko sekúnd a výnimkou, ak sa dieťa zaoberá stereotypnou aktivitou (viz. krit. B), (3) prehnaná aktivita v situáciách, kde sa očakáva relatívny pokoj (4) veľmi rýchle zmeny aktivity, takţe aktivity trvajú obvykle menej ako minútu (občas dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou činnosťou, túto diagnózu nevylučuje a inokedy zasa veľmi dlhá trávená stereotypnými aktivitami môţe byť rovnako zlúčitľná s týmto problémom). B. Opakujúci sa a stereotypné vzorce správania a činnosti sa aspoň jedným z nasledujúcich znakov: (1) nemenné a často sa opakujúce sa motorické maniere: tie sa môţu týkať bu´d komplexných pohybov celého tela alebo čiastočných pohybov, ako je napr. poklapkávanie rukou, (2) prehnané a nefunkčné opakovanie činností, ktoré majú stálu formu: môţe to byť hra s jedným predmetom (napr. S tečúcou vodou) alebo rituál činností (buď samostatne alebo vo vzťahu k iným ľuďom), (3) opakované seba poškodzovanie. C. IQ je niţšie ako 50. D. Nieje sociálne narušenie autistického typu, tz. u dieťaťa sa musí vyskytovať aspoň tri zo štyroch nasledujúcich znakov: (1) pouţívanie pohľadu očí, výrazu a postoja k usmerňovaniu sociálnej interakcie, ktoré sú primerané vývoju, (2) vzťahy s rovesníkmi, ktoré zahŕňajú preţívanie spoločných záujmov, aktivít atď. a ktoré sú primerané vývoju, (3) aspoň občas sa pribliţuje k iným ľuďom pre pochvalu, pohladkanie a náklonnosť, (4) schopnosť preţívať sem tam radosť iných ľudí; inej formy sociálneho narušenia, napr. desinhibície voči cudzím ľuďom, nie sú

škálu, alebo pri vyššom veku pouţijeme štadardizovaný test kognitívnych schopností; doplníme ďalšou diferenciálnou diagnostikou.

s diagnózou v rozpore. E. Porucha nespĺňa diagnostické kritériá pre autizmus (F84.0 a F84.1), desintegračná porucha v detstve (F84.3) alebo hyperkinetickej poruchy (F90.-). A. Neprítomnosť klinicky významného celkového oneskorenia hovoreného alebo receptívneho jazyka alebo kognitívneho vývinu. Diagnóza vyţaduje, aby dieťa uţívalo jednotlivé slová okolo veku dvoch rokov alebo skôr a komunikatívne vety okolo troch rokov alebo skôr. Schopnosť sám si pomôcť, adaptačné správanie a záujem o okolie behom prvých troch rokov by mali byť na úrovni normálneho rozumového vývinu. Avšak motorické míľniky môţu byť o niečo oneskorené a je obvyklá pohybová nemotornosť (i keď to nie je nutný diagnostický rys). Beţné sú ojedinelé špeciálne schopnosti, týkajúce sa často abnormálnych záujmov, ale pre diagnózu sa nevyţadujú. B. Prítomnosť kvalitatívneho narušenia vzájomnej sociálnej interakcie (kritériá sú rovnaké ako pre autizmus). C. U jedinca sa vyskytujú neobvykle vymedzené, intenzívne záujmy alebo obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít (kritériá ako pre autizmus, avšak obvykle sa nevyskytuje ani pohybový manierizmus, ani záujem o časti predmetov alebo nefukčné časti hračiek). D. Poruchu nie je moţnépripočítať ţiadnym iným typom pervazívnej vývojovej poruchy: simplexnej schizofrénii (F20.6), schizotypovej poruche (F21.), obsedantne kopulzívnej poruche (F42.-), reaktívne a desinhibované prilnutie v detstve (F94.1 a F94.2)

F84.5 Aspergerov syndróm

F84.8 Iné prenikavé vývinové poruchy F84.9 Nešpecifikované prenikavé vývinové

Toto je zostávajúca diagnostická kategória, ktorá by sa mala pouţívať pre poruchy, na ktoré sa hodí všeobecný popis pre

Poz.: Pouţijeme minimálne jednu štandardizovanú posudzovaciu vývinovú škálu, alebo pri vyššom veku pouţijeme štadardizovaný test kognitívnych schopností; doplníme ďalšou diferenciálnou diagnostikou /pre vylúčenie autizmu/

**

poruchy

pervazívne vývinové poruchy, u ktorých však protichodné nálezy alebo nedostatok vhodných informácií znamenajú, ţe kritériá nevyhovujú ţiadnej z ostatných kódovaných kategórií v F84. Vývinová agnózia

F88 Iné poruchy psychického vývinu Vývinová porucha NS F89 Nešpecifikovaná porucha psychického vývinu Poz.:

**

**

Fenomenológia


Skupina porúch charakterizované skorým vznikom (zvyčajne v piatich rokoch ţivota), neschopnosťou vydrţať pri činnosti vyţadujúcej kognitívnu účasť, tendenciu prechádzať z jednej činnosti na druhú bez ich dokončenia a dezorganizovanou, nedostatočne regulovanou a nadmernou aktivitou. Môţu sa pridruţovať aj viaceré ďalšie abnormality. Hyperkinetické deti sú často bezohľadné a impulzívne, náchylné na úrazy a často sa dostávajú do disciplinárnach problémov, skôr pre neúmyselné porušovanie pravidiel ako pre úmyselný vzdor. Ich vzťahy

Pre výzkumnú diagnózu hyperkinetické poruchy je nutné, aby bola jednoznačne prítomná výrazná nepozornosť, hyperaktivita, nekľud; tieto rysy správania sú pervazívne vo všetkých situáciách, sú trvalé a nie sú spôsobené inými poruchami, ako je napr. autizmus alebo afektívne poruchy. G1. Nepozornosť. Aspoň šesť z nasledujúcich príznakov musí najmenej šesť mesiacov a sú takého stupňa, ktorý je malaadaptívny a v rozpore s úrovňou vývinu dieťaťa: (1) dieťa nie je schopné venovať plnú pozornosť detailom alebo robí chyby z nepozornosti v školských úlohách, pri práci alebo iných aktivitách, (2) často nie je schopné udrţať pozornosť pri úlohách alebo hre, (3) často sa zdá ţe neposlúcha, čo sa mu vraví, (4) často nie je schopné sledovať inštrukcie alebo dokončiť školskú úlohu, beţné pracovné povinnosti alebo úlohy na

F90 – F98 Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania

Diag.

F90 Hyperkinetické poruchy

Metodiky Anamnéza RA, SA, OA lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Kaufman / hodnotiaca batéria pre deti; WISC IV; Woodcock; S – B IV; Baum test; kreslenie rodiny + kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej škála pre rodičov; Anthony-Bene; Hand test; Rosenzweigov obrázkový frustračný test; PARQ - P a PARQ - C; CPQ; ADOR; ICL; HSPQ; TAT; Handt test; Rosenzweigov frustračný test/forma pre dosp. Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy. *

Interpretácia

Komentár Mnohé autority taktieţ uznávajú stavy, ktoré sú podprahové pre hyperkinetickú poruchu. U detí, u ktorých sa neprejavuje hyperaktivita/impulzivita, ale v ostatných smeroch kritériá spĺňajú, sa môţe hovoriť o deficite pozornosti; naopak u detí, ktoré nespĺňajú kritériá pre poruchu pozornosti, ale v inom smere kritériá spĺňajú, sa môţe hovoriť o poruche aktivity. Rovnako tak u detí, ktoré spĺňajú kritériá len pre jednu situáciu (napr. domov,

s dospelými sú často sociálne dezinhibované, bez morálnej ostraţitosti a rezevovanosti. Sú nepopulárne medzi inými deťmi a môţu sa dostať do izolácie. Časté je zhoršenie poznávacej schopnosti a neúmerne časté sú špecifické oneskorenia vo vývine motoriky a reči. Sekundárne komplikácie zahŕňajú sociálne správanie a nízke sebahodnotenie.

pracovisku (vôbec nie pre opozičné správanie alebo neschopnosť pochopiť úlohy,) (5) často má problémy s organizovaním úloh a aktivít, (6) často sa vyhýba úlohám, ktoré vyţadujú trvalé duševné úsilie, lebo ich neobľubuje, (7) často stráca veci, ktoré potrebuje pre určité úlohy alebo aktivity, ako sú napríklad školské potreby, perá, knihy, hračky alebo náradie, (8) dá sa ľahko rozptýliť vonkajšími podnetami (9) je často behom denných zábudlivé G2. Hyperaktivita Aspoň tri z nasledujúcich príznakov musí pretrvávať najmenej šesť mesiacov a sú takého stupňa, ktorý je malaadaptatívny a v ropore s úrovňou vývinu dieťaťa: (1) dieťa často nekľudne pohybuje rukami alebo nohami, alebo sa vrtí na stoličke, (2) vstáva zo stoličky v triede alebo v iných situáciách, kde sa očakáva, ţe bude sedieť, (3) často nadmerne pobehuje alebo sa stavia v situáciách, kedy je to nevhodné (u adolescentov alebo dospelých môţu byť prítomné iba pocity nekľudu), (4) často je pri hraní nadmerne hlučné alebo má problémy zaoberať sa vo voľnom čase tichou činnosťou, (5) trvalo prejavuje príliš vysokú motorickú aktivitu, ktorá sa podstatne neprispôsobuje sociálnemu kontextu alebo spoločenským poţiadavkám. G3. Impulzivita Aspoň jeden z niţšie uvedených príznakov impulzivity pretrváva najmenej po obdobie 6 mesiacov, a to do takej miery, ktorá je v rozpore s vývinovou úrovňou dieťaťa: (1) dieťa často povie odpovede na otázky, ktoré

alebo iba škola), sa môţe hovoriť o poruche špecifickej pre domov alebo poruche špecifickej pre triedu. Tito stavy sú ešte nie sú zahrnuté do hlavnej klasifikácie, pretoţe ešte neexistuje dostatočná empiricky predpokladajúca validizácia a pretoţe mnoho detí s podprahovými poruchami prejavuje iné syndrómy (napr. poruchu opozičného vzdoru, F91.3), a preto by mali byť klasifikované v príslušnej kategórii.

F90.0 Poruchy aktivity a pozornosti

ešte neboli dokončené, (2) často nieje schopné čakať v rade alebo čakať, aţ na neho príde rad v hre alebo v skupinových situáciách, (3) často prerušuje alebo vnucuje iným ľuďom (napr. Skáče do reči pri konverzácii iných alebo sa iným pletie do hry), (4) často príliš hovorí bez ohľadu na sociálne zábrany. G4 Porucha sa prejavuje pred 7. rokom ţivota, nie neskôr G5 Pervazívnosť Kritériá musia byť splnené vo viac ako v jednej situácii, napr. kombinácia nepozornosti a hyperaktivyti by mala byť prítomná ako doma, tak i v škole, alebo ako v škole, tak i inde, kde je dieťa sledované. (Dôkaz, ţe sa jedná o poruchu, ktorá sa objavuje vo viacerých situáciách, obvykle si vyţaduje informácie z viacerých zdrojov – od rodičov, učiteľov, lekára a pod., pretoţe informácie od rodičov o správaní dieťaťa v triede nie sú obvykle dostatočné.) G6 Príznaky v G1 – G3 vyvolávajú klinicky významnú tieseň alebo zhoršenie v spoločenskom, školskom alebo pracovnom fungovaní. G7 Porucha nespĺňa kritériá pre pervazívne vývinové poruchy (F84.-), manickou epizódou (F30.-), depresívnu epizódu (F32.-) alebo úzkostné poruchy (F41.-). Musí byť splnené kritériá pre hyperkinetickú poruchu Poz.: Pouţijeme minimálne (F90), ale nie sú splnené kritériá pre poruchy správania jeden štandardný test (F91.-). kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného

F90.1 Hyperkinetická porucha správania

F90.8 Iné hyperaktívne poruchy Hyperkinetická reakcia F90.9 Nešpecifikovaná v detstve alebo počas hyperkinetická dospievania. porucha F91 Poruchy správania

Musia byť splnené všeobecné kritériá ako pre hyperikinetickú poruchu (F90), tak i pre poruchy správania (F91.-).

prostredia a štýlu výchovy. Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. * Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy. Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. *

Táto zostatková kategória sa nedoporučuje a mala by sa pouţívať vtedy, keď chýba diferenciácia medzi F90.0 a F90.1, ale celkové kritériá pre F90.- sú splnené G1. Je prítomný opakujúci sa a trvalý vzorec správania, pri ktorom sú porušované buď základné práva iných, alebo závaţnejšie spoločenské normy alebo pravidlá, primerané veku. Musí trvať aspoň 6 mesiacov a po túto dobu musia byť prítomné niektoré z nasledujúcich príznakov. Poznámka: - príznaky: 11; 13; 15; 16; 20; 21; 23, sa musia vyskytnúť aspoň raz, aby bolo splnené kritérium.

Jedinec:

Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na

(1) má neobvykle často výbuchy zlosti, keď sa berie v úvahu jeho alebo jeho alebo jej vývinový stupeň, (2) často sa háda s dospelými, (3) často aktívne odmieta ţiadosti dospelých alebo porušuje pravidlá, (4) často, asi naschvál, robí veci, ktoré iných ľudí obťaţujú, (5) často vinia iných zo svojich chýb alebo zlého správania, (6) často sa uráţa a nechá sa inými ľahko „otráviť“, (7) často sa hnevá a rozčuľuje, (8) je často zlomyseľný a pomstychtivý, (9) často klame alebo porušuje sľuby, aby získal výhody alebo pozornosť alebo aby sa vyhol záväzkom, (10) často vyvoláva bitky (toto nezahŕňa bitky so súrodencami) (11) pouţíva zbraň, ktorá môţe iným ľuďom spôsobiť váţne telesné poškodení (napr. pálku, tehlu, rozbitú fľašu, nôţ, strelnú zbraň), (12) i cez zákaz rodičov zostáva vonku po zotmení (začiatok tohto správania býva pred trinástym rokom ţivota), (13) prejavuje telesnú krutosť k iným ľu´dom ämapr. Obete zväzuje, reţe alebo páli), (14) prejavuje telesnú krutosť ku zvieratám, (15) schválne ničí majetok iných (inak ako zaloţením poţiaru), (16) naschvál zakladá poţiare s rizikom, ţe spôsobí váţnu škodu alebo s úmyslom ju spôsobiť, (17) kradne predmety nemalej hodnoty bez konfrontácie s obeťou, a to buď doma, alebo mimo domov (napr. krádeţe v obchode, vlámanie sa,

aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy. Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. * Pre diagnostiku poruchy správania, má byť naviazaný poradenský vzťah a odporúča sa viacero stretnutí a pouţite štruktúrovaného alebo pološtruktúrovaného diagnostického rozhovoru.

falšovanie), (18) chodí často za školu (začiatok býva pred trinástym rokom ţivota), (19) aspoň 2x utiekol z domova rodičov alebo náhradného domova, alebo aspoň 1x utiekol na viac ako jednu noc (sem nepatrí opustenie domova, aby sa vyhol telesnému týraniu alebo sexuálnemu zneuţívaniu), (20) spácha zločin, kde prichádza ku konfrontácii s obeťou(vrátane vytrhnutia kabelky, vydierania, prepadnutia zozadu a škrteniu), (21) nútia inú osobu k sexuálnej aktivite, (22) často tyranizuje iných (napr. naschvál spôsobuje bolesť alebo poranenia, vrátane stáleho zastrašovania, mučenia alebo obťaţovania), (23) Vnikne do domu, budovy alebo auta nikoho iného. G2. Porucha nespĺňa kritéria pre disociálnu poruchu osobnosti (F60.2), schizofréniu (F20.-.), manickú epizódu (F30.-), depresívnu epizódu (F32.-), pervazívne vývinové poruchy (F84.-), ani hyperkinetickú poruchu (F90.-). Pokiaľ spĺňa kritéria pre emočné poruchy (F93.-), mala ba sa uviesť diagnóza zmiešané poruchy správania a emócií, F92.) Doporučuje sa špecifikovať vek, kedy porucha začala: - začiatok v detstve: začiatok aspoň jedného problému, pokiaľ ide o správanie, pred vekom 10 rokov; - začiatok v adolescencii: pred vekom 10 rokov neboli ţiadne problémy, pokiaľ ide o správanie.

Špecifikácia pre ďalšie možné členenie Pokiaľ ide o najlepší spôsob ďalšieho členenia porúch správania, autority sa líši i Keď sa väčšinou zhodujú v tom, ţe poruchy sú heterogénne. Pre určenie prognózy je závaţnosť (označená počtom symptómov)

lepším vodítkom neţ presný typ symptomatiky. Najlepšie overené rozlíšenie je medzi socializovanými a nesocializovanými poruchami, definovanými prítomnosťou alebo neprítomnosťou trvalého priateľstva s rovesníkmi. Zdá sa však, ţe i poruchy obmedzené na rodinu môţu tvoriť dôleţitú skupinu, a preto im je tieţ venovaná samostatná kategória.

F91.0 Porucha správania obmedzené na rodinný kruh

Vedľa tejto kategorizácie sa odporúča, aby prípady boli popisované čo sa týka skóre podľa troch dimenzií poruchy: (1) hyperaktivita (nepozorné, nekľudné správanie), (2) emočná porucha (úzkosť depresia, obsesia, hypochondria), (3) závaţnosť poruchy: (a) mierna: pre diagnózu sa vyţaduje, aby problémov so správaním, pokiaľ vôbec nejaké sú, bolo málo a aby správanie spôsobovalo len malú ujmu. (b) stredne ťaţká: počet problémov v správaní a následky správania pre iné osoby leţia uprostred medzi „miernym“ a „ťaţkými“. (c) ťaţká: je viacej problémov so správaním neţ je nutné pre diagnózu, alebo problémové správanie spôsobuje iným značnú škodu, napr. váţne telesné poranenia, vandalizmus alebo krádeţ. A. Musia byť splnené kritériá pre poruchu správania (F91). B. Misia byť prítomné aspoň tri alebo viacej znakov uvedených pod F91. kritérium G1, pričom aspoň tri príznaky musia byť s poloţiek (9) - (23). C. Najmenej jeden príznak z poloţiek (9) – (23) musí byť prítomný po dobu aspoň 6 mesiacov. D. Porucha správania sa musí obmedzovať iba na rodinu.

Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy.

F91.1 Porucha socializácie (nesocializovaná porucha správania)

F91.2 Socializované porucha

A. musia byť splnené všeobecné kritériá pre poruchu správania (F91). B. Musia byť prítomné tri alebo viac príznakov uvedených pod F91 kritérium G1, pričom aspoň tri znaky musia byť z poloţiek (9) – (23) C. Najmenej jeden príznak z poloţiek (9) – (23) musí byť prítomný po dobu aspoň 6 mesiacov. D. Musia byť výrazne zlé vzťahy s vrstovníkmi, čo sa prejavuje izoláciou, odmietaním alebo neobľúbenosťou a chýbajú trvalé blízke vzájomné priateľstvá.

A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre poruchu správania (F91). B. Musia byť prítomné tri alebo viac príznakov

Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. * Pre diagnostiku poruchy správania, má byť naviazaný poradenský vzťah a odporúča sa viacero stretnutí a pouţite štruktúrovaného alebo pološtruktúrovaného diagnostického rozhovoru. Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy. Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. * Pre diagnostiku poruchy správania, má byť naviazaný poradenský vzťah a odporúča sa viacero stretnutí a pouţite štruktúrovaného alebo pološtruktúrovaného diagnostického rozhovoru. Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií

správania

uvedených pod F91 kritérium G1, pričom aspoň tri príznaky musia byť z poloţiek (9) – (23). C. Najmenej jeden príznak z poloţiek (9) – (23) musí byť prítomný po dobu aspoň 6 mesiacov. D. Porucha správania sa prejavuje v prostredí mimo domov, alebo mimo rodinu. E. Vzťahy medzi rovesníkmi sú na normálnej úrovni.

F91.3 Opozičná vzdorovitá porucha (porucha opozičného vzdoru)

A. Musia byť splnené kritériá pre poruchu správania (F91). B. Musia byť prítomné štyri alebo viacej príznakov uvedených pod F91 kritérium G1, avšak z poloţiek (9) – (23) nesmie byť prítomných viacej ako dva príznaky. C. Príznaky v kritériu B musia byť malaadaptívne a v rozpore so stupňom vývinu. D. Najmenej štyri príznaky musia byť prítomné aspoň 6 mesiacov.

a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy. Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. * Pre diagnostiku poruchy správania, má byť naviazaný poradenský vzťah a odporúča sa viacero stretnutí a pouţite štruktúrovaného alebo pološtruktúrovaného diagnostického rozhovoru. Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy. Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. * Pre diagnostiku poruchy

správania, má byť naviazaný poradenský vzťah a odporúča sa viacero stretnutí a pouţite štruktúrovaného alebo pološtruktúrovaného diagnostického rozhovoru. F91.8 Iné poruchy správania F91.9 Nešpecifikovaná porucha správania

Táto ostávajúca kategória sa neodporúča a mala by sa pouţívať len pre poruchy, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá pre F91, ale ktoré neboli špecifikované, pokiaľ ide o podtyp alebo ktoré nespĺňajú kritériá ţiadneho zo špecifických podtypov.

F92 Zmiešané poruchy správania a emócií

Túto skupinu porúch charakterizuje kombinácia pretrvávajúceho agresívneho, asociálneho alebo vzdorovitého správania so zjavnými a výraznými príznakmi depresie, úzkosti alebo iných emočných orúch. Diagnóza vyţaduje zodpovedajúce kritériá pre poruchu správania v detstve (F91.-) aj pre emočné poruchy v detstve (F93.-), alebo pre diagnózu neurózy dospelého (F40 – F48) aj pre afektívnu poruchu (F30 – F39)

Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy. Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. * Pre diagnostiku poruchy správania, má byť naviazaný poradenský vzťah a odporúča sa viacero stretnutí a pouţite štruktúrovaného alebo pološtruktúrovaného diagnostického rozhovoru.

F92.8 Iné zmiešané poruchy správania a emócií

Táto kategória vyţaduje kombináciu poruchy správania (F91.-) s pretrvávajúcimi a výraznými emočnými príznakmi, ako sú úzkosť, obsesie a kompulzie, depersonalizácia a derealizácia, fóbie alebo hypchondria. Porucha správania pod F91.- spojená s – emočnou poruchou pod F93.-; - neurotickou poruchou pod F40 – F48.

Poz.: Pouţijeme minimálne jeden štandardný test kognitívnych funkcií a schopností mentálneho výkonu; jednu štandardizovanú objektívnu metodiku a jednu projektívnu metodiku pre diagnodtiku osobnodti, odporúčame i doplnkový test pre rodičov, či na aspekty rodinného prostredia a štýlu výchovy.

Nezabúdame na diferenciálnu diagnostiku pozornosti. * Pre diagnostiku poruchy správania, má byť naviazaný poradenský vzťah a odporúča sa viacero stretnutí a pouţite štruktúrovaného alebo pološtruktúrovaného diagnostického rozhovoru. F92.9 Nešpecifikované zmiešané poruchy správania a emócií F93 Emočné poruchy so začiatkom špecifickým pre detstvo

F93.0 Úzkosť z odlúčenia u detí

Zväčša sú len zveličením normálnych vývinových trendov, nie sú to kvalitatívne abnormálne fenomény. Primeranosť k vývinovému štádiu je kľúčové diagnostické kritérium, ktoré definuje rozdiel medzi emočnými poruchami so začiatkom špecifickým pre detstvo (F93) a neurotickými (F40 – F48). A. Musia byť prítomné aspoň tri z nasledujúcich príznakov: (1) Nereálna a trvalá obava , ţe sa niečo stane emočne najbliţším osobám alebo ţe dieťa tieto osoby stratí (napr. strach, ţe odídu a uţ sa nevrátia alebo ţe je dieťa uţ nikdy neuvidí), alebo stála starosť, ţe tieto osoby umrú, (2) Nereálna a trvalá obava, ţe nejaká nešťastná udalosť odlúči dieťa od emocionálne najbliţšej

Poz.: Pouţijeme aspoň jeden štandardizovaný test kognitívnych funkcií a mentálnych schopností; jeden štandardizovaný test osobnosti, ktorý doplníme diagnostickým štruktúrovaným alebo pološtruktúrovaným rozhovorom a metodikou zameranou na štýl výchovy a rodinného prostredia. * Poz.: Pouţijeme aspoň jeden štandardizovaný test kognitívnych funkcií a mentálnych schopností; jeden štandardizovaný test osobnosti, ktorý doplníme diagnostickým štruktúrovaným alebo pološtruktúrovaným

osoby (napr. ţe sa dieťa stratí, ţe bude unesené, prijaté do nemocnice alebo zabité), (3) Trvalá nechuť alebo odmietanie chodiť do školy alebo snaha, aby mohlo zostať doma zo strachu z odlúčenia od emocionálne najbliţšej osoby (skôr neţ z iných dôvodov, ako napr. strach z udalostí v škole), (4) Ťaţkosti s odlúčenia v noci, ktoré sa prejavujú niektorým z niţšie uvedených znakov: a) trvalá nechuť alebo odmietanie ísť spať, pokiaľ by dieťa nebolo blízko emocionálne blízkej osoby, b) dieťa často v noci vstáva, aby si overilo, ţe spí blízko emocionálne blízkej osoby, c) trvalá nechuť alebo odmietanie spať mimo domov, (5) trvalý neprimeraný strach byť cez deň doma samé alebo bez emocionálne najbliţšej osoby, (6) opakujúce sa nočné mory, ktorých témou je odlúčenie, (7) opakovaný výskyt telesných príznakov (ako je napr. nauzea, bolesti ţalúdka, bolesti hlavy, alebo zvracania) v situáciách, kedy prichádza k odlúčeniu dieťaťa od emocionálne najbliţšej osoby, ako je napr. odchod z domova do školy alebo v iných situáciách, kedy prichádza k odlúčeniu (prázdniny, tábory atď.) (8) nadmerne opakujúci s anticipačný strach pri predpokladanom odlúčení od emocionálne najbliţšej osoby alebo bezprostredne po ňom, (prejavujúci sa úzkosťou, plačom, výbuchmi hnevu, trvalým nechcením odísť z domova, nadmernou potrebou rozprávať sa s rodičmi, alebo prianím vrátiť sa domov, utrpením, apatiou alebo stiahnutím sa). (B) Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu v detstve (F93.80) (C) Porucha začína pred vekom 6 rokov. (D) Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širšej

rozhovorom a metodikou zameranou na štýl výchovy a rodinného prostredia. *

F93.1 Fóbická úzkostná porucha u detí

F93.2 Sociálna úzkostná porucha v detstve

Pri tejto poruche je nedôvera k cudzím ľuďom a sociálna obava alebo úzkosť v nových, cudzích alebo sociálne hrozivých situáciách. Také obavy sa zjavujú v mladšom detskom veku. Významné sa stávajú pri nezvyčajnom stupni a pri zhoršení sociálneho fungovania. Vyhýbavá porucha v detstve a dospievaní.

emočnej poruchy, poruchy správania alebo osobnosti, alebo pervazívnej poruchy vývojovej poruchy, psychotickej poruchy, alebo poruchy vyvolanej uţívaním psychoaktívnej látky. (E) Porucha trvá najmenej tri týţdne. A. U dieťaťa sa prejavuje stály alebo opakujúci sa strach (fóbia), ktorý zodpovedá vývinovej fáze (alebo tomu tak bolo na začiatku), ale je abnormálny, pokiaľ ide o stupeň úzkosti, a je spojený s výrazným narušením v sociálnej oblasti. B. Nie sú splnené kritéria pre generalizovanú úzkostnú poruchu v detstve (F93.80) C. Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širšej emočnej poruchy, poruchy správania, alebo poruchy vyvolanej uţívaním psychoaktívnych látok. D. Porucha trvá najmenej 4 týţdne. A. Stála úzkosť v sociálnych situáciách, pri ktorých sa dieťa stretáva s neznámymi ľuďmi, vrátane vrstovníkov, sa prejavuje tým, ţe sa dieťa vyhýba týmto situáciám. B. Keď príde do styku s neznámymi ľuďmi, je dieťa zarazené, rozpačité alebo má prehnanú starosť, či sa vhodne správa. C. Sociálne vzťahy (vrátane rovesníkov) sú významne narušené, a tým tieţ obmedzené; nové vynútené sociálne situácie vyvolávajú zjavný strach a tieseň, čo sa prejavuje plačom, dieťa spontánne nehovorí alebo sa od tejto sociálnej situácie odťahuje. D. Dieťa má uspokojujúce sociálne vzťahy so známymi osobami (členmi rodiny alebo rovesníkmi, ktorých dobre pozná). E. Začiatok poruchy sa obvykle vyskytuje súčasne v vývinovou fázou, kedy sa tieto úzkostné reakcie povaţujú za primerané. Abnormálny stupeň, pretrváva i cez normálnu hranicu pre určitý vek dieťaťa a s tým spojené narušenie spoločenskej aktivity musí byť zjavné pred

Poz.: Pouţijeme aspoň jeden štandardizovaný test kognitívnych funkcií a mentálnych schopností; jeden štandardizovaný test osobnosti, ktorý doplníme diagnostickým štruktúrovaným alebo pološtruktúrovaným rozhovorom a metodikou zameranou na štýl výchovy a rodinného prostredia. * Poz.: Pouţijeme aspoň jeden štandardizovaný test kognitívnych funkcií a mentálnych schopností; jeden štandardizovaný test osobnosti, ktorý doplníme diagnostickým štruktúrovaným alebo pološtruktúrovaným rozhovorom a metodikou zameranou na štýl výchovy a rodinného prostredia. *

F93.3 Súrodenecká rivalita

F93.8 Iné poruchy emócií v detstve F93.80 Generalizovaná úzkostná porucha v detstve

Určitý stupeň emočnej poruchy po narodení bezprostredne mladšieho súrodenca sa pozoruje u väčšiny malých detí. Súrodenecká rivalita sa má diagnostikovať len vtedy, ak stupeň alebo pretrvávanie poruchy je štatisticky nezvyčajné a je spojené so zhoršením sociability.

vekom 6 rokov. F. Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu v detstve (F93.80) G. Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širších porúch emócií, správania alebo pervazívnej vývinovej poruchy, psychotickej poruchy, alebo poruchy vyvolanej uţívaním psychoaktívnej látky. H. Porucha trvá najmenej 4 týţdne. A. Dieťa má abnormálne silné negatívne pocity k bezprostredne mladšiemu súrodencovi. B. Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu v detstve (F93.80) C. Porucha sa vyskytuje ako súčasť širšej emočnej poruchy , poruchy správania alebo pervazívnej vývinovej poruchy, psychotickej poruchy, alebo poruchy vyvolanej uţívaním psychoaktívnych látok. D. Porucha trvá najmenej 4 týţdne.

Poznámka: U detí a adolescentov je rozsah problémov, ktorými sa celková úzkosť prejavuje, často obmedzenejšiaí neţ u dospelých (F41.1) a špecifické príznaky vegetatívnej aktivácie sú často menej výrazné. Pre týchto jedincov je moţné pouţiť niţšie uvedený súbor kritérií: A. Nadmerná úzkosť a starosť (očakávanie s obavou) sa vyskytuje aspoň polovicu z celkového počtu dní po obdobie najmenej 6 mesiacov, pričom úzkosť sa týka niekoľkých udalostí alebo aktivít (napr. práca alebo školská činnosť). B. Pre jedinca je obtiaţne tieto obavy ovládať. C. Úzkosť a obava sú zdruţené aspoň s tromi

Poz.: Pouţijeme aspoň jeden štandardizovaný test kognitívnych funkcií a mentálnych schopností; jeden štandardizovaný test osobnosti, ktorý doplníme diagnostickým štruktúrovaným alebo pološtruktúrovaným rozhovorom a metodikou zameranou na štýl výchovy a rodinného prostredia. *


(1)

(2) (3) (4) (5) (6)

D.

E. F.

G.

F94

Pomerne heterogénna skupina

príznakmi z nasledujúcich (pričom najmenej dva príznaky musia byť prítomné aspoň polovicu z celkového počtu dní): nepokoj, pocit ţe je podráţdený alebo aţ predráţdený (čo sa prejavuje napr. pocitmi duševného napätia v kombinácii s neschopnosťou relaxovať), pocit únavy, vyčerpania alebo sa ľahko unaví vzhľadom ku strachu, alebo úzkosti, Problémy so sústredením alebo pocit „ţe vynecháva pamäť“, Podráţdenosť, Svalové napätie, Poruchy spánku (ťaţko zaspáva alebo nevydrţí spať, alebo spí nekľudne, neuspokojivo) následkom obáv alebo úzkosti. Rozmanité úzkosti a obavy sa vyskytujú aspoň v dvoch situáciách, aktivitách, súvislostiach alebo okolnostiach. Generalizovaná úzkosť nepredstavuje ani samotné paroximálne epizódy (ako u panickej poruchy), ani sa hlavné poruchy neobmedzujú na jediné téma (ako u separačnej úzkostnej poruchy v detstve). (Keď sa v širšej súvislosti generalizovanej úzkosti zistí viacej zameraná úzkosť, dáva sa generalizovanej úzkostnej poruchy prednosť pred ostatnými úzkostnými poruchami.) Porucha začína v detstve alebo v adolescencii (pred 18. rokom ţivota). Úzkosť, obavy alebo telesné príznaky spôsobujú klinicky významnú tieseň alebo narušenie sociálneho fungovania, fungovania v zamestnaní alebo iných dôleţitých oblastiach. Porucha nie je vyvolaná priamym účinkom látky (napr. psychoaktívnych látok, medikácie) ani celkovým zdravotným stavom (napr. hyperthyreózou) a nevyskytuje sa výlučne behom poruchy nálady, psychotickej poruchy alebo pervazívnej vývojovej poruchy. Poz.: Pouţijeme aspoň

Poruchy sociálneho fungovania so začiatkom v detstve so začiatkom špecifickým pre detstvo a dospievanie.

porúch, ktorých spoločnou črtou sú abnormality sociálneho fungovania začínajúce sa vo vývinovej perióde, ktoré na rozdiel od pervazívnych porúch prvotne necharakterizuje konštitučná sociálna neschopnosť alebo deficit prenikajúci všetkými oblasťami fungovania. Kľúčovú úlohu v etiológii mnohých prípadov majú pravdepodobne prevratné straty a zmeny prostredia.

F94.0 Elektívny mutizmus

F94.1 Reaktívna porucha príchylnosti u detí

Začína sa v prvých piatich rokoch ţivota a charakterizujú ju pretrvávajúce abnormality v sociálnych vzťahoch dieťaťa, ktoré sú spojené s emočnou poruchou a sú odpoveďou na zmeny vonkajšieho prostredia (napr. bojazlivosť a prílišná ostraţitosť; zlé spoločenské vzťahy so seberovnými; agresia voči sebe aj iným; trápenie

jeden štandardizovaný test kognitívnych funkcií a mentálnych schopností; jeden štandardizovaný test osobnosti, ktorý doplníme diagnostickým štruktúrovaným alebo pološtruktúrovaným rozhovorom a metodikou zameranou na štýl výchovy a rodinného prostredia. * A. Jazykové vyjadrovanie a chápanie je podľa štandardizovaných, individuálne aplikovaných testov v limite 2 štandartných odchýlok pre daný vek dieťaťa. B. Je evidentne dokázané, ţe dieťa trvale nie je schopné hovoriť v špecifických sociálnych situáciách, kde sa od neho očakáva, ţe hovoriť bude (napr. v škole), pretoţe v iných situáciách hovorí. C. Elektívny mutizmus trvá dlhšie ako 4 týţdne. D. Nevyskytuje sa ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-) E. Poruchu nie je moţné prisúdiť k neznalosti hovorenej reči, ktorá je potrebná pre sociálnu situáciu, v ktorej dieťa nieje schopné hovoriť.


A. Porucha začína pred dosiahnutím piateho roku. B. Dieťa prejavuje silné protichodné alebo ambivalentné sociálne reakcie, ktoré sa prejavujú v sociálnych situáciách (avšak môţu sa od vzťahu ku vzťahu meniť). C. Emočná porucha sa prejavuje nedostatočnou emocionálnou reaktivitou, únikovými reakciami, agresívnou reakciou na problémy vlastné či druhých a/alebo bojazlivou ostraţitosťou. D. Určitá schopnosť vzájomného sociálneho vzťahu a citlivosti je zrejmá v interakcii s normálnymi

Poz.: Pouţijeme aspoň jeden štandardizovaný test kognitívnych funkcií a mentálnych schopností; jeden štandardizovaný test osobnosti, ktorý doplníme diagnostickým štruktúrovaným alebo pološtruktúrovaným rozhovorom a metodikou zameranou na štýl výchovy

a v daktorých prípadoch porucha rastu) Syndróm pravdepodobne vzniká ako priamy výsledok prílišného rodičovského zanedbávania, zneuţívania alebo týrania. Podľa potreby doplnkový kód na označenie neprospievania alebo retardácie rastu. F94.2 Desinhibovaná príchylnosť v detstve

F4.8 Iné poruchy sociálneho fungovanie v detstve

dospelými osobami. E. Nie sú splnené kritériá pre pervazíne vývinové poruchy. (F84.-)

A. Všestranná príchylnosť je trvalým rysom behom prvých piatich rokov ţivota dieťaťa (ale nutne nepretrváva do stredného detského veku). Diagnóza vyţaduje relatívnu neschopnosť prejavovať výberové spoločenské vzťahy, čo sa prejavuje: (1) Normálnym sklonom vyhľadávať útechu u druhých, keď má dieťa problémy a (2) Abnormálnym (relatívnym) nedostatkom výberu ľudí, u ktorých hľadá útechu. B. Sociálne interakcie s cudzími ľuďmi sú slabo odstupňované. C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov: (1) všeobecne prítulné konanie v rannom detstve, (2) Vyţadovanie pozornosti a priateľské správanie ku kaţdému bez rozlišovania v rannom detstve a strednom detskom veku. D. Musí byť zrejmý celkový nedostatok situačnej špecifity v zhora uvedených charakteristikách. Diagnóza vyţaduje, aby sa zhora uvedené príznaky v kritériu A a B prejavovali v celej škále sociálnych kontaktov dieťaťa.

a rodinného prostredia. *

F94. 9 Nešpecifikované detské poruchy sociálneho fungovania F95 Tikové poruchy

F95.0 Prechodná tiková porucha

Syndrómy, ktorých hlavným prejavom je určitá forma tiku. Tik je mimovôľový, rýchly, opakovaný, nerytmický motorický pohyb (zvyčajne ohraničenej skupiny svalov alebo vokálna reprodukcia, ktorá sa začína naraz a je neúčelná. Tiky sa pociťujú ako nezadrţateľné, ale dakedy sa dajú potlačiť na určitý čas. Provokuje ich stres a strácajú sa v spánku. K častým jednoduchým motorickým tikom patrí ţmurkanie, mykanie hlavou, krčenie plecami a grimasy. K častým vokálnym tikom patrí oddŕhanie, brechavý kašeľ, smrkanie a syčanie. Časté koplexné tiky sú udieranie, skákanie a poskakovanie. Medzi časté komplexné vokálne tiky patrí opakovanie určitých slov, niekedy pouţívanie sociálne neprijateľných často obscénnych slov (koprolália) a opakovanie vlastných zvukov alebo slov so stupňovanou rýchlosťou (palilália). A. Jednoduchý (é) alebo komplexný motorický (é) alebo vokálne tik (y) sa vyskytuje (ú) mnohokrát denne, povečinu dňou behom obdobia aspoň 4 týţdňov.

F95.1 Chronická motorická alebo vokálna tiková porucha

F95.2 Kombinovaná vokálna a mnohopočetná motorická tiková porucha (Tourettov syndróm) F95.8 Iné tikové poruchy F95.9 Nešpecifikované tikové poruchy

F98 Iné poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania

B. Porucha trvá 12 mesiacov alebo menej. C. V anamnéze nie je Tourettov syndróm a porucha nie je dôsledkom telesného stavu ani vedľajších účinkov medikácie. D. Porucha začína pred vekom 18 rokov. A. Motorické alebo vokálne tiky, ale nie oboje, sa vyskytujú mnohokrát denne po väčšinu času po väčšinu dní behom obdobia aspoň 12 mesiacov. B. Ţiadne obdobie remisie behom daného roka netrvá dlhšia ako 12 mesiacov. C. V anamnéze sa nevyskytuje Tourettov syndróm a porucha nie je dôsledkom telesného stavu ani vedľajších účinkov medikácie. D. Porucha začína pred 18. rokom. A. Mnohopočetné motorické tiky a jeden alebo viacej tikov vokálnych boli niekedy prítomné, i keď nie je nutné, aby sa vyskytovali súčasne B. Tiky sa nemusia vyskytnúť mnohokrát denne, takmer kaţdý deň, po dobu dlhšiu neţ 1 rok, pričom ţiadne obdobie remisie behom daného roku netrvá dlhšie ako 2 mesiace C. Porucha začína pred vekom 18 rokov.

Zostatková kategória, ktorá spĺňa všeobecné kritéria pre tikovú poruchu, u ktorej nie je špecifikovaná zvláštna pod kategória alebo rysy nespĺňajú kritéria pre F95.0, F95,2. Doporučuje sa túto kategóriu pokiaľ moţno nepouţívať. Heterogénna skupina porúch, ktoré majú spoločný vznik v detstve , ale inak sú v mnohých ohľadoch odchodné. Niektoré z nich sú dobre definované syndrómy, iné sú len skupiny príznakov, ktoré sem treba zahrnúť pre ich častosť a súvislosť s psychosociálnym zhoršením a ktoré nemoţno zaradiť do iných syndrómov.

F98.0 Neorganická enuréza

F98.1 Neorganická enkopréza

A. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 5 rokov B. Nenechcené alebo úmyselné pomočovanie v noci alebo vo dne sa vyskytne najmenej dvakrát za mesiac u detí vo veku do 7 rokov a najmenej raz za mesiac u sedemročných alebo starších detí. C. Enuréza nie je dôsledkom epileptických záchvatov alebo nejakej neurologickej poruchy ani priamym dôsledkom nejakej štrukturálnej anomálie močového traktu alebo iné nepsychiatrické zdravotné poruchy. D. Nie je preukázaná ţiadna iná psychiatrická porucha, ktorá splňuje kritériá pre niektorú inú kategóriu MKCH – 10. E. Porucha trvá najmenej 3 mesiace. Pre bliţšiu špecifikáciu je moţné pouţiť piaty znak: F98.00 Iba nočné pomočovanie F98.01 Iba denná enuréza F98.02 Nočná a denná enuréza A. Dieťa opakovane defekuje na nevhodných miestach (napr. do oblečenia, an podlahu) buď nechcene, alebo úmyselne. (Porucha môţe zahŕňať funkčné zadrţovanie stolice so sekundárnym preplnením a inkontineciou.) B. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 4 roky. C. Behom mesiaca sa enkopréza vyskytne aspoň raz. D. Porucha trvá aspoň 6 mesiacov. E. Nie je prítomná ţiadna organická porucha, ktorá by bola dostatočným dôvodom pre enkoprézu. Pre bliţšiu špecifikáciu je moţné pouţiť piaty znak: F98.10 Neschopnosť osvojiť si fyziologické ovládanie čriev. F98.11 Primerané ovládanie čriev s normálnou stolicou, avšak k vyprázdňovaniu prichádza na nevhodných miestach. F98.12 Zašpinenie stolicou zdruţené s nadmerne tekutou stolicou.

F98.2 Porucha správania (kŕmenia) u dojčiat a malých detí

F98.3 Pika u dojčiat a detí

F98.4 Stereotypné pohyby

(Ako napr. s retenciou s následným neudrţaním) A. Trvalé odmietanie jedla pri jeho primeranom podávaní alebo trvalá riminancia alebo regurgitácia. B. Dieťa nadobúda na váhe, stráca váhu alebo má nejaký iný výrazný zdravotný problém a to po dobu najmenej jedného mesiaca. C. Porucha začína pred vekom 6 rokov. D. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou správania, ktoré sú uvedené v MKCH - 10 (inú neţ mentálnu retardáciu, F70 – F79). E. Nie je preukázané ţiadne iné onemocnenie, ktoré by dostatočne vysvetľovalo odmietanie jedla. A. Trvalé alebo opakované pojedanie nestráviteľných látok najmenej dvakrát za týţdeň. B. Porucha trvá aspoň 1 mesiac. C. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou správania, ktoré sú uvedené v MKCH – 10. D. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 2 roky. E. Správanie, pokiaľ ide o príjem jedla, nie je súčasťou praxe v danej kultúre. A. Dieťa prejavuje stereotypné pohyby v takej miere, ţe si spôsobuje telesné poškodenie alebo výrazne postihuje normálne aktivity. B. Porucha trvá najmenej 1 mesiac. C. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou správania, ktoré sú uvedené v MKCH – 10 (inú neţ mentálnu retardáciu F70 – F79). Pre bliţšiu špecifikáciu je moţné pouţiť piaty znak: F98.40 Bez sebapoškodenia F98.41 Sebapoškodzujúce F98.42 Zmiešané

F98.5 Jachtavosť (zajakavosť)

F98.6 Ponáhľavá reč

F98.8 Iné špecifikované poruchy správania a emócií so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania. F98.8 Nešpecifikované poruchy správania a emócií so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania. F99 Bližšie nešpecifikovaná duševná porucha

A. Koktavosť (tj. reč charakterizovaná častým opakovaním alebo preťahovaním zvukov alebo slabík, alebo slov, alebo častým váhaním alebo prestávkami) je trvalá alebo opakovaná a dostatočne závaţná, ţe to výrazne narušuje plynulosť reči. B. Porucha trvá najmenej 3 mesiace. A. Breptavosť (tj. rýchla reč s porušením plynulosti bez opakovania alebo váhania) je trvalá alebo opakujúca sa a natoľko váţna, ţe sa reč stáva nezrozumiteľnou. B. Porucha trvá najmenej 3 mesiace. Porucha pozornosti bez hyperaktivity Nadmerná masturbácia Obhrýzanie nechtov Vŕtanie v nose Cmúľanie palca

Poz.:

F30 – F39 Afektívne poruchy

Diag.

F30 Hypománia

Fenomenológia Ide o poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo nálade do depresie (skľúčenosti so sprievodnou úzkosťou alebo bez nej), alebo do mánie (rozjarenosti). Zmena nálady je zvyčajne sprevádzaná zmenou celkovej úrovne aktivity: ostatné príznaky sú väčšinou sekundárne alebo dobre zrozumiteľné v súvislosti so zmenami nálady a aktivity. Väčšina týchto porúch býva návratná, nástup jednotlivých epizód často súvisí so stresujúcimi udalosťami alebo situáciami.


A. Nálada je euforická alebo podráţdená do takej miery, ţe je pre dotyčného jedinca celkom nenormálna, a trvá najmenej 4 po sebe nasledujúce dni. B. Musí byť prítomná najmenej trojica z nasledujúcich znakov, ktoré vedú k určitému narušeniu kaţdodenného ţivota jedinca: (1) zvýšená aktivita nebo telesný nepokoj, (2) zvýšená hovornosť (3) roztrţitosť alebo narušená koncentrácia, (4) zníţená potreba spánku, (5) zvýšená sexuálna energia, (6) mierne nadmerné utrácanie alebo iné formy ľahkomyselného alebo nezodpovedného správania, (7) zvýšená sociabilita prílišná familiárnosť. C. Epizóda nespĺňa kritériá pre mániu (F30.1 a F30.2), bipolárnu afektívnu poruchu (F31.-), depresívnu epizódu (F32.-), cyklotýmiu (F34.0) alebo mentálnou

Metodiky Anamnéza RA, SA, OA lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; Baum test; Conersovej škála pre rodičov; ANTHONY - BENE; Kreslenie rodiny + Kreslenie začarovanej CAQ; CMAS; Dotazník detských depresií; CDRSR; TAT; Michalúv Projektivní iterview rodiny; HSPQ; Lüscherov test farieb;

**

Interpretácia *

anorexiou (F50.0) D. Najatejšie pouţívaná vylučovacia doloţka. Táto epizóda nie je spôsobená uţívaním psychoaktívnych látok (F10 – F19) ani ţiadnou organickou duševnou poruchou (v zmysle F00 – F09).

F30.1 Mánia bez psychotických príznakov

F30.2 Mánia s psychotickými príznakmi

A. Nálada musí byť preváţne zvýšená, expanzívna ** alebo podráţdená a pre dotyčného jedinca celkom nenormálna. Zmena nálady musí byť výrazná a trvať aspoň 1 týţdeň (pokiaľ nie je tak závaţná, ţe vyţaduje hospitalizáciu). B. Musia byť prítomné aspoň tri z nasledujúcich znakov (štyri pokiaľ je nálada iba podráţdená), vedúca k ťaţkému narušeniu kaţdodenných aktivít: (1) zvýšená aktivita alebo telesný nekľud, (2) zvýšená hovornosť („tlak reči“) (3) tresk myšlienok alebo subjektívny pocit zrýchleného toku myšlienok, (4) strata normálnych sociálnych zábran a z nich vyplývajúce správanie, ktoré je neprimerané daným okolnostiam, (5) zníţená potreba spánku, (6) zvýšené sebahodnotenie alebo velikášstvo, (7) roztrţitosť alebo stále zmeny aktivít a plánov, (8) správanie je zbytočne riskujúce alebo ľahkomyselné a jedinec nerozpoznáva riziko jeho dôsledkov (napr. platenie pitiek, nezodpovedné obchodné investície, bezohľadná jazda), (9) zvýšená sexuálna energia alebo sexuálne indiskrétnosti. C. Nie sú prítomné ani halucinácie, ani bludy, i keď sa môţu vyskytnúť poruchy vnímania (napr. subjektívny hyperacusis, jedinec vníma farby ako obzvlášť ţivé). D. Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka. Epizóda nie je spôsobená uţívaním psychoaktívnej látky (F10 – F19) ani ţiadnou organickou duševnou poruchou (v zmysle F00 – F09) **

F30.10 – s psychotickými pr odpovedajúcimi nálade F30.20 – s psychotickými pr nezodpovedajúcimi nálade.

F30.8 Iné manické epizódy F30.9 Manická epizóda nešpecifikovaná F31 Bipolárna afektívna porucha F31.0 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda hypomanická F31.0 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda hypomanická F31.1 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda manická bez psychotických príznakov F31.2 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda manická s psychotickými príznakmi F31.3 Bipolárna

**

**

**

* Epizódy sú ohraničené pre epizódy opačnej alebo zmieš remisiou.

**

* Epizódy sú ohraničené pre epizódy opačnej alebo zmieš remisiou.

**

**

**

**

F30.10 – s psychotickými pr odpovedajúcimi nálade F30.20 – s psychotickými pr nezodpovedajúcimi nálade.

afektívna porucha, súčasná epizóda stredne ťažkej alebo miernej depresie. F31.4 Bipolárna afektívna porucha, súčasná epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov. F31.5 Bipolárna afektívna porucha, súčasná epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi. F31.6 Bipolárna afektívna porucha, súčasná zmiešaná epizóda F31.7 Bipolárna afektívna porucha, v súčasnosti v remisii F31.8 Iné bipolárne afektívne poruchy

**

**

**

**

F31.9 Nešpecifikovaná bipolárna afektívna porucha F32 Depresívne epizódy

**

Depresívna epizóda by mala trvať aspoň 2 ** týţdne 2. Počas ţivota klienta sa nikdy nevyskytli hypomanické ani manické príznaky, ktoré by spĺňali kritériá pre hypomanickú alebo manickú epizódu (F30.-) 3. Njbeţnejšia vyluučovacia doloţka je, keď epizóda nieje spôsobená ani poţívaním psychoaktívnej látky (F10 – F19), ani ţiadnu inú organickú duševnú poruchu (v zmysle F00 – F09) Somatický syndróm Niektoré depresívne príznaky majú zvláštny klinický význam. Nazývame ich „somatickými“. Pre stanovenie prítomnosti, alebo neprítomnosti somatického syndrómu moţno pouţiť piaty znak (ako je uvedené v F31.3, F32.0, F32.1, F33.0 a F33.1). Diagnóza somatického symptómu je relevantná, ak sú prítomné 4 z nasledujúcich príznakov: 1. zreteľná strata záujmu a strata radosti z aktivít, ktoré normálne prinášajú uspokojenie, 2. chýba emočná reaktivita na udalosti alebo aktivity, ktoré beţne vyvolávajú emocionálnu odozvu, 3. ranné skoré vstávanie o dve hodiny skôr (alebo i viac) skôr ako obvykle, 4. depresia je výraznejšia ráno, 5. objektívny dôkaz zreteľného psychomotorického spomalenia alebo agitovanosti (ktoré popisujú alebo o ňom informujú iné osoby), 6. výrazná strata chuti k jedlu, 7. strata hmotnosti (5% alebo i viacej 1.

z telesnej v poslednom mesiaci), výrazná strata libida.

F32.0 Epizóda ľahkej depresie

A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre depresívnu epizódu (F32) B. Musia byť prítomné dva z nasledujúcich znakov: 1. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca jasne nenormálna, musí byť prítomná po väčšinu dňa a skoro kaţdý deň po obdobie aspoň dvoch týţdňov, pričom nie je ovplyvnená okolnosťami, 2. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca tešia, 3. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť. C. Mal by byť prítomný ďalší príznak alebo skupina príznakov z nasledujúcich príznakov, aby celkom boli prítomné najmenej 4 príznaky: 1. strata sebadôvery a sebaúcty, 2. neoprávnené sebavýčitky alebo prehnané a bezdôvodné pocity viny, 3. vracajúce sa myšlienky na smrť alebo sebavraţdu, alebo akékoľvek sebavraţedné správanie, 4. zníţená schopnosť myslieť alebo sa sústrediť, ako je napríklad nerozhodnosť alebo váhavosť, 5. zmena psychomotorickej aktivity s agitovanosťou alebo retardáciou (buď subjektívne, alebo objektívne), 6. Poruchy spánku akého koľvek druhu, 7. zmena chuti do jedla (zvýšená, alebo zníţená) s odpovedajúcou zmenou hmotnosti.

**

 Moţnosť pouţiť piaty zna F32.00 Bez somatických F32.01 So somatickými p

F32.1 Stredne ťažká depresívna epizóda

F32 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov

F32.3 Epizóda ťažkej

Ak sú zreteľné príznaky agitovanosti alebo spomalenia, nebude asi klient ochotný, či schopný popisovať dopodrobna príznaky. Tu je oprávnená diagnóza hlbokej depresie.

A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre depresívnu epizódu (F32) B. Musia byť prítomné dva z nasledujúcich znakov: 1. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca jasne nenormálna, musí byť prítomná po väčšinu dňa a skoro kaţdý deň po obdobie aspoň dvoch týţdňov, pričom nie je ovplyvnená okolnosťami, 2. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca tešia, 3. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť. C. musia byť prítomné ďalšie príznaky uvedené v kritériu C pod F32.0, aby bolo celkom prítomných aspoň šesť príznakov. A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre depresívnu epizódu (F32) B. Musia byť prítomné dva z nasledujúcich znakov: a. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca jasne nenormálna, musí byť prítomná po väčšinu dňa a skoro kaţdý deň po obdobie aspoň dvoch týţdňov, pričom nie je ovplyvnená okolnosťami, b. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca tešia, c. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť. C. musia byť prítomné ďalšie príznaky uvedené v kritériu C pod F32.0, aby bolo celkom prítomných aspoň osem príznakov. D. Nesmú byť prítomné halucinácie, bludy, ani depresívny stupor.

Príznaky ako v F32 s výnimkou D, kde nastáva zmena a musí byť prítomný jeden z nasledujúcich

**

 Moţnosť pouţiť piaty zna F32.00 Bez somatických prí F32.01 So somatickými prí

**

 F32.30 psychotické p zodpovedajúce nálade (tj. bl

príznakov:

(hlbokej) depresie s psychotickými príznakmi

F32.8 Iné depresívne psychózy F32.9 Nešpecifikovaná depresívna epizóda F33 Recidivujúca depresívna porucha

previnenia, menejcennosti, h katastrofy, somatického och auditívne halucinácie s vysm alebo odsudzujúcim obsahom  F32.31 psychotické p nezodpovedajúce nálade (pe alebo vzťahovačné bludy be emocionálneho obsahu)

1. Bludy alebo halucinácie 2. Depresívny stupor

**

**

Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie opísané pri depresívnej epizóde (F32.-) bez anamnézy nezávislých epizód pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia). Môţu sa však vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity (hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde dakedy vyvolané antidepresívnou liečbou. Ťaţšie formy recidivujúcej depresívnej poruchy (F33.2 a F33.3) majú veľa spoločných čŕt s minulými koncepciami depresívnej fázy manickej depresívnej psychózy, melanchólie, vitálnej depresie a endogénnej depresie. Prvý nápor sa môţe zjaviť v ktoromkoľvek období od detstva po sénium, nástup môţe byť prudký alebo pomalý, trvanie

**

kolíše od niekoľkých týţdňov aţ po viac mesiacov. Riziko, ţe pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou bude mať epizódu mánie, nikdy úplne nepominie, ani po preţití mnohých depresívnych fáz. Ak sa vyskytne manická fáza, diagnóza sa má zmeniť na bipolárnu afektívnu poruchu (F31.-). F33.0 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda F33.1 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov

Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia epizóda je mierna, ako sa uvádza pod F32.0, bez mánie v anamnéze

F33.3 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s psychotickými

Poruchu charakterizujú opakované fázy depresie, terajšia epizóda je hlboká depresia s psychotickými príznakmi, ako sa uvádza pod F32.3, bez mánie v anamnéze. Endogénna depresia s psychotickými príznakmi Manicko-depresívna psychóza, depresívny typ s psychotickými príznakmi

**

Poruchu charakterizujú opakované epizódy ** depresie, terajšia fáza je stredne ťaţká, ako sa uvádza pod F32.1, bez mánie v anamnéze.

Poruchu charakterizujú opakované epizódy ** depresie, terajšia fáza je ťaţká depresia bez psychotických príznakov, ako sa uvádza pod F32.2, bez mánie v anamnéze. Endogénna depresia bez psychotických príznakov. Recidivujúca ťaţká depresia bez psychotických príznakov. Depresívny typ manickej depresívnej psychózy bez psychotických príznakov. Recidivujúca vitálna depresia bez psychotických príznakov **

príznakmi

F33.4 Recidivujúca depresívna porucha, teraz v remisii F33.8 Iné recidivujúce depresívne poruchy F33.9 Nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy F34 Pretrvávajúce afektívne poruchy

F34.0 Cyklotýmia

Recidivujúce ťaţké epizódy: • veľkej depresie s psychotickými príznakmi • psychogénnej depresívnej psychózy • psychotickej depresie • reaktívnej depresívnej psychózy Pacient mal v minulosti dve alebo viac ** depresívnych fáz opísaných pod F33.0 - F33.3, ale v súčasnosti je bez depresívnych príznakov uţ viac mesiacov **

**

Perzistujúce a zvyčajne kolísavé poruchy nálady, ** ktoré väčšinou nie sú dosť hlboké, aby oprávňovali na diagnózu hypomanickej alebo ľahkej depresívnej fázy. Pretoţe pretrvávajú veľa rokov, dakedy väčšinu ţivota jednotlivca, zaviňujú nemalé utrpenie a zneschopnenie. Na pretrvávajúcu afektívnu poruchu sa môţe v niektorých prípadoch nadsadiť jednotlivá manická alebo depresívna epizóda. A. Nestálosť nálady musí trvať aspoň dva roky, ** vrátane niekoľkých období ako depresie, tak hypománie, pričom medzi nimi môţu alebo nemusia byť obdobia normálnej nálady. B. Ţiadny z prejavov depresie alebo hypománie v tomto období dvoch rokov by nemal byť natoľko závaţný alebo by nemal trvať tak dlho, aby spĺňal kritériá pre manickú alebo depresívnu epizódu (stredne ťaţkú, alebo hlbokú). Avšak manická/é alebo depresívna

C.

D.

F34.1 Dystýmia

A.

B.

epizóda/y sa mohla/y vyskytnúť pred alebo sa rozvinúť po takom období trvalej nestálosti nálady. Počas aspoň niektorých obdobiach depresie by mali byť prítomné minimálne tri z nasledujúcich znakov: 1. zníţená energia alebo aktivita 2. nespavosť 3. strata sebadôvery alebo pocity neschopnosti 4. poruchy pozornosti (sústredenia) 5. sociálna utiahnutosť 6. strata záujmu o sex a iné príjemné aktivity alebo potešenie z nich 7. zníţená výrečnosť 8. Pesimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť, alebo stále rozoberanie minulosti. Počas aspoň niektorých období elácie by maly byť prítomné minimálne tri z nasledujúcich znakov: 1. zvýšená energia alebo aktivita 2. zníţená potreba spánku 3. nadnesené sebavedomie 4. bystré alebo neobvykle tvorivé myslenie 5. zvýšená priateľskosť 6. veľavravnosť alebo vtipkovanie 7. zvýšený záujem o sexuálne alebo iné príjemné aktivity 8. zvýšený optimizmus alebo zveličovanie minulých úspechov Najmenej dva roky musí byť trvalá alebo stále sa opakujúca vracajúca sa depresívna nálada. Medziobdobie normálnej nálady vzácne trvá dlhšie ako niekoľko týţdňov a nevyskytujú sa hypomanické epizódy. Ţiadna depresívna epizóda alebo len veľmi málo jednotlivých depresívnych epizód, vyskytujúcich sa behom dvojročného obdobia, nie je natoľko závaţných ani

**

netrvajú dostatočne dlho, aby spĺňali kritériá pre miernu periodickú (rekurentnú) depresívnu poruchu (F33.0) C. Počas niektorých období depresie by mali byť prítomné minimálne tri z nasledujúcich znakov: 1. zníţená energia alebo aktivita 2. nespavosť 3. strata sebadôvery alebo pocity nedostatočnosti 4. problémy s pozornosťou 5. častá plačlivosť 6. strata záujmu o sex a iné príjemné aktivity alebo potešenie z nich 7. pocity beznádeje alebo zúfalstva 8. pacient si uvedomuje, ţe nestačí na rutinné úlohy kaţdodenného ţivota 9. pesimistický pohľad do budúcnosti alebo zamýšlanie sa nad minulosťou 10. sociálne stiahnutie sa 11. zníţená výrečnosť **

F34.8 Iné perzistujúce afektívne poruchy F34.9 Nešpecifikované perzistujúce afektívne poruchy F38 Iné jednotlivé afektívne poruchy F38.0 Iné jednotlivé afektívne poruchy F38.1

**

Akékoľvek iné poruchy nálady, ktoré neoprávňujú na diagnózu pod F30 - F34, pretoţe nedosahujú potrebný stupeň alebo trvanie.

Zmiešaná afektívna epizóda

**

**

**

Iné návratné afektívne poruchy F38.8 Iné špecifikované afektívne poruchy F39 Nešpecifikované afektívne poruchy Poz.:

Krátka návratná depresívna epizóda

Diag.

Fenomenológia

**

**


Metodiky

Interpretácia

F40 Fóbicko – anxiózne poruchy F40.0 Agorafóbia

Ide o skupinu porúch, pri ktorých sa úzkosť zjavuje len alebo prevaţne v dobre definovaných situáciách, ktoré beţne nie sú nebezpečné. Charakteristické je vyhýbanie sa týmto situáciám, alebo ich preţívanie s hrôzou. Pozornosť pacienta sa zvyčajne sústreďuje na jednotlivé príznaky, ako búchanie srdca alebo pocit mdloby, ktorý často sprevádza strach zo smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Predstava o vystavení sa fóbickej situácii zvyčajne vyvoláva úzkosť z očakávania. Fóbická úzkosť a depresia sa často vyskytujú spoločne. Či je potrebné diagnostikovať osobitne fóbickú úzkosť a depresívnu epizódu, alebo stačí súhrnná diagnóza, závisí od priebehu oboch porúch a od terapeutických úvah v čase vyšetrenia

Anamnéza RA, SA, OA lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza spontánnych produktov; Baum test; Kreslenie rodiny + kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej škála pre rodičov; Michalúv projektivní interview; Cato; Kresba postavy; PARQC, PARQ-P; Test ruky; TAT; CMAS; ŠAD; B-JEPI ICL; ADOR; TAT; HSPQ; CAQ;

Ide o dosť dobre definovanú skupinu fóbií zahŕňajúcu strach z opustenia domova; z obchodu, tlačeníc a verejných priestorov; z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez sprievodu. Panická porucha je častá črta prítomných aj minulých epizód. Dopĺňajúce črty tvoria často depresívne a obsedantné príznaky a sociálne fóbie. Pacienti sa často nápadne vyhýbajú fóbickým situáciám,

*

F40.1 Sociálne fóbie

F40.2 Špecifické (izolované) fóbie

F40.8

daktorí agorafobici pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokáţu vyhnúť fóbickým situáciám. Agorafóbia bez panických porúch v anamnéze. Strach z posudzovania inými ľuďmi vedie k vyhýbaniu sa spoločenským situáciám. Prenikavejšie sociálne fóbie sa zvyčajne spájajú s nízkou sebadôverou a strachom z kritiky. Prejavujú sa ponosami na červenenie, trasľavosť rúk, ťaţobu alebo nútenie na močenie. Pacient je niekedy presvedčený, ţe daktorý z týchto sekundárnych prejavov jeho úzkosti je prvoradým problémom. Príznaky sa môţu stupňovať do panických náporov. Ide o fóbie, ktoré sa obmedzujú na úplne osobitné situácie, ako sú blízkosť určitých zvierat, výška, hrom, let, zatvorené priestory, močenie a defekácia vo verejných záchodoch, jedenie daktorých potravín, zubné ošetrenie alebo pohľad na krv či poranenie. Hoci vyvolávajúca situácia je nenápadná, styk s ňou môţe vyvolať paniku ako pri agorafóbii alebo sociálnej fóbii. Fóbia z výšky (akrofóbia, hypsofóbia) Fóbia zo zvierat Klaustrofóbia Jednoduchá fóbia

*

*

*

Iné fóbické úzkostné poruchy F40.9 Nešpecifikovaná fóbická úzkostná porucha Hlavný príznak pri týchto F41 poruchách je prejav úzkosti, Iné úzkostné ktorý sa neobmedzuje na nijakú poruchy konkrétnu situáciu. Môţu byť prítomné aj depresívne a obsesívne príznaky, ba aj daktoré prejavy fóbickej úzkosti, ale zreteľne sú sekundárne, alebo menej významné. Pre poruchu sú príznačné F41.0 Panická porucha recidivujúce nápory veľkej úzkosti (paniky), ktoré sa (epizodická neobmedzujú na nijakú záchvatová osobitnú situáciu alebo úzkosť) okolnosti, a preto sú nepredvídateľné. Ako pri iných úzkostných poruchách hlavné príznaky sú náhly začiatok palpitácií, bolesť na hrudníku, pocity dusenia, ošiaľ a pocit neskutočnosti (depersonalizácia alebo derealizácia). Častý je aj sekundárny strach zo smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Panická porucha sa nemá uvádzať ako hlavná diagnóza, ak v čase vzniku záchvatu má pacient depresívnu poruchu, lebo vtedy sú panické ataky pravdepodobne sekundárne pri depresii.

*

*

*

F41.1 Porucha s generalizovanou úzkosťou

Základná črta tejto poruchy je difúzna a pretrvávajúca úzkosť, ktorá nie je obmedzená na určité okolnosti prostredia, ani v nich významne neprevláda (tj. je voľne prelietavá). Prevládajúce príznaky sú variabilné, ale zahŕňajú pocit nervozity po celý čas, trasľavosť, svalové napätie, potenie, zmätenosť, palpitácie, ošiaľ a nadbrušnú nepohodu. Chorí sa často zverujú so strachmi a trápením, ţe oni sami alebo ich najbliţší ochorejú, alebo sa im stane nešťastie.

*

F41.2 Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha

Táto kategória by sa mala pouţiť, keď sú prítomné príznaky úzkosti a depresie, ale ţiaden zreteľne neprevaţuje, ani nedosahuje taký stupeň, ţe by pri oddelenom posudzovaní oprávňoval na diagnózu antixiozity alebo depresie. Ak sú prítomné príznaky úzkosti aj depresie a sú dostatočne ťaţké na oprávnenosť jednotlivých diagnóz, je potrebné pouţiť obe diagnózy a nie túto kategóriu. Úzkostná depresia (mierna alebo pretrvávajúca)

*

F41.3 Iné zmiešané úzkostné poruchy

* Príznaky úzkosti zmiešané s príznakmi iných porúch pod F42 - F48

F41.8 Iné špecifikované úzkostné poruchy F42 Obsesívno – kompulzívna porucha

Úzkostná hystéria

*

Hlavná črta tejto poruchy sú vracajúce sa obsesívne myšlienky alebo kompulzívne činy. Obsesívne myšlienky sú idey, obrazy a impulzy, ktoré vstupujú znova a znova do mysle pacienta v stereotypnej podobe. Takmer vţdy sú znepokojivé a pacient sa im často neúspešne snaţí odolávať. Rozpoznáva ich ako vlastné myšlienky, aj keď sú nedobrovoľné a často odpudzujúce. Kompulzívne činy alebo rituály sa prejavujú ako stereotypné správanie, ktoré sa znova a znova opakuje. Nie sú to príjemné záţitky, ani nevyúsťujú do vykonania osoţnej činnosti. Ich funkcia je zabrániť dajakej objektívnej nepravdepodobnej udalosti, ktorá by poškodila pacienta, alebo ktorú by sám zapríčinil, a bojí sa, ţe by sa za iných okolností stala. Pacient zvyčajne uznáva, ţe jeho konanie je nezmyselné a neúčinné a opakovane sa mu pokúša brániť. Takmer vţdy pociťuje úzkosť. Pri odpore

*

F42.0 Prevažne obsesívne myšlienky alebo ruminácie

42.1 Prevažne kompulzívne konanie [obsedantné rituály]

F42.2 Zmiešané obsesívne

voči impulzívnemu konaniu sa úzkosť zhoršuje. Ide o myšlienky, predstavy alebo impulzy k činom, takmer vţdy nepríjemné pre pacienta. Myšlienky môţu nadobúdať podobu nerozhodného, nekonečného zvaţovania moţností spojeného s neschopnosťou robiť obyčajné, ale nevyhnutné rozhodnutia v kaţdodennom ţivote. Vzťah medzi obsesívnymi rumináciami a depresiou je osobitne blízky a diagnóze obsesívno-kompulzívnej poruchy by sa mala dať prednosť len vtedy, ak ruminácie vznikajú alebo pretrvávajú bez depresívnej epizódy. Väčšina kompulzívneho konania súvisí s čistením (najmä umývaním rúk), opakovanými kontrolami na ubezpečenie, ţe nevznikla moţná nebezpečná situácia, alebo s prepiatou poriadkumilovnosťou a čistotnosťou. V pozadí tohto správania je strach, zvyčajne z nebezpečenstva hroziaceho pacientovi, alebo z nebezpečenstva, ktoré sám zapríčinil, a rituál je neúčinný alebo symbolický pokus odvrátiť toto nebezpečenstvo.

*

*

*

myšlienky a konanie F42.8 Iné obsesívnokompulzívne poruchy F42.9 Nešpecifikované obsesívnokompulzívne poruchy F43 Reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy

*

*

Táto kategória sa od ostatných odlišuje v tom, ţe zahŕňa poruchy identifikovateľné nielen na základe symptomatológie a priebehu, ale aj na základe jedného alebo druhého z dvoch príčinných vplyvov: výnimočne stresujúcej ţivotnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú reakciu, alebo signifikantnej ţivotnej zmeny vedúcej k pretrvávajúcim nepriaznivým podmienkam, ktoré vyúsťujú do adaptačnej poruchy. Hoci menej závaţný psychosociálny stres (ţivotné udalosti) môţe vyvolať začiatok, alebo prispieť k nástupu širokej škály porúch zatriedených inde v tejto kapitole, jeho etiologický význam nie je vţdy jasný, a v kaţdom prípade závisí od individuálnej, často idiosynkratickej zraniteľnosti, t. j. nie je nevyhnutný, ani postačujúci na vysvetlenie

**

F43.0 Akútna stresová reakcia

výskytu a formy poruchy. V protiklade k tomu vznik porúch tejto skupiny sa pokladá vţdy za priamy následok ťaţkého akútneho stresu alebo pokračujúcej traumy. Stresová udalosť alebo pokračujúce nepriaznivé okolnosti sú primárnym a prevaţujúcim príčinným faktorom a porucha by bez neho nevznikla. Poruchy v tomto odseku sa teda môţu pokladať za maladaptívne odpovede na ťaţký alebo pokračujúci stres, lebo interferujú s úspešným mechanizmom prispôsobenia, a vedú teda k poškodeniu sociálneho fungovania. Ide o prechodnú poruchu, ktorá vzniká u jednotlivca bez inej zjavnej psychickej poruchy ako odpoveď na výnimočný fyzický a psychický stres a ktorá zvyčajne odznie v priebehu hodín alebo dní. Individuálna zraniteľnosť a odolnosť hrajú úlohu pri vzniku a váţnosti akútnej stresovej reakcie. Príznaky sú typicky zmiešané a premenlivé a zahŕňajú začiatočné štádium omráčenia so zúţením vedomia a pozornosti, neschopnosťou vnímať stimuly a dezorientáciu. Za týmto štádiom môţe nasledovať ďalší únik od okolitej situácie (aţ do disociatívneho stuporu F44.2) alebo agitácia a hyperaktivita

*

(úniková reakcia alebo fúga). Zvyčajne bývajú prítomné autonómne príznaky panickej úzkosti (tachykardia, potenie, sčervenanie). Príznaky sa zvyčajne zjavujú v priebehu minút od stresujúceho stimulu alebo udalosti a strácajú sa počas dvoch alebo troch dní (často uţ po niekoľkých hodinách). Na epizóde môţe byť čiastočná alebo úplná amnézia (F44.0). Ak príznaky pretrvávajú, je potrebné zváţiť zmenu diagnózy a liečby. F43.1 Postraumatická stresová porucha

A. Klient bol vystavený stresujúcej udalosti alebo situácii (trvajúcej buď krátko, alebo dlho) neobvykle hrozného alebo katastrofického rázu, ktorá by pravdepodobne vyvolala prenikavú tieseň takmer u kaţdého. B. Musí prichádzať k „oţivovaniu“ stresujúcej udalosti („flashbacks“), v ţivých spomienkach alebo opakujúcich sa snoch, alebo k pocitu tiesne v situáciách, ktoré pripomínajú preţité trauma alebo sú s ním spojené. C. U klienta sa musí prejavovať snahy vyhýbať sa situáciám, ktoré pripomínajú preţitý stres alebo sú s ním spojené, ku ktorým pred stresujúcou udalosťou nikdy neprichádzalo. D. Musí byť prítomný niektorý z nasledujúcich znakov: 1. neschopnosť si spomenúť, či uţ čiastočne alebo úplne, na niektoré dôleţité udalosti, okolnosti z doby kedy prišlo ku stresujúcim udalostiam. 2. stále príznaky zvýšenej psychickej citlivosti a vzrušenia (ktoré neboli pred

F43.2 Adaptačné poruchy

traumatizujúcim záţitkom prítomné), prejavujúce sa aspoň dvomi nasledujúcimi znakmi: a) problémy zo zaspávaním alebo udrţaním spánku, b) podráţdenosť, alebo výbuchy zlosti, c) problémy so sústredením, d) hypervigilancia e) prehnaná reakcia na zľaknutie sa E. Kritériá B, C a D musia byť splnené do 6 mesiacov od stresujúcej udalosti alebo od ukončenia obdobia stresu. (pre niektoré účely sem je moţné zahrnúť i oneskorený začiatok po viacej ako 6 mesiacoch, ale malo by sa to jasne špecifikovať.) A. K začiatku príznakov, musí prísť do 1 mesiaca po výskyte identifikovateľného psycho-sociálneho traumatu, ktoré nie je neobvyklé ani katastrofické. B. U jedinca sa prejavujú príznaky alebo poruchy správania takého typu ako u afektívnych porúch (F30 – F39) (okrem bludov a halucinácií), akýchkoľvak porúch u F48 – F48 (neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy) a porúch správania (F91.-), ale nie sú splnené kritériá pre samostatnú poruchu. Príznaky sa môţu rôzniť ako formou, tak ťaţkosťou. Špecifikácia podľa piateho znaku: F43.20 Krátkodobá depresívna reakcia Prechodný mierny depresívny stav netrvajúci viac ako 1 mesiac F43.21 Pretrahovaná depresívna reakcia Mierny depresívny stav, ktorý vzniká ako reakcia na dlhodobú záťaţovú situáciu, ktorý ale netrvá dlhšie ako 2 roky. F43.22 Zmiešaná úzkostná a depresívna reakcia Symptómy úzkosti i depresie sú výrazné, ale v rozsahu nie väčšom, ako je špecifikované

*

u zmiešanej úzkostnej depresívnej poruchy (F41.2) alebo inej zmiešanej úzkostnej poruchy (F41.3). F43.23 S prevládajúcou poruchou iných chorôb Symptómy obvykle zahŕňajú niekoľko typov emócií, ako úzkosť, depresiu, obavy, tenziu a zlosť. Symptómy úzkosti a depresie môţu spĺňať kritériá zmiešanej úzkostne depresívnej poruchy (F41.2) alebo inej zmiešanej depresívnej poruchy (F43.1), ale neprevaţujú natoľko, aby mohli byť diagnostikované iné špecifické úzkostné alebo depresívne poruchy. Táto kategória by sa mala tieţ pouţiť pre reakcie detí, u ktorých je tieţ prítomné regresívne správanie, ako je pomočovanie a cmúľanie palca. F43.25 S prevládajúcou poruchou správania Hlavná porucha sa týka správania, napr. reakcie adolescenta na smútok sa prejavuje agresívnym alebo disociatívnym správaním. F43.25 Zo zmiešanou poruchou emócií a správania Výraznými črtami sú ako emočné symptómy, tak i porucha správania. F43.28 S inými špecifikovanými prevládajúcimi symptómami C. S výnimkou pretrahovanej depresívnej reakcie (F43.21) netrvajú príznaky dlhšie ako 6 mesiacov po skončení stresu alebo jeho dôsledkov. Keď však kritérium nie je ešte splnené nemalo by to brániť k dočasnej diagnóze. F43.8 Iné reakcie na ťažký stres F43.9 Nešpecifikované reakcie na ťažký stres F44 Disociatívne (konverzné) poruchy

Spoločné črty disociatívnych a konverzných porúch sú čiastočná alebo úplná strata normálnej integrácie medzi spomienkami na minulosť,

pocitom identity, bezprostrednými pocitmi a ovládaním pohybov tela. Všetky typy disociatívnych porúch sa upravujú v priebehu niekoľkých týţdňov alebo mesiacov, najmä ak ich vznik súvisel s traumatickou ţivotnou udalosťou. Chronickejšie poruchy, najmä ochrnutia a anestézie vznikajú v súvislosti s neriešiteľnými problémami alebo medziľudskými konfliktmi. Tieto poruchy sa predtým označovali ako rozličné typy konverznej hystérie. Predpokladá sa ich psychogénny pôvod, časová súvislosť s traumatickými udalosťami, neriešiteľnými a neznesiteľnými problémami alebo narušenými vzťahmi. Príznaky často zodpovedajú pacientovej predstave o príznakoch somatickej choroby. Vyšetrenia neukáţu prítomnosť dajakej somatickej choroby vrátane nervovej. Navyše jestvuje dôkaz, ţe strata funkcie je vyjadrením citových konfliktov alebo potrieb. Príznaky vznikajú v úzkej súvislosti s psychickým stresom a často sa zjavujú odrazu. Do tejto skupiny patria len poruchy vôľovo ovládaných somatických funkcií a straty citlivosti. Poruchy zahŕňajúce bolesť a iné komplexné somatické pocity

F44.1 Disociatívna fúga

F44.2 Disociatívny stupor

F44.3 Poruchy typu tranzu a posadnutia

F44.4 Disociatívne

sprostredkované autonómnym nervovým systémom sa zaraďujú medzi psychomatické poruchy (F45.0). Vţdy treba myslieť na moţnosť neskoršieho nástupu váţnych somatických alebo psychických porúch. Fúga má všetky črty disociatívnej amnézie plus účelové cestovanie mimo kaţdodenného rozsahu. Hoci je na periódu fúgy amnézia, nezávislému pozorovateľovi sa správanie pacienta počas nej javí úplne normálne

Disociatívny stupor sa diagnostikuje na základe hlbokého útlmu alebo úplného chýbania vôľových pohybov a normálnych odpovedí na vonkajšie popudy, ako svetlo, hluk a dotyk, pričom vyšetrenie neodkryje ţiadnu organickú príčinu. Navyše je pozitívnym dôkazom pre psychogénnu príčinu vo forme čerstvých stresových udalostí alebo problémov. Poruchy s prechodnou stratou pocitu osobnej identity a plného uvedomovania okolia. Zahŕňa len stavy tranzu, ktoré sú nedobrovoľné a nechcené, okrem náboţenských alebo kultúrne akceptovaných situácií. Najčastejšie typy porúch sa prejavujú stratou schopnosti

**

**

**

**

motorické poruchy

F44.5

F44.7 Zmiešané disociatívne [konverzné] poruchy F44.8 Iné disociatívne [konverzné] poruchy F44.9 Nešpecifikované disociatívne [konverzné] poruchy

pohybovať celými končatinami alebo ich časťami. Môţu veľmi pripomínať akúkoľvek ataxiu, apraxiu, akinézu, afóniu, dysartriu, dyskinéziu, kŕče alebo ochrnutie. Disociatívne kŕče môţu veľmi pripomínať epileptické záchvaty charakterom pohybov, ale zriedkavo sú pri nich prítomné pohryzenie jazyka, podliatiny zavinené pádom a neudrţanie moču. Strata vedomia nenastáva, alebo ju nahrádza stupor alebo tranz.

**

**

**

**

F45 Somatoformné poruchy F45.0 Somatizované porucha

Hlavnou črtou je opakované udávanie somatických príznakov vedno s neprestajným doţadovaním sa lekárskeho vyšetrenia napriek opakovaným negatívnym nálezom a uisteniam lekárov, ţe príznaky nemajú somatický podklad. Ak sú prítomné nejaké somatické odchýlky, nevysvetľujú povahu a rozsah príznakov alebo ťaţkosti a sústredenie pozornosti pacienta.

*

A. Sťaţnosti na mnohopočetné a premenlivé príznaky, ktoré nie je moţné vysvetliť ţiadnou zistiteľnou somatickou poruchou, musí trvať aspoň dva roky. (Ţiadna z prítomných somatických porúch nevysvetľuje váţnosť rozsah, premenlivosť a trvanie somatických problémov ani pridruţeného zhoršenia sociálneho fungovania.) Ak sú prítomné niektoré príznaky, ktoré sú jasne vyvolané vagetatívnym podráţdením (automatic arousal), nie sú hlavným rysom poruchy, pretoţe nie sú zvlášť úporné ani stresujúce. B. Zaoberanie sa príznakmi vyvoláva stálu tieseň a vedie k tomu, aby opakovane (tri – i viac krát) vyhľadal lekárske konzultácie alebo rôzne vyšetrenia, a to ako u lekárov prvého kontaktu, tak i u špecialistov. Pokiaľ nie sú pre pacienta lekárske sluţby dostupné či uţ z finančných alebo fyzických dôvodov, musí byť v anamnéze vlastná medikácia alebo časté konzultácie s miestnymi liečiteľmi. C. Pacient stále odmieta uisťovanie lekárov, ţe somatické príznaky nemajú dostatočnú príčinu (Krátkodobé prijatie takéhoto uistenia, tz. niekoľko týţdňov behom vyšetrovania alebo krátko po ňom, túto diagnózu nevylučuje.

*

Musí byť prítomných aspoň šesť alebo viacej príznakov, pričom príznaky sa majú vyskytovať aspoň v dvoch rôznych skupinách: Gastrointestinálne príznaky 1. bolesti brucha 2. nauzea 3. pocity nadýmania a plynatosti 4. zlá chuť v ústach alebo príliš potiahnutý jazyk 5. sťaţnosti na vracanie alebo regurgitáciu potravy 6. sťaţnosti na časté pohyby čriev a preháňanie alebo vatekanie tekutín z konečníka Kardiovaskulárne príznaky 7. zadýchavanie sa, ktoré nieje spôsobené námahou 8. bolesti na hrudi Urogenitálny systém 9. dysurúria alebo sťaţnosti na časté močenie 10. nepríjemné pocity v genitáliách alebo okol nich 11. sťaţnosti na neobvyklý alebo silný pošvový výtok Koţné príznaky a príznaky bolestí 12. trúdovitosť 13. bolesti končatín alebo kĺbov 14. nepríjemné znecitlivenie alebo pocity pálenia E. Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka. Symptómy sa nevyskytujú behom akýchkoľvek schizofrénnyvh alebo príbuzných porúch (F 20. – F29.), porúch nálady (afektívnych porúch) (F30. – F39.) alebo panickej poruchy (F41.0) D.

F45.1 Nediferencovaná somatoformná porucha

*

Základnou črtou je F45.2 Hypochondrická pretrvávajúce zaujatie

*

Pouţitie tejto kategórie sa odporúča, ak je veľa somatoformných príznakov, sú variabilné a perzistujúce, ale úplne nenapĺňajú typický klinický obraz somatizovane poruchy.

porucha

45.3 Somatoformná autonómna dysfunkcia

moţnosťou, ţe osoba trpí jednou alebo viacerými váţnymi a progredujúcimi somatickými chorobami, ktoré sa prejavujú pretrvávajúcimi somatickými ťaţkosťami alebo zapodievaním sa vlastným fyzickým výzorom. Normálne a zvyčajné pocity a nenápadný výzor osoba často pokladá za abnormálne a zapríčiňujúce utrpenie, pričom sa pozornosť zvyčajne zameriava len na jeden alebo dva orgány alebo sústavy tela. Časté sú výrazná depresia a úzkosť, ktoré oprávňujú na zohľadnenie diagnózy. Pacient udáva príznaky tak, ako keby ich vyvolávala somatická choroba sústavy alebo orgánu, ktorý má z väčšej časti alebo úplne autonómnu inerváciu a ovládanie, napr. kardiovaskulárnu, gastrointestinálnu, respiračnú a urogenitálnu sústavu. Príznaky sú zvyčajne dvojaké, pričom ţiaden nepoukazuje na skutočné poškodenie príslušného orgánu alebo sústavy. Prvú skupinu tvoria ťaţkosti súvisiace s objektívnymi príznakmi autonómneho vzrušenia, ako sú palpitácie, potenie, sčervenanie, trasľavosť a výraz strachu a utrpenia z moţnosti organickej choroby. Druhú skupinu tvoria nešpecifikované a menlivé ťaţkosti, ako sú prelietavé

*

F45.4 Perzistujúca somatoformná bolesťová porucha

F45.8 Iné somatoformné poruchy

F45.9 Nešpecifikované somatoformné poruchy

bolesti, pocity pálenia, ťarchy, stiahnutia a pocity nafúknutia alebo rozpätia, ktoré pacient pociťuje v určitom orgáne alebo sústave. Prevládajúci príznak je trvalá, ťaţká a mučivá bolesť, ktorá sa nedá úplne vysvetliť fyziologickými procesmi alebo organickou chorobou a ktorá sa zjavuje v súvislosti s emočným konfliktom alebo psychosociálnymi problémami, ktoré stačia na úsudok, ţe sú hlavným príčinným faktorom. Porucha napokon prináša zvýšenú pozornosť a podporu, či uţ osobnú alebo lekársku. Nezaraďuje sa sem bolesť psychogénneho pôvodu pri depresívnych poruchách alebo schizofrénii Akékoľvek iné poruchy pocitov, funkcií a správania nezavinené organickou chorobou, ktoré nesprostredkuje autonómny nervový systém, sú ohraničené na určité sústavy alebo časti tela a časovo úzko súvisia so stresovými udalosťami alebo problémami.

*

F48 Iné neurotické poruchy

*

A. Musí byť prítomný jeden z nasledujúcich dvoch znakov: 1. trvalé a úzkostné sťaţovanie sa na pocity vyčerpania po malej duševnej námahe (ako je napr. vykonávanie alebo pokus o vykonávanie kaţdodenných úloh, ktoré nevyţadujú zvláštnu duševnú námahu), 2. trvalé a úzkostné sťaţovanie si na pocity únavy a telesnú slabosť po malej telesnej námahe. B. Musí byť prítomný aspoň jeden z prítomných príznakov: 1. pocity bolesti vo svaloch 2. závrat 3. bolesti hlavy z napätia 4. poruchy spánku 5. neschopnosť relaxácie 6. podráţdenosť C. Klient nie je schopný zotaviť sa z príznakov uvedených v kritériu A 1. alebo 2. ani odpočinkom, relaxáciou alebo zábavou. D. Porucha trvá aspoň tri mesiace. E. Najčastejšie vyuţívaná vylučovacia doloţka. Porucha sa nevyskytuje v prítomnosti organickej emočnej lability (F06.6), postencefalického syndrómu (F07.1), postkomočného syndrómu (F07.2) porúch nálady (F30 – F39), panickej poruchy (F41.0) alebo generalizovanej úzkostnej poruchy (F41.1)

F48.0 Neurasténia

F48.1 Syndróm depersonalizácie - derealizácie

Ide o zriedkavú poruchu, pri ktorej sa pacient spontánne ţaluje, ţe jeho vlastná psychická činnosť, telo a okolie

*

**

sa kvalitatívne zmenšili, akoby boli neskutočné, vzdialené alebo zautomatizované. Najčastejšie medzi pestrými fenoménmi sú ponosy na stratu citov a pocit odcudzenia alebo odlúčenosti od vlastného myslenia, tela alebo okolitého reálneho sveta. Napriek dramatickosti záţitku osoba si je vedomá nereálnosti týchto zmien. Senzórium je normálne a schopnosť vyjadriť city je neporušená. Príznaky depersonalizácie-derealizácie sa vyskytujú ako súčasť rozpoznateľnej schizofrénnej, depresívnej, fóbickej alebo obsesívnokompulzívnej poruchy. V takom prípade sa má uviesť diagnóza hlavnej choroby. F48.8 Iné špecifikované neurotické poruchy F48.9 Nešpecifikovaná neurotická porucha

Poz.:

Fenomenológia

F50 – F59 Behaviorálne syndrómy spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi

Diag.

Mentálna anorexia je porucha F50.0 Mentálna anorexia charakterizovaná zámernou - anorexia nervosa stratou hmotnosti, ktorú vyvolal a udrţiava pacient. Porucha sa najčastejšie vyskytuje u dospievajúcich dievčat a mladých ţien, ale postihnutí môţu byť aj dospievajúci chlapci a mladí muţi, ako aj deti blízko puberty a staršie ţeny aţ po menopauzu. Choroba je spojená so špecifickou psychopatológiou, pričom hrôza z tučnoty a ovisnutej kontúry tela pretrváva ako vtieravá nadhodnotená idea a pacienti sami sebe prikazujú nízky prah hmotnosti. Zvyčajne sa pozoruje podvýţiva rozličného stupňa so sekundárnymi endokrinnými a metabolickými zmenami a poruchami telových funkcií. Príznaky zahŕňajú veľmi obmedzenú stravu, nadmernú fyzickú aktivitu, vyvolávanie dávenia a hnačky, pouţívanie


Metodiky Anamnéza RA, SA, OA lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; Baum test; Conersovej škála pre rodičov; ANTHONY BENE; Kreslenie rodiny + Kreslenie začarovanej rodiny CAQ; CMAS; Dotazník detských depresií; CDRS-R; TAT; Michalúv Projektivní iterview HSPQ; Lüscherov test farieb; Becova škála depresivity

*

Interpretácia

liekov potláčajúcich chuť do jedenia a diuretík. Ide o poruchy, ktoré spĺňajú F50.1 Atypická mentálna časť kritérií pre mentálnu anorexiu, ale celkový klinický anorexia atypická anorexia obraz neoprávňuje na túto diagnózu. Napríklad jeden z nervosa kľúčových príznakov, ako je hrôza z tučnoty, môţe chýbať; podobne aj amenorea. Pritom je výrazný pokles hmotnosti a správanie zamerané na jeho pokračovanie. Diagnóza by sa nemala pouţiť pri známej organickej chorobe spojenej so stratou hmotnosti. Mentálna bulímia je syndróm F50.2 Mentálna bulímia charakterizovaný opakovanými - bulimia nervosa periódami prejedania a intenzívnym záujmom o kontrolu telesnej hmotnosti, čo vedie k prejedaniu s následným dávením alebo uţívaním preháňadiel. Táto porucha má veľa spoločných psychologických čŕt s mentálnou anorexiou vrátane nadmerného záujmu o tvar tela a hmotnosť. Opakované dávenie často zaviňuje poruchy elektrolytov a somatické komplikácie. Často, hoci nie vţdy je v anamnéze epizóda mentálnej anorexie. Interval medzi oboma poruchami býva niekoľko mesiacov aţ viac rokov.

*

*

F50.3 Atypická mentálna bulímia - atypická bulimia nervosa

F50.4 Prejedanie združené s inými psychickými poruchami F50.5 Dávenie spojené s inými psychickými poruchami

F50.8 Iné poruchy príjmu potravy F50.9 Nešpecifikované poruchy príjmu potravy F51 Neorganické poruchy spánku

Ide o poruchy, ktoré spĺňajú daktoré z kritérií pre mentálnu bulímiu, ale celkový klinický obraz neoprávňuje na túto diagnózu. Napríklad sa pozorujú opakované periódy prejedania a naduţívania preháňadiel bez výraznejších zmien hmotnosti, alebo môţe chýbať typický nadmerný záujem o tvar tela a hmotnosť. Prejedanie zavinené zaťaţujúcimi udalosťami, ako sú umretie blízkeho, úraz, pôrod atď. Psychogénne prejedanie

*

Ide o opakujúce sa dávenie, ktoré sa vyskytuje pri disociatívnych poruchách (F44.) a hypochondrických poruchách (F45.2) a ktoré nezaviňujú len choroby zatriedené mimo tejto kapitoly. Táto podkategória sa môţe pouţiť aj ako doplnok k O21.- (nadmerné dávenie v ťarchavosti, keď emočné faktory prevaţujú ako príčina recidivujúcej ťaţoby a dávenia v ťarchavosti).

*

*

*

*

Porucha spánku je v mnohých prípadoch sprievodný príznak inej poruchy, psychickej alebo somatickej. Či je porucha

*

F51.0 Neorganická insomnia

F51.1 Neorganická hypersomnia

spánku u príslušného pacienta nezávislá odchýlka, alebo je len sprievodnou črtou inej choroby zatriedenej inde v tejto kapitole alebo v iných kapitolách, treba určiť podľa klinického obrazu a priebehu, ako aj podľa terapeutických úvah a priorít v čase vyšetrenia. Vo všeobecnosti, ak je porucha spánku jedným z hlavných subjektívnych príznakov a pokladá sa za samostatnú chorobu, má sa pouţiť tento kód spolu s ďalšími diagnózami opisujúcimi v danom prípade psychopatológiu a patofyziológiu. Tento odsek zahŕňa len tie poruchy spánku, pri ktorých sa emočné príčiny pokladajú za primárny faktor a ktoré nie sú zavinené zistiteľnými somatickými chorobami zatriedenými inde. Insomnia je porucha prejavujúca sa nedostatočnou kvantitou a kvalitou spánku, ktorá pretrváva počas časovej periódy. Zahŕňa sťaţené zaspávanie, poruchu súvislého spania a skoré konečné zobúdzanie. Insomnia je spoločný príznak mnohých psychických a somatických porúch a mala by sa tu klasifikovať popri základnej chorobe len vtedy, ak ovláda klinický obraz. Hypersomnia sa definuje ako nadmerná denná ospanlivosť a záchvaty spania (nie na účet

*

*

nedostatočného mnoţstva spánku) alebo ako pretiahnuté prechody do plnej bdelosti po zobudení. Ak hypersomnia nemá organickú príčinu, zvyčajne súvisí s psychickými poruchami. Porucha spánkového rytmu sa F51.2 definuje ako chýbanie Neorganické synchronizácie medzi poruchy spánkového rytmu spánkovým rytmom jednotlivca a ţiaducim spánkovým rytmom vzhľadom na prostredie. Pacient sa ţaluje na hypersomniu alebo na insomniu. Námesačníctvo alebo F51.3 somnambulizmus je stav Námesačníctvo [somnambulizmus] zmeneného vedomia, pri ktorom sa kombinujú fenomény spánku a bdelosti. Počas námesačnej epizódy osoba vstane z postele, obyčajne počas prvej tretiny nočného spánku, bezcieľne chodí, prejavuje nízku hladinu vedomia, reaktivity a motorickej zručnosti. Pri zobudení sa osoba na udalosť zvyčajne nepamätá (amnézia). Spánková hrôza alebo nočná F51.4 hrôza je extrémnejší prejav Nočná hrôza nozologického kontinua zahŕňajúceho námesačníctvo. Prejavuje sa nočnými epizódami krajnej hrôzy a paniky spojenej s intenzívnymi hlasovými a pohybovými prejavmi a výrazným autonómnym výbojom. Osoba si sadne alebo vstane, zvyčajne v prvej tretine nočného spánku s panickým

*

*

*

F51.5 Nočné mory

F51.8 Iné neorganické poruchy spánku F51.9 Nešpecifikované neorganické poruchy spánku F52 Sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo chorobou

výkrikom. Často beţí k dverám, akoby skúšala ujsť, hoci veľmi zriedka opustí miestnosť. Spomienka na udalosť, ak je vôbec, je veľmi obmedzená (zvyčajne jeden alebo dva fragmentárne psychické obrazy). Nočná mora je snový záţitok nabitý úzkosťou alebo strachom s veľmi detailnou spomienkou na obsah sna. Tento snový záţitok je veľmi ţivý a jeho obsahom býva ohrozenie ţivota, istoty alebo sebavedomia. Časté je opakovanie rovnakých alebo podobných desivých tém. Počas príhody je určitý autonómny výboj, ale bez hlasového sprievodu alebo pohybových prejavov. Po zobudení osoba chytro precitne a zorientuje sa.

*

*

*

Sexuálna dysfunkcia zahŕňa rôzne odchýlky, pre ktoré jednotlivec nie je schopný zúčastniť sa na sexuálnom vzťahu tak, ako by si to ţelal. Sexuálna odpoveď je psychosomatický proces a zvyčajne sa na sexuálnej dysfunkcii zúčastňujú psychické a somatické činitele.

*

Strata sexuálnej túţby je hlavný problém a nie je sekundárna pri iných sexuálnych ťaţkostiach, ako je zlyhanie erekcie alebo dyspareunia. Frigidita Zníţenie sexuálnej túţby Predstava sexuálnej interakcie F52.1 Sexuálna averzia a vyvoláva strach alebo úzkosť dostatočnú na to, aby sa osoba nedostatok sexuálnej aktivite vyhýbala sexuálnej slasti (sexuálna averzia), alebo sexuálna odpoveď prebieha normálne s dosiahnutím orgazmu, ale bez sprievodného pocitu rozkoše (nedostatok sexuálnej slasti). Anhedonia (sexuálna) U muţov erekčná dysfunkcia. F52.2 Hlavný problém je ťaţšie Zlyhanie dosiahnutie alebo udrţanie genitálnej erekcie potrebnej na uspokojivý odpovede styk. U ţien suchosť pošvy alebo nedostatočná lubrikácia. Ţenská porucha sexuálneho vzrušenia. Muţská porucha erekcie. Psychogénna impotencia. Orgazmus buď nevzniká, alebo F52.3 Porucha orgazmu sa zreteľne oneskoruje. Inhibovaný orgazmus (muţský) (ţenský) Psychogénna anorgazmia Neschopnosť ovládať ejakuláciu F52.4 natoľko, aby obaja sexuálni Predčasná partneri dosiahli pocit slasti. ejakulácia F52.0 Nedostatok alebo strata sexuálnej túžby

*

*

*

*

*

F52.5 Neorganický vaginizmus

F52.6 Neorganická dyspareunia

F52.7 Nadmerná sexuálna túžba F52.8 Iná sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo chorobou F52.9

Spazmus svalstva panvového dna, ktoré okruţuje pošvu, zatvára pošvový vchod. Preniknutie penisu je nemoţné alebo bolestivé. Psychogénny vaginizmus Dyspareunia (bolesť počas súloţe) sa vyskytuje u muţov aj u ţien. Často ju moţno pripísať miestnym patologickým zmenám a mala byť zaradená pod príslušnú chorobu. Táto kategória sa pouţíva len vtedy, ak nie je prítomná primárna neorganická sexuálna dysfunkcia (napr. vaginizmus alebo pošvová suchosť). Psychogénna dyspareunia. Nymfománia Satyriáza

*

*

*

*

*

Nešpecifikovaná sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo

chorobou F53 Poruchy správania a psychiky v popôrodí nezatriedené inde

Táto kategória zahŕňa len psychické poruchy v popôrodí (so začiatkom počas šiestich týţdňov po pôrode), ktoré nezodpovedajú kritériám na zatriedenie inde v tejto kapitole

*

pre nedostatok informácií alebo pre prítomnosť ďalších klinických príznakov, pre ktoré je zatriedenie inde neprimerané. F53.0 Ľahké psychické poruchy a poruchy správania v popôrodí nezatriedené inde F53.1 Ťažké psychické poruchy správania v popôrodí nezatriedené inde F53.8 Iné psychické poruchy a poruchy správania v popôrodí nezatriedené inde F53.9 Nešpecifikovaná psychická porucha v popôrodí

*

*

*

*

F54 Psychické faktory a faktory správania spojené s poruchami alebo chorobami zatriedenými inde

Táto kategória by sa mala pouţiť na zaznamenanie vplyvov psychiky a správania, o ktorých sa predpokladá, ţe hrajú veľkú úlohu v etiológii somatických chorôb, ktoré môţu byť zatriedené do iných kapitol. Akékoľvek vyplývajúce psychické poruchy sú zvyčajne mierne a často pretiahnuté (ako trápenie, emočný konflikt, obavy) a samotné neoprávňujú na klasifikáciu porúch v tejto kapitole. Psychologické faktory ovplyvňujúce fyzický stav Príklady pouţitia tejto kategórie sú • astma F54 a J45.• dermatitis F54 a L23 L25 • ţalúdkový vred F54 a K25.• mukózna kolitída F54 a K58.• ulcerózna kolitída F54 a K51.• ţihľavka F54 a L50.Podľa potreby pouţite doplnkový kód na označenie zdruţenej somatickej choroby

*

F55 Abúzus látok, ktoré nevytvárajú závislosť

Zahŕňa širokú škálu liekov a ľudových prostriedkov, ale najdôleţitejšie skupiny sú (a) psychotropné látky, ktoré nevyvolávajú závislosť, napr. antidepresíva, (b) preháňadlá a (c) analgetiká, ktoré sa dajú získať bez lekárskeho predpisu, ako sú Acylpyrín a Paracetamol. Pretrvávajúce uţívanie týchto látok prináša často nepotrebné kontakty s lekármi alebo pomocným personálom, a dakedy ho sprevádzajú škodlivé účinky týchto látok. Pokusy odradiť od uţívania určitej látky alebo uţívanie zakázať sa stretávajú s nepochopením. Pri preháňadlách a analgetikách to môţe byť napriek upozorneniam na moţnosť vzniku poškodenia zdravia (alebo uţ jestvujúceho poškodenia), napr. obličkovej dysfunkcie alebo poruchy elektrolytov. I keď je zvyčajne zjavné, ţe pacient má silnú motiváciu uţívať látku, nevyvíja sa závislosť, ani abstinenčný syndróm ako v prípade psychoaktívnych látok špecifikovaných pod F10 - F19. Naduţívanie • antacídov • liečivých rastlín a ľudových liekov • steroidov alebo hormónov • vitamínov Návyk na preháňadlá

*

F59 Nešpecifikované poruchy správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi. Poz.:

Psychogénnna fyziologická dysfunkcia NS

*

F10 – F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím (užívaním) psychoaktívnych látok

Diag.

Fenomenológia Táto časť obsahuje veľmi pestré poruchy rozličnej závaţnosti a klinických foriem, ktorých spoločným znakom je súvis s uţívaním jednej alebo viacerých psychoaktívnych látok získaných na lekársky predpis alebo bez neho. Príslušnú látku udáva tretia číslica, štvorznakové kódy špecifikujú klinické stavy; majú sa pouţiť podľa potreby pre kaţdú špecifikovanú látku. Treba však poznamenať, ţe nie všetky štvormiestne kódy sa dajú aplikovať na všetky látky. Identifikácia psychoaktívnej látky by sa mala zakladať na čo najväčšom moţnom počte informačných zdrojov. Zahŕňajú údaje o sebe, analýzu krvi alebo iných telových tekutín, charakteristické telesné a psychické príznaky, klinické prejavy, správanie a iné dôkazy, ţe pacient má drogu, alebo údaje informovanej tretej osoby. Mnohí uţívatelia drog berú viac ako jeden druh psychoaktívnej látky. Hlavná diagnóza by sa mala podľa moţnosti zatriediť podľa látky alebo skupiny látok, ktoré zapríčinili klinický syndróm, alebo k nemu najviac prispeli. Ďalšie diagnózy by sa mali vyznačiť v prípade pouţitia iných psychoaktívnych látok v intoxikujúcich dávkach (spoločná štvrtá číslica .0), alebo v mnoţstve zapríčiňujúcom poškodenia (spoločná štvrtá číslica .1), závislosť (spoločná štvrtá číslica .2) alebo iné poruchy (spoločná štvrtá číslica .3 - .9). Iba v prípadoch, keď je príjem psychoaktívnych látok chaotický, alebo keď podiel rozličných psychoaktívnych látok nemoţno stanoviť, je potrebné pouţiť diagnózu poruchy z uţívania viacerých drog (F19.-).

Dignostické kritériá – podrozdelenie pri F10 – F19 F10 – F19 pouţíva nasledujúce štvorčíslové podrozdelenie: .0 – Akútna intoxikácia Stav, ktorý vzniká po podaní psychoaktívnej látky s následnou poruchou úrovne vedomia, poznávania, vnímania, afektov a správania, alebo iných psychofyziologických funkcií a odpovedí. Poruchy priamo súvisia s akútnymi farmakologickými účinkami látky a odznievajú po určitom čase s úplným zotavením okrem prípadov, v ktorých nastalo poškodenie tkaniva alebo iné komplikácie. Komplikáciami môţu byť trauma, vdýchnutie dáveniny, delírium, kóma, kŕče a iné zdravotné komplikácie. Povaha týchto komplikácií závisí od farmakologického zaradenia látky a spôsobu jej podania. .1 Zneužívanie Spôsob uţívania psychoaktívnych látok, ktoré škodia zdraviu. Poškodenie môţe byť somatické (napr. hepatitída po samoinjikovaní psychoaktívnych látok), alebo psychické (napr. epizódy depresií pri ťaţkom pijanstve). .2 Syndróm závislosti

Metodiky Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Kaufman / hodnotiaca batéria pre deti; Baum test; kreslenie rodiny + kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej škála pre rodičov; Anthony-Bene; WISC III; Woodcock ; WISC IV; Hand test; Rosenzweigov obrázkový frustračný test; PARQ - P a PARQ - C; CPQ; Conersovej škála pre rodičov; Rosenzweigov frustračný test/forma pre dosp.; ADOR Diagnostické škály pre posúdenie závislosti a frekvencie užívania psychoaktívnych látok

Interpretácia

Skupina odchýlok v správaní, poznávaní a vo fyziologických funkciách, ktorá sa vyvíja po opakovanom uţívaní príslušnej látky a ktorá typicky zahŕňa silnú túţbu prijímať látku, zníţenú kontrolu nad jej pouţívaním, pretrvávajúce uţívanie napriek škodlivým dôsledkom, uprednostňovanie uţívania drogy pred inými aktivitami a povinnosťami, zvýšenú toleranciu a dakedy aj somatický abstinenčný syndróm. Syndróm závislosti sa vyvíja na špecifickú psychoaktívnu látku (napr. tabak, alkohol alebo diazepam), na skupinu látok (napr. opiáty), alebo na väčšie mnoţstvo farmakologicky odlišných psychoaktívnych látok. .3 Abstinenčný syndróm Skupina rozlične zoskupených a rozlične závaţných príznakov vznikajúcich pri absolútnom alebo relatívnom odňatí psychoaktívnej látky po jej dlhodobom uţívaní. Nástup a priebeh abstinenčného syndrómu je časovo ohraničený a súvisí s typom psychoaktívnej látky a dávkou uţitou práve pred jej vynechaním alebo zníţením uţívania. Abstinenčný syndróm môţe byť komplikovaný kŕčmi. .4 Abstinenčný syndróm s delíriom Stav, pri ktorom sa abstinenčný syndróm definovaný spoločnou štvrtou číslicou .3 komplikuje delíriom, ako ho definuje F05.-. Môţu sa zjaviť aj kŕče. Delírium tremens (vyvolané alkoholom) .5 Psychotické poruchy Skupina psychotických prejavov, ktoré sa zjavujú počas uţívania alebo po uţívaní psychoaktívnych látok, ktoré nemoţno vysvetliť samou akútnou intoxikáciou a ktoré nie sú súčasťou abstinenčného syndrómu. Poruchu charakterizujú halucinácie (typicky sluchové, ale často kombinované),iné poruchy vnímania, bludy (často paranoidné alebo perzekučné), poruchy psychomotoriky (vzrušenie alebo stupor) a abnormálny afekt, ktorý môţe kolísať od intenzívneho strachu po extázu. Vedomie je zvyčajne jasné, môţe však byť mierne zastreté, bez väčšej zmätenosti. .6 Amnestický syndróm Syndróm spojený s chronickým nápadným zhoršením novopamäti a staropamäti. Bezprostredné rozpamätanie býva zachované a staropamäť je charakteristicky menej poškodená. Zreteľné sú zvyčajne poruchy v zmysle pre hodnotenie času a usporiadanie udalostí, zníţená je aj schopnosť učiť sa nové. Konfabulácie môţu byť výrazné, ale nie sú vţdy prítomné. Ostatné poznávacie funkcie sú zvyčajne pomerne dobre zachované a amnestické defekty sú neporovnateľne väčšie ako iné poruchy. Amnestická porucha vyvolaná alkoholom alebo drogami Korsakovova psychóza alebo syndróm vyvolaný alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami alebo nešpecifikovaný. .7 Reziduálna a neskoro nastupujúca psychotická porucha Porucha, pri ktorej zmeny poznávania, afektov, osobnosti alebo správania vyvolané alkoholom alebo psychoaktívnymi látkami pretrvávajú ešte dlho potom, keď by sa dal predpokladať vplyv psychoaktívnej látky. Nástup poruchy má byť v priamej súvislosti s uţívaním psychoaktívnej látky. Prípady, pri ktorých nástup choroby je neskorší ako epizódy uţívania drogy, by sa mali uvádzať len vtedy, ak je jasný a presvedčivý dôkaz, ţe stav moţno

Diag. F10.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu

F11.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím opiátov

pripísať reziduálnemu účinku psychoaktívnej látky. Prechodné psychózy moţno odlíšiť od psychotických stavov sčasti podľa ich epizodického charakteru, často veľmi krátkeho trvania a tým, ţe opakujú predchádzajúce skúsenosti súvisiace s uţívaním alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok. .8 Iné psychické poruchy a poruchy správania .9 Nešpecifikované poruchy správania Fenomenológia Dignostické kritériá F10.0 A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0) B. Sú prítomné poruchy správania, prejavujúce sa aspoň jedným z nasledujúcich znakov: 1. desihibícia 2. hádavosť 3. agresia 4. labilita nálady 5. zhoršená pozornosť 6. zhoršený úsudok 7. narušenie osobných činností C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov: 1. kolísavá chôdza 2. ťaţkosti v udrţaní rovnováhy 3. zastretá reč 4. nystagmus 5. porucha vedomia (napr. stupor kóma) 6. začervenaná tvár F11.0 A. Musí spĺňať všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0) B. Musí byť prítomné dysfunkčné správanie, ktoré sa prejavuje aspoň jedným z uvedených znakov: 1. apatia 2. desinhibícia 3. psychomotorický útlm 4. zhoršená pozornosť 5. zhoršený úsudok 6. narušenie osobných činností C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov:

Metodiky * Poz.: podľa potreby použijeme min. jednu štandardizovanú diagnostiku na určenie IQ potenciálu, aby sme mohli odsledovať postupnú (prípadnú) zmenu. Použijeme jeden štandardizovaný test pre vylúčenie / potvrdenie organického poškodenia. Diagnostikujeme osobnosť klienta a rodinné prostredie – min. dva štandartné osobnostné metodiky a min. jednu štandardizovanú metodiku pre rodinné prostredie.

* Poz.: podľa potreby použijeme min. jednu štandardizovanú diagnostiku na určenie IQ potenciálu, aby sme mohli odsledovať postupnú (prípadnú) zmenu. Použijeme jeden štandardizovaný test pre vylúčenie / potvrdenie organického poškodenia. Diagnostikujeme osobnosť klienta a rodinné prostredie –

Interpretácia

F12.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím kanabinoidov

F13.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím sedatív alebo hypnotík

1. ospalosť 2. zastrená reč 3. zúţené zornice (s výnimkou stavu anoxie pri ťaţkom predá vkovaní, kedy prichádza k dilatácii zorníc) 4. porucha vedomia (napr. stupor, kóma) F12.0 A. Musí spĺňať všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu(F1x.0) B. Sú prítomné poruchy správania alebo vnímania, pričom sa vyskytuje aspoň jeden z nasledujúcich znakov: 1. eufória a desinhibícia 2. úzkosť alebo agitovanosť 3. spomalenie času (pocit, ţe čas plynie pomalšie, alebo veľmi pomaly a/alebo osoba preţíva rýchly prúd myšlienok) 4. zhoršený úsudok 5. zhoršená pozornosť 6. predĺţený reakčný čas 7. sluchové , zrakové alebo hmatové ilúzie 8. halucinácie so zachovanou orientáciou 9. depersonalizácia 10. narušenie osobných činností C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov: 1. zvýšená chuť k jedlu 2. sucho v ústach 3. červené spojivky 4. tachykardia F13.0 A. musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0) B. Sú prítomné poruchy správania, preukázané aspoň jedným z nasledujúcich znakov: 1. eufória desihibícia 2. apatia a útlm 3. hrubosť a agresia 4. labilita nálady 5. zhoršená pozornosť 6. anterográdna amnézia

min. dva štandartné osobnostné metodiky a min. jednu štandardizovanú metodiku pre rodinné prostredie.

* Poz.: podľa potreby použijeme min. jednu štandardizovanú diagnostiku na určenie IQ potenciálu, aby sme mohli odsledovať postupnú (prípadnú) zmenu. Použijeme jeden štandardizovaný test pre vylúčenie / potvrdenie organického poškodenia. Diagnostikujeme osobnosť klienta a rodinné prostredie – min. dva štandartné osobnostné metodiky a min. jednu štandardizovanú metodiku pre rodinné prostredie.

* Poz.: podľa potreby použijeme min. jednu štandardizovanú diagnostiku na určenie IQ potenciálu, aby sme mohli odsledovať postupnú (prípadnú) zmenu. Použijeme jeden štandardizovaný test pre vylúčenie / potvrdenie organického poškodenia. Diagnostikujeme

F14.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím kokaínu

7. zhoršenie psychomotorického výkonu 8. narušenie osobných činností C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov: 1. neistý krok 2. ťaţkosti s udrţaním rovnováhy 3. zastretá reč 4. nystagmus 5. porucha vedomia (napr. stupor alebo kóma) 6. erytamatózne koţné zápaly alebo pluzgiere F14.0 A. Musia byť splnené kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0) B. Musia byť prítomné poruchy správania alebo vnímania preukázané aspoň jedným z nasledujúcich znakov: 1. eufória pocit zvýšenej energie 2. zvýšená bdelosť 3. mgalomanické presvedčenie alebo konanie 4. hrubosť agresia 5. hádavosť 6. labilita nálady 7. opakované stereotypné správanie 8. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie 9. halucinácie ,obvykle zo zachovanou orientáciou 10. paranoidné predstavy 11. narušenie osobných činností C. Musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich znakov: 1. tachykardia (niekedy bradykardia) 2. srdečná arytmia 3. hypertenzia (niekedy hypotenzia) 4. potenie a uzimenosť 5. nauzea alebo zvracanie 6. preukázateľný úbytok na váhe 7. rozšírenie zorníc 8. psychomotorická agitovanosť 9. svalová slabosť 10. bolesť na hrudi 11. kŕče

osobnosť klienta a rodinné prostredie – min. dva štandartné osobnostné metodiky a min. jednu štandardizovanú metodiku pre rodinné prostredie.


F15.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím iných stimulujúcich látok vrátane kofeínu

F15.0

*

F16.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím halucinogénov

F16.0 A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0) B. Musia byť prítomné poruchy správania preukázané aspoň jedným z nasledujúcich znakov: 1. úzkosť a obavy 2. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie alebo halucinácie pri plnom vedomí a bdelosti 3. depersonalizácia

A. Musia byť splnené kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0) B. Musia byť prítomné poruchy správania alebo vnímania, čo je preukázané jedným z nasledujúcich znakov: 1. eufória a pocit zvýšenej energie 2. zvýšená bdelosť 3. megalomanické presvedčenie alebo konanie 4. hrubosť alebo agresia 5. hádavosť 6. labilita nálady 7. opakované stereotypné správanie 8. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie 9. halucinácie, obvykle so zachovanou orientáciou 10. paranoidné predstavy 11. narušenie osobných činností C. Musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich znakov: 1. tachykardia, niekedy bradykardia 2. srdečná arytmia 3. hypertenzia (niekedy hypotenzia) 4. potenie a uzimenosť 5. nauzea alebo zvracanie 6. preukázaný úbytok na váhe 7. rozšírenie zorníc 8. psychomotorrcká agitovanosť 9. svalová slabosť 10. bolesť na hrudi 11. kŕče

Poz.: podľa potreby použijeme min. jednu štandardizovanú diagnostiku na určenie IQ potenciálu, aby sme mohli odsledovať postupnú (prípadnú) zmenu. Použijeme jeden štandardizovaný test pre vylúčenie / potvrdenie organického poškodenia. Diagnostikujeme osobnosť klienta a rodinné prostredie – min. dva štandartné osobnostné metodiky a min. jednu štandardizovanú metodiku pre rodinné prostredie.

* Poz.: podľa potreby použijeme min. jednu štandardizovanú diagnostiku na určenie IQ potenciálu, aby sme mohli odsledovať postupnú (prípadnú) zmenu. Použijeme jeden štandardizovaný test pre vylúčenie / potvrdenie

F17.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím tabaku

F18.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím prchavých rozpúšťadiel

4. paranoidné predstavy 5. vzťahovačnosť 6. labilita nálady 7. hyperkinetika 8. impulzívne konanie 9. zhoršená pozornosť 10. narušenie osobných činností C. Musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich znakov: 1. tachykardia 2. palpitácia 3. potenie a uzimenosť 4. tras 5. rozmazané videnie 6. rozšírenie zorníc 7. poruchy koordinácie F17.0 A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0) B. Musia byť prítomné poruchy vnímania alebo vnímania preukázané aspoň jedným znakom z nasledujúcich: 1. nespavosť 2. bizardné sny 3. labilita nálady 4. derealizácia 5. narušenie osobných činností C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov: 1. nauzea alebo zvracanie 2. potenie 3. tachykerdia 4. srdečná arytmia F18.0 A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0) B. Musia byť prítomné poruchy vnímania alebo vnímania preukázané aspoň jedným znakom

organického poškodenia. Diagnostikujeme osobnosť klienta a rodinné prostredie – min. dva štandartné osobnostné metodiky a min. jednu štandardizovanú metodiku pre rodinné prostredie.


z nasledujúcich: 1. apatia a letargia 2. hádavosť 3. hrubosť a agresia 4. labilita nálady 5. zhoršený úsudok 6. zhoršená pozornosť a pamäť 7. psychomtorická retardácia 8. narušenie osobných funkcií D. Musí byť prítomný aspoň jeden z prítomných znakov: 1. neistý krok 2. narušená rovnováha zastrená reč 3. nystagizmus 4. porucha vedomia 5. svalová slabosť 6. rozmazané alebo dvojité videnie 7. zastrená reč F19.Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok


Poz.:

F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy, poruchy s bludmi

Diag.

Fenomenológia Táto časť zahŕňa schizofréniu, ďalej schizotypové poruchy, perzistujúce poruchy s bludmi a väčšiu skupinu akútnych a prechodných psychotických porúch. V tejto skupine sú aj schizoafektívne poruchy napriek ich nejednoznačnej povahe.

Dignostické kritériá Všeobecné kritériá pre hebefrénnu, paranoidnú, katatónnu, a nediferencovanú schizofréniu G1. Buď by mal byť prítomný aspoň jeden zo symptómov alebo syndrómov a znakov uvedených niţšie pod 1., alebo aspoň dva symptómy alebo znaky pod 2, a to po väčšinu času behom epizódy psychotického ochorenia, trvajúceho aspoň 1 mesiac (alebo behom dlhšej doby po väčšinu dní). 1. Musí byť prítomný aspoň jeden z týchto znakov: a) počutie vlastných myšlienok, vkladanie, odnímanie alebo vysielanie myšlienok b) bludy kontrolovanosti, ovplyvňovania alebo preţívanie pasivity, ktoré sa jasne vzťahujú k pohybom tela alebo končatín, alebo špecifickým myšlienkam, jednaniu alebo cíteniu, bludné vnímanie c) halucinatórne hlasy, priebeţne komentujúce správanie pacienta alebo o ňom medzi sebou rozprávajú, alebo iné typy halucinatórnych hlasov, prichádzajúcich z určitej časti teľa d) trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre nepatričné a celkom nemoţné (napr. schopnosť ovplyvňovať počasie, schopnosť spojiť sa s cudzincami z iného sveta). 1. Alebo aspoň dva z nasledujúcich znakov: a) pretrvávajúce halucinácie v akejkoľvek forme, keď sa vyskytujú denne po obdobie 1 mesiaca, ak sú sprevádzané bludmi (ktoré môţu byť prchavé alebo neúplne formulované) bez jasného afektívneho obsahu alebo ak sú sprevádzané pretrvávajucími megalomanickými predstavami b) neologizmi, zárazy alebo vkladanie myšlienok do toku a z nich vyplývajúca inkohorencia alebo irelevantná reč c) katatónne konanie, ako vkladanie myšlienok do toku a z nich vyplývajúcej inkoherencie alebo irelevantnej reči d) „negatívne“ symptómy, ako napr. výrazná apatia, ochudobnenie reči a oploštenie alebo

Metodiky Anamnéza RA, SA, OA lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza spontánnych produktov; Baum test; Kreslenie rodiny + kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej škála pre rodičov; Michalúv projektivní interview; Cato; Kresba postavy; PARQ-C, PARQ-P; Test ruky; TAT; CMAS; ŠAD; PARQ-C, PARQ-P; Test ruky; TAT; CMAS; ŠAD; ICL; DOPEN; MMPI; Rosenzweigov frustračný test/forma pre dosp.

Interpretácia

neprimeranosť emočných reakcií (musí byť jasné, ţe sa nejedná príznaky vyplývajúce z depresie alebo z medikácie neuroleptikami). G2. Najčastejšie vylučovacie doloţky: 1. Ak pacient spĺňa kritériá pre manickú fázu (F30.-) alebo depresívnu fázu (F32.-), potom kritériá uvedené z hora pod G1 2) musel spĺňať pred tým, ako sa rozvinuli afektívne príznaky. 2. Poruchu nie je moţné pričítať organickému ochoreniu mozgu ( v zmysle F00 – F09)ani intocikcii vyvolanej alkoholom alebo psychoafektívnymi látkami (F1x.0), závislosťou (F1x.2) alebo odvykaciemu stavu (F1x.3 a F1x.4). Priebehové formy: F20.x0 Chronická Ţiadna remisia psychotických príznakov behom obdobia pozorovania F20.x1 V atakoch s postupným defektom Progresívny rozvoj !negatívnych! príznakov v intervaloch medzi psychotickými atakmi F20.x2 V atakoch so stabilným defektom Pretrvávajúci, avšak neprogredujúci „negatívne“ príznaky medzi pychotickými atakmi F20.x3 V atakoch s remisiami Úplné alebo takmer úplné remisie medzi psychotickými atakmi F20.x4 Neúplná remisia F20.x5 Úplná remisia F20.x8 Iná F20.x9 Priebeh neistý, obdobie pozorovania príliš krátke F20.0 Paranoidná schizofrénia

Pri paranoidnej schizofrénii prevládajú stabilné, často paranoidné bludy zvyčajne sprevádzané halucináciami, najmä sluchovými a poruchami vnímania. Poruchy afektu, vôle a reči a katatónne príznaky buď úplne chýbajú, alebo sú pomerne málo nápadné.

** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom,

psychiatrom.

F20.1 Hebefrénna schizofrénia

F20.2 Katatónna schizofrénia

Forma schizofrénie, pri ktorej sú v popredí zmeny afektov, bludy a halucinácie sú premenlivé a fragmentárne, správanie je nezodpovedné a nepredvídateľné, časté je manierovanie. Nálada je plytká a neprimeraná. Myslenie je dezorganizované a reč inkoherentná (bez vnútornej súvislosti). Je náklonnosť na sociálnu izoláciu. Prognóza je zvyčajne zlá, lebo chytro nastupujú negatívne príznaky, najmä sploštenie afektov a strata vôľovej schopnosti. Hebefrénia by sa mala diagnostikovať len pri dospievajúcich alebo mladých dospelých. Pri katatónnej schizofrénii prevládajú psychomotorické poruchy, ktoré kolíšu medzi extrémami hyperkinézy a stuporu, alebo povelovým automatizmom a negativizmom. Vynútené postoje a polohy sa môţu udrţiavať po dlhý čas. Nápadnou črtou tohto stavu môţu byť epizódy

** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom.


F20.3 Nediferancovaná schizofrénia

F20.4 Postschizofrenická depresia

búrlivého vzrušenia. Katatónne príznaky sa môţu kombinovať so snovým (oneiroidným) stavom so ţivými scénickými halucináciami. Psychotické stavy vyhovujúce všeobecným diagnostickým kritériám pre schizofréniu, ale nezaraditeľné do ţiadneho zo subtypov (v F20.0 - F20.2), alebo vyznačujúce sa črtami viacerých podskupín bez zreteľného prevládania určitej skupiny diagnostických charakteristík. Epizóda depresie, niekedy pretiahnutej vznikajúca pri doznievaní schizofrénnej choroby. Musia byť ešte prítomné daktoré pozitívne alebo negatívne schizofrénne príznaky, ale uţ neprevládajú v klinickom obraze. Depresívne stavy sú spojené so zvýšeným rizikom samovráţd. Ak pacient uţ nemá ţiadne schizofrénne príznaky, mala by sa diagnostikovať depresívna porucha (F32.-). Ak sú schizofrénne príznaky ešte florídne a nápadné, mala by zostať diagnóza príslušného subtypu schizofrénie (F20.0 .3).


F20.5 Reziduálna schizofrénia

F20.6 Jednoduchá (simplexná) schizofrénia

F20.8 Iná schizofrénia

Chronický stav v priebehu schizofrénnej choroby, pri ktorej bola jasná progresia od skorého do neskorého štádia charakterizovaného dlhotrvajúcimi, aj keď nie vţdy ireverzibilnými negatívnymi príznakmi a poškodeniami, t. j. psychomotorickým spomalením, zníţenou aktivitou, otupením afektov, pasivitou a nedostatkom iniciatívy, ochudobnením kvantity alebo obsahu reči, chudobnou neverbálnou komunikáciou výrazom tváre, očným kontaktom, moduláciou hlasu a postojom, nedostatočnou osobnou starostlivosťou a sociálnym výkonom. Porucha s plazivým ale progresívnym vývinom čudáckeho správania, neschopnosťou vyhovieť spoločenským poţiadavkám a úpadkom celkovej výkonnosti. Charakteristické negatívne črty reziduálnej schizofrénie (napr. otupenie afektu, strata vôľovej schopnosti atď.) sa vyvíjajú bez toho, aby ich predchádzali zjavné psychotické príznaky.



** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne

klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. A. U pacienta sa musia prejavovať aspoň štyri z nasledujúcich znakov, a to trvale alebo epizodicky po dobu aspoň 2 rokov. 1. neprimerané alebo obmedzené emočné reakcie (nemocný vyzerá chaladne a povznesene) 2. správanie alebo výzor je podivné, výstredné alebo zvláštne 3. prázdny vzťah k iným ľuďom a sklon k sociálnemu stiahnutiu sa 4. podivné presvedčenia alebo magické myslenie, ovplyvňujúce správanie a nezodpovedajúce subkultúrnym normám 5. podozrievavosť alebo paranoidné myslenie 6. obsedantné ruminácie bez vnútornej schopnosti odporu, často s dismorfickým, sexuálnym obsahom 7. neobvyklé percepčné záţitky, vrátane somatosenzorických (talesných) alebo iných ilúzií, deprsonalizácie, alebo derealizácie 8. vágne, obradné, metaforické, komplikované a často stereotypné myslenie, prejavujúce sa podivnou rečou a alebo iným spôsobom, bez závaţnej inkoherencie 9. občasné prechodné akoby psychotické epizódy s intenzívnymi ilúziami alebo inými halucináciami a bludom podobnými predstavami bez vonkajších podnetov B. Pacient nesmie nikdy spĺňať kritériá pre akúkoľvek poruchu v F20.- (schizofréniu)

F21 Schizotypová porucha

F22 Pretrvávajúce poruchy s bludmi

Táto kategória zahŕňa škálu porúch, pri ktorých dlhotrvajúce bludy tvoria jedinú, alebo najnápadnejšiu klinickú charakteristiku a ktoré


** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav.

F22.0 Bludová (paronoidná) porucha

F22.8 Iné perzistujúce poruchy s bludmi

F22..9 Nešpecifikovaná

nemoţno klasifikovať ako organické, schizofrénne alebo afektívne. Poruchy s bludmi, trvajúce kratšie ako zopár mesiacov, by sa mali aspoň dočasne zaradiť pod F23.Poruchu charakterizuje rozvoj buď izolovaného bludu, alebo sústavy nadväzujúcich bludov, ktoré zvyčajne perzistujú, dakedy aţ celoţivotne. Obsah bludu alebo bludov je veľmi pestrý. Túto diagnózu vylučujú jasné a pretrvávajúce auditívne halucinácie (hlasy), schizofrénne príznaky ako bludy ovládania, výrazné otupenie afektu a jasný dôkaz choroby mozgu. Diagnózu nevylučuje prítomnosť príleţitostných alebo prechodných auditívnych halucinácií, najmä u starších pacientov, ak nie sú typicky schizofrénne a tvoria iba malú časť celkového klinického obrazu. Poruchy, pri ktorých blud alebo bludy sprevádzajú pretrvávajúce halucinatórne hlasy alebo schizofrénne príznaky, ktoré neoprávňujú na diagnózu schizofrénie (F20.-)

V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom.

** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.:

pretrvávajúca porucha s bludmi

Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. G1. Akútny začiatok bludov, halucinácií, nezrozumiteľná ** alebo inkohorentná reč, alebo akákoľvek ich kombinácia. Poz.: Časový interval medzi dobou, kedy sa objavili prvé Diagnostikujeme len príznaky a dobou , kedy prišlo k ich plnému rozvinutiu, kompenzovaný stav. nesmie prekročiť 2týţdne. V akútnom stave pouţijeme orientačne G2. Ak sú prítomné stavy zmätenosti, dezorientácie alebo klinickú diagnostiku zhoršenia pozornosti, nespĺňajú kritériá pre organicky a zabezpečíme kontakt vyvolané zastrené vedomie, ako je špecifikované pod F05.-, s lekárom, kritérium A psychiatrom. G3. Porucha nespĺňa syptomatické kritériá pre manickodepresívnu epizódu (F30.-), depresívnu epizódu (F32.-) alebo periodickú depresívnu poruchu (F33,-) G4. Nie je dostatočne preukázané nedávne pouţívanie psychoaktívnych látok, aby porucha spĺňala kritériá pre intoxikáciu (F1x..0), škodlivé uţívanie (F1x.1), závislosť (F1x.2) alebo abstinenčné stavy (F1x.3 a F1x.4). Nepretrţité mierne a celkom nezmenené poţitie alkoholu a drog v mnoţstve a frekvencii, na ktorú je jedinec navyknutý, nutne nevylučuje uţitie F23. G5. Najčastejšia vylučovacia doloţka: Nesmie byť prítomná ţiadna organická duševná organická porucha (F00 – F09) ani váţne metabolické poruchy, postihujúce centrálny nervový systém (nepatrí sem pôrod)

F23 Akútne a prechodné psychotické poruchy

F23.x0 Bez spojitosti s akútnym stresom F23.x1 V spojitosti s akútnym stresom F23 Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov

Ide o akútnu psychickú poruchu s očividnými halucináciami, bludmi a poruchami vnímania, ktoré sú výrazne variabilné a menia sa

** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave

zo dňa na deň, ba aţ z hodiny na hodinu. Častý je aj emočný zmätok s intenzívnymi prechodnými pocitmi šťastia alebo extázy či úzkosti a dráţdivosti. Polymorfnosť a neustálenosť je charakteristická pre celý klinický obraz a psychotické črty nedostačujú na diagnózu schizofrénie (F20.-). Tieto poruchy majú často strmý začiatok, chytro sa rozvíjajú počas niekoľkých dní a príznaky často chytro pominú bez recidív. Ak príznaky pretrvávajú, treba diagnózu zmeniť na perzistujúcu poruchu s bludmi (F22.-). Ide o akútnu psychotickú F23.1 Akútna polymorfná poruchu s polymorfným a nestálym klinickým obrazom, psychotická ako sa opisuje pod F23.0; porucha napriek tejto nestálosti sú po s psychotickými väčšinu času prítomné aj príznakmi daktoré príznaky typické pre schizofréniu. Ak schizofrenické príznaky pretrvávajú, diagnóza sa má zmeniť na schizofréniu (F20.-). Ide o akútnu psychotickú F23.2 Akútna psychotická poruchu, pri ktorej sú porucha podobná psychotické príznaky pomerne ustálené a oprávňujú na schizofrénii diagnózu schizofrénie, ale trvajú kratšie ako zhruba mesiac, chýbajú polymorfné nestabilné príznaky, ako sa opisujú v F23.0. Ak schizofrénne príznaky schizofrénie

pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom.

** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom.

F23.3 Iné akútne psychotické poruchy, najmä s bludmi

F23.8 Iné akútne a prechodné psychotické poruchy

pretrvávajú, diagnóza sa má zmeniť na schizofréniu (F20.-). Akútna psychotická porucha, pri ktorej sú hlavné klinické prejavy pomerne ustálené bludy alebo halucinácie, ale ktoré neoprávňujú na diagnózu schizofrénie (F20.-). Ak bludy pretrvávajú, diagnóza sa má zmeniť na perzistujúcu poruchu s bludmi (F22.-). Akékoľvek iné špecifikované akútne psychotické poruchy, ktoré nemajú dokázateľne organickú príčinu a neoprávňujú na klasifikáciu pod F23.0 - .3.

F23.9 Nešpecifikovaná akútna a prechodná psychotická porucha

F24 Indukovaná porucha s bludmi

A. U jedinca (jedincov ) sa rozvíja blud alebo systém bludov, ktorými trpí nikto iný, kto má poruchu klasifikovanú v F20 – F23. B. Dotyčné osoby musia mať neobvykle blízky vzťah a musia byť pomerne izolované os ostatných ľudí. C. C. Jedinec (jedinci) nesmeli(i) mať dotačné presvedčenie pred spojením s druhou osobou

** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt

F25 Schizoafektívne poruchy

a v minulosti nesmel(i) trpieť ţiadnou inou poruchou klasifikovanou v F20 – F23. Táto diagnóza závisí na pribliţnej „rovnováhe“ medzi počtom, problémov a trvaním ako schiizofrénnych tak afektívnych príznakov.

s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. G1. Porucha spĺňa kritériá pre jednu z afektívnych porúch V akútnom stave (F30.-, F31.-, F32.-) stredného alebo ťaţkého stupňa, ako pouţijeme orientačne špecifikované pre kaţdú kategóriu klinickú diagnostiku G.2 Príznaky uvedené aspoň v jednej z niţšie uvedených a zabezpečíme kontakt musia byť jasne prítomné po väčšinu času behom 2 týţdňov s lekárom, (tieto skupiny sú takmer rovnaké ako pre schizofréniu psychiatrom. (F20. – F20.3)): 1. počutie vlastných myšlienok , vkladanie alebo odnímanie myšlienok, vysielanie myšlienok (kritérium G1 1. a) u F20.0 – F20.3) 2. bludy kontorlovanosti, ovplyvňovanie alebo pasivity, ktoré sa jasne vzťahujú k pohybom tela alebo končatín alebo špecifickým myšlienkam, konania alebo cítenia (kritérium G1 1. b) u F20.0 – F20.3) 3. halucinátorné hlasy, ktoré neustále komentujú správanie pacienta alebo o ňom medzi sebou rozprávajú, alebo iné typy halucinatórnych hlasov, prichádzajúcich z určitej časti teľa (kritérium G1 1. c) v F20.0 – F20.3) 4. trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre nepatričné a neprijateľné, avšak nie iba velikášske alebo perzekučné(kritérium G1 1. d) v F20.0 – F20.3), napr. navštevuje iné svety, môţe komunikovať s rastlinami alebo zvieratami, bez toho aby rozprával, 5. irelevntná alebo inkohorentná reč, alebo časté pouţívanie neologizmov (výrazná forma kritéria G1 2. b) v F20.0 – F20.3) 6. často, i keď prerušovane, sa objavujú niektoré formy katatómneho správania ako nástavy, flexibilitas cerea a negativizmus (kritérium G1 2. c) v F20.0 – F20.3) G3. Príznaky uvedené zhora v kritériách G1 a G2 sa musia objaviť behom rovnakej epizódy. Príznaky uvedené ako pod G1, tak pod G2 musia byť v klinickom obraze markantné)

G4. Najčastejšia vylučovacia oloţka- Pouchu nie je moţné pričítať ţiadnej organickej duševnej poruche (v zmysle F00 –F09) ani intoxikácii, závislosti alebo abstinencii spojenej s uţívním psychoaktívnych látok (F10 – F19) F25.0 Schizooafektívna porucha manický typ

F25.1 Schizoafektívna porucha, depresívny typ

F25.2 Schizoafektívna porucha zmiešaný typ

F25.8 Iné afektívne

Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj manické príznaky, takţe epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani manickej poruchy. Toto označenie sa má pouţívať tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej väčšina fáz je schizoafektívna, manického typu. Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj depresívne príznaky, takţe epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani depresívnej poruchy. Toto označenie sa má pouţívať tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej väčšina fáz je schizoafektívna, depresívneho typu.



** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.:

Cyklická schizofrénia Zmiešaná schizofrénna a afektívna psychóza

poruchy

F25.9 Nešpecifikovaná schizoafektívna porucha

F28 Iné neorganické psychotické poruchy

F29 Nešpecifikovaná neorganická psychóza

Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom. ** Poz.: Diagnostikujeme len kompenzovaný stav. V akútnom stave pouţijeme orientačne klinickú diagnostiku a zabezpečíme kontakt s lekárom, psychiatrom.

Poz.:

Tento dokument je otvorený, čo znamená, ţe Vaše pripomienky, postrehy, ţiadosti o rozšírenie je moţné v budúcnosti zapracovať do textu.

Diag. Fenomenológia Dignostické kritériá Metodiky Interpretácia Nízka schopnosť mentálnych, kognitívnych funkcií a zníţená sociálna spôsobilosť

Recommend Documents